Článok krátke sci fi o počasí, vzbudil asi všeobecný súhlas s faktom, že žiadne počasie nebudú všetci ľudia považovať za dobré. Počasie je vrtkavé a ľudia náladoví. Môžeme skúsiť niečo iné. Dajme tomu jedlo. Existuje jedlo, na ktorom by sa všetci zhodli a povedali toto chcem jesť? Nerobil som v tomto smere žiaden prieskum. Zo skúsenosti rodiča viem, že je vcelku problém aby sa na jedle zhodli moje dve deti a nikdy sa nestalo, aby sme si v reštaurácii objednali všetci to isté.
Predstavme si hocijaké nákupne centrum. Desiatky obchodov a v každom tisíce a tisíce rôznych druhov tovaru. Dokážeme nájsť aspoň jeden jediný tovar, ktorý by si kúpili všetci návštevníci? Hoc by tam niekto predával elixír mladosti i tak som presvedčený, že by si ho nekúpili všetci. Na tisícoch a tisícoch druhov tovaru vidíme, že ľudia majú rôzne predstavy o tom, čo je dobré a čo nie. Môžeme skúsiť nehmotné statky. Nájdime film, knihu, obraz, hudbu, na ktorých sa všetci zhodnú. Bude to asi rovnako úspešné, ako u tovaru.
Nech robím, čo robím stále všetko moje poznanie smeruje k tomu, že predstava dobra a teda i posúdenie, či je niečo dobré alebo nie je výsostne individuálna a subjektívna. Z toho, ale plynie i právo každého prijať ako dobré resp. odmietnuť ako nedobré, čokoľvek čo sa ho týka a povinnosť ostatných toto rozhodnutie rešpektovať. Právo posúdiť, či je niečo dobré alebo nie, je neodňateľné. Čo si myslím, to mi nik vziať ani prikázať nemôže. Horšie je to s rešpektovaním tohto práva inými. Máme tu zástupy ľudí, ktorí „vedia“ čo je dobré a sú pripravení svoju verziu dobra vnútiť ostatným násilím.
Dnes som zasa čítal požiadavku na zákaz nedeľného predaja. Niekto sa rozhodol, že nakupovať a predávať v nedeľu je zlé, a aj keď sa ho to netýka chce to silou zakázať ľuďom ktorým sa to zlým nezdá. Ak sa mu to podarí, tak niekto si občas v nedeľu nenakúpi, zopár predavačiek zostane bez práce a niekto ďalší bude mať pocit, že zabránil ostatným v konaní zla.
Poznám prípad človeka, ktorý vyštudoval možno nie moc užitočnú školu. Po škole nemá prácu a poberá 60€ mesačne sociálnu dávku. Možno by si našiel prácu za 200€, získal nejakú prax, spoznal nových ľudí a časom si našiel lepšie platenú prácu. Ak aj opomeniem potenciálne budúce možnosti nájdenia si lepšej práce, príde mi divné, že niekto hodnotí 60€ za povaľovanie sa doma ako lepšie než práca za 200€. Mne to možno príde divné, ale je to jeho pohľad, jeho súd a má naň právo. Netuším však odkiaľ sa vzalo jeho právo určiť všetkým ostatným, že práca za menej než 350€ je zlá a tak ju mocou zakázal.
Príde mi neskutočne namyslené, ak si niekto uzurpuje právo určovať, čo je pre iných dobré a čo nie. Každá násilím vynucovaná regulácia, ale vychádza z toho, že niekto rozhodol o tom, čo je pre všetkých dobré a tie ostatné možnosti mocou zakázal. Súčasne, ale niekomu odoprel právo na vlastné posúdenie dobra, uprel mu možnosť prijať takúto skutočnosť a tak ho priamo poškodil.
Presvedčenie o poznaní všeobecného dobra môže a v histórii neraz malo fatálne následky. To, že niekto vlastným osvietením spoznal dobro, logicky vedie k odmietnutiu zla. Odmietnutie zla však nestačí, je potrebné zlo potlačiť. Zlo nestačí ani potlačiť, lebo by sa časom mohlo znova rozšíriť. Zlo je nutné eliminovať, fyzicky zničiť a vymazať aj spomienky naň. Hitler, Stalin, Mao, Pol Pot a desiatky miliónov mŕtvych. Myslí si niekto, že títo ľudia sami seba považovali za šíriteľov zla?
Fakt ma na záver nepadá nič rozumnejšie ako úryvok z americkej Deklarácie nezávislosti „všetci ľudia sú stvorení sebe rovní a prináležia im neodňateľné práva, medzi ktoré patrí právo na život, slobodu a vlastnú cestu za šťastím“
6,242 celkovo návštev, 1 návštev dnes
Jedlo je tiež dobrý príklad. Vždy sa pousmejem (aj keď je to skôr do plaču), keď niekde čítam, že „jedlo v McDonalde je zdraviu škodlivé“, alebo „všetci vieme, že v McD varia hnusné jedlo“.
.
Aký problém je proste do McD nechodiť, resp. chodiť na záchod (ako zvyknem v cudzine ja)?
.
Ale po pravde, najtvrdší a principiálny príklad by som videl tento:
ak považujete za nutné násilím niekoho nútiť, aby dal tela svojich detí napichať chemické zlúčeniny, tak sa potom nečudujte žiadnym obmedzeniam a prikázaniam od štátu. Ak nebude úplné tabu telesná integrita človeka, tak sa ani nie je o čom baviť.
.
