Jakub úspešne ukončil štúdium na vysokej škole v roku 2005. Poctivo si prešiel všetkými fázami slovenského vzdelávacieho systému a ocitol sa v situácii ako mnoho iných už toľko krát pred ním. Po 17 rokoch štúdia stál na začiatku svojej profesionálnej kariéry s hlavou čistou, ale prázdnou.
Našťastie vyštudoval vysokú školu technického zamerania a hneď po jej opustení po ňom chňapla istá nemenovaná korporácia. Sľubovali možnosti profesionálneho rastu a mladý dynamický kolektív. Dostal 17 000 korún hrubého, čo činilo nejakých 13 000 a par stovák. Jakub ešte stále býval u rodičov, takže nemal veľké výdavky.
Keď ho lanárili, sľubovali mu cestovné náhrady. 45 euro na deň počas služobnej cesty znelo Jakubovi veľmi lákavo. Len aby bol dostatok tých služobných ciest.
Prvé tri mesiace v korporácii strávil po školeniach. Učili ho programovať, architektúru softvérového systému, s ktorým mal pracovať, základné ekonomické procesy a transakcie. Z množstva informácií mal časom riadny guláš. Ako systematicky spracovávať poznatky a orientovať sa v údajoch ho na škole žiaľ nenaučili.
Hneď ako sa skončila výuková fáza, bez varovania šmarili Jakuba jeho šéfovia do vody. A tá voda bola riadne hlboká a studená. Nemeckému zákazníkovi bol predstavený ako expert. Mal predsa školenie! A tak nastali zatiaľ najťažšie mesiace jeho doterajšej krátkej kariéry.
Helmuti požadovali on-site podporu aspoň pol roka. Jakubovi trvali všetky činnosti rádovo dlhšie, ako je bežné. Absentovali skúsenosti a spýtať sa nebolo koho. Zákazníkovi ukázať neznalosť nie je dobrá stratégia a experti materskej firmy mali sami dosť problémov na to, aby mohli promptne reagovať na jeho otázky. Z kancelárie odchádzal posledný a ráno prichádzal ako prvý, aby bol pripravený na raňajšie meetingy. Tieto hodiny sa bohužiaľ zákazníkovi nedali fakturovať a neuznal mu ich ani jeho vlastný zamestnávateľ ako nadčasy. Jediná vec, čo ho po večeroch na hotelovej izbe tešila, bolo počítanie diét, ktoré mu na účte pomaly pribúdali.
Na druhej strane to bola výborná škola. Väčšinu problémov, s ktorými sa stretával, už niekto niekedy riešil. Stal sa preto veľkým fanúšikom všetkých možných expertných fór a technických diskusií na internete. Po pár mesiacoch sa pomaly začal orientovať. Poznámky napísané na školeniach začali konečne do seba zapadať a Jakub získaval pocit, že niečomu rozumie. Dokázal jednoducho rozanalyzovať problém, z množstva balastu rýchlo extrahovať to dôležité.
Ďalším plusom bol jazyk. Nemeckí kolegovia mali sami problém so svojou slabou euro angličtinou, nieto sa ešte trápiť s tou jeho. Keď opadol najväčší stres, oprášil svoje stredoškolské základy nemčiny. Je neuveriteľné, ako rýchlo sa naučil solídne komunikovať. Za pár mesiacov zvládol niečo, čo nedokázala niekoľkoročná školská výučba. Ale to je asi prirodzené, keď vás učí preškolená ruštinárka, čo by mala vážny problém si v Hainburgu kávu objednať.
V korporácii prežil Jakub šťastne 5 rokov. Keďže úspešne absolvoval ešte niekoľko projektov pre zahraničných klientov, cestovné náhrady predstavovali jeho zásadný zdroj príjmu. Jeho plat sa zatiaľ zvyšoval nebezpečným tempom približne dvesto korún ročne. Z pracovnej pohody ho vytrhla náhodná faktúra, ktorá sa mu nedopatrením dostala do rúk. Bola na nej suma, ktorú zákazník platil za jeho služby korporácii vo výške pár tisíc eur.
V roku 2010 ho kontaktoval bývalý spolužiak. Pracoval pre menšiu slovenskú konzultantskú firmu v rovnakom obore ako Jakub. Jeho šéf hľadal nových ľudí pre nemeckých zákazníkov. Jakub sa s novým zamestnávateľom dohodol rýchlo. Keď prišli na rad platové otázky, dostal dve ponuky. Buď bude pracovať na živnosť, alebo ako zamestnanec. V oboch prípadoch bude firmu stáť rovnakú sumu 2500 eur a záleží len na ňom, ktorý spôsob si vyberie.
V prípade trvalého pracovného pomeru by Jakubovi ostalo 1356 eur (odvody 899 eur a dane 245). Ak by šiel na živnosť a uplatnil by si 40% paušálne náklady, tak by mu ostalo 2042 eur. Štátna hydra by si urvala iba 458 eur mesačne. Jakub vedel, že živnosť je výhodnejšia alternatíva aj pre zamestnávateľa. Malá konzultantská firma si nemôže dovoliť platiť niekoho, ak pre neho nemá projekt a nerobil si ilúzie o svojom osude v prípade nedostatku zákazníkov. A ešte u neho naplno neprepukla túžba moderného zamestnanca pracovať pre zamestnávateľa, ktorý o jeho služby nemá záujem. Preto už o pár dní drzo klopal na dvere živnostenského úradu, aj keď na nich visel nápis: Nerušiť!
