Kráľ v New Yorku / A King in New York (1957)
Učiteľ (U): A teraz, veličenstvo, skutočný fenomém – veľmi obdivuhodný desaťročný chlapec. Je historik a redaktor nášho školského časopisu.
Veličenstvo (V): Ó, skutočne zaujímavé!
U: Teraz vám predstavím Ruperta, nášho mladého redaktora.
V: Dobrý deň, Rupert.
Rupert (R): Dobrý deň.
V: Posaď sa. Čo to práve čítaš?
R: Karla Marxa.
V: Predsa nie si žiadny komunista.
R: Prečo? To len komunisti čítajú Karla Marxa?
U: Rupert!
V: Veľmi šikovná odpoveď. Ale ak nie si komunista, čo si potom?
R: Nič.
V: Akože nič?
R: Odmietam akúkoľvek formu vládnutia.
V: Ale niekto predsa musí vládnuť.
R: Neznášam slovo „vládnuť“.
V: Tak keď neznášaš slovo „vládnuť“, nazvi si to „vedenie“.
R: Požiadavky na vodcovstvo vedú k politickej moci. A politická moc je oficiálna forma podmaňovania ľudstva.
V: Aké to knihy vlastne číta?
U: Komentáre k aktuálnemu politickému dianiu.
V: Ale, milý mladý muž, politika je predsa potrebná.
R: Politika, to sú len národu nanútené pravidlá.
V: No, ale v tejto krajine neplatia nanútené pravidlá, no len slobodná vôľa občanov.
R: Poobzerajte sa okolo seba a hneď zistíte, akí sme slobodní.
V: Áno, ale nechaj mi povedať…
R: Každého strkáte do kazajky a bez pasu nemôže nik urobiť ani jeden krok.
V: Ak by si ma láskavo nechal…
R: V slobodnom svete znásilňujete prirodzené práva každého človeka!
V: Ale nechaj ma už aspoň doho…
R: Vy ste len obete moci poltických krutovládcov.
V: Mohol by som…
R: A ak nemáte rovnaké myslenie ako tamtí hore, tak vám zoberú aj ten pas.
V: Ak by si ma možno nechal pov…
R: Opustiť krajinu je ako újsť z väzenia. Prísť do krajiny, je ako prejsť cez očko na ihle.
V: Ale…
R: Môžem slobodne cestovať?
V: Samozrejme, že môžeš slobodne cestovať.
R: Ale len s cestovným pasom.
V: Dovolil by si…
R: Len s cestovným pasom!! Majú nebodaj zvieratá cestovné pasy?
V: Dovoľ mi už konečne niečo povedať!
R: Je to inkongruentné, že za chvíľu budeme cestovať na Mesiac, no zatvárajú nás tu cestovnými pasmi.
V: Ty si radšej zatvor už ústa a nechaj ma niečo povedať…
R: A sloboda slova? Tá je kde?
V: Ty mi ju predsa berieš!
R: A voľná konkurencia?
V: Boli sme predsa pri cestovných pasoch.
R: Dnes vládne monopol!
V: No dobre. Mohol by som teraz…
R: Môžem sa nebodaj na trhu s autami presadiť proti veľkým koncernom?
V: Tu by som mal niečo k tomu…
R: Bez šance! Môžem ísť do maloobchodného biznisu a presadiť sa proti veľkým reťazcom?
V: Drž už hubu!
R: Bez šance! Monopoly sú Nemesis voľnej konkurencie. A keď sa pozriem šesťdesiat rokov do minulosti…
V: Kde si bol ty pred šesťdesiatimi rokmi?
Iný chlapec: Bol v trblietavom oku svojho prastarého otca.
V: Všetko pekné a krásne. Už si skončil? Tak mi dovoľ niečo k tomu povedať. Môžem ti povedať, že sa celkom mýliš. Á, á, v prvom rade… teraz už neviem čo som chcel povedať.
R: A čo atómová bomba?
V: Aha…
R: Taký zločin! Svet kričí o atómovú energiu…
V: Bravó!
R: A vy robíte atómové bomby!
V: Ja? Ja som proti atómovým bombám!
R: Vy plánujete koniec civilizácie, zničenie všetkého života na planéte. Vy ste sa zastavili v 19. storočí.
V: Ja stratil… ja som stratil svoj trón, lebo som bol proti atómovým bombám!
R: Vy a vami podobní považujú atómové bomby za riešenie všetkých problémov.
V: Počúvaj, ty malá krysa!
R: Dnešný človek má príliš veľkú moc. Rímske impérium sa rozpadlo s cézarovou smrťou. A prečo? Kvôli nahromadenej moci. Feudalizmus skončil s francúzskou revolúciou. A prečo? Kvôli nahromadenej moci. A čoskoro vyletí celý svet do vzduchu. A prečo? Kvôli nahromadenej moci. Monopol moci ohrozuje slobodu. Degraduje a ponižuje každého jedinca. A kde je jedinec?
V: Ja to neviem!
R: Stratený v terore, lebo je učený nenávidieť, namiesto milovať! Ak chceme aby táto civilizácia prežila, musí byť monopol moci porazený, až kým sa úplne neobnoví hrdosť a morálka ľudstva!
2,321 celkovo návštev, 1 návštev dnes
Musim uznat, ze od teba by som Chaplina necakal:
Chaplin’s flirtations with Communism are traced from his enthusiasm in the 1920’s to his disaffection by the end of the decade and back to a new enthusiasm as he began to believe that i was „the only true anti-Nazi force in Europe, and the only hope of defeating Hitler.“ She defines Chaplin’s attraction to Communists as twofold: „They presented themselves as the representatives of the oppressed classes, with whom he identified, and they also purported to have the one correct answer to every question.“
Aj ked urcite prieniky tam vidim
Tak triedny konflikt tu mame aj z pohladu liberalneho, dokonca triedny konflikt tu bol skor rozoberany ako ho spopularnil Marx: „…nemám žiadnu zásluhu na objavení existencie tried v modernej spoločnosti, či zápasu medzi nimi. Dávno predo mnou popísali buržoázni historici vývoj triedneho zápasu v minulosti a buržoázni ekonómovia ekonomickú anatómiu tried.“, píše Karl Marx v liste ktorémusi zo svojich priaznivcov a netuší, že ide o jednu z najpravdivejších myšlienok, aké kedy vyslovil. Koho má na mysli? Skupinu radikálnych francúzskych liberálov prvej polovice devätnásteho storočia, takzvaných Industrialistov, publikujúcich v žurnále Le Censeur Européen.“ – http://www.iness.sk/media/docs/INESS%20-%20Triedny%20konflikt.pdf
Dalsie je rozoberane aj tu: http://agorism.info/docs/AgoristClassTheory.pdf
Veľmi zaujímavý príspevok Martin. Okrem Chaplinových názorov vypovedá veľa aj o fungovaní menejstatu.sk. Podobne ako Rupert Ty a Tvoji kamoši meliete dookola to isté a každý iný názor jednoducho prehlušíte.
no mna sa skor zda, ze si tu kazdy melie to SVOJE a nevieme sa zhodnut ani na tom minime 🙂