16 dolárov za hamburger a stále bez zisku?

Amtrak – americká štátna železničná prepravná spoločnosť, predáva svojim zákazníkom hamburgery za 9,50 dolárov/kus. To je teda riadne drahý hamburger! No aj pri tejto cene hamburgerov je Amtrak stále v strate. V konečnom dôsledku zaplatí daňový poplatník 16 dolárov za každý hamburger, ktorý mu Amtrak predá.

Za poslednú dekádu vyprodukovalo stravovacie oddelenie Amtraku stratu viac než 800 miliónov amerických dolárov. Strata je spôsobená primárne nákladmi na cenu práce, no krádeže zamestnancov a plytvanie zohráva takisto určitú rolu. Ako si môže táto spoločnosť dovoliť byť v strate v stovkách miliónov dolárov pri obyčajnom podávaní jedál? V skutočnosti nemôže. Táto obrovská ťarcha zostáva nakoniec na pleciach amerického daňového platcu.

Vysoká neefektivita a plytvanie Amtraku by v súkromnom sektore nedokázali prežiť. V súkromnom sektore sa firmy riadia ziskom a stratami. Ak zákazníkom ponúkajú hodnotné produkty a služby a so zdrojmi narábajú rozumne, potom sú v zisku, čo im umožňuje ďalej podnikať a rozvíjať sa. Ak však firmy svojim zákazníkom neponúkajú hodnotné produkty a služby, pričom ešte aj plytvajú zdrojmi, potom sú v strate. V prípade, že tieto straty pretrvávajú dlhšie, môžu eventuálne prestať na trhu aj existovať.

Samozrejme že štátne podniky nečelia takýmto hrozbám. Zoberme si napríklad americkú poštu. U.S. Postal Service, ktorá generuje stratu 57 miliónov dolárov každý deň (!) – a celkovo 11 miliárd dolárov zatiaľ v tomto roku. Napriek týmto obrovským stratám je USPS schopná ďalej fungovať. Ako je to možné? Vďaka podpore daňového poplatníka.

No existuje aj lepší spôsob, ako poskytovať produkty a služby, bez toho aby ľudia strácali peniaze a plytvali zdrojmi – privatizáciou. Zmenou štátnych firiem na súkromné podniky sa môže zabezpečiť zvýšená kvalita a zníženie nákladov – od kaviarní až po celé mestá.

Ukážkový príklad v káve?

Dlhé roky štát prevádzkoval v budovách senátu malé kaviarne „Cups“. Káva v nich bola hrozná a preto mali aj málo zákazníkov. Nebolo preto prekvapením, že tieto podniky boli sústavne v strate.

Avšak v roku 2001 boli kaviarne „Cups“ sprivatizované manželským párom Kathy a Charliem Chungovcami, ktorí ich prevzali na lízing. V krátkej dobe ich doslova obrátili hore nohami. Vďaka ich usilovnej práci a dlhým hodinám tvrdej driny dokázali Chungovci viesť ziskový podnik tam, kde to predtým štát nedokázal.

Zákon džungle

Severná Karolína zvažuje sprivatizovanie štátnej ZOO. V súčasnosti si ZOO zarobí len na tretinu svojich prevádzkových nákladov, pričom je odkázaná na dotácie vo výške 10 miliónov dolárov ročne. Plánom je zmeniť ZOO na súkromnú inštitúciu, ktorá vymení dotácie od daňových poplatníkov za peniaze zo vstupného, súkromné dotácie a ďalšie zdroje mimovládneho financovania.

Rovnako aj ďalšie mestá, vrátane Tulsy, Oklahomy, Grand Rapidu, Michiganu, Santa Any, Californie a Los Angeles uvažujú o privatizácii ZOO. S hrozbou, že budú musieť celú ZOO zatvoriť, Los Angeles napriek tomu dúfa, že privatizácia im ušetrí najbližších päť rokov viac ako 20 miliónov dolárov.

Súkromne prevádzkované cesty

Ďalšia oblasť, v ktorej sa mestá a štáty obracajú na súkromný sektor, je prevádzka ciest. V tejto oblasti vedie California. V roku 1995 napriek mnohým námietkam štátnych byrokratov súkromná spoločnosť rozšírila časť diaľnice 91 o dva nové pruhy, zvýšila poplatky pri vysokej záťaži a ukázala tak svetu efektivitu systému spoplatnenia dopravnej špičky.