Jakub sa na novom projekte uchytil dobre a za pár mesiacov mu už Helmuti dôverovali natoľko, že ho nechali pracovať zo Slovenska.
Keď sa veci utriasli, rozhodol sa konečne si zariadiť vlastné bývanie. Časť financií získal zo stavebného sporenia, ktoré mu práve na túto príležitosť rodičia nasporili. Ale väčšinu sumy bytu kryl hypotekárny úver.
Hypotéku si vzal na najdlhšie možné obdobie, 30 rokov, ale s každoročnou možnosťou čiastočného mimoriadneho splatenia. Mesačná splátka činila 480 eur. K tomu si ešte zobral úver na zariadenie bytu, lebo v holých stenách sa bývať nedá (splátka 300 eur mesačne). No a ešte musel splácať stavebný úver okolo 200 eur mesačne.
Po splatení všetkých mesačných záväzkov, energií, ďalších nákladov spojených s užívaním bytu a striedmom životnom štýle Jakubovi ostalo podľa situácie približne 400 eur. Tieto peniaze si plánoval pravidelne šetriť na každoročnú mimoriadnu splátku hypoúveru. Podľa Jakubových výpočtov by sa mohol takýmto spôsobom zbaviť dlhov do desiatich rokov.
V roku 2012 dokázal nasporiť 6000 eur a predčasne splatiť časť hypotéky. Banka mu kvôli tomu na ďalší rok znížila mesačnú splátku o 40 eur. Jakub uvidel svetlo na konci tunela. Na budúci rok si naplánoval s priateľkou svadbu.
Bohužiaľ v roku 2013 už Jakubovi nepôjde karta tak ako doteraz. Daňovo-odvodový hurikán vládnej strany výrazne okreše jeho možnosti splatiť úvery a stať sa tak súčasťou strednej triedy. Odvody sa mu zvýšia približne o 230 eur a daňové zaťaženie asi o 66 eur. To je okolo 300 eur, ktoré by mu mohli výrazne pomôcť vyriešiť jeho zadĺženie. Nakoniec sa teda môže naplniť variant, ktorý pre Jakuba naplánovala dnešná vláda a to je 30 ročné splácanie hypotéky.
Existuje množstvo rizík, ktoré ešte na Jakuba čakajú, kým sa dostane do stavu bez úverov. Ak pre neho jeho zamestnávateľ nenájde projekt, dostane sa do serióznych problémov. Nemôžem sa ale zbaviť pocitu, že práve takéto vyústenie by dnešným socialistom pri moci spôsobilo najväčšiu radosť. Nenadarmo nás všetkých, čo si svoje bývanie zaobstarávame sami, bez pomoci rodičov, alebo štátu volajú posmešne hypotekárni batôžkári. Podľa socialistov má predsa o vlastníctve nehnuteľností rozhodovať bytová komisia, najlepšie s nejakým bývalým spolužiakom s rozhodovacou právomocou.
Na druhej strane pre štátnu byrokratickú mašinériu nie je nič deprimujúcejšie, ako občan, ktorý sa dokáže o seba postarať sám. Jakub nejaví záujem o gastrolístky, platenú nemocenskú dovolenku a všetky tie nezmysly, za ktoré politici vedú neohrozený boj v parlamente.
Politici sa snažia presvedčiť voličov, že všetky tie sociálne vymoženosti sú zadarmo. Ale rovnako, ako neexistuje obed zadarmo, neexistuje ani platená dovolenka. Všetky tie sociálne vymoženosti si nakoniec zaplatíme všetci v nižšej výslednej sume výplaty.
Iba človek, ktorý sa dokáže postarať sám o seba, môže pomáhať druhým ľuďom. Ak Jakub splatí svoje úvery, stane sa tým, čomu v kapitalizme hovoríme stredná trieda. Vtedy bude oporou svojim rodičom v starobe, zo svojich vlastných prostriedkov sa dokáže postarať o svoju rodinu.
Možno sa socialistom splní ich plán a Jakub stratí zamestnanie, nesplatí úvery a bude mať vážne existenčné problémy. Potom príde Robert Fico a s víťazoslávnym úsmevom poskytne nešťastnému Jakubovi časť peňazí, ktoré mu zobral ešte v dobe, keď mu mohli výrazne pomôcť (skôr si ale myslím, že ich dovtedy minie na nejakú vládnu prioritu, napríklad multifunkčné ihrisko vo svojej rodnej dedine). Držme Kubovi palce, aby sa to takto neskončilo.
10,482 celkovo návštev, 1 návštev dnes
Budem za spamera a otravu, ale proste táto sociologická esej o triednej spoločnosti dneška sem proste patrí:
http://www.finmag.cz/cs/finmag/ekonomika/proc-metternich-prinesl-evropanum-rozkvet-a-merkelova-prinasi-zbidaceni-i-kdo-tady-vlastne-vladne/
Andrejov clanok vystihuje situaciu mnohych mojich znamych. Tibor, dnes som si precital prvy a druhy diel od P.Hampla. Dost presne vystihuje moje vnimanie sveta plus pridava niektore pre mna nove pohlady, nazory. Dobre citanie.
