Prvý krát keď som narazil na svedectvo pani Werthmannovej, nevedel som, čo si mám myslieť. Či je to, čo som čítal, naozaj pravda. Horúčkovito som si vygooglil jej meno a pozrel si video, kde osobne toto svedectvo rozpráva. Nenašiel som žiaden článok spochybňujúci faktickú pravdivosť jej svedectva. Je až hrozivé, nakoľko sa svet odvtedy ani veľmi nezmenil. Akurát je trochu civilizovanejší. Tento príbeh rozpráva pani Kitty Wethermanová. V čase, keď nastupoval Hitler k moci v Rakúsku, mala 10 rokov a aj napriek tomu si situáciu pamätá dosť jasne a podrobne.
“To, čo sa Vám chystám povedať, ste pravdepodobne nikdy nepočuli ani nečítali v učebniciach dejepisu.
Som svedkom tohto príbehu.
Nemôžem Vám povedať, že Hitler ovládol Rakúsko tankami a zbraňami. To by som prepisovala históriu.
Sami sme si ho zvolili.
Zvolili sme si ho masívne – získal 98 % hlasov.” pripomína.
Kitty v tom čase nemala dostatočný vek nato, aby mohla voliť. V 1938 mala len 11 rokov.
“Všetci si myslia, že Rakúsko Hitler prevzal tankami a hrubou silou.
Tak to nebolo.
V 1938 Rakúsko zažívalo ťažkú ekonomickú depresiu. Skoro tretina práceschopných ľudí bolo nezamestnaných, inflácia dosahovala 25 % a 25 % boli úroky na bankové pôžičky.
Farmári a podnikatelia vypĺňali denne prihlášky na vyhlásenie bankrotu. Mladí ľudia chodili od domu k domu, žobrajúc za jedlo. Nie preto, žeby nechceli pracovať, ale skrátka nebolo kde.
Moja matka bola kresťankou a verila, že je potrebné pomáhať chudobným ľuďom. Každý deň varila obrovský hrniec polievky a piekla chlieb, aby nakŕmila chudobných a hladných ľudí – takmer 30 denne.
Keď sme sa pozreli na svojho suseda Nemecko – Hitler bol pri moci už od 1933. Tvrdili nám, že v Nemecku neexistuje nezamestnanosť ani zločinnosť, a občania majú vysokú úroveň života.
Nikto nám nič nehovoril o prenasledovaní nejakej skupiny ľudí, židov či akejkoľvek inej. Viedli nás k tomu, aby sme verili, že v Nemecku je každý šťastný. Ten istý život sme chceli v Rakúsku. Bolo nám sľúbené, že ak budeme voliť Hitlera, bude to znamenať koniec nezamestnanosti a že to bude obrovská pomoc pre rodiny. Bude sa pomáhať podnikateľom a farmári získajú späť svoje farmy.
98 % ľudí hlasovalo za anexiu Rakúska Nemeckom a za to, aby našim vládcom bol Hitler.
Strašne sme sa tešili”, spomína si Kitty. “Tri dni sme tancovali na uliciach a usporadúvali sa oslavy. Potom nová vláda otvorila obrovské kuchyne a každého nasýtila.
Po voľbách boli ustanovení do úradov nemeckí úradníci a ako zázrakom nastalo právo a poriadok. O tri alebo štyri týždne už neexistovala nezamestnanosť. Vláda sa uistila, že bolo vytvorených dostatok pracovných miest vďaka verejnoprospešným prácam.
Hitler sa rozhodol, že ženy by mali mať rovnaké práva. Predtým bolo zvykom, že rakúske ženy nepracovali mimo domova. Ľudia by odsudzovali zdravého manžela, ktorý by nedokázal uživiť svoju rodinu. Mnohé ženy v učiteľskom povolaní boli hrdé, že si mohli udržať zamestnanie, ktorého sa predtým museli povinne vzdať kvôli manželstvu.
Neskôr bolo zastavené cirkevné vzdelanie.
