Pamätám si na dobu pred hypermarketmi. Do bratislavskej Ivanky sa chodilo ako na klavír. Každý mal v peňaženke Metrokartu, ktorú mu vybavil rodinný príslušník, vlastník živnostenského listu. Bola to doba, keď sa nakupovali kompóty v kartónoch po desiatkach, pretože jednotková cena bola nakoniec o polovicu nižšia ako v lokálnej samoške.
Potom prišlo Tesco. A Slováci zistili, že nemusia kúpiť tonu ryže, aby dostali pár korún zľavu. Len tak mimochodom, naši západní susedia – bratři – prišli k danému poznatku asi o päť rokov skôr.
Metrokarty ľudia pomaly vyraďovali z peňaženiek.
Časom sme zistili, že síce sú hypermarkety nové a trendy, tovar v nich treba kontrolovať rovnako ako v starých sídliskových samoobsluhách. Zelenina môže byť nahnitá, mäso nevábnej farby, konzervy po dátume spotreby. Časť Slovákov začala preto medzi regálmi lúštiť písmenká na etiketách ako Sherlock Holmes kľúčové dôkazy. Bratislavčania zobrali útokom neďaleký Hainburg s heslom v Rákusku je šetko lepšje (vedúci prevádzky hainburgského Hoferu má už desať rokov po sebe najvyššie prémie vo firme).
A my normálni zhnité paradajky a divne páchnuce mäso doma vyhodíme a nabudúce nakúpime inde.
Takto sme si žili do leta minulého roku. To sa do veci vložil štát. V júli 2014 našla kontrola v Partizánskom Tescu potraviny po záručnej dobe. V celkovej sume 19,33 eur. Konkrétne išlo o syr Bambino, kávu Jacobs, banánovú tyčinku, cereálnu tyčinku a čaj. Keďže podobného ohrozenia verejného zdravia sa reťazec dopustil opakovane, bola mu Slovenskou veterinárnou a potravinárskou komisiou vyrúbená pokuta. Za prečin s nulovou spoločenskou nebezpečnosťou musí zaplatiť milión eur.
Celý cirkus sa potom zopakoval ešte v Spišskej Novej Vsi, Spišskej Belej a nedávno aj v Dunajskej Strede. Ako na potvoru, vždy šlo o reťazec Tesco.
Je len symptomatické, že pokuty zahraničným reťazcom dávajú vyslúžilé kádre minulého režimu (súdruh Jahnátek a spol.), ktoré neboli schopné za svojej éry zásobovať ani dedinský konzum olejom, či toaletným papierom (a to sa ešte nejaká doba spotreby absolútne neriešila).
Každý čitateľ si vie predstaviť, ako asi hypermarket vyzerá. Netrúfnem si ani tipnúť koľko druhov tovaru sa v takej hale nachádza. Čo ale odhadnúť viem, je predpoklad, že sa v niektorom z regálov nachádza potravina po dátume spotreby. To je asi taký fakt, akože ráno vyjde slnko. Pri tom sortimente to je jednoducho neskontrolovatelné. A že nahnité paradajky ujdú pozornosti aj pünktlich potomkom Siegfrieda a Brunhildy sa autor tohto textu presvedčil na vlastnej koži (konkrétne v Norimbergskej Rewe).
Ak existuje nariadenie, ktoré umožňuje dať za horalku po dátume spotreby pokutu milión eur, môžu hypermarkety fungovať iba v prípade, že sa takéto pokuty neudeľujú. Fakt, že prísna, ale férová slovenská spotrebiteľská kontrola takéto pokuty nevypisovala, to len dokazuje. Posledné udalosti ale ukazujú, že sa na to nedá spoliehať. My sa môžeme iba domnievať, prečo práve Tescu prestala ísť karta.
Bežnému človeku možno imponujú drakonické tresty za činy, ktorých sa dopúšťajú tí druhí, ale jemu by sa niečo podobné nikdy prihodiť nemohlo. Ak ale chceme vybudovať krajinu, v ktorej bude mať nielen občan, ale aj podnikateľ určitú právnu istotu, tak trest musí byť adekvátny prečinu.
