Ako by to mohlo fungovať v 21. storočí aj na Slovensku?

Slovenský štát ročne vyberie na daniach a odvodoch niečo vyše 18 miliárd EUR. To je ročne na obyvateľa 3000 EUR a na mesiac 250 EUR na každého obyvateľa. Vyberie ich pod zámienkou poskytnutia bezplatnej zdravotnej starostlivosti, bezplatného školstva, bezplatnej polície, bezplatnej armády, bezplatného súdnictva, dôchodkového zabezpečenia a chodu štátu. Každý zamestnaný človek tak odvedie štátu niečo vyše 50 % svojho príjmu (DPH za nakúpené tovary a služby, daň z príjmu, odvody).

A čo máme za to?

Zdravotnú starostlivosť so systémom fungovania a s prístupom ako pred 50 rokmi? Bezplatné a nudné školstvo, ktoré učí a pripravuje deti do tohoto systému bez takmer nulovej pridanej hodnoty. Čo užitočné si pamätáte zo školy, čo využívate každý deň? Upozorňujem, ze čítať, písať a počítať by ste sa naučili aj bez školy. Polícia, ktorú častejšie vidíme pokutovať vodičov, ako skutočne pomáhať a chrániť slušných občanov (posledné udalosti svedčia skôr o ochrane tých neslušných, ale pre niekoho títo ľudia majú cenu vo forme voličského hlasu, takže význam to pre niekoho určite má). Súdnictvo – tomu dnes ešte niekto okrem sudcov verí? Dôchodky, ktoré možno raz uvidíme a ktoré sú nastavené tak, že do dôchodkového systému odvedieme počas života násobne viac, ako dostaneme. Chod štátu? Armády zbytočných úradníkov v 21. storočí a to len preto, aby štát umelo držal zamestnanosť a držal kontrolu a moc nad masami obyvateľstva?

Koľko ľudí je dnes skutočne šťastných a spokojných? Pozor, k tomu nemusia byť zrovna bohatí, zvyčajne to je len mýtus, že peniaze = šťastie. Neveríte? Skúste si predstaviť, že vyhráte 10 miliónov EUR a čo budete robiť potom? Ak ste rozumný, do smrti z toho vyžijete, ale urobí vás to šťastnými? Podľa mňa nie, lebo prežiť dokážete aj z výplaty. Samozrejme na trochu inej úrovni a za inú námahu, ale v podstate to je to isté. Takže, čo Vás urobí šťastnými? Mňa napríklad sebarealizácia, robenie niečoho, čo ma baví a kde vidím výsledky. Peniaze sú len príjemná odmena, avšak nie nevyhnutná pre moje šťastie.

A ako z toho von?

Predstavte si, že by existovala iba jedna daň. Nazvime ju DPH (=daň zo spotreby). Bola by napríklad 25% z hodnoty každého tovaru alebo služby. Túto daň by sme platili iba pri kúpe niečoho. T.z. ak nekupujem, neplatím daň.

Ďalej si predstavme, že by každý občan krajiny od novorodenca po dôchodcu dostával každý mesiac príspevok od štátu v sume napríklad 200 EUR. T.z. že bežná štvorčlená rodina by dostala 800 EUR v čistom bez potreby ďalšieho „dnešného“ zdaňovania. Pozor, dostal by to každý človek, aj zamestnaný aj nezamestnaný, aj zdravý aj chorý, aj starý aj mladý. A to najdôležitejšie je, že bez práce a doživotne. Následok by bol taký, že by nikto nemusel pracovať. Mohol by ostať sedieť a relaxovať doma s istotou, že prežije. Síce s pokorou a uskromňovaním sa, ale prežije aj bez práce. Peniaze sú vo svojej absolútnej podstate skutočne nevyhnutné len na základné potraviny (a časť z nich si dokážeme aj svojpomocne vypestovať, teda kto chce :-). Bývanie zvyčajne vyrieši každý, aj keď nemusí mať svoje, ale u rodiny sa dá bývať vždy. Samozrejme, kto by chcel a mal na to schopnosti, ten by pracoval ďalej. Alebo by podnikal napríklad v upratovaní, doučovaní, pomocné práce… To dokáže každý aj bez strednej školy. Okamžite by sme získali viac ako „50%-tnú dobrovoľnú nezamestnanosť“. Možno aj 80%, ale čo by sa stalo? Nič. Každý by mal na prežitie a každý by mal kopec času a slobody robiť to, čo ho baví. Ľudia by boli v konečnom dôsledku štastejší, slobodnejší, kreatívnejší,…

Táto DPH by sa automaticky sťahovala z každej kreditnej položky obchodníka. Kvôli jednoduchosti by neexistovali vratky resp. daň na vstupe. Následok? Jednoduchosť, žiadne podvody (sťahovalo by sa to priamo z bankového účtu pri prijatí platby), žiadna povinná a náročná administratíva, žiadne účtovníctvo a podobné zbytočné nezmysly.