V Paríži sa tešia podobne úspešnému príbehu vďaka vybudovaniu súkromnej mýtnej cesty a tunelov, ktoré zrýchľujú dopravu popod notoricky preťažené centrum hlavného mesta. Privatizácia priniesla win-win výsledok: Súkromná spoločnosť získava z poplatkov prevádzkovaním mýtnej cesty a vodiči sa dostanú k cieľu za 10, namiesto 45 minút.

Urbanizované a sprivatizované

Mesto Sandy Springs v Georgii spravilo v roku 2005 radikálny krok – samé seba sprivatizovalo. Všetky verejné služby, okrem polície a požiarnikov.

Výsledok? Sandy Springs má vyrovnaný rozpočet. Zatiaľ čo mnohé americké mestá bojujú s nákladnými penzijnými a inými záväzkami, Sandy Springs nemá žiadne dlhodobé záväzky a okrem toho má k dispozícii rezervu 21 miliónov dolárov.

Je všeobecne akceptované, že štát musí poskytovať aspoň určité základné služby na ochranu našich práv. No napriek tomu, mnoho jeho funkcií v ekonomike je najlepšie prevádzkovaných súkromnými spoločnosťami. Uvedené príklady jasne dokazujú silu privatizácie – len si predstavte, čo by to spravilo s cenou hamburgerov od Amtraku.

Zdroj: Economicfreedom.org

6,725 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

23 odpovedí

  1. Avatar
    november 20, 2012

    Amerika sa môže učiť od Slovenska.

    Ešte v roku 2007 portál aktualne.sk v článku z 11.júla 2007 o mýte v Čechách a na Slovensku napísal, že za prvého 6,5 mesiaca zarobil tento systém 2,853 miliárd českých korún, teda 109,5 miliónov EUR.

    V článku sa ďalej píše: „Je to presne zmluvná cena dodávky mýtneho systému v Českej republike, ktorý v súčasnosti funguje na približne tisíc kilometroch českých diaľnic a rýchlostných ciest. Od dnešného dňa bude mýtny systém ďalších desať rokov zarábať už iba pre Českú republiku,“ tvrdí Karel Feix, generálny riaditeľ spoločnosti Kapsch, ktorá dodala a prevádzkuje elektronický mýtny systém v Česku….“ ….“Každoročne tak štátu zostane z príjmov z mýta pri súčasných sadzbách mýta najmenej 4 až 4,5 miliárd českých korún.“

    Sumarizácia

    za 6 a pol mesiaca komplet splatené mýto v hodnote cca 109,5 miliónov EUR!
    celkom cca 1000 km spoplatnených ciest
    príjem 4 – 4,5 mld. českých korún (cca 158,5 – 178 mil. EUR) ročne po dobu 10 rokov pre ČR
    český systém je mikrovlnný

    Ale vráťme sa na Slovensko :

    V článku o mýte, ktorý uvádza jeho „stvoriteľ „, p.Vážny, na svojej webstránke sa v tabuľke „Bilancia mýtneho systému“ uvádza,
    že Slovensko by mýto malo splácať 4 roky v sume 64 022 794 EUR = celkovo cca 256 miliónov EUR. Pán Vážny predpovedá príjem pre štát na základe
    informácií spol. Skytoll cca 146 miliónov EUR ročne (s narastajúcim trendom) od roku 2014 (rozumej prvý rok po splatení mýta, pozn.autorky)
    po dobu 9 rokov bez dodatočných nákladov.

    http://www.vyvlastnenie.sk/clanok/a/brusel-potvrdil-chyby-myta/

    http://www.vyvlastnenie.sk/clanok/a/myto-uz-posudzuje-europsky-sud/

    V inom článku s názvom Zmeny v mýte zostali iba na polceste z 18.januára tohto roku, uverejnenom na portáli vyvlastnenie.sk sa píše:
    „Za systém dostane SkyToll asi miliardu EUR.“

    Ak je pravda to, že mýtny systém na Slovensku bude stáť 852 miliónov EUR alebo viac, ako sa píše v článku, ku ktorému sa prekliknete cez link nižšie
    (teda 7,78 X drahšie ako mýto v Čechách) za pochybenie priebehu tendra a výber najdrahšej ponuky (vylúčení boli súťažiaci s cenou o 200 miliónov EUR
    menšou…, pozn.autorky) možno bude v podobe mastnej pokuty pykať celá krajina vrátane každého jedného človeka.

    http://www.vyvlastnenie.sk/clanok/a/janis-nechcu-zverejnit-zmluvu-so-skytollom/

    Všetko na nete už roky.. a ???
    bohaté Slovensko

    Thumb up 17 Thumb down 3

    Odpovedať

  2. Avatar
    november 20, 2012

    Po dlhovej brzde je to dnes druhý dobrý článok.