V dnešnej dobe právnickej naše konanie reguluje tisíce strán zákonov, paragrafov, nariadení a smerníc. Pre bežného občana nie je v ľudských silách sa v nich orientovať, veľké korporácie na to najímajú armády právnikov. A v kombinácii s prestrelenými trestami nás budú naši nepodplatiteľní kontrolóri neustále držať za niečo. Ako Róberta Fica jeho stranícki sponzori. A bude stačiť, že narazíme na niekoho dostatočne mocného, ktorému bude stáť za to, pomyselnú skrutku utiahnuť.
Predpokladám, že britskí akcionári Tesca rozumejú signálom, ktoré im slovenskí kontrolóri vysielajú. Čo nevidieť budeme mať pravdepodobne medzi slovenskými hypermarketmi o jedného dôležitého hráča menej. A tím, ktorí tu zostanú sa bude hneď lepšie dýchať.
Idem sa radšej pozrieť, kam som zapatrošil svoju Metrokartu.
5,857 celkovo návštev, 4 návštev dnes
Vláda musí ukázať, aké má svaly. A že dokáže čokoľvek roz*ebať. V štáte, v ktorom už 60 % ludí nezažilo, čo je to zháňanie toaleťáka, a 60% ludí nepozná, že aké-také mäso sa dá kupiť iba po známosti s predavačkou, robí takýto boj s obchodníkmi luďom radosť.
Tesco má v boji s vládou dve možnosti:
– ku každému regálu postaviť kontrolora, a dvihnúť ceny a tretinu
– zbaliť kufre a opustiť tuto trápnu krajinu.
Kedže tato smiešna zem je tak tisícinou sveta, je rozhodnutie jednoduché. Oba riešenia však odserú naši milí slováci.
Ja som si celkom isty, ze viem preco si vybrali Tesco. Na pocudovanie, generuje az dvojnasobne vyssie trzby ako Lidl. Pokial chce stat najst financie na svojich oligarchov a balicky, musi urobit poriadny prieskum a tak taky ucinili pri obchodnych retazcoch. Zistili, ze obchodne retazce maju uzasny potencial cash-flow pre stat, lebo su velke, ziskove a vzdy tu budu. Ako inak by sme si vysvetlili, ze za rovnake priestupky, ktore sposobi maly maloobchodnik v Hornej Dolnej, tento dostane bud tisiceurovu pokutu alebo len bu-bu-bu? Je to rovnaka zhnita sunka v rovnakom mnozstve. Preco by sa ale velke tesco neskladalo na rozpocet… No uvidime, ci sa raz Tesco neotoci a nevysniva nasim hejslovakom ich sen o potravinovej sebestacnosti, minus 10,000 pracovnych miest.
http://ekonomika.sme.sk/c/7590996/hrozi-ze-bude-tesco-zatvarat-pobocky-aj-na-slovensku.html
Bolo veľmi dávno, v dobách nástupu mobilnej siete GSM:
Bol som na jednom pracovnom stretnutí, na ktorom sa zúčastnila aj súdružka Marta Černá, statočná „ochrankyňa“ slovenského spotrebiteľa. Prišla reč na sekundovú tarifikáciu, keďže vtedy tí zlí kapitalistickí operátori účtovali po minútach. Súdružka s odvôvodnením, že ak sekudovo vedia účtovať kapitalisti v Nemecku, tak tí u nás jednoznačne kradnú, podvádzajú (možno aj vraždia) spotrebiteľa, keď tvrdia, že oni majú technické problémy účtovať po sekundách. Navrhovala ich exemplárne potrestať. Spomínala také sumy, že by to tie firmy snáď mohlo aj položiť. Keď padla jasná otázka: A keď ich teda necháme skrachovať, resp. vyženieme, ako budeme mobilne telefonovať.
Odpoveď súdružky Černej bola jasná a nepriestreľná: ona mobil nepoužíva, nech si teda skrachujú.