Štát by začal fungovať veľmi efektívne a zrušilo by sa všetko štátne. Žiadne štátne školstvo, zdravotníctvo, súdy, polícia, armáda. Všetko by bolo zrazu súkromné. Kto by chcel, mohol by si platiť ďalej súkromné zdravotné poistenie, ale nemusel by. Potom by však platil plný výkon lekára, čo už dnes bežne funguje v súkromných ambulanciách. Podobne by to bolo so školstvom, kde by existovali rôzne druhy súkromných škôl, od najlacnejších až po najkvalitnejšie. Chodiť do školy by však nebola povinnosť. Pobobne by to fungovalo s políciou, s používaním súkromných ciest alebo diaľnic atď. Firmy by poriešili všetko, po čom je reálny dopyt a má to potenciál návratnosti a zisku. Ak by bol dopyt po diaľnici do Košíc, tak ju postavia, ale nie z daní obyvateľov štátu, ale z firemných peňazí (=investícia). Vrátilo by sa im to po rokoch z vybratého mýta od osobných a nákladných áut. Vtedy by nastal skutočný a tak očákavaný hospodársky rast.

Nevýhody?

Odkiaľ vziať na tých 200 EUR? To je cca 1 miliarda EUR mesačne t.z. 12 miliárd ročne pričom dnes sa vyberie cca 18 miliárd ročne. Už teraz existuje DPH, z ktorej sa vyberie najviac zo všetkých daní. Samozrejme odmyslime si vratky a podvody, ktoré by neexistovali. Takže by jej bolo viac možno raz toľko. Ak by to nestačilo, mohla by sa zvýšiť tak, aby to stačilo. Ďalej by štát predal všetko nepotrebné a to by boli dodatočné zdroje, aj keď jednorázové.

Monopol finančných žralokov, ktorí by skúpili takmer všetko štátne – to je možné, ale existovala by konkurencia. Ak by ste sa dozvedeli, že napríklad súkromný súd pomohol známemu majiteľa súdu, tak by ste neplatili za riešenie sporov na takom súde a časom by tieto súdy skrachovali. Niekto by určil premrštené poplatky za používanie úseku cesty? Prišla by konkurencia s nižšími cenami. Čiže by sa im to neoplatilo.

Predstavte si dnešné poisťovne. Platili by ste si havarijnú poistku v poistovni, ktorá odmietla platiť náhradú škody neakému inému vodičovi? Podobný princíp by fungoval na celom trhu. Následom by bola vyššia kvalita a nižšie ceny. Napríklad zdravotné poistenie by nebolo 70 EUR mesačne, ale povedzem 10 EUR a to už prečo? Lebo nepotrebujeme budovy, zamestnancov, administratívu. Potrebujeme len dobrý elektronický systém a voľný trh.

Aká by bola základná funkcia štátu? Vyberať DPH a posielať peniaze každý mesiac svojim obyvateľom.

A čo armáda? V civilizovanej spoločnosti je zbytočná, ale pre istotu, by každý obyvateľ alebo štát prispel na spoločnú profesionálnu armádu. Ak by sme boli ešte v EU resp. NATO, tak by to bol určite menší príspevok ako v súčasnom plytvaní.

A načo by boli politici? Asi tušíte, nanič, zbytoční a nepotrební. O všetkom podstatnom, ak by vôbec ešte bolo o čom, by rozhodovali samotní obyvatelia formou priamej demokracie alebo ešte niečím lepším.

Áno, je tam ešte viac „zádrhelov“, ale zatiaľ sa nám podarilo na každú nájsť jednoduché riešenie. Toto je len návrh, neriešim tu absolútne detaily a problémy, ktoré by nastali. Každý problém má riešenie alebo inak, každé riešenie malo problém. Všetky nedostatky by sa vyriešili za behu prirodzene trhom. Nikto teraz presne nevie pomenovať všetky problémy, ktoré by nastali. Dôležité však je, že by sa dali riešiť oveľa ľahšie, rýchlejšie a zodpovednejšie ako teraz. Takto by som si predstavoval fungovanie spoločnosti v najbližších rokoch. Spravodlivé, solidárne, slobodné. Na takýto „systémový štát“ by som bol skutočne hrdý. A čo Vy?

Súvisiace články

Diskusia (44)