    Thumb up 11 Thumb down 2

    Odpovedať

  3. Avatar
    november 20, 2012

    z wikipedie:

    „Od polovice 19. storočia až do dvadsiatych rokov storočia dvadsiateho, takmer všetka medzimestská doprava v Spojených štátoch bola vedená po železnici.[2] Do vzniku spoločnosti Amtrak v roku 1971 bola osobná železničná doprava v U.S.A. prevádzkovaná viacerými súkromnými spoločnosťami. Popularita diaľkovej vlakovej dopravy ale začala klesať už v dvadsiatych rokoch minulého storočia. S mierou rastu podielu automobilovej a leteckej dopravy sa súkromné železničné spoločnosti stávali stále viac stratovými, v roku 1965 bolo v Štátoch len 10 000 prevádzkyschopných železničných vagónov, čo predstavovalo oproti roku 1929 pokles o 85 percent. [3]

    S cieľom rozvíjať osobnú železničnú dopravu, vláda Spojených štátov amerických založila v roku 1971 štátnu železničnú spoločnosť s názvom Amtrak. Založeniu spoločnosti predchádzalo schválenie zákona Rail Passanger Service Act (Zákona o službách v osobnej železničnej doprave). Spoločnosť spočiatku nemala vlastné železničné trate a bola nútená si ich prenajímať. Oživenie osobnej železničnej dopravy nastalo po roku 2002, odkedy počet prepravených cestujúcich z roka na rok narastá.“

    Thumb up 4 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      november 20, 2012

      co tym chces povedat kristian? ze stat kupil krachujuce firmy za peniaze danovych poplatnikov? ze sa zase nabalili sponzori politikov na ukor bezneho cloveka?

      ved prave toto kritizujeme, vitaj v klube kritikov statu a statneho podnikania 😉

      Thumb up 2 Thumb down 4

      Odpovedať

      • Avatar
        november 20, 2012

        Karol, len tolko som chcel povedat, ze zisk nemali ani sukromne spravovane zeleznice, rovnako tak ani vo velkej britanii, vid

        http://www.priateliazeme.sk/cepa/images/collector/collection/publikacie/britske_zeleznice.pdf

        preto sa snazim aj na tychto strankach poukazat na to, ze nie je problem vo forme vlastnictva, ale v jeho spravovani, vo vedeni a riadeni ludi. vsak sa skuste zamysliet nad tym, ze ludi mozeme delit na niekolko skupin na zaklade respektovania vlastnictva:

        su ludia, co kradnu aj v sukromnej firme ako aj ludia, ktori svojho sukromneho zamestnavatela neokradaju. su ludia, ktori kradnu zo spolocneho, verejneho, ale aj taki, ktori neukradnu ani pero.

        nie som kritikom statu, nebudem kritizovat fikciu :D, ak kritizujem, tak vyhradne ludi, pokial mozno konkretnych ludi a ich jednanie.

        Thumb up 5 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          november 20, 2012

          z nejakeho, tebe nepochopitelneho dovodu mi stratovy podnik jozka mrkvicku vadi radovo niekolkonasobne menej ako stratove ZSR. skus porozmyslat preco!