A je potrebné dodať, že to vystihuje situáciu nielen na Slovensku. Po revolúcii som sa dostal na školenia do Rakúska a bavil som sa s miestnym rovesníkom. T.j. zopár rokov po škole. Presne tie isté problémy. Systém, ktorý ťa tlačí do závislosti. Štát, a nielen štát, ktorí sa na teba vykašle práve vo chvíli, keď potrebuješ pomoc.
Len tak mimochodom, ked by si chcel niekto vypocut poriadny doom forecast 🙂
http://www.lewrockwell.com/lewrockwell-show/2013/01/04/337-more-of-the-same-but-worse/
Vynikajúci a zrozumiteľný opis situácie. Vytvoriť závislosť, obrať o schopnosť sa postarať samostatne, to je základ každého dobre fungujúceho otrokárskeho systému.
Mne v tom opise „jedného osudu“ chýbalo ako sa spoločnosť = štát (úrady, inštitúcie, štátne podniky) bijú o vysokoškolsky vzdelaného zamestnanca. Ako sa vysokoškolák nevedel rozhodnúť pre množstvo ponúk do štátnej služby. Veď máme skvelý vzdelávací systém, ktorý tvorí štát. Preto je vždy zaujímavé aký záujem má štát o produkt svojho skvelého vzdelávacieho systému.
Príbeh ale nie je taký plytký, ako to zhrnul autor na záver:
1) áno – rovina príbehu o tom, ako Jakub doplatil na rozhodnutie vlády a tá ho akoby trestá, tu je
2) prečo je Jakub vlastne živnostník? Z toho čo robí (resp. ako to autor popísal) je predsa jasné, že Jakub nepodniká (živnosť je primárne podnikaním), Jakub je svojou pozíciou a svojou prácou zamestnanec. Živnosť má preto, aby, s prepáčením, …….. so systémom a trhol si viac pre seba.
Uprieť sa mu táto snaha nedá, ale na Slovensku je taký zvyk, že živnosť (a VŠ titul) tu má pomaly aj upratovačka. To nie je normálny stav a legislatíva, ktorá to umožňuje nie je dobrá. Tak dlho sa so systémom …… až systém …… s vami. Jakub doplatil na svoju „vychcanosť“.
Ale:
3. rovina – spolu s Jakubom na situáciu a kroky vlády doplácajú aj tisíce živnostníkov, ktorí naozaj podnikajú a nie sú na živnosti len preto, lebo to tak chce zamestnávateľ resp. ich chamtivosť. A to je ďalší so slovenských problémov – prijímajú sa rýchle a zlé riešenia, namiesto komplikovaných a dobrých. A netýka sa to len zarábajúcich, ako to v článku na záver naznačil autor.
Táto vláda sa napr. rozhodla bojovať aj proti zneužívaniu sociálnych dávok konkrétne „ochranného príspevku“ – ktorý sa dáva dlhodobo chorým nezamestnaným. Je totiž taký klasicky slovenský zvyk, že sa nezamestnaný dohodne s lekárom, ide na PN a má mesačne cca 30 euro navyše. Vláda sa rozhodla s týmto nešvárom bojovať obmedzeniami, ktoré však postihnú nielen korumpujúcich nezamestnaných, ale aj tých, ktorí majú naozaj dlhodobý zdravotný problém, ktorí im bráni zamestnať sa (napr. úraz, následná operácia a dlhodobá rekonvalescencia).
Čiže typické slovenské riešenie je vždy so špinavou vodou vyliať z vaničky aj decko …
Nechápem ten umelo vytvorený rozdiel medzi zamestnancom a živnostníkom. Presnejšie: nechápem dôvod existencie špeciálneho obchodného vzťahu, ktorý sa nazýva zamestnanec. Prečo by sa malo (z môjho pohľadu úplne umelo) rozličovať medzi brigádnikom, dohodárom, živnostníkom, zamestnancom ….
.
Keby ten Jakub robil tú istú vec pre dve firmy, t.j. obsluhoval by zákazníkov firmy ABC aj XYZ, už by zrazu mohol byť podnikateľ? Alebo by podľa teba mal byť zamestnancom oboch firiem? A ak by to robil pre tri firmy?
.
Ja nevidím vôbec rozdiel v tom, či si ma na prácu najmú jedna, dve, tri … firmy, či nebodaj zároveň aj iná fyzická osoba. Stále sa živím svojou prácou, ktorú odvediem a dostanem za ňu zaplatené.
Takto voľné to je na Americku. Tam ani netreba pracovnú zmluvu, kontrakt je prejav zhodnej vôle oboch strán. Pracovný vzťah trvá, kým to obe strany považujú za výhodné. To môže byť deň, alebo týždeň, alebo aj dlhšiu dobu. Preto sú tam výplaty robotníkom denne a ostatným týždenne.
Na Švajčiarsku po švajčiarsky písomná pracovná zmluva nie je potrebná, ale veľmi sa doporučuje. Pomôže to pri prípadnom pracovnom spore. Práva i povinnosti sú symetrické. Skúšobná doba môže byť týždeň, mesiac, tri mesiace, alebo hoci tri roky. Odchodné či odstupné žiadne, len po odpracovaní istej doby treba dodržať výpovednú lehotu jedného, dvoch či troch mesiacov. Akákoľvek pracovná zmluva môže byť vypovedaná ktoroukoľvek stranou a sú tam len tie tri mesiace. Na Francúzsku po francúzsky je zamestnanec nevyhoditeľný a preto tam je taká nezamestnanosť.
