Menej štátu

To je ženský zákon! Ani dobrotky, ani zlotky.

Slovami slovenského klasika (J.G.Tajovský – Ženský zákon) môžeme zhrnúť snahy Európskeho parlamentu na zlepšenie situácie žien v rámci EÚ. Snahy, ktoré badať už od 50-tych rokov 20.storočia, neprinášajú výsledky, aké sa očakávali. A ukrivdené ženy sa s nádejou a ďalším očakávaním pomoci znovu a znovu pozerajú na štátne a európske orgány.

Európsky parlament vydal 24.mája 2012 nové uznesenie s odporúčaniami pre Komisiu pod názvom: „Uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty“.

V uznesení sa okrem iného konštatuje, že „podľa najnovších predbežných a neúplných hodnôt v Únii ženy zarábajú priemerne o 16,4 % menej ako muži a rozdiely v odmeňovaní žien a mužov sa v členských štátoch pohybujú v rozmedzí od 4,4 % do 27,9 % a keďže aj napriek tomu, že už takmer 40 rokov platí značné množstvo právnych predpisov a že sa prijímajú kroky a vynakladajú prostriedky na obmedzenie tohto rozdielu v odmeňovaní(4) , pokrok sa dosahuje mimoriadne pomaly (rozdiel na úrovni Únie bol 17,7 % v roku 2006, 17,6 % v roku 2007, 17,4 % v roku 2008, 16,9 % v roku 2009 a 16,4 % v roku 2010) a v niektorých členských štátoch sa rozdiel dokonca prehlbuje; keďže rozdiely v odmeňovaní žien a mužov môžu byť ešte väčšie, ako sa uvádza, pretože chýbajú údaje od troch členských štátov“.

Toto je jasná sebakritika nemohúcnosti vedenia ES zhora meniť veci k lepšiemu v oblasti vyrovnávania platov, či samotnej zamestnanosti žien a to napriek obrovským finančným injekciám. Ani tak v ďalších pokusoch Európsky parlament nepoľavuje. Neustále do rôznych operačných programov leje európske aj národné peniaze.

Program PROGRESS (2007-2013) je finančný nástroj, ktorý podporuje rozvoj a koordináciu politiky EÚ v uvedených oblastiach. Celková výška financovania programu v rámci EÚ je 657.590.000,-€. Jej rozdelenie pre jednotlivé časti programu vyzerá nasledovne:

Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia (OP ZaSI) už v svojom názve zreteľne uvádza, na čo je určený. Aby sme mali lepšiu predstavu o nasmerovaní financií, pozrime si štruktúru tohto OP pre Slovenskú republiku:

Analýza finančných prostriedkov pre jednotlivé programy, ich časti, či prioritné osi by si zaiste vyžiadala skúseného analytika a ďalší objemný článok. A skúmanie, prečo sa peniaze delia práve takto a nie inak, by bolo zdĺhavé a len ťažko by viedlo k všeobecne logicky uznateľnému záveru. V každom prípade je zrejmé, že peňazí je toľko, že nepriaznivá situácia sa jednoducho MUSÍ zlepšiť. Iba ak by nie.

Nasledovný graf vytvorený z údajov ŠÚSR ukazuje vývoj nezamestnanosti na Slovensku v rokoch doterajšieho trvania OP ZaSI.

Nezamestnanosť u nás stúpa aj počas plynutia uvedených programov. Isteže, kríza. Napriek tomu je len ťažko uveriteľné efektívne využitie všetkých tých astronomických financií, ktoré nám – ako daňovníkom EÚ boli odňaté a vzápätí niekomu inému pridelené na riešenie spomínaných problémov.

A ako to je u nás so zamestnanosťou z genderového hľadiska? Pozrime si tabuľky č. 3 a č. 4 vytvorené na základe materiálu „Rodová rovnosť 2011“ vydaného Štatistickým ústavom Slovenskej republiky.

Z uvedených čísel sa dá vyčítať, že v roku 2010 až 39,26% žien pracovalo vo verejnom sektore, zatiaľ čo mužov ani nie štvrtina (24,64%). Ďalej vidíme, že za sledované roky platí trend zvyšovania podielu žien – zamestnankýň a to ako vo verejnom, tak aj súkromnom sektore.

Čo sa týka samostatne zárobkovo činných osôb a podnikateľov, podiel žien je výrazne nižší a dosahuje len niečo viac ako štvrtinu z celkového počtu samozamestnaných osôb. Je potešiteľné, že trend sa zdá byť na dobrej ceste – teda ceste zvyšovania. Samozrejme ďalší vývoj záleží od toho, aké podmienky pre podnikanie nastaví nová vláda. Či sa počty v rámci týchto dvoch skupín preskupia, alebo nebodaj naopak klesnú v oboch prípadoch a stúpne nezamestnanosť. Vláda by si svoje kroky mala sakramentsky dobre premyslieť.

