Ovplyvňovaný množstvom ideológií od ľava — do prava, zhora — nadol si vďaka ich dojmom zohrávam taký Baťov duševný boj. Určite ste si všimli na mojich príspevkoch, že nie som ekonóm a snažím sa vyhýbať teórii skrytej ruky trhu, ako aj centrálne riadeného hospodárstva. To všetko z jedného jednoduchého dôvodu.
Snažil som sa však aspoň povrchne si naštudovať ideológie, čo možno pri najhlbšom zdroji (ak sa dajú považovať za hodnoverné) tak, aby som porozumel, o čo jednotlivým ideologickým smerom ide. Tu som spozoroval zaujímavý jav. Oba smery vlastne končia pri zrušení štátu. Zaujímavé — že? Nebudem tu rozpisovať, ako som k tomu došiel, naštudujte si to sami, môže to byť zábavné. Chcem vám totižto popísať niečo úplne iné. A to je môj uhol pohľadu na to, čo je vlastne skazené a čoho sa vlastne potrebujeme ako spoločnosť zbaviť, alebo vyliečiť (správny terminus technikus nechávam na odborníkov).
Ryba smrdí od hlavy
Áno, je to tak, proste v spoločnosti smrdia jej skazení vodcovia, teda tí, ktorí nerobia na svojich pozíciach to, čo by mali. Znie to trošku ako (ten správny výraz nechám na vás). Ako som na to došiel? Jednoducho — pre mňa znamená štát určité spoločenské zoskupenie. Pretože je prirodzené pre náš druh sa socializovať tj. začleňovať sa do skupín a je prirodzené obchodovať a nadobúdať statky, či už vlastné, rodinné, alebo skupinové (zo skúseností viem, že samému to ide ťažko). To znamená, že štát sa proste zrušiť nedá, to by sa proste muselo vymazať z ľudského genofondu záznam o tom, že človek je tvor spoločenský, dá sa však decentralizovať, čo sa mnohokrát ukázalo ako najlepšie a najjednoduchšie riešenie.
Takže, ak si priznáme a zmierime sa s tým, že v nejakom tom štáte žiť musíme, začneme sa zamýšľať nad tým, že kde vlastne nastáva tá chyba, čo treba urobiť, aby ten štát tú chybu nemal. Nastáva v jej správe tj. pri centralizovanom riadení, ktoré odoberá priame rozhodovanie tým, ktorých sa to týka. Tu sa dostávam k jadru veci. Pre mňa minimalizácia štátu znamená jeho maximálna decentralizácia (štát mysli akékoľvek spoločenské zoskupenie aj kapitálové). Taká decentralizácia až na samotného jednotlivca, ktorú predstavuje priama demokracia, potom obec, vyšší územný celok, atď. Vo Švajčiarsku si takto jednotlivé kantóny navzájom konkurujú, ako samostatné štátiky a vôbec nemajú potrebu posilňovať centrálnu moc. V komerčnej sfére to dobre praktikovali Baťové podniky pomocou samosprávy.
Priama Demokracia môže byť nástroj riadenia spoločnosti 21. storočia
Do súčasnosti bola táto forma len veľmi zriedkavá a zároveň sa mohla javiť aj ekonomicky nákladná. No súčasné technológie umožňujú vytvoriť podmienky ďaleko efektívnejšie ako momentálny spôsob demokratúry, ktorý sme si zachovali ešte od čias Rímskej ríše. A keďže som po posledných divadielkách stratil akúkoľvek ilúziu o tom, že s týmto systémom sa dá niekam pohnúť a nechcel som zostať nečinne prizerať, alebo sa len spoliehať na menšie zlo, začal som sa intenzívnejšie zaújímať a podporovať aktivity smerujúce k pre mňa novo objavenej priamej demokracii. Ako človeka, ktorý má problém s autoritami, zvlášť s takými s pokryveným charakterom mi to prichádza úplne prirodzené. Však to je to čo chceme, prestať sa spoliehať na vyššiu moc — autoritu, že za nás niekto niečo urobí, že sa o nás postará. Predsa štát som aj ja aj vy, ako člen spoločenstva tejto krásnej krajiny plnej šikovných ľudí, ktorí nepotrebujú, aby sa o nich nejaká autorita starala, napriek tomu, že tie súčasné nám stále tvrdia, že áno.