Tibor mám dve otázky:
1: Podnikal si niekedy? (živnosť )
2. Zamestnával si niekedy ? (na dohodu, alebo trvalý pracovný pomer)
Potom by si presne vedel rozdiel medzi zamestnancom a podnikateľom.
Však mi to skús vysvetliť. Mne, „neznalému“. Aký je ten rozdiel?
Ak si nikdy nemal živnosť a nezamestnával si, aj tak by si neuveril aká byrokraticko štátna mašinéria Ťa naháňa…Nie aby Ti ďakovala, že môže z TEBA žiť, ale aby Ti dávala pokuty penále, úlohy, dotazníky, výkazy, hlásenia, štatistiky…Všetko pekne zákonne predpísaných termínoch.
Napr. ak predávaš látky a nemáš „platný certifikát“ že Tvoj meter bol „štátom schválenou firmou“ otestovaný môžeš dostať pokutu 333 eur.
Nie za to, že je ten meter kratší. On môže mať presne 100 cm 1000 mm. Ale ak nemáš platný certifikát štát bum… 333 eur.
nechcem sa vam miesat do debaty, ale tibor to asi myslel tak, ze aky je rozdiel ked davas pracu dvom ludom a jeden je zamestnance a druhy zivnostnik. okrem statom urcenych paragrafov a z toho vyplyvajucich inych administrativnych a dalsich povinnosti ziadny.
Nechápem.
Ja som sa pýtal, aký zmysel má rozdeľovať súkromný obchodný (pracovný) vzťah medzi dvoma subjektami, keď zakaždým ide o prácu a plácu.
.
Aký rozdiel z hľadiska logiky veci. Z hľadiska účelu. Nie z hľadiska štátu. Ten má svoje dôvody. Tie ma teraz nezaujímajú, pretože tie sú namierené proti obom stranám.
.
Mňa zaujímajú také rozdiely, pre ktoré by takéto rozdeľovanie zmluvných dojednaní mali urobiť dve slodobné strany obchodu. Jeden prácu ponúkajúci a druhý prácu kupujúci.
To aké sú právne pravidlá neurčujú tie „zmluvné strany“ ale štát zákonmi a právnymi predpismi.
Pretože je SLOBODA každý si vyberie čo mu najviac vyhovuje.
Nemôžu si vyberať mimo zákonných predpisov.
Ale ak by som mal reagovať na obidvoch:
Čo je zlé na tom ak je možnosť výberu?
Ján Zvolen :
„To aké sú právne pravidlá neurčujú tie “zmluvné strany” ale štát zákonmi a právnymi predpismi.
Pretože je SLOBODA každý si vyberie čo mu najviac vyhovuje.“
– To nie je SLOBODA, ak si musím vybrať z dvoch vnútených alternatív. Ak si nevinný človek musí vybrať – obesiť alebo zastreliť, tak to je podla teba v poriadku ???
“ Nemôžu si vyberať mimo zákonných predpisov.“
– to je práve tá NESLOBODA , ak zákon VNUCUJE , z akých alternatív sa maju dva subjekty dohodnuť.
“ Ale ak by som mal reagovať na obidvoch:
Čo je zlé na tom ak je možnosť výberu? “
– Lebo to nie je sloboda, ale nasilie. VNUCOVAŤ alternatívy.
Ty proste považuješ za SLOBODU, ak štat nalinkuje kolaje, a ludia musia chodiť IBA PO NICH. Chôdza bez kolají podla teba nie je žiaduca ?
Nie, to nie je žiadna možnosť výberu. Tie možnosti sú vytvorené ako OBMEDZENIA. Obmedzenia slobodnej dohody, ktorá by inak vznikla. Niekto by sa dohodol na práci hodinu každý deň po dobu 3 rokov, niekto na práci 150 hodín nárazovo, niekto by súhlasil, že bude pripravený prísť na zavolanie a potom bude pracovať podľa potrieb …….
.
Dohody by mohli byť rôzne, ale jedno by mali stále spoločné: predmetom dohody by bolo vykonanie práce za úhradu.
Ja si tiež myslím, že štát nemá strkať nos do toho, ako sa ja dohodnem so zamestnávateľom. Prečo majú byť nejakým zákonom definované nejaké dve kategórie a všetko ostatné zakázané? Prečo nemôže byť 36 kategórií? Prečo musia vôbec existovať nejaké kategórie? Prečo občan nesmie mať zmluvnú slobodu a voľnosť dohodnúť si bilaterálny pracovný vzťah ako nejakú kombináciu zamestnanca, živnostníka, a obchodného partnera?
Rozdiel z hľadiska logiky:
Živnostník/podnikateľ pracuje samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Zamestnanec/dohodár/brigádnik vykonáva závislú činnosť. Čo je závislá činnosť?
„… osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností.“
Do ktorej z týchto kategórii logicky patrí náš „živnostník“ Jakub?
Ak má vlastné priestory = miesto kde vykonáva svoju činnosť, ak si sám za vlastné kúpil PC a sám si platí pripojenie na Net ak si sám platí telefón energiu atď…nesplňa závislú činnosť minimálne v tom, že nevykonáva činnosť výrobnými prostriedkami zamestnávateľa…
V článku info o tom nie je, ale je tam info, že Jakub dostal na výber – čiže ani zamestnávateľ nevidel v Jakubovej práci nič iné ako závislú prácu.
