Čo ak je koronavírus naozaj len o niečo horšia chrípka?

Nie som fanúšikom konšpiračných teórií a ani tento článok sa nezaoberá žiadnymi konšpiračnými teóriami. Neverím tomu, že Čína alebo niekto iný zámerne vypustil koronavírus na populáciu. Neverím tomu, že sú vyvíjané, alebo dokonca už boli vyvinuté vakcíny na koronavírus, ktoré majú “očipovať” ľudí, alebo nejakým iným spôsobom ovládať populáciu. Neverím týmto a ani žiadnej inej z nespočetného množstva konšpiračných teórií, ktoré sa objavujú v súvislosti s koronavírusom. Len pripúšťam možnosť ľudskej omylnosti.

Ľudská myseľ totiž má vo všeobecnosti sklony k preceňovaniu rizika a k tomu, aby videla svet negatívnejší, ako reálne je. Pre tento dôvod ľudia už od nepamäti snívajú o starých dobrých časoch, napriek tomu, že svet sa postupom času zlepšuje a dnes, minimálne do času pred koronakrízou, je svet najmierumilovnejším miestom s najnižšou mierou chudoby v celej histórii ľudstva.

Samozrejme, to, že vo všeobecnosti ľudia vidia svet negatívnejším ako reálne je neznamená, že v niektorých prípadoch ľudia nemôžu riziko napríklad podceňovať. Možno je tomu tak aj v prípade koronavírusu a aktuálne karanténne opatrenia tak teoreticky môžu byť aj nedostatočné.

Tento článok tak je len myšlienkovým experimentom – čo ak by bol koronavírus skutočne len o niečo horšou chrípkou a nie chorobou, ktorá zásadne ohrozuje populáciu? Sám totiž nie som skalopevne presvedčený o tom, že koronavírus je naozaj len o niečo horšou verziou bežnej chrípky. Len považujem za intelektuálne poctivé zvážiť aj túto alternatívu. Obzvlášť vzhľadom na moju obavu, že ak by tomu naozaj bolo tak, spôsob rozmýšľania mnohých ľudí systematicky bráni tomu, aby to si to títo ľudia uvedomili.

Zbytočné karanténne opatrenia?

K napísaniu tohto článku ma vyprovokoval tento graf:

Podľa neho koronavírus vďaka karanténnym opatreniam zvládame s relatívne nízkym počtom obetí na životoch, no bez týchto karanténnych opatrení by obete boli podstatne vyššie. Niekto by tak mohol tieto karanténne opatrenia kritizovať s prístupom – vidíte? Nebolo to také zlé, na koronavírus sme reagovali prehnane!

Uznávam, že tento graf môže byť pravdivý. Žiaľ, nemáme k dispozícii údaje z alternatívneho vesmíru, v ktorom je všetko rovnaké ako v tom našom, akurát v reakcii na koronavírus neboli zavedené žiadne centrálne opatrenia a svoje správanie nezmenili ani ľudia na individuálnej úrovni. Preto nebudeme môcť nikdy s istotou potvrdiť ani jednu ani druhú hypotézu. Pre radikálnych odporcov hypotézy, že koronavírus je len horšou verziou chrípky, však mám jednu otázku – aké dáta by vás mohli presvedčiť o tom, že sa mýlite? Je totiž logicky nemožné, aby za žiadnych okolností neexistovala možnosť, že reakcia na koronavírus bola prehnaná.

Aká je úmrtnosť na koronavírus?

Pri hodnotení rizikovosti koronavírusu sa operuje najmä s dvomi termínmi – úmrtnosť a smrtnosť. Úmrtnosť predstavuje podiel ľudí z celej populácie, ktorí zomrú na danú chorobu. Smrtnosť zase predstavuje podiel nakazených ľudí, ktorí na danú chorobu zomreli. Ak by napríklad v prepočte na milión obyvateľov bolo 10 000 ľudí nakazených koronavírusom a spomedzi nich by zomrelo 100 ľudí, smrtnosť koronavírusu by bola 1%, zatiaľ čo úmrtnosť by bola 0,01%.

Pri počítaní úmrtnosti koronavírusu existujú isté problémy (najmä to, aký podiel dať koronavírusu na smrti človeka, čo trpel aj inými závažnými ochoreniami), no v zásade je možné tieto údaje pomerne spoľahlivo vyčítať z dostupných štatistík.

Podľa týchto štatistík napríklad má koronavírus úmrtnosť v krajinách, ktoré koronavírus zvládajú najhoršie na svete, s výnimkou San Marina, na úrovni menej ako 0,05% populácie, inak povedané, menej ako 1/20 percenta. Konkrétne čísla v štyroch najrizikovejších krajinách vyzerajú zhruba takto:

• Belgicko 0,047% úmrtnosť
• Andorra 0,0453% úmrtnosť
• Španielsko 0,0429% úmrtnosť
• Taliansko 0,0384% úmrtnosť

Pri pohľade na tieto čísla sa tak nie je možné čudovať ľuďom, ktorí tvrdia, že koronavírus je len o niečo nebezpečnejší ako chrípka. Navyše pripomínam, že ide o krajiny s úplne najhorším zvládaním koronavírusu. V drvivej väčšine krajín je úmrtnosť na koronavírus podstatne nižšia.