Vzdelávanie bolo znárodnené. Ja som navštevovala veľmi dobrú verejnú školu. Obyvateľstvo bolo značne katolícke, takže sme mali náboženskú výchovu v školách. V deň keď sme si zvolili Hitlera (13. marec 1938), som vošla do mojej triedy a namiesto kríža visel na stene obraz Hitlera, ktorý bol hneď vedľa nacistickej vlajky. Náš učiteľ, veľmi nábožensky založený človek, nám povedal, že sa už viac nebudeme modliť ani mať hodiny náboženstva. Namiesto toho sme spievali Deutschland, Deutschland, Uber Alles a mali telesnú výchovu.
Nedeľa sa stala Národným dňom mládeže s povinnou účasťou. Rodičov sa nikto nepýtal na zmeny vo vyučovaní. Bolo im povedané, že ak nás nepošlú do školy, tak im pošlú upozornenie. Po druhý krát dostanú pokutu v hodnote dnešných 300 dolárov. Keď neuposlúchnu po tretí krát, tak pôjdu do väzenia.
Potom sa veci začali zhoršovať.
Prvé dve hodiny v škole boli venované politickej indoktrinácii. Zvyšný čas sme venovali telesnej výchove. Po istom čase sme si to zamilovali. Zažili sme kopec srandy a športové náčinie sme dostali zadarmo.
Vždy po príchode domov sme rodičom rozprávali, ako úžasne bolo v škole.
Matka bola z toho strašne nešťastná” spomína si Kitty. “Keď začal nový ročník, mama ma zobrala z verejnej školy a dala ma do kláštora. Povedala som jej, že to nemala robiť, no ona mi povedala, že jedného dňa, keď vyrastiem, tak to pochopím a budem zato vďačná. Bolo to skutočne dobré vzdelanie, ale žiadna zábava. Na škole nebol žiaden šport, ale ani žiadna politická indoktrinácia.
Najprv som to nenávidela, ale neskôr som cítila, že to viem tolerovať. Raz za čas počas prázdnin som zašla domov. Stretla som sa so svojimi starými priateľmi a pýtala sa ich, ako sa im darí a čo robia.
Ich neviazaný životný štýl bol pre mňa alarmujúci. Nežili nábožne. V tom čase slobodné mamičky boli glorifikované ako matky, ktoré vychovávajú svoje dieťa pre Hitlera.
Prišlo mi neuveriteľne divné, že sa spoločnosť tak rýchlo zmenila. Ako čas bežal, uvedomila som si, ako dobre spravila moja matka, keď ma dala do kláštora. Že som nebola vystavená tomuto zvláštnemu druhu humanistickej filozofie.
Potom sa začalo s prídelmi jedla.
V 39-tom, keď začala vojna, bola ustanovená potravinová banka. Všetko jedlo bolo na prídel a bolo možné ho kúpiť len na základe poukazov. V tom istom čase bol prijatý zákon o plnej zamestnanosti, čo znamenalo, že ak ste nepracovali, nedostali ste poukazy na jedlo a vyhladovali ste sa na smrť.
Ženy, ktoré boli doma s deťmi, nemali žiadne schopnosti použiteľné na trhu, preto museli robiť práce vhodnejšie pre mužov.
Veľmi rýchlo nato boli zavedené povinné odvody.
Pre mladých ľudí – chlapcov i dievčatá bolo povinné odpracovať jeden rok v pracovných táboroch“, spomína si Kitty.
“Počas dňa dievčatá pracovali na farmách, a v noci sa vrátili do kasárni, kde dostávali vojenský výcvik rovnako ako chlapci.
Boli trénované ako protilietadlové gulometníčky a taktiež ako signalizátorky. Po absolvovaní pracovného tábora, neboli prepustení, ale boli nasadení v prvých líniách.
Keď som sa vrátila do Rakúska, veľa z týcho žien bolo emocionálne zmrzačených, keďže neboli pripravené na hrôzy vojny. Tri mesiace predtým, než som dovŕšila 18, som sa zranila pri leteckom nálete. Takmer mi amputovali nohu, takže som bola ušetrená toho, aby som musela navštevovať pracovné tábory a absolvovať vojenskú službu.