„Ak má vlastné priestory = miesto kde vykonáva svoju činnosť, ak si sám za vlastné kúpil PC a sám si platí pripojenie na Net ak si sám platí telefón energiu atď…nesplňa závislú činnosť minimálne v tom, že nevykonáva činnosť výrobnými prostriedkami zamestnávateľa…“
– Opravara som doviezol mojím autom, opraví môj plynový kotol v mojom dome, použije moj šrobovák, svieti si pri práci mojou lampou a mojou elektrinou – takže podla teba NIE JE živnostník, a JA som jeho zamestnávateľ ???
Je samozrejmé, že delenie ludí na zamestnancov a živnostníkov je absolutne UMELÉ, absurdné. Štat iba ukazuje svoje svaly, a sleduje svoje hnusné zámery.
A to, kde, akými prostriedkami (z pohľadu vlastníctva) je práca vykonávaná, to je úplne nepodstatné. To sa len umelo používa na umelé rozlíšenie spôsobu vykonávania práce.
.
Ako zamestnanec chodím do roboty vo vlastnom oblečení. Ale iní zamestnanci dostávajú pracovné oblečenie od zamestnávateľa. A tu sa zrazu nerozdeľuje.
.
Podobne použitie automobilu: aj zamestnanec môže pre výkon práce používať vlastné auto. Celkom v súlade s existujúcim právnym stavom. A aj tak bude stále zamestnanec. Pretože to štátu takto vyhovuje. Vôbec nie preto, že to má nejaký reálny dôvod to takto rozlišovať.
Nie je to pravda, aj živnostník môže pracovať v mene objednávateľa v jeho mene.
.
To, že Ty cituješ štátne OBMEDZENIE, resp. definíciu akejsi „závislej“ práce neznamená, že to má nejakú logiku. Okrem tej jedinej logiky, aby sa štát mohol úplne bez dôvodu montovať do zmluvných vzťahov, ktoré by vznikli slobodne a kde by nikto nemal dôvod rozlišovať dve práce, ktoré sú obe vykonané pre účely „vytvorenia zisku“, t.j. na oplátku za výplatu, uhradenie faktúry, …. akokoľvek si tú odmenu nazveš.
No tak …
Zamestnávateľ je zadávateľ, nie objednávateľ.
Vami (nielen tebou Tibor) použitá logika je bizarná – najmä s tými šrobovákmi či oblečením …
Po VŠ som nastúpil ako zamestnanec do jednej technologickej firmy a cestoval som po SR. V skúšobnej dobe som však nemal k dispozícii služobný mobilný telefón a telefonoval som zo svojho.
Kedže som použil svoj „výrobný prostriedok“, prestal som byť zamestnanec?
Trochu dosť smiešne …
Kto chce určovať či bude zamestnanec, alebo bude ako spolupracujúca firma ( živnostník , sro.. ) ?
Je to na tých dvoch na čom sa dohodnú…
Na jednej strane diskutujúci chcú menej štátu a na druhej chcú aby štát určoval čo je pre koho lepšie ?
Každý vekom 18 rokov získava spôsobilosť uzatvárať zmluvy a je na každom čo si vyberie.
Aká je vlastne iná možnosť?
Kto iný má za človeka rozhodovať ak nie on sám ?
je 20 rokov podnikania prvych živnostnikoch. niektorí začali podnikať už za socika a mnohi po 1989. povedzme si pravdu, najlepšie roky boli na začiatku. teraz to je tak, že väčšina preživa len tak-tak. kto si optimalizoval dane a odvody a ide si teraz vypytať dochodok je nemilo prekvapený. realne mnohym bude štat doplacať ako sockam.
ja viem, že ked ma niekto dnes 28, či kolko ma ten imaginarny Kubko, tak ho nejaky dochodok ani nezaujima, ale odvody ho vytačaju permanentne. dokonca Kubka iste vytača to, že stat a je jedno či vladne fico alebo sulik, len polovicu jeho odvodu pošle DSS a druhu si necha. pritom zabuda, že na dochodok pre Kubkovu mater si musi štat požičať.
ale vratme sa k tomu, v čom je problem. prečo bude trvat Kubkovi stat sa strednou triedou viac ako 25 rokov, presnejšie, prečo sa Kubko nikdy strednou triedou naozaj nestane. hypoteka, uver na zariadenie a pripadne druhe rodinne autičko na lizing su sice prejavom strednej triedy ale iste nevytvaraju same o sebe ten pocit. musia človeku kompletne hovoriť pane, bez dlhov až potom je človek ta ozajstna stredna trieda. bohužial to ale kubka nečaka. autiaky, pračky a telkače maju životnost rovnaku ako lizing a spotrebny uver. a tie glance rezidence boomovo-bombove novostavby zožeru na opravy a udržbu viac penazi, než teraz tuší a čo je uplne najhoršie, stratia na cene. nejake: ja to tu predam a dožijem na floride, sa proste nestane. o 40 rokov ked pojde do dochodku, bude byvať v rovnako depresívnej zanedbanej časti mesta ako ostatní. len jedna vec ho možno uteší že vdaka zvyšenemu odvodu nemusi žiadať o davky ako dnes mnohi vychcanci.