Ako vstyčný bod pre nezainteresovaných dávam do pozornosti petíciu za spravodlivé referendum, ktorého cieľom je zefektívniť aj keď zastaralý, ale zato jediný nástroj priamej demokracie, ktorý máme. Je to v našich stredoeuróposkych končinách dokonca rarita. Dnes už mi naozaj príde zmysluplnejšie dať si tú námahu podpísať a poslať to, než ísť voliť a zasa sa spoliehať na niekoho.
Pre lepšie pochopenie, ako to funguje v praxi v zahraničí je vhodné preskúmať politický systém Švajčiarska. U nás sa prvé lastovičky prejavili nedávno v Martine a Turčianskych Tepliciach. Mimochodom mesto Martin patrí medzi najtransparentejšie spravované na Slovensku. A nakoniec prichádzajúca tohtoročná novinka našej drahej únie – Európska občianska iniciatíva, ktorá by mala zaviesť prvok priamej demokracie pomocou on line petícií. Takže sa pomaly za pomoci šikovných ľudí dopracúvavame k využitiu súčasných možností. Jediným problémom toho celého je, že o týchto aktivitách vie veľmi málo ľudí, pretože z nejakého čudného dôvodu médiá viac zaújíma politický bulvár.
Pridávam ešte posledné linky na sociálnych sietiach +Google Plus pre tých aktívnejších, ktorý by chceli podporiť projekty, alebo ak chcete len pravidelnejšie informácie Facebook fanpage spravodlivého referenda. A nakoniec výzva k akcii, pre ktorú bol tento článok písaný, nezabudnite zdieľať a šíriť.
5,608 celkovo návštev, 1 návštev dnes
Zaujala ma na tomto článku najmä jedna vec. Popisuješ, že ľudia sú spoločenské tvory a potrebujú žiť v nejakej spoločnosti a PRETO potrebujeme štát. Tu by som oponoval – na jednej strane súhlasím, že ľudia sú spoločenskí a na fungovanie trhu musia žiť spoločensky, ináč to nie je, no to že potrebujeme na to štát, resp. že len štát je tá jediná „spoločnosť“ a ľudia by ináč nevedeli žiť spoločensky – s tým nesúhlasím. Tu si myslím, že ľudia sú dokonca natoľko inteligentní, že vzťahy môžu nadväzovať a takisto aj výmenný obchod rôzneho druhu vykonávať aj bez štátu, dokonca omnoho efektívnejšie. Čiže v tomto bode to vidím zásadne ináč – ďalej sa to potom rozvíja, čo nadväzuje na tvoje tvrdenie.
A čo sa týka samotnej demokracie, o tej si myslím svoje – no to tu radšej nebudem písať. 🙂 Raz som písal jeden návrh na taký „upgrade“ demokracie. Vychádzal zo Sulíkovej podstaty, no ja som to ešte trošku vylepšil a rozpísal detaily. Išlo o to, že volebný hlas by predstavoval zároveň aj finančnú poukážku. Ľudia ktorí by boli neschopní > nevzdelaní > neproduktívni, by si zamenili poukaz radšej za peniaze ako za hlas, a tí produktívni by rozhodovali, keďže oni majú na to aj najväčšie právo – ako najväčší prispievatelia.
Priama demokracia pre mňa určite neznamená decentralizáciu. Je to skôr obmedzenie moci politikov do určitej miery. No centrálny orgán bude existovať stále. Priama demokracia môže úspešne fungovať podľa mňa len vo vyspelých krajinách, pričom musí to byť jasne limitované veľmi protrhovo orientovanou ústavou.
Menej vyspelá spoločnosť > napríklad ako tá naša by sa sústavne uchyľovala k presadzovaniu iracionálnych zákonov, pričom by im bolo úplne jedno, že ich poškodzujú. Príklad? Milionárska daň. Ak by si dal hlasovať slovákom o tejto dani, kľudne by zdanili aj 90%timi percentami každého, kto zarába viac ako tisícku v čistom mesačne. A takto trestať produktívnych ľudí, by bola katastrofa.
Nemyslím si, že Slovač nie je schopná a nerozmýšľa racionálne. Skôr si myslím, že tá drvivá väčšina racionálne rozmýšlajúca sa o voľby nestará preto vyhrávajú populisti. Čo sa týka zrušenia štátu, predtým článok obsahoval odstavec, ktorý som radšej vypustil (po Tiborových pripomienkach), Ale keby sme ho zrušili, zostali samotné mestá, čo s tým? Ešte som nevidel neakú praktickú ukážku, že by ani v mestskom štáte neexistovalo niečo, ako správa mesta a nečítal som ani teoretickú úvahu o tom ako by to mohlo vypadať. Dakedy by sme mohli o tom pokecať osobne.