Platy. To je vec, ktorá trápi nejednu ženu. Podľa údajov zo spomenutého uznesenia EP je rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v rámci EÚ v priemere 16,4%. Na Slovensku sa spomínajú ešte iné čísla, podľa ktorých je to až 20%, pričom najvýraznejší rozdiel má byť na pozícii finančný poradca (až 31%), kuchár (26%) a konzultant v ekonomike (24%). Naopak viac ako muži zarobia ženy marketingové špecialistky, farmaceutické laborantky, učiteľky na základnej škole alebo recepčné. Tieto výsledky boli zisťované v roku 2007 na základe on-line prieskumu spoločnosti Profesia, spol. s r.o.

Skúsme preto radšej opäť nahliadnuť do oficiálneho materiálu ŠÚSR Rodová rovnosť 2011 a použiť niektoré v ňom uvedené údaje.

V roku 2010 sotva presahuje priemerná mzda ženy 75% mzdy muža. Je to hrozivé číslo, ktoré vyznieva veľmi nespravodlivo. Až by mal človek chuť podporiť všetky tie aktivity zo strany EÚ a štátu na zrovnoprávnenie. Keby tam nebolo to keby. Dych nám totiž môže vyraziť hneď druhý riadok tabuľky č. 5. Pri zákonodarcoch, vedúcich a riadiacich pracovníkoch dosahovala priemerná mzda ženy voči mzde muža v roku 2010 len 68,66%! To je aká paródia na spravodlivosť? Ako smiešne zrazu vyznieva požiadavka, aby štát konečne urobil s platmi poriadok!? Naozaj je štát ten, kto má byť arbitrom? Celý priemer podielu platov žien voči platom mužov vo verejnom sektore zvyšujú akurát tak priehradkové úradníčky na rôznych inštitúciách. Okrem Polície SR som muža na takom mieste nestretla. A to som nútená behať po úradoch pomerne často.

Napriek tomu, ako vidieť z grafu podielu platov, trend pomaličky, ale naozaj pomaličky naznačuje zlepšovanie. Teda oproti roku 2006, v roku 2008 boli výsledky lepšie ako o dva roky neskôr. Žeby súdruhovia so sociálnym cítením niekde urobili chybu? Ťažko hádať. V každom prípade obrovské finančné toky neprinášajú to, čo operačné programy a štúdie a uznesenia Európskeho parlamentu deklarujú.

Z prostriedkov EÚ sa napríklad spracúvajú rôzne metodické štúdie, za 6950,-€, čo by stačilo na vyrovnanie priemernej mzdy jednej ženy zamestnanej vo verejnom sektore s platom jedného muža po dobu 30 mesiacov. Ale nebuďme zlí a závistliví. Je to kvapka vo vedre v porovnaní napríklad so sumou na riadenie programu Progress. Mimochodom v nájdených materiáloch sa tá suma v absolútnych číslach neuvádza. Prezentovaná je len v percentách. 2% určite vyznievajú lepšie ako 13 miliónov 151 tisíc 800 EUR. Takto sa tu pohadzuje miliónmi a vyššia zamestnanosť a zvýšenie platov žien je v nedohľadne. Na druhej strane, možno bolo z fondov zaplatených ďalších niekoľko sto zbytočných dokumentov, vzniklo zopár odborov na ministerstvách a desiatky dobre platených funkcií vo verejnej správe.

Pre úplnosť v tabuľke č. 6 je potvrdené, že zamestnaním, v ktorom majú konečne ženy vyššie platy ako muži, je učiteľ. A tiež, že ekonómky – vedecké zamestnankyne zaznamenávajú v platoch oproti svojim mužským kolegom priepastný rozdiel.

Natíska sa nesmelá laická otázka: Čo takto zariadiť v čase pretrvávajúcej krízy a vysokého deficitu zrovnoprávnenie miezd vo verejnom sektore spôsobom, že sa tieto vyrovnajú v rámci každej skupiny na úroveň miezd žien? Čo by sa stalo okrem výraznej úspory, na ktorej dosiahnutie by sme sa nemuseli ďalej zadlžovať? Odišli by urazení mužskí zamestnanci, ktorí berú za rovnakú prácu ako ženy vyššie platy? No a čo? Ak sú naozaj tak šikovní, uchytia sa určite aj v súkromnom sektore a možno sami časom zamestnajú a dobre zaplatia zástupy teraz nezamestnaných či slabo zaplatených ľudí.