Zas tu máme dopletenie pojmov. Pozrime sa na definície. Stredná trieda, to nie sú všetci tí, čo majú auto na lízing. Angláni definujú pojem mydlová klasa ako sociálna skupina medzi robotníckou triedou a vyššími vrstvami. To nie je zlá definícia, ale mne pripadá trochu plytká. Stredná trieda má niečo z oboch. Potreby má ako bohatí a môže si ich uspokojovať ako bohatí, teda môže mať auto, dom, ženu, deti, a mnoho ďalších užitočných vecí. Ale na uspokojenie tých potrieb spotrebuje všetok svoj príjem, a teda žije z ruky do úst ako proletariát. Teda vonkajšie znaky bohatstva, ale krehkosť a zraniteľnosť ako proletári. Bohatý ak schudobnie, stále bude mať čo jesť a kde bývať. Stredná trieda ak schudobnie, spadne medzi proletariát, stratí obydlie i dôchodok. A tom je práve špecificita strednej triedy, v tom je ich pripútanosť k demokracii, stabilite, predvídateľnosti, pomalému trvalému rastu bez výkyvov a prekvapení. Stredná trieda nechce zbohatnúť, lebo má iné potreby, ako počítať prachy. Chce si žiť svoj život a zarábať si na živobytie prácou. Stredná trieda nechce spadnúť do chudoby, lebo potom by prišla o možnosť žiť životom, ktorý si vybrala. Preto je stredná trieda oporou demokracie a preto je tiež tŕňom v oku extrémistom, fašistom, komunistom a čečve, červenej čvarge. Fašistom a komunistom vadí ich voľnomyšlienkárstvo, lebo strednú triedu najčastejšie tvoria inteligenti a intelektuáli, ktorí sú odolní indoktrinácii. Čečva chce strednú triedu zbedačiť, aby bola závislá na nich ľubovôli a zvoli.
To co ty volas „…… so systémom“ sa v skutocnosti vola „slobodne rozhodnutie nekupit si socialne zabezpecenie statu“. Inymi slovami, neplati si odvody, ale nema pravo na iste socialne davky vratane dochodku (alebo jeho casti). Niekto povazuje za spravne si tie odvody platit vymenou za iste „socialnbe istoty“. A niekto, ako napriklad fiktivny Kubo, uprednostnuje si tie socialne istoty nepredplatit. Malo by to byt jeho slobodne rozhodnutie a len a len Kubo bude niest nasledky za jeho rozhodnutie. Ak teda bude platit nizsie odvody a z toho dovodu bude mat minimalny alebo nizsky dochodok, je to jeho problem, nie moj, tvoj, nie kohokolvek ineho.
Ono to tak momentálne na Slovensku nefunguje.
Ako vyššie píše Palo Satko: „Kubka iste vytača to, že stat a je jedno či vladne fico alebo sulik, len polovicu jeho odvodu pošle DSS a druhu si necha. pritom zabuda, že na dochodok pre Kubkovu mater si musi štat požičať.“
Čím menej Jakub odvedie do systému, tým viac si musí štát požičať. A to je už aj môj a aj tvoj problém.
Problém nie je v jeho odvodoch a následnom dôchodku. Problém je v nespravodlivosti sociálnej politiky tohto štátu. Človek, ktorý 40 rokov nepohne ani prstom, žije z dávok v hmotnej núdzi, štát platí za neho ešte aj odvody, a podstatne menšie ako odvedie živnostník, dostane od štátu minimálny dôchodok z PRIEMERNEJ mzdy v hospodárstve. Živnostník, ktorý tých istých 40 rokov platí minimálne odvody, ktoré sú o dosť vyššie ako platí štát za socky, dostane minimálny dôchodok z MINIMÁLNEJ mzdy v hospodárstve. V tomto je problém.
V prvom rade, cim menej Kubo odvedie do systemu, tym menej mu system bude musiet v buducnosti vyplatit. Kubova matka je iny problem. Ona si dochodok u statu uz predplatila. To, ze system je pyramida, jej prispevky don sa uz prezrali a ich vyplatenie zavisi od „novych klientov systemu“ nie je Kubova vina. Ale uznavam, ze to uz je aj moj problem, kedze v konecnom dosledku aj z mojich dani sa ten deficit bude sanovat. Ale Kubove potencianalne prispevky do systemu nic neriesia, Ak neplati, tak mu nevznika buduci narok na dochodok.
Ak je takých Jakubov viac (ako napr. na Slovensku), tak jeho/ich príspevky už niečo riešia – v prvom rade riešia deficit v SocPoist.
Je úplne irelevantné, že Jakub bude mať o 40 rokov nárok na minimálny dôchodok, ak spôsobuje svojim správaním problém už dnes. Dnes, nie o 40 rokov.
Ale súhlasím s „icom“ a Karolom nižšie, problémom nie je ani tak Jakub ako stav pracovného práva a problém s daňami a odvodmi. Vlastne o tom je celý ten môj bod 3.