          Thumb up 5 Thumb down 2

          Odpovedať

          • Avatar
            november 21, 2012

            to je porovnatelne s tym, ako doplacaju ludia na klesajuci dopyt. ti ktori su spokojni so sluzbami sukromneho podnikatela a on skrachuje, lebo dopyt po jeho tovare alebo sluzbach u dalsich ludi poklesol tak stracaju. chceli aj nadalej u neho nakupovat, ale uz nemozu. sluzba, alebo tovar, ktory poskytuje konkurencia im nevyhovuje, pripadne sa im ich zadovazenie predrazuje.

            iny priklad, na slovensku celkom bezny. cena tepla, plynu prakticky stale stupa pri klesajucej spotrebe. co je mna potom, ze sukromny podnikatel chce mat zisk, taky ako pri velkom dopyte? preco zdrazuju, ked ma naopak ist cena dole, pri klesajucom dopyte?

            este jeden priklad, preco ked uvali vlada dane na podnikatela ju musi z velkej vacsiny, ba dokonca celu zaplatit zamestnanec, alebo spotrebitel? (to bola iba basnicka).

            pokojne by som mohol este riesit vplyv a dopady na zamestnanost cisto zo sukromneho pohladu a toto ma nasledne dalsie dosledky, ale na co?

            Thumb up 3 Thumb down 1

          • Avatar
            november 21, 2012

            nerozumiem 🙁

            Thumb up 0 Thumb down 3

          • Avatar
            november 21, 2012

            Kristian sa ti snazi vysvetlit, ze sukromne vlastnictvo tak celkom neuznava, pretoze podla neho maju ludia „pravo“ si narokovat na urcity blahobyt a sluzby, na ‘nizke’ ceny. Je pochopitelne, ze v jeho nazoroch nenajdes ani slovo o [ne]kvalite ci [ne]dostupnosti a nedostatku, pretoze predpoklada zachovanie status quo automaticky bez mihnutia oka a ignoruje zakladne ekonomicke suvislosti.

            Ja povazujem jeho prispevky za silne manipulativne a je ukazkovym trollom, pretoze jeho cielom nie je argumentovat, ale len vypisovat svoje vyplody – a to nehovorim o tom, ci to robi dobrovolne a z presvedcenia, alebo z inych dovodov.

            Thumb up 4 Thumb down 3

          • Avatar
            november 21, 2012

            myslim ze to robi dobrovolne z presvedcenia 😉 je zapaleny pre vec vzajomnosti a stat povazuje fikciu. len som sa este nedopracoval k poznaniu jeho teorie, ci ta vzajomnost (socializmus) ma byt dobrovolna alebo povinna. ak dobrovolna, tak dovidenia, ak povinna, tak potom potrebuje stat aj ked ho povazuje za fikciu.

            inak dobry komentar, suhlas

            Thumb up 0 Thumb down 3

          • Avatar
            november 21, 2012

            myslis cenu tepla v Bratislave alebo Kosiciach? Statne teplarne? V ba safari brhel (alebo iny sponzor (akcionar) smeru. V ke vychodna vetva smeru, kosicka teplaren je tiez legendarna svojim stedrym dostupnym. Alebo si myslel ine teplarne s monopolnym postavenim? Kto im vytvoril monopolne postavenie v minulosti? Kto ich sprivatizoval svojim kamaratom?

            Thumb up 0 Thumb down 2

        • Avatar
          november 21, 2012

          suhlasim s andrejom

          kristian, vychadzas z predpokladu, ze kazdy podnik moze byt ziskovy. tak to ale nieje, nie kazdy podnik moze byt ziskovy, niektore su odsudene na zanik alebo na vyraznu zmenu modelu. zda sa, ze zeleznice su bez statnej podpory odsudene na zanik. staty ich umelo drzia pri zivote, sukromne firmy by skrachovali.

          Thumb up 1 Thumb down 2

          Odpovedať

          • Avatar
            november 21, 2012

            ja nesuhlasim ani s jednym z vas 🙂 v ostatnej krize sa zachranovali aj letecke spolocnosti, bolo srotovne na auta. to su sukromne spolocnosti, ktore by sli do kapru. su dotovane. vyzera to teda tak, ze nie je rentabilny ani jeden druh dopravy 🙂 (na vode to ide pomaly). ale mozeme zacat znova chodit peso, denne 20-30 km ako nase babky a dedovia.