Keď matky museli nastúpiť do práce, vláda ihneď založila jasle pre deti.
Mohli ste odovzdať svoje niekoľkotýždňové dieťa až do školského veku, 7 dní v týždni, kde bolo vaše dieťa pod úplnou opaterou vlády.
Štát vychoval celú generáciu detí. Prakticky zmizli matky s materinským citom, miesto toho sme tu mali ľudí školených v detskej psychológii. V tomto čase nikto nerozprával o rovných právach aj keď sme vedeli, že ich všetci máme.
Pred nástupom Hitlera sme mali veľmi dobrú úroveň medicínskej starostlivosti. Veľmi veľa amerických doktorov sa učilo na Viedenskej univerzite.
Po nástupe Hitlera bolo zdravotníctvo socializované – bolo zadarmo pre všetkých. Doktori boli platení vládou. Problémom sa stalo, že keď bola zdravotná starostlivosť zadarmo, ľudia za doktorom chodili naozaj s hocičím.
Keď prišiel doktor o ôsmej ráno, 40 ľudí už čakalo a nemocnice boli preplnené.
Ak ste potrebovali chirurgický zákrok, museli ste čakať aj rok či dva. Nebolo peňazí na výskum, pretože všetky sa naliali do socialistického zdravotníctva. Výskum na univerzitách bol zákonom zastavený, preto najlepší doktori emigrovali z Rakúska do iných krajín.
Vďaka zdravotnej starostlivosti sa dane vyšplhali až na 80 % z príjmov. Novomanželia dostávali vládnu pôžičku vo výške 1000 dolárov, aby si tak zabezpečili domácnosť. Mali sme aj rôzne vládne programy pre rodiny.
Celodenná výchova a vzdelanie boli zadarmo. Stredné školy prevzala vláda a školné poplatky boli dotované. Každý mal nárok na bezplatné veci ako boli lístky na jedlo, oblečenie či príspevok na bývanie.
Bola zriadená aj ďaľšia agentúra na monitorovanie podnikania. Môj švagor vlastnil reštauráciu, v ktorej boli rohové stoly.
Vládni úradníci mu povedali, že ich musí vymeniť za okrúhle, pretože niekto by si mohol ublížiť. Potom mu povedali, že by mal postaviť ďaľšie sociálne zariadenie. Bola to iba malá mliekáreň s pochutinami. Nemohol splniť všetky tieto požiadavky.
Takže čoskoro prestal podnikať. Ak vláda vlastnila veľké podniky a malé neexistovali, kontrola podnikania bola omnoho ľahšia.
Taktiež existovala ochrana spotrebiteľa.
Bolo nám vysvetľované ako máme nakupovať. Slobodné podnikanie bolo zakázané. Mali sme plánovacie komisie pre farmárov. Úradníci išli na farmy, spočítali dobytok a povedali, čo majú vypestovať a akým spôsobom.
V 1944 som bola študentskou učiteľkou v malej dedinke v Alpách. Dedinčania boli obklopení obrovskými horami, v zime boli vďaka tomu úplne odrezaní od sveta, čo spôsobovalo ich úplnú izoláciu.
Z toho dôvodu sa ľudia brali medzi sebou a potomstvo bolo niekedy postihnuté. Keď som tam prišla, bolo tam 15 duševne postihnutých ľudí a bolo mi povedané, že títo ľudia sú vhodní na manuálnu prácu.
Jedného, ktorý sa volal Vincent, som spoznala veľmi dobre. Bol školníkom. Jedného dňa, keď som sa pozrela z okna, videla som ako Vincenta a ostatných dávajú do nákladiaka.
Pýtala som sa svojej nadriadenej, kam ich vezú. Povedala mi, že ich berú na inštitúciu zvanú Štátny úrad zdravotníctva, kde ich budú učiť ako kupovať, čítať a písať. Ich rodiny boli nútené podpísať klauzulu, že ich nenavštívia aspoň polroka.
Bolo im povedané, že súkromné návštevy by narušili priebeh programu a zbytočne vzbudili túžbu po domove.