Problém so stabilitou dôchodkového poistenia nespôsobuje Kubo, ale Fico. Kubo si hypotékou buduje svoj štvrtý pilier. Až sa zbaví dlhu, bude bývať doživotne zadarmo. Ak bude mať deti, tie byt zdedia, ale dôchodok sa zastaví úmrtím poberateľa. Problémom prvého piliera je to, že je kompenzačný a na platby súčasným dôchodcom treba mať súčasne zarábajúcich. Kam sa podeli peniaze, ktoré tam dali prví prispievatelia? Nuž, prežrali sa, rozpustili v čiernej diere všeobecného rozpočtu. Ďalší argument proti prvému pilieru: Fico si s tými peniazmi naloží, ako len chce. Akokoľvek, len nie zodpovedne.
ad 2) vy*ebal so systemom? trhol si viac pre seba? – zaujmavy pohlad na to, ako si len nechat svoje vydrete peniaze 😉 od koho si chcel trnut peniaze? len si chcel nechat svoje.
martin uprimne, robil by si to inak, ak by si mal na vyber? 686€ mesacne/ 8.232 rocne, to je uz dost vela motivacie, ci?
Sorry, že tu trošku naruším pokojné vody anarcho-libertariánov, ale mám jednu otázočku:
Ako si Jakub našiel budúcu manželku, keď hneď po škole odišiel do Nemecka a potom všetok svoj voľný čas ( ktorého určite nebolo veľa, keďže pre „výkonné, západné korporácie“ sa isto nepracuje len Po-Pia 8:00-16:00 ) trávil na odborných technologických fórach?
Úplne rovnako ako my ostatní 🙂
Aha jasné, díky. Celý tento „príbeh“ je len jedna obrovská fikcia a rétorické cvičenie, ako utvrdiť seba samého a svojich už dávno presvedčených kamarátov z klubu geekov-libertariánov, že štát je to najväčšie zlo na svete a všetci sa rútime do sofistikovaného ekonomického otroctva. So far so good….
Ako pre koho… Mne sa zdá, že takých Kubov poznám pomerne dosť.
A čo je na tom, ak to je fikcia? Že to z faktickej roviny prejde do symbolickej? Potrebujete rozprávku na dobrú noc, kde je popísaný nos ježibaby a všetky strany trojuholníka, alebo stačí A^2+B^2=C^2 ? V literatúre sa popísaný jav spomína ako inštitucionálna stupidita. Každá inštitúcia je hlúpa. Ide o to, aby bola čo najmenej škodlivá.
Takze ty si proste nasiel dieru v tomto ukazkovom pripade, ze „kde si nasiel cas na priatelku“ – aha, nachytal si autora na hruskach ako si proste vymyslel cely pribeh a stat je vlastne dobry 😀 Odpadnem 😀
Je uplne jedno ci stat je najvacsie zlo ci nie, dolezity je to, ze za hrozby pouzitia sily nuti byt jeho sucastou aj ludi, ktory su absolutne presvedceni ze to absolutne zlo je.
V clanku sa pise o „nemenovanej korporacii“ a nemeckom zakaznikovi, nie o odchode do nemecka. Treba citat s porozumenim.
odchytila si ho. to ženy vedia. ak si perspektivný nejaka si ta iste vypatra.
Pekny clanok ktory pomerne presne ilustruje celu logiku „socialnych istot“… len skoda, ze si ho zrejme neprecitaju prave ti ludia ktorym by to asi dalo najviac („priemerny slovensky volic“)
Priemerny slovensky volic pravdepodobne zastane na COOO 2000e 25-30r a ani lopatu nedvihol, hajzel zlodejsky:P
Výborný článok. Človek si ani neuvedomuje, ako ti táto krvilačná hydra menom štát likviduje každý aspekt života.
Podobný komentár z blogu SME:
http://luciakarabinosova.blog.sme.sk/c/317782/Pan-Richter-nesnazte-sa-mi-pomoct.html
Trochu OT, no vidíš ako to je… stačí keď raz napíšeš v diskusii „le monde coco….“, a už ťa červená úderka z jetotaku palcuje dole, nech napíšeš čokoľvek… 🙂
Tak som prešiel všetky príspevky a klikol na plusko a zopár, čo už boli schované, sa znovu objavili.
Prečo STAT potrebuje chudobných ludí, prečo politici neznášajú (sebestačných) živnostníkov.
—————-
Stalin stál jednou s dalšími členy politbyra v Kremlu na dvoře. Kolem pobíhala slepice, vesele zobala zrní a nevšímala si nikoho kolem.
Stalin řekl: „Podívejte se, jak mě bude mít ráda.“
Chytil slepici, oškubal jí peří a pustil ji na zem. Slepice se zimou celá schoulila a chtěla se zahřát u Stalinových nohou. Stejným způsobem zametli bolševici u nás nejen s církvemi, ale s většinou obyvatelstva u nás. Ten, kdo nic nemá, zobe tyranovi z ruky, aby neumřel hlady.
—————-
Pôvodne som takýto prípad počul vo verzii ako Stalin pouča nemeckeho súdruha, ako si zabezpečiť lásku svojho ľudu. Ale tuto verziu som našiel na webe.
No vidíš, Andrej sa v článku snaží to vysvetliť čo najzrozumiteľnejšie na skutočnej realite. Akokoľvek super to napísal, akokoľvek reálne to znie a akokoľvek reálne so skutočne je, viera v štát proste nepustí a budú tu dookola opakovať ako nám štát dáva na výber.
.
Ten „vtip“ má nejakých 6 riadkov a popisuje presne tú istú situáciu. Pretože presne takto to skutočne, reálne je. Že to nepochopí tá sliepka, to mi divne nepríde. Ale že to nie je schopná pochopiť väčšina občanov, to je skutočne veľmi smnutné 🙁
Ta sliepka nemá vcelku na výber. Ale tí (prepytujem) občania majú na výber. A sami si vyberú otroctvo. Sú hlupejší ako sliepky.