No a podobne to bude aj s honom na tesko: tí, čo by ho radi položili, nakupujú tipujem v Rakúsku, alebo možno v nejakých predražených obchodoch na Slovensku. Pretože ich možno nezaujíma cena. Alebo proste len nevidia ďalej od svojho nosa. Ja osobne napríklad v tesku nenakupujem, ale celkom racionálne predpokladám, že ak by z trhu vypadli, pre bežného kupujúceho by sa podmienky zhoršili, pretože by sa oslabila konkurencia.
…alebo by si začali hypersupermarkety konečne dávať POZOR na dodržiavanie pravidiel.
Nemôžu sa predsa cítiť byť „šikanovanými“ v prípade, že kontrolór dokáže nájsť problém po minútovom pobyte v predajni za predpokladu existencie jasných (!!!) pravidiel.
Tesko sa napríklad nemá čo vyhovárať na nejaký „konkurenčný“ Lídl, má sa starať o seba.
—
Pôvodne som tu mal napísané niečo v tom zmysle, že konkurencia by sa ani tak možno nezhoršila, ako píše tuná vyššie „Tibor“ (žeby Pospíšil…?), ako že by skôr bola konečne nútená nad sebou sa vážnejšie zamyslieť.
…Čiže niečo ako výchova dieťaťa, ktoré trucuje, lebo vie, že ešte zatiaľ stále trucovať môže.
—
….a čo tak podporiť slovenských výrobcov napr. kupovaním slov. výrobkov?
co si sudruzka predstavuje pod pojmom slovensky vyrobok? naozaj chcem vediet, co je to slovensky vyrobok… ukazte mi jediny slovensky vyrobok a ja ho budem kupovat, aj keby bol 2-nasobne drahsi od toho lacnejsieho… neexistuje…
Lokálne farmárske trhy snáď niečo napovedia…súdruh.
…a technicky vzaté, i slovenský chlieb z talianskej múky je stále iba slovenský výrobok, súdruh.
Pre mňa ako bežného občana, vážený súdruh, je napríklad pozitívnym zistením, že pomer osevných plôch sa preklápa späť k obilninám,
z čoho sa dá, milý súdruh, usúdiť, že tak nejako si už asi konečne štát uvedomuje, že potravinová sebestačnosť má voči repke olejnej navrch.
…Lováše v kešeni asi nie sú všetko, že, súdruh.
—
krasna odpoved, semeno z USA ci Ukrajiny, hnojiva z Polska, traktor z CR, poda zo Slovenska, nafta z Ruska a mame slovensky chlebik… Vsade tam, kde je vsetko len z lokalneho, nieje prosperita. Prosperita je obchod.
Nikto tu nehovorí nič o tom, že by tu malo byť VŠETKO lokálne.
Hovorím o tom, že je dôležité, aby sme lokálnu sebestačnosť neustále ROZŠIROVALI, pokiaľ možno VEDOME vo vzájomnej spolupráci reťazca „producent“ – „spotrebiteľ“.
…alebo si myslíte, že nám tu stačí postaviť ekonomiku na nákupe, spracovaní a predaji…?
—
Akurát keby každý podporoval svoje výrobky, tak by napríklad automobilky na Slovensku mohli zavrieť. Podobne výrobcovia elektroniky, či proste všetci, čo na Slovensku vyrábajú pre zahraničie.
Ale inak kupovať slovenské výrobky Ti nikto nebráni. Ja som napríklad s veľkým prekvapením zistil, že už aj v Tatrách sú hoteliéri, reštaurácie a iné služby cestovného ruchu, ktoré majú veľmi slušnú kvalitu. Akurát mám takého tušáka, že príčinou zmeny je práve to, že (nielen) Slováci tam prestali chodiť v dobe, keď tam vládol socializmus, ale vonku už bolo možné si užívať služby kapitalistické.
Som si istý, že v zahraničí sa nakupujú primárne domáce výrobky.
Nemec asi nezisťuje to, či kravsky fialová čokoláda bola vyrobená v Poľsku, pretože preňho je to stále iba nemecká čokoláda.
Takisto Kórejec nezisťuje to, či jeho nové auto bolo vyrobené na poloostrove, alebo na opačnom konci sveta, pretože on si proste kupuje kórejské auto.
…takže si stále kupujú DOMÁCI výrobok,
podporujú DOMÁCE hospodárstvo,
podporujú DOMÁCE výrobky.