Stou finančnou poukážkou sa mi to páči, tiež si myslím, že reálne by mali mať silnejší hlas tý ľudia, ktorý prispievajú viac ale to nie je otázka sociálneho zabezpečenia, ale štátnych výdavkov celkovo.
Tam je to ešte jednoduchšie. Čím nižšie ideš (v štátnej hierarchii), tým si viac uvedomíš, že neexistuje nič, čo by si si nemohol financovať sám. Jasne môžeme.
Je dobré, že na stránku menejstatu.sk píšu aj jeho zástancovia. Priama demokracia totiž imho nerieši vôbec nič. Ja vôbec nemám problém s tým, akým spôsobom sú odhlasované opatrenia, ktoré obmedzujú moju slobodu (čo nie je občanovi zakázané, je dovolené, ergo každý zákon je obmedzenie slobody jednotlivca). Dokonca si dovolím tvrdiť, že ak by zákony prijímal osvietený panovník, tak by boli určite lepšie, ako priame hlasovania všetkých. Kde zvítazí priemer, väčšinové stanovisko …
.
Problém je v tom, o čom všetkom sa hlasuje „demokraticky“. Je jedno, či v parlamente, či referendom. Dnes sa konsenzuálne rozhodnutie vynucuje aj u takých veci, kde je úplne jasné, že je možné mať viacero možností súčasne. Niekto si môže svietiť novými úspornými žiarivkami, niekto iný zostane u klasický edisoniek. Tretí nasadí LED svieditlá. Nie je absolútne žiadny dôvod, aby sa jediné správne žiarovky pre všetkých vyberali hlasovaním (akokoľvek demokratickým). Vhodné žiarovky nech si každý vyberie sám pre seba na trhu.
.
Tých rozhodovaní, ktoré musia byť konsenzuálne je skutočn minimálne množstvo. Isto si musíme vybrať, po ktorej strane cesty sa bude jazdiť. A podobne. Ale dnešný štát rozhoduje o takej spúste vecí, kde by sa každý občan mohol rozhodnúť sám za seba, že to neskončí dobre.
.
Základné pravidlo investovania vlastných prostriedkov: nedávaj všetky vyjíčka do jedného košíka. A preto aj: nechaj rozhodnúť každého občana podľa jeho preferencií. Ak sa niektoré rozhodnutie ukáže ako zlé, problém bude mať len tá množina ľudí, ktorí sa takto rozhodli. Ak sa ako zlé ukáže centrálne „rozhodnuté“ riešenie, problém budú mať všetci. Aj tí, čo s tým rozhodnutím nesúhlasili, ale proti nemu hlasite protestovali.
Mňa zaujala Európska občianska iniciatíva… hlavne poznatok, že si síce môžeme spísať petíciu, akú chceme, nakoniec o tom aj tak rozhodne byrokrat, či sa to na rokovanie európskeho parlamentu dostane. Takže petícia za zrušenie eurovalu alebo samotnej EÚ bude asi zbytočná, čo?
Priama demokracia by sa hodila v otázke výšky daní. 🙂 Ale tam asi nebude povolená nikdy.
vsetko zle…. demokracia je zlo a mozete ju pomenovat ako chcete, stale je to len forma utlaku. kazdy jeden upgrade je len posuvanie skutocnych problemov na neurcito a skor zhorsenie ako zlepsenie. Ziadne volby nic nevyriesia. Pokial sa niekto nerozhodne bojovat proti systemu silou, nic sa nezmeni.
Ako keby som sa počúval… teda čítal. 🙂
Musím sa opraviť – s tou poslednou vetou nesúhlasím.