Pre mna je už nezodpovedanou otazkou iba – je to HLÚPOSŤOU tých ludí, alebo je to STRACH, alebo čosi iné ? Alebo je to genetická vada, získaná stáročiami v otroctve ?? Asi je to zmesou toho všetkého. A k tomu ešte batoh ľahostajnosti, hromada lenivosti, a hlavne indoktrinácia mozgov v našom štatnom školstve.
Ale jedno je v tom spravodlivé : Nakoniec to tí milovníci ŠTÁTU od**rú na vlastnej koži.
Podla mna je to jednak indoktrinaciou, pritomnost statu je tak samozrejma, ze ludia ho prestali chapat ako nejaku skupinovu dohodu, aby sa vsetci mali fajn, ich vlastnu, ale vyslovene ako vladu z hora, ktora ked nieco povie, to sa proste musi.
Druhym bodom velkeho uspechu socialistov je absencia kritickeho myslenia. Viac ludi by prekuklo populizmus. Toto pokladam za uplne najvacsi bod urazu, myslim ze male percento ludi voli socialisov lebo sa chce hrabnut na socialnom systeme a umyselne pokradnut, vacsina si proste neuvedomuje ze je to v konecnom dosledku pre nich horsie
Dalsim problemom je samotna demokracia ako system. Ked si 10 kamarati sadneme za stol a oni si hoci aj 9 ku 1 demokraticky odhlasuju ze im mam zaplatit pivko, neurobim to a oni v skutocnosti ani necakali, ze taketo hlasovanie v skutocnosti moze prejst. Zaujimave ze v politike to vpohode prejde aj s ovela mensim pomerom, lebo tam vstupuje medzi nich nejaky stat.
možno keby Jakub pracoval pre firmu ako pán Fandák, ktorá dostáva zákazky od všeobecnej zdravotnej ale napriamo od daňového riaditeľstva, prípadne čerpá peniaze z európskeho socialneho fondu, tak by sa Jakubovi lepšie žilo lebo by mu ani tie odvody a dane ani tak nevadili. bohužial nie každý firma má tu možnosť cicať zo štátneho cecku ako tá kde pracuje pán Fandák. možno by si takto Jakub aj viac zarobil. Dúfam že môj komentár a názor bude opätovne slobodne a demokraticky odstránený.
paci sa mi tvoja primarna myslienka, ze kazdy biznis so statom je silne podozrivy z korupcie, od toho by sme sa mohli odpichnut.
tomasko sa nam asi pochorel alebo co, nevidana kritika do vlastnych radov. neveriacky krutim hlavou, ze by sa bol obratil spravnym smerom? toto je v jeho podani nezabudnutelne: bohužial nie každý firma má tu možnosť cicať zo štátneho cecku
alebo, obavam sa, ze to myslel tak, ze kazda firma by mala cicat zo statneho cecku a potom by bolo po problemoch, 100% zamestnanost, 2500€ minimalna mzda, no skratka socialno-demokraticky raj na zemi
Tomasko :
To máš teda perfektný názor, že ludia, ktorí dostávajú zákazky od všeobecnej zdravotnej ale napriamo od daňového riaditeľstva, prípadne čerpájú peniaze z európskeho socialneho fondu, títo majú radi socialny štat, a radi zaplatia odvody. Ved peniaze na ne dostanú od STATu. Perfektný nazor.
Aj ludia, ktorí dostavaju peniaze od SOCIALKY, ale odvody do socialky za nich platia ostatní ludia, aj títo maju radi stat. Pochopil si to .
„Možno sa socialistom splní ich plán a Jakub stratí zamestnanie“-ano, cielom socializmu je cinit zlo, ono je to vlastne diabolska myslienka. Fuj!
Cielom socializmu je nedobrovolne prerozdelovat. Tj kazdemu nieco brat. Dokonca aj tym co dava, berie motivaciu a realny pohlad na svet. Podla mna brat cudzim ludom co je ich, JE ZLO. Je to zakorenene hlboko v mysliach ludi, pise sa o tom takmer v kazdej ustave, biblii, korane atd.
Vsetci vieme ze brat ludom, kradnut je zlo, no zrazu ak si len 25% ludi zvoli zastupcu, ktory nasledne sa rozhodne niekomu nieco ukradnut ( napr 200e mesacne ci kolko po zvyseni dane ), tak uz je to ok. NEROZUMIEM, NECHAPEM!
To ze je socializmus ekonomicke zlo je zjavne na vysledkoch socialistickych ekonomik.
Kapitalizmus nikomu nic nekradne, ale aaaaabsolutne nikomu. A vsetky podobnosti su zas a zas len prejav socanizmu. Amen.
kapitalizmus je zalozeny na dobrovolnej vymene a kooperacii, ak tam ta dobrovolnost nieje, tak to nieje kapitalizmus.
na druhej strane zakladom socializmu je prerozdelovanie. nehovorim, ze dobrovolne prerozdelovanie tiez nieje mozne (male spolocenstva, rodina), ale taky ten masivny celostatny socializmus, ktory tu my na tejto stranke dissujeme bez nasilia (ergo kradeze) nefunguje.