…z ich pohľadu rozhodne.
—
podla mna je chore ked chlapik vozi z holanska maso do filakova a lokalny polnohospodary beru dotacie aby pokosili burinu na poli …
Žiadne právo nie je dostatočným ospravedlnením na to, aby bol zákazník predajcom klamaný a ohrozovaný na zdraví, občas snáď i na živote.
Ide o to, že hypersupermarkety si zvykli riskovať so zdravím slovenského zákazníka do tej miery,
že už ide neraz o akési nepísané normy,
o svojvoľné a značne flexibilné pravidlá predajcov verejne drzo obchádzajúce pravidlá štátu.
.
To, že zákazník môže ísť po zlej skúsenosti inam, je síce pravda…ale pravdou je i to, že to „ísť inam“ nemá čo byť OČAKÁVANÝM PREDPOKLADOM pre spoločenské tolerovanie takéhoto jednania.
Inak sa nám môže stať, že v rámci tolerancie nakoniec nebude kde nakupovať,
pretože i tí dobrí budú vedieť, že i oni MôŽU.
.
Úlohou štátu je okrem iného chrániť záujem občana ako zákazníka i ako platcu zdravotného poistenia.
Občan má právo nakúpiť si zdravo, hygienicky a kvalitne v hociktorej predajni, ktorá na území jeho domovského štátu ponúka svoj tovar.
…Komu z predajcov sa toto nepáči, môže ísť. Nikto ho nedrží.
Tu totiž platí
Náš štát, naše pravidlá.
—
maguso1975 :
Z tvojej logiky vyplýva, že- keby ťa štát nepoučil, zožral by si čokoládu aj so staniolom.
Keby ťa štát nepoučil, zabudol by si žrať, a skapal od hladu.
Keby ťa štát nepoučil, držal by si nôž za čepeľ a dorezal sa.
Pre teba je potrebný štát, a potrebný neustály dohľad nad tebou, aby si prežil.
Ľutujem ťa.
Neľutujte ma, nie je to nutné.
Svoj OSOBNÝ postoj k úlohe a významu štátu som si slobodne zvolil ja sám.
…Vás do toho nie je nič.
—
Ja nepotrebujem lustit zarucne doby, zlozenie vyrobkov napisane milimetrovymi pismenami, nosit zo sebou pristoje na analyzu. Na to si platim sluzby statu. A ked sa to sudruhom kapitalistom s Tesca nepaci tak nech idu do 3.14 -ce.
no julo a kolko zhniteho masa musis nakupit, kym si uvedomis, ze stat to za teba nespravi?
stat potrebuje, ako spravne pises, aby si za danu sluzbu zaplatil – to vie vymahat efektivne. a tam to konci.
fakt musis skoncit s 300 eurovym dochodkom zabudnuty v statnej nemocnici ako bezdomovec, kym ti trkne, ze stat na teba kasle?
No to si mam doma zriadit laboratorium ICP – OES spektrometrie za par melonov, aby som zistil ci vo flasksni su svinstva ako kadmium, orut ci ine mlsky. Tvoje rady su na dve veci.
Re.: „Andrej“: Momentálne ale štát efektívne kope Tesko do zadku a dáva mu tým možnosť uvedomiť sa.
To po prvé.
…A po druhé: aspoň má človek istotu tých 300 eur dôchodku.
Ak má príjem naviac, môže ukladať v treťom pilieri. Ak má navyše i rozum, môže si ukladať do kasičky.
…Ukážte mi napríklad také garancie DSSiek pre prípad ich krachu.