O.K. Moje politicky diletantské blúznenia nechajme bokom. Po prezretí množstva dokumentov, správ a uznesení sa opäť vraciam k slovám slovenského klasika Jozefa Gregora Tajovského, ktoré môžeme nájsť v jeho známej divadelnej hre z roku 1900 s príznačným názvom Ženský zákon. Názor na túto problematiku naznačujú slová jednej z jej postáv – Jana – použité na začiatku tohto článku. K zlepšeniu postavenia žien zo strany štátnych a európskych orgánov nedochádza ani po dobrom (nalievaním peňazí) ani nedôjde po zlom (sankciami za nedodržanie kvót). Ak by to vládni predstavitelia mysleli vážne, vo verejnom sektore by už boli aj bez dotácií dávno platy vyrovnané.

Ak napríklad pán Klaus Heeger – generálny tajomník Európskej konfederácie nezávislých odborových zväzov (CESI), ktorá zastrešuje približne 8 miliónov zamestnancov, myslí svoje návrhy za zabezpečenie viac funkcií ženám za pomoci kvót aj v médiách vážne, očakávam, že aj vlastné teplé miestečko rád prenechá nejakej šikovnej žene.

Desí ma, že vzdelané ženy z ekonomicky najsilnejšej krajiny EÚ tvrdia, že Nemecko musí nasledovať v rodových kvótach Francúzsko, ktoré má ekonomických problémov vyše hlavy.

Dora zo spomínanej Tajovského hry vysvetľuje dôvod, prečo umelo zasahovala do cudzích vecí vetou:

Lakomosť, lakomosť, že ľahko prídem ku grošu.

Doru svedomie napokon dohnalo k úprimnosti a potrebe odčiniť, čo napáchala. Doženie k úprimnosti aj zástupy všetkých tých úradníkov a aktivistov, ktorí svoje bezzubé pokusy a snahu o finančný profit skrývajú za potrebu zrovnoprávňovania? Aspoň my – ženy, by sme si mali uvedomiť, čo nám môže skutočne pomôcť. Pokiaľ je to len možné, držme sa múdrej vety paholka Števka, ktorý Aničke dáva stáročiami overený návod, ako dosiahnuť svoj cieľ:

Tých počúvaš… A uvidíš, že tí to neprelomia, ak vy sami nie.

Toľko serióznej múdrosti v jednom dielku z roku 1900. A to je, prosím pekne, komédia.

Kam sme sa v našej emancipácii posunuli? Vykonalo sa veľa vecí v prospech žien. A niektoré by sa ťažko podarili bez pochopenia a podpory zhora. Ale vždy museli snahy vychádzať od žien samotných. Tak prečo čakať v oblasti vyrovnania platov na splnenie sľubov politikov, že oni situáciu zlepšia nariadeniami, reguláciami a sankciami? Samé ženy musia v čoraz väčšej miere vziať zodpovednosť do vlastných rúk. Nebáť sa podnikať, či nedať na seba tlačiť a v prípade potreby zmeniť zamestnanie. Jednoducho poznať a dať najavo svoju cenu. Potom príde aj zvýšenie platu, aj funkcie, aj uznanie.

Rozhodnutie zmeniť svoje zabehané pracovné miesto a vstúpiť do neznáma nie je ľahké. Už vôbec nie je jednoduché začať podnikať. Prináša to veľa neistoty, veľa obáv, prebdených nocí a pochybností o vlastnej osobe. Chce to veľkú výdrž, psychickú odolnosť a more trpezlivosti. Veľmi dobre viem, o čom hovorím a tiež viem, že tá neistota je bez konca a že sa to vždy môže aj nevydariť. Ale v konečnom dôsledku nič na človeka nepôsobí lepšie, ako dotiahnutie vlastného úsilia do úspešného konca. Od mojej mamy viem, že „Kým nevyskúšaš, nebudeš vedieť.“

Z najvyšších miest sa opakovane skúšajú rôzne draho zaplatené nápady a výrazný pozitívny výsledok neprichádza. Čo tak, ženy, hlavne tie vo verejnom sektore, prestať upierať zrak na svojho vedúceho v zamestnaní, odborového bossa, vykašľať sa na nikdy nesplnené volebné sľuby, aktuálne zloženie vlády, členov Európskej komisie, hlasné EÚ fondmi podporované feministické trúbenie na útok a začať potichučky od seba?

Držím nám palce – každej jednej, ktorá sa na to podujme. Čím viac nás bude, tým menej budeme potrebovať drahé byrokratické NEriešenia a tým skôr nám bude lepšie. To je môj osobný a legislatívne neupravený ženský zákon.

7,387 celkovo návštev, 2 návštev dnes