Škoda tej poslednej vety (tiež nesúhlasím). Bojovať proti Systému rozhodne treba, ale sofistikovanejšími metódami, ako je prvoplánové násilie. V prvom rade sa treba neustále pokúšať presviedčať ľudí, že hra na výber ideálneho výpalníka je nezmysel. Že nikto, ani ten najčestnejší politik nerozhodne za vás dobre. Dobre sa viete rozhodnúť len vy sami. Ak skupinové rozhodovanie, tak len za predpokladu dobrovoľnej spolupráce. Takže cesta imho vedie cez spoluprácu ľudí s príbuznými záujmami tak, aby hájili svoj postoj k určitým otázkam. Napríklad teraz je aktuálny odpor voči pokusom obmedziť slobodu na internete. To sa dá jednak jasným vyjadrením nesúhlasu so zvýšením právomocí štátu nad slobodným médiom a tiež v technologickej oblasti pomocou vymýšľania spôsobom, ako štátne regulácie a obmedzenia obchádzať.
.
Proti Systému treba pracovať hlavou, nie silou. Pretože Systém je určite silnejší, ale isto nie chytrejší.
Nemyslim si, ze bojovat proti tym hore klikanim na nejake peticie , facebookovske (ani nemam) skupiny a podobne ma nejaky ucinok. Pokial verim prinicpu neiniciacie nasilia, potom musim to brat aj spatne, cize ked niekto na mne spacha nasilie, musim sa branit, inak nemam pravo teda ani na slobodu.
V historii je velmi malo pripadov, ze nenasilie zmenilo nieco k dobru, vacsinou to bol opak. (nepocitam indicku cestu za nezavislost, pretoze tam boli podmienky uplne ine a pokial by GB nemalo problemy hlavne doma, tak ziadna India si samostatnost neziska, CSSR to iste len v sametovom :))
Nevravim, ze mame zobrat pusky a ist na parlament a vladu a ich kamaratov v „podnikatelskych“ kruhoch… ale viac sa mi paci cesta Masinovcov ako Palacha.
Na klikaciu a fejsbúkovskú agitáciu máme rovnaký názor 🙂 Vyvíjať tlak, aj silný tlak na Systém sa imho dá aj bez násilia. Možno by som skúsil na príkladoch, ale je možné že nebudú celkom dobré, pretože šikovné nápady zasa nie je tak ľahké vymyslieť.
Bojkotovanie buzerácií typu sčítanie obyvateľov. Obyvatelia Bratislavy celkom dobre ukázali prostredník tejto buzerácii a sčítanie odmietli vo veľkom.
Zverejňovanie „tajomstiev“ Systému, ako povedzme Gorila, wikileaks a podobne. Aby si Systém nemohol byť istý a aby sa pomocou informácií otvárali ľuďom oči.
Nejaká inteligentná forma neúčasti vo voľbách s jasným cieľom znížiť legitimitu zvolených zástupcov. Paliho Kapurková bol veľmi pekný nápad, keby to nebol marketing, ale keby to bolo organizované skutočne s tým cieľom, s akým to bolo deklarované.
to je prilis pomale, sroby sa utahuju rychlejsie ako dokazete reagovat a ukazovat im prostrednicek.. vid posledna akcia statov s ACTA… nikto nic nevedel, nikto ani media (teda tie vedela, ale nic nepovedala)… Pre mna osobne je to povestne hadzanie hrachu na stenu.
Nikdy by som neveril, že práve tu sa nájdu odporcovia demokracie. Zaújmavé. Alebo tomu ako Štefan H. nerozumiem…
Ide skôr o to, že demokracia je vo svojej podstate násilný systém, pričom drvivá väčšina spoločnosti (spôsobené najmä politickou a mediálnou indoktrináciou) to chápu ako nejaký symbol slobody. Preto by bolo dobré občas aspoň poukázať, že demokracia so slobodou (vo svojej podstate) nemá absolútne nič spoločné.
Ináč samozrejme uznám, že „vyspelá“ demokracia dnešného druhu je lepšia pre ľudí, ako diktátorský typ vládnutia jednej strany alebo jedného človeka. 🙂
Áno je pravda, že demokracia môže byť to, že sa každý vyjadrí áno alebo nie. My však snažíme upozorniť na to že priama demokracia je hlavne o samospráve a o decentralizácii, preto som uviedol článok o Švajčiarsku, kde napríklad každý kantón má vlastnú ústavu, ktorá je pernamentne upravovaná a nepodlieha federálnej ústave. Kantóny sú v podstate malé štátiky.
Dnes sa diktujú celoštátne zákony bez akejkoľvek, alebo len minimálnej verejnej diskusie a prakticky na to neexistujú ani účinné prostriedky.
Dokonca máme inštitúciu (Vláda SR), ktorej len názov a podmienky vzniku nemajú zo slobodou a demokraciou nič spoločné.