Postupom času začali ľuďom chodiť listy, že títo ľudia zomreli prirodzenou smrťou. Dedinčania sa nedali oklamať. Tušili sme, čo sa stalo. Títo ľudia odchádzali v perfektnom fyzickom stave a všetci zomreli do 6tich mesiacov. Hovorili sme tomu eutanázia.
Následne nám vzali naše zbrane.
Najprv prišla registrácia zbraní. Hitler povedal, že skutočná cesta ako chytiť kriminálnikov (stále ich bolo niekoľko) je registrácia zbraní pod identifikačným číslom. Mnoho zákon-rešpektujúcich občanov si splnilo svoju povinnosť a polícia im ich zbrane zaregistrovala. Nanedlho nato, polícia povedala, že najlepšie pre občanov bude, ak im zbrane vezme. Úrady už vedeli, kto zbraň vlastní, čiže bolo márne tomuto príkazu odporovať.
Neexistovala žiadna sloboda slova. Ktokoľvek niečo povedal proti vláde bol vzatý. Poznala som mnoho ľudí, ktorí boli zatknutí a to nielen Židov, ale aj kňazov.
Totalitarizmus neprišiel rýchlo. Trvalo 5 rokov, od 1938 až po 1943, kým bolo realizované úplne diktátorstvo v Rakúsku. Ak by sa to stalo v jednu noc, moji krajania by bojovali do posledného dychu. Namiesto toho išlo o pomaly plazúci sa gradualizmus. Nakoniec ako zbrane nám ostali akurát tak metly. Celý príbeh znie neuveriteľne, že štát kúsok po kúsku zničil našu slobodu.
To je moje svedectvo, ktoré som zažila na vlastné oči.
Je to celé pravda. Tí, čo sa plavia okolo sochy slobody, prichádzajú do krajiny neuveriteľnej slobody a nekonečných možností.
Amerika je skutočne najlepšou zemou na zemi.
Nenechajte Vašu slobodu vytratiť sa.
Po Amerike neostane miesto, kde by mohol človek príjsť.“
Pôvodný článok nájdete – Žena, ktorá prežila Hitlera.
preložil: Roman Frnčo
9,416 celkovo návštev, 2 návštev dnes
Komentár je skrytý kvôli nízkemu hodnoteniu. Zobraziť/skryť komentár.
Roosvelt bol socialista a krízu len predĺžil. Kríza skončila až keď skončila vojna a s ňou prišli škrty vo vládnych výdajoch a návrat vojakov domov. Naopak, Roosveltovo dedičstvo ako napr. sociálny systém je časovaná bomba, čo potvrdzujú aj štatistiky a prognózy.
A je to, bol socialista a krizu predlzil a Amerika v krize vyhrala svetovu vojnu, fakt unikat.
vidis aky su americiania schopny? aj napriek socialistovi vyhrali vojnu 😉 predstav si, ako by sa mali a s mini cely svety keby tam nebolo socialistov
Vo vedení vojen sú socialisti schopní. Použitie sily je ich hlavný prostriedok. A je jedno či ide o použitie sily voči inej krajine, alebo voči jednotlivcovi za účelom získania zdrojov na vedenie takejto vojny.
Vojna je iná téma. Ja som len chcel poukázať na to, že Roosvelt bol riadny socialista a teda nepriateľ slobody, čo dokazuje aj jeho zákaz vlastnenia zlata pre Američanov, regulácia práce v noci, likvidácia poľnohospodárskych výrobkov a zvierat za účelom zvýšiť ceny v sektore, regulácia miezd – ktorá bola asi najväčším „predlžovákom“ krízy, atď. Keď ústavný súd USA začal blokovať niektoré Roosveltove regulácie, Roosvelt jednoducho pohrozil že zreguluje samotný ústavný súd a už bolo ticho. Čítal som o tomto knižku a tá je plná podobných regulácií, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Hugo Chavez.
To že Roosvelt cez regulácie dokázal pomerne veľmi rýchlo preorientovať výrobu spotrebného tovaru na výrobu vojenského vybavenia, nepopieram. Samozrejme toto si vyžiadalo daň v podobe zníženia životnej úrovne Američanov, vďaka zavedeniu prídelového systému na spotrebný tovar a zapojeniu žien do výroby, ktoré museli nahradiť mužov, ktorých vláda uniesla mimo kontinent.