—
Julo: laboratorium si zariadzovat nemusis, ked bude vas paranoikov nadkriticke mnozstvo, tak ti sukromny sektor poskytne danu sluzbu.
aj dnes by ti v statnom laboratoriu – ak by si im slusne po kapitalisticky zaplatil – vysetrili maso (aj hlavu).
maguso: dochodok 300 euro vyplacany 20 rokov – po 40 rokoch platenia mesacnych odvodov 400 eur – to su tie vase istoty :)))
a s dss na mna nechod – len dalsia somarina socialnych inzinierov ako ty, ktori maju len tolko triezvosti, ze vidia, ze za 20 rokov uz nebude ani na tie 300 eurove dochodky
A z tých 400e mesačne ide do dôchodkového systému koľko…?
osobne si myslim, ze podobne zakony maju jediny ciel.
znizit pocit zodpovednosti za vlastne ciny na co najnizsiu uroven, posilovat v cloveku pocit, ze vzdy je tu niekto, kto za jeho vlastne prusery bude vytahovat gastany z ohna.
tym vznika automaticky prepdoklad, ze „toho niekoho“ potrebujem a teda sa posiluje predstava o tom, ze jestvuje niekto rozumnejsi ako ja, koho musim volit. (pre mna uspokojivo nezodpovedanou otazkou je stale paradox: ak som natolko sprosty, ze niekoho, kto bude na mna stale davat pozor potrebujem, ako ho ZODPOVEDNE vyberiem z tej mnoziny ludi, ktori su mi ponukani, ked som sprosty? nuz iba na zaklade emocie. a emocia pre riadenie tak zloziteho mechanizmu akym je stat nie je zrovna to prave orechove…)
pomalucky-potichucky sa zrazu stava stat s jeho uradmi nepostradatelnou zlozkou clovecenstva.
priklady?
datum spotreby je jasne vyznaceny… nie nemusite vediet citat, ved je tu stat
uvadzanie cien za jednotkove mnozstva… nie nemusite vediet pocitat ved je tu stat
mna osobne tieto zakony urazaju, pretoze predpokladaju, ze neviem citat a neviem pocitat…
(nieco podobne je aj zakon o maximalnej vyske platby za hotovost…. stat o mne predpoklada, ze som zlocinec peruci spinave peniaze, pretoze mi ich zakazuje pouzivat. ano len tak bez sudu)
samozrejme, uznavam, ze kontroly by mali byt, nikto predsa nema doma laboratorim, ale kontrolne laboratoria by mali byt nezavisle, hodnotene spotrebitelmi (nohami a akceptaciou)
nedavno (minuly tyzden) bol clanok v zivote o sposobe boja proti tymto praktikam hypermarketov v dansku. danske laboratorium urobi testy v hypermarkete a vysledky zverejni na vstupnych dverach. ludia potom bud do obchodu vstupia, alebo nie. ci tam tie vysledky MUSI mat nalepene? nuz nemusi, ale ked ho nema, zakaznik to berie tak, ze sa nema cim chvalit a berie to ako negativne hodnotenie.
po zopar mesiacoch tejto praxe si same obchody vyzaduju ucast kontrolneho laboratoria na navsetvu svojich obchodov a v pripade negativneho stanoviska okamzite prijimaju napravu a volaju ich znova, samozrejme, je to spoplatnene a tym padom je tento system samofinancujuci, aby im hodnotenie zlepsili.
negativny nalez je bez statnych pokut.
pre stat je to ale problem. STAT sam z toho nic nema, iba zdravych, sebavedomych za svoje ciny zodpovednych clenov spolocenstva, ktori nevyplakavaju na uradoch – teda najvacsi nepriatelia statu ako takeho…
S dekadou praxe v manazmente materialu musim autorovi oponovat. JE mozne, jednoducho a nenakladne, sledovat a ustriehnut datum spotreby skladovanych produktov aj v takom „super“markete ako je Tesco. Nie je na to dokonca potrebny ani ziaden moderny softver, my pracujeme s cca 30 rocnym systemom. Problem Tesca je skor v znizovani vstupov na nespravnych miestach. Kazda rozumna restrukturalizacia spolocnosti zacina zhora, od kancelarskych krys a nie zdola, od pracovnej sily, ktora je hlavnym tvorcom vykonov.
Ano, pravda, ale to nie je jadrom tohto článku. Tu sa jedná o to, že na tomto území existuje kapitalista, ktorý chce vlastnit Tesco obchody. Preto rozmýšľa ako ich získat čo najlacnejšie. A tak sa prospechársky kamaráti s ludmi, ktorým bola demokraticky odovzdaná moc a títo vymysleli plán ako kamarátovi kapitalistovi pomôct v tejto veci získat kapitál.