            Thumb up 2 Thumb down 0

          • Avatar
            november 21, 2012

            kristian, precitaj si toto: http://www.pouzimerozum.sk/2012/03/18/backfire-effect-efekt-opacneho-ucinku/

            statne letecke spolocnosti boli mozno zachranovane, urcite nie ryanair alebo ine nizkonakladovky (europu myslim, usa neviem). automobilky by prezili aj bez srotovneho, len politici chceli umelo udrzat produkciu a zamestnanost, neznizuj svoju diskutersku uroven a neargumentuj adabsurdum ze bez statu by sme chodili peso 😀 😀 😀 budem to brat ako nevydareny zart z tvojej strany

            PS: zeleznice boli dotovane aj pred krizou, takze su urcite menej zivotaschopne a konkurencieschopne ako ine druhy dopravy

            Thumb up 2 Thumb down 3

  4. Avatar
    november 21, 2012

    Ľudia na Slovensku oveľa viacej „cítia“ ako vedia argumentovať. Preto je toľko názorov, že treba viacej štátnych podnikov. Len nájsť tie dobré štátne podniky, ktoré majú zisk, poskytujú dobré služby a najmä dávajú dobré platy a podmienky zamestnancom. TO už je nemožné. Prečo ???

    Thumb up 1 Thumb down 2

    Odpovedať

    • Avatar
      november 21, 2012

      argumentovat vie kazdy kto sa neboji prezentovat svoj nazor, kto ma vedomost o problematike a poznanie. rakuska skola je najlepsia, lebo sa snazi skumat ludske jednanie, lenze na jednej strane tvrdia, ze kazdy clovek je iny, ze ma kazdy svoje ego, vlastne preferencie…, ale nasledne svoje teorie generalizuju, zovseobecnuju, zabudaju na to, ze kazda minca ma dve strany.

      Thumb up 2 Thumb down 0

      Odpovedať

  5. Avatar
    november 21, 2012

    problem zeleznice je problem kazdej verejnej institucie, ktora ma tendenciu rast a nafukovat sa bez akejkolvek spatnej trhovej reflexie.

    na zaciatku 20. storocia sme po celej krajine do vsetkych relevantnych miest natahali kolajnice. nasledne sa porobila cestna komunikaci (ta uz dnes vedie skutocne do kazdej diery) a teraz staviame dialnice. to znamena, ze klucove tahy (povazie) maju teraz 3 paralelne komunikacie.

    ak by boli ZSR sukromne museli by sa tejto situacii prisposobit. bohuzial momentalne nam po zrenovovanych tratiac behaju dotovane motoraciky s dvoma cestujucimi dvakrat denne.

    Thumb up 2 Thumb down 2

    Odpovedať

  6. Avatar
    november 21, 2012

    s tou zoo je to pekný príkald myslenia kinder rakúskych ekonomov. :-))) autor totiž navrhuje vymeniť štátnu dotáciu pre zoo za dotáciu zo súkroných zdrojov. z pohľadu daňového poplatníka fajn, ale dôkaz ziskovosti súkromné vlastníctva zoo to urkite nie je.

    Thumb up 1 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      november 21, 2012

      my nie sme tak posadnuty ziskovostou, ako sa nas sniazia vykreslit socani. ziskovost je iba taky teplomer efektivnosti, dolezitejsie je kto zaplati stratu.

      sukromny sektor ma prirodzene nastroje aby ziskovost dosahoval, ale ak tomu tak nieje tak to je uplne jedno. sponzoring, mecenasi umenia, profesionalny sport su odvedvia v ktorych sukromny sektor nedosahuje ziskovost a nie je to ziadny problem. stratu DOBROVOLNE kryju samotni podnikatelia a nie nedobrovolne danovy poplatnici.

      Thumb up 0 Thumb down 2

      Odpovedať

    • Avatar
      november 21, 2012

      kto nechce vidiet rozdiel medzi statnou dotaciou a dobrovolnym prispevkom (dotaciou) od priznivca, tak ho jednoducho neuvidi. preco by ta zoo mala byt ziskova, kludne ju moze prevadzkovat neziskovka alebo nadacia.

      tak sa mi zda, ze to ty si posadnuty ziskovostou 😉

      Thumb up 1 Thumb down 2

      Odpovedať

  7. Avatar
    november 21, 2012

    amtrak neposkytuje služby na trhu stravovania ale na trhu železničnej dopravy. takže stratové stravovanie môže byť súčasťou promo.

    skús to napísať ešte raz a dôkladnejšie.

    Thumb up 3 Thumb down 2

    Odpovedať

    • Avatar
      november 21, 2012

      stratove promo stratovej dopravy, to naozaj moze len statna firma robit, sukromna by davno skrachovala.

      povazujes za spravne aby nejaky chudak platil dane koli stratovej propagacii stratoveho podniku?

      Thumb up 0 Thumb down 3

      Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*