Aha tak Americania mali miesto zbrani po nociach vyrabat shunty a pestovat kvety aby mali cim privitat sikmacov.
Americký maliar-natierač sa našiel a volal sa napríklad Prescott Bush. Počas vojny hrával golf aj s Eisenhowerom, po vojne sa prišlo na to, že robil bankára nacistom a bol zbavený majetku. Jeho syn a vnuk sa stali americkými prezidentmi. Dobré, nie?
Ak by nepríšla vojna a s ňou štátne zákazky financované cez dlhopisy, kríza by sa nikdy neskončila. A ona sa ani nikdy naozaj neskončila: dlh z vojny dodnes nie je splatený, len sa vďaka inflácii stal smiešne malým a sociálizmus v prideľovaní domov viedol k bubline subprime. Americký spôsob života, všetko na dlh, viedol k finančnej kríze, keď už neexistujú ozajstné materiálne hodnoty, len deriváty a dlh založený na optimizme. Pôvodné americké hodnoty, práca, úspory, odriekanie, skončili v 30-tych rokoch, odvtedy je už len hedonizmus.
Veľmi zaujímavý a poučný článok.
Konečne niekto zverejňuje fakty, že nie vyhováranie sa a hľadanie nepriateľa je problémov.
Občania sa majú tak ako sa správajú. Aké majú vedomosti a znalosti. Ako dokážu argumentovať. Či dajú viacej na činy alebo na sľuby. Uveria že niekto bude bojovať za nich, vybaví im lepší svet oveľa lepšie a viac ako oni.
Každý je taký a má sa tak ako sa o to sám pričiní.
Veriť tomu že NIEKTO iný rozumie človeku viac ako on sám a čakať že sa TO raz zmení je zostávať v rozprávke.
Ale žijeme v realite. Je na nás, na každom z nás ako sa budeme mať. My naši rodičia, naše deti, ich deti atď. . Bolo by veľmi dobre keby ľudia pochopili že za to ako sa majú nesú SVOJ diel zodpovednosti.
Prajme si aby sme mali silu chuť a chcenie na činy. Na vlastné činy čo nám umožnia žiť ako chceme.
obavam sa ze aj v amerike je uz neskoro. Nehovorim ze tam je totalita, ale trend je celkom zrejmy, tak isto ako v EU.
Sofistikovanejšia totalita.
.
Žiaľ, aj technológia moci je len technológia. A technologický pokrok (v danom prípade žiaľ) nezastavíš 🙁
Na dejepis ani sociológiu som nikdy nebol. Ale teraz cez sviatky ma zaujala táto síce dlhšia, ale podľa mňa veľmi dobrá esej:
http://www.finmag.cz/cs/finmag/ekonomika/proc-metternich-prinesl-evropanum-rozkvet-a-merkelova-prinasi-zbidaceni-i-kdo-tady-vlastne-vladne/
.
Mne to príde, že to skutočne veľmi sedí na dnešnú spoločnosť. Aj to porovnanie s Metternichom mi príde logické.
.
Nečítali ste to niekto? Autor (Petr Hampl) tam má aj iné články, tiež so zaujímavými názormi. Poznáte ho (resp. jeho prácu, iné názory) niekto?
.
cital som to uz skorej a suhlasim s tebou tibor. cital som aj ine hamplove clanky a vacsinou pise rozumne a k veci a neda sa s nim nesuhlasit
Veľmi mi to pripomína časy reálneho socializmu a poniektoré kroky dnešnej vládnej garnitúry. Len verím, že už je iná doba a podobné maniere budú včas zatrhnuté.
Možno ma vysmejete, lebo s dejepisom som skutočne nebol kamarát. Ale nebol nástup Hitlera k moci aj výsledkom výrazného externého (reparácie za 1.sv. vojnu) „drancovania“ nemeckého hospodárstva? Však komunisti nás učili a oni o tom vedia svoje, že na revolúciu, či náhle, jednorázové prevzatie moci je treba „revolučnú“ situáciu. A tá (chudoba) asi Nemcom asi nespadla len tak z neba, či náhodou.