Opäť len pre rýpalov:
ja v podstate proti očkovaniu nemám nič. Sám som zaočkovaný a aj deti sme dali očkovať. Čo však úplne odmietam, je povinnosť. No a pes je zakopaný v tom, že ľudia nechápu rozdiel medzi (povedzme odborne doloženou) vhodnosťou očkovať vs. povinnosťou sa nechať zaočkovať.
“ ľudia nechápu rozdiel medzi…. vhodnosťou očkovať vs. povinnosťou sa nechať zaočkovať.“
– nepodcenuj ludí. Velmi dobre to chápu. Lenže v demokracii majú právo (rozumej -majú moc) to nanútiť iným.
A čo sa týka nedeľného predaja, tam je to priam krištáľovo čísté:
Treba vydať pastiersky list pre svoje ovčečky a tam nedeľné nakupovanie vyhlásiť za ťažký hriech. A potom sú len dve možnosti:
buď je tých ovečiek skutočne toľko, koľko sa prezentuje, a potom budú obchody v nedeľu prázdne.
Alebo ovečky cítia k stádu len formálnu príslušnosť a potom nie je čo riešiť. O.K. niečo možno predsa: zrušiť isté finačné toky zo štátneho rozpočtu smerom do k pastierom stáda.
Ale prečo by mali spoliehať na to, že ovečky posluchnu (je im jasné, že neposluchnu) , ked môžu staviť na silu zákona. Ved máme demokraciu, teda máme možnosť násilného vnútenia zákonom.
“ ……. Z toho, ale plynie i právo každého prijať ako dobré resp. odmietnuť ako nedobré, čokoľvek čo sa ho týka a povinnosť ostatných toto rozhodnutie rešpektovať. Právo posúdiť, či je niečo dobré alebo nie, je neodňateľné. Čo si myslím, to mi nik vziať ani prikázať nemôže. Horšie je to s rešpektovaním tohto práva inými. Máme tu zástupy ľudí, ktorí „vedia“ čo je dobré a sú pripravení svoju verziu dobra vnútiť ostatným násilím.“
– takže tak. A máme tu DEMOKRACIU. Väčšina demokraticky odhlasuje a určí, ako to všetko má byť, a menšina, ktorá bola demokraticky porazená, musí posluchať. Lebo aj na neposluchanie má väčšina schválené tresty pre porazených. Máme tu zástupy demokratov , ludí, ktorí najlepšie vedia, čo je pre iných ludí dobré.
suhlasim uz niekolko rokov s vecsinou toho co tu pisete a nemam k tomu uz co dodat, ale kedze mnozstvo takto zmyslajucich ludi je v (nizsich) jednotkach percent, na zemi nebudu nikdy tieto myslienky pretavene do reality. Nejaku nadej tomu davam az ked zacneme kolonizovat vesmir alebo si zacneme vyrabat vlastne „matrixy“. Viem z to nie je nejaky konstruktivny postoj, ale proste „cisla nepustia“.
Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
To je z našej ústavy.
Ako to robí vláda?
Najskôr obmedzí podnikanie a zamestnávanie.
Potom sama určuje ako a komu prispeje na zamestnávanie.
Nie je „čudné“ že obdivovatelia vlády, ale ani médiá, odborníci = NIKTO nepociťuje POTREBU diskusie ako znižovať nezamestnanosť?
Ako podporovať všetkých čo vyvárajú pracovné miesta?
Pri tom nezamestnanosť je najväčší problém Slovenska podľa viacerých prieskumov.
Nestačí len „umelo“ upravovať štatistiky.
Reálna nezamestnanosť napr. v okrese Rimavská Sobota je v rozsahu 35 – 40 percent.
Zaujímavé je že čím viac vláda reguluje tým viac nezamestnanosť stúpa.
Ale jej voliči chcú viac a viac regulácií a viacej zamestnaných…
Vláda im vyhovie v tom prvom a vysvetlí, že tí zlí podnikatelia nerobia ako majú.
Preto ich treba viac a viac regulovať až kým nebudú celkom zregulovaní a nepochopia že majú radi zamestnávať a ešte radšej platiť dane…
J.Z. :
„Nie je “čudné” že obdivovatelia vlády, ale ani médiá, odborníci = NIKTO nepociťuje POTREBU diskusie ako znižovať nezamestnanosť?“
– Dal si do úvodzoviek to “čudné” , teda si si sám odpovedal, že to čudne nie je, že je to prirodzené. A ja iba doplním, prečo to považujem za prirodzené :
– obdivovatelia vlády veria svojmu miláčikovi, veria, že to robí ideálne, a teda nie je dôvod o tom diskutovať.
– vláda samotná verí sama sebe, a neciti potrebu diskutovať. Okrem toho, vláde vyhovuje taká primeraná nezamestnanosť – ludia su potom vystrašení, a ešte viac cítia, že tú vládu strašne potrebujú, aby ich zachranovala a dávala im istoty. Posratý občan = ideálny volič.
– a odborníci ? Tí odborníci, ktorých si platí vláda, tí sa venujú ospevovaniu mudrej vlády. A tí iní, tí na to nemajú ani moc priestor, ani vlastne ani dôvod – nik to od nich nečaká a nik im za to nezaplatí. Musia sa živiť inak.
Ďakujem
Politika na Slovensku dosiahla vrchol úspechu.
Voliči tej naj strany veria, že keby bol pri moci ktokoľvek iný mali by sa ešte horšie.
Pre mňa je zaujímavý fakt, že stačí hovoriť lebo dzurinda… ale na tlačovkách a v diskusiách kritizovať vraj vždy zaberie formulka lebo fico…
Otázkou je koľko „voliteľov“ si neuvedomuje že ich miláčik nie je v opozícii ale vládne. Pomocou jedinej = svojej štátostrany.