Úmrtnosť je však len jednou významnou časťou rovnice. Druhou je smrtnosť, a v jej prípade je to podstatne zložitejšie.

Pred zamyslením sa nad smrtnosťou sa ešte vrátim k San Marinu. V San Marine je úmrtnosť na úrovni zhruba 1,15%. Tieto čísla však nepovažujem za reprezentatívne pre zvyšok sveta z dvoch dôvodov. Prvým je to, že San Marino patrí medzi krajiny s najvyššou hustotou obyvateľstva na svete. V podstatne hustejšej populácii tak má vírus tendenciu nakaziť podstatne väčšiu časť populácie a navyše podstatne rýchlejšie. Druhým dôvodom je to, že vzhľadom na relatívne nízku populáciu San Marina (34 000 ľudí, čiže menej ako tretina okresu Bratislava II) má aj relatívne nízky počet prípadov potenciál vážne zamiešať štatistikami.

Smrtnosť ešte nižšia ako pri chrípke?!

Podľa najčastejšej interpretácie štatistík dosahuje smrtnosť úroveň od jednotiek percent, až po 13,1% v Taliansku. Zber týchto štatistík však môže znamenať, že smrtnosť môže byť významne preceňovaná. Nie len teoretizovanie, ale aj zber reálnych dát totiž naznačuje, že koronavírusom môže byť nakazená podstatne väčšia časť populácie. Opäť za tým nevidím žiadne konšpirácie, ale len obyčajné technické obmedzenia – nie je v kapacitách prakticky žiadneho štátu, aby pravidelne na koronavírus testoval celú populáciu.

Testovanie reprezentatívnej vzorky v kalifornskom okrsku Santa Clara napríklad zistilo, že skutočný počet ľudí nakazených na koronavírus môže byť reálne 50 až 80 násobne vyšší. Inak povedané, ak niekto počítal smrtnosť koronavírusu len zo štatistík ľudí, ktorí boli na koronavírus pozitívne otestovaní, vyjde mu číslo 50 až 80 násobne vyššie ako je realita.

Práve to naznačuje, že drvivá väčšina ľudí prekonala koronavírus len s miernymi alebo žiadnymi príznakmi, čiže o tom, že koronavírus mali, nemuseli ani tušiť. A vzhľadom na to, že na koronavírus sa testujú primárne práve ľudia s najťažšími príznakmi, celková smrtnosť pôsobí podstatne tragickejšie ako je tomu reálne. Čísla z okrsku Santa Clara navyše nie sú výnimočné – podobné zistenia zistili prieskumy aj v rôznych iných krajinách.

Ak by sa teda s takýmto prístupom vyhodnocovala smrtnosť aj pri obyčajnej chrípke, kedy by sa smrtnosť počítala len spomedzi najťažších prípadov, ktorí potrebujú akútnu lekársku starostlivosť, aj pri chrípke by mohli vyjsť štatistiky o desivej smrtnosti. Napríklad pri chrípke je zhruba 3-5 miliónov závažných prípadov ročne a spomedzi nich zhruba 290 000 – 650 000 ľudí zomrie na vážne problémy s dýchaním.

Ak by sme smrtnosť chrípky počítali len z týchto čísiel (čiže metodika dosť podobná aktuálnemu počítaniu smrtnosti pri koronavíruse), prišli by sme na to, že chrípka má smrtnosť na úrovni 6-22%. Inak povedané, ešte viac ako koronavírus. Buď mi teda uniká nejaká závažná informácia, alebo vysmievanie ľudí, ktorí koronavírus prirovnávajú k obyčajnej chrípke, nie je namieste.

Ako by vyzeral koronavírus bez karanténnych opatrení?

Samozrejme, pri bežnej chrípke nezatvárame obchody a nedodržiavame vo veľkom prísnejšie hygienické opatrenia. Bez týchto opatrení by sa tak koronavírus šíril zaručene rýchlejšie ako je tomu dnes. No po prvé, táto zmena by síce zvýšila celkovú úmrtnosť, no pravdepodobne nie smrtnosť (okrem situácie, ktorú popisujem v texte nižšie), keďže nie je dôvod predpokladať, že pri väčšom šírení by bol podiel ťažkých prípadov, resp. smrtí spomedzi nakazených vyšší ako dnes.

A po druhé, vzhľadom na to, čo ukazuje prieskum zo spomínaného okrsku Santa Clara, ako aj ďalšie prieskumy, je namieste predpoklad, že rozdiel medzi počtom reálne nakazených v stave s karanténnymi opatreniami a v stave bez karanténnych opatrení by zďaleka nemusel byť taký radikálny.

Je pravdou, že aj v prípade okrsku Santa Clara výsledky naznačujú, že koronavírusom sa nakazilo “len” zhruba 2,49 – 4,16% populácie. No je potrebné zobrať do úvahy aj to, že koronavírus sa v Kalifornii ešte len začal šíriť. Aká časť populácie prekoná koronavírus za 3 mesiace alebo za rok od dnešného dňa? Podľa mnohých odhadov by sa ani s karanténnymi opatreniami nepodarilo zabrániť tomu, že z dlhodobého hľadiska dostane koronavírus väčšina populácie.

Rýchlejšie šírenie = viac okamžitých, no menej dlhodobých úmrtí?

Uvedomujem si aj to, že rýchlejšie šírenie koronavírusu by v konečnom dôsledku predsa mohlo významne zvýšiť jeho smrtnosť. Nejde o to, že vírus sám o sebe by bol pri rýchlejšom šírení nebezpečnejší, ale o to, že nemocnice by pod väčším náporom nakazených mohli kolabovať, v dôsledku čoho by nemuseli mať kapacity na dostatočné poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre nakazených.

Pri koronavíruse by tak stúpla tzv. odvrátiteľná úmrtnosť. To je úmrtnosť, ktorej by sa dalo zabrániť pri kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti. Koniec koncov, práve odvrátiteľná úmrtnosť bola jednou z veľkých tém premiéra Matoviča krátko pred tým, ako sa stal premiérom. Tejto téme som sa podrobnejšie venoval vo svojom článku “Matovičových 5000 mŕtvych ročne kvôli Pente je absolútny nezmysel”.

Problémom však je to, že karanténne opatrenia majú svoje vlastné, veľmi vysoké náklady. Najmä, no nielen vzhľadom na to, že zdravotníctvo a ekonomika sú spojené nádoby a menší výkon ekonomiky tak prakticky automaticky znamená menej zdrojov pre zdravotníctvo. Obmedzenie ekonomiky tak samo o sebe významne zvyšuje počet odvrátiteľných úmrtí.

A podľa rôznych odhadov môže byť prevencia úmrtí na koronavírus veľmi drahou, z hľadiska dlhodobého zvýšenia odvrátiteľných úmrtí. Ako som napríklad písal vo svojom nedávnom článku, “1 zachránený život vďaka karanténe môže stáť 70 životov kvôli poškodenej ekonomike”. Neuvážený boj proti koronavírusu tak môže byť v konečnom dôsledku taký absurdný, ako keby som sa bál, že most nad Dunajom spadne, keď po ňom pôjdem pešo (je pravdou, že pravdepodobnosť tohto je nenulová), tak sa namiesto toho dostanem na druhý breh Dunaja tak, že ho preplávam.

Obozretnosť je namieste

Na rozdiel od chrípky, s ktorou má ľudstvo množstvo skúseností, je koronavírus relatívne neznámy. Aj keby teda argumentácia v mojom článku bola kompletne správna, teoreticky je možné, že koronavírus bude mať z dlhodobého hľadiska negatívne následky, o akých sa nám dnes ani nesníva. Koronavírus napríklad môže fungovať podobne ako herpes, keď bude v tele človeka neaktívny trebárs aj roky, a následne sa “zobudí” a človeka trebárs zabije.

Podobne napríklad je možné, že ľudia na koronavírus síce nebudú masovo zomierať, no koronavírus im závažne poškodí pľúca a v dôsledku toho napríklad zomrú v priemere o 20 rokov skôr. Vzhľadom na to, že väčšina nakazených na koronavírus neprejavuje žiadne symptómy, však považujem za vysoko nepravdepodobné, že by u nich došlo napríklad k závažnému poškodeniu pľúc bez toho, aby si všimli významné symptómy.

V konečnom dôsledku tak je opatrnosť namieste. Určite nezaškodí, keď si budeme častejšie umývať ruky, keď podľa možností zostaneme doma, keď budeme chorí, alebo keď budeme na miestach s vyšším výskytom ľudí (napríklad obchody) používať rúška.

Vzhľadom na súčasnú situáciu som však presvedčený o tom, že ešte väčšia obozretnosť je dnes potrebná najmä ohľadom toho, aby reakcia na koronavírus nebola neprimerane radikálna. Som preto za rozumné, no podľa možností čo najrýchlejšie uvoľnenie opatrení zo strany štátu. Uvoľnenie centrálnych opatrení má navyše veľkú výhodu – ak sa koronavírusu niekto veľmi bojí, prípadne patrí medzi ohrozené osoby, stále sa môže rozhodnúť zostať doma. No ak spolu s ním zostane doma aj podstatná časť zvyšku populácie, je možné, že v konečnom dôsledku bude nie len koronavírusom, ale aj ďalšími zdravotnými ťažkosťami ohrozený oveľa viac.