.
Ja vidím v súvislosti v vyššie citovanou sociologickou esejou žiaľ paralelu. Vládnuca trieda potrebuje stále viac a viac zdrojov, utlačovaná trieda sa početne zväčšuje. Až raz sa objaví maliar-natierač a „vyrieši“ to celé.
Tibor, ak si dobre pamätám, tak ekonomická literatúra vníma reparácie ako zásadný faktor stavu Nemecka a nqstartovanie ww2
„ekonomická literatúra vníma reparácie ako zásadný faktor stavu Nemecka a nqstartovanie ww2“
– presne takto som to čítal vo viacerých zdrojoch.
Lenže – po všetkých tých lžiach, ktoré rôzni autori odhaluju v ekonomickej literature, mám extremne silnu alergiu na akékolvek mainstreamové ekonomické teorie. Proste – ekonomom už nemožno veriť absolutne nič, všetko si treba preveriť z viacedých zdrojov, a riadne preskumať.
Nielen ekonomická literatúra, aj história. Francúzi chceli Nemcov ponížiť a nielenže im zabrali Alsasko a Lotrinsko, ale im aj vyrúbili nezaplatiteľné reparácie. Kým si Francúzi užívali koloniálny blahobyt, v Nemecku bol hladomor. Hlad bol už počas vojny, lístky na chlieb boli od 1915, potravinová blokáda bola po vojne predĺžená do marca 1919 a odhaduje sa, že v 1914-19 zomrelo od hladu asi milión Nemcov a Rakúšanov. V 20-tych rokoch po vojne už ľudia zo zúfalstva jedli surovú repu, čo si vyhrabali na poli. Blokáda bola anglický nápad, ale prehnané reparácie bola revanšistická pomsta Francúzov za to, že Francúzi v 1870 prehrali vojnu, čo sami začali proti Prusku.
Preto na zabránenie ďalšej svetovej vojne Američania zakázali Francúzom ponižovať Nemcov a aj preto vzniklo zbližovanie. V 1961 prišiel Kennedy do Berlína a v 1963 bola podpísaná zmluva Adenauer – de Gaulle známa ako Elizejská zmluva. Francúzi prestali blokovať vyzbrojenie Nemecka, lebo ich predsvedčili Angličania a Američania, že Rusi predstavujú omnoho väčšiu hrozbu. Integračné snahy vyústili najprv do Spoločenstva uhlia a ocele, potom do Európskeho hospodárskeho spoločenstva, nakoniec do EÚ. Pretože EÚ šéfovali Francúzi, boli balkánske vojny a genocída v Rwande. Dnes Francúzi už končia, ekonomicky upadajú na úroveň rozvojových krajín a prachy sú až na prvom mieste.
Ako clovek s dost chabymi znalostami historie by som sa tu rad opytal na jednu vec nad ktorou som sa pozastavil. V tejto vypovedi sa spomina, ze v Rakusku, v dobe pred anektaciou Nemcami, boli dost biedne hospodarske pomery, vysoka nezamestnanost, chudoba. Cim to ale bolo zapricinene? Neexistovali zrejme ziadne regulacie, ani socialny system, navyse asi fungoval zlaty standard… Boli pricinou podobne ako u Nemecka pred Hitlerom dosledky prvej svetovej vojny plus dosledky z rozpadu Rakusko-Uhorska? Ak ano, co bolo ale potom pricinou tiez velmi podobneho stavu hospodarstva v Taliansku pred nastupom Musoliniho?
Po roku 1931 bolo Rakusko definitivne mimo zlaty standard a zazilo podobny priebeh ako Nemecko. Stabilna mena dostala na frak uz v roku 1914.
http://en.wikipedia.org/wiki/Gold_standard#The_gold_bullion_standard_and_the_decline_of_the_gold_standard_.281925.E2.80.9331.29
Kazdopadne v roku 1925 bol znova zavedeny tzv. „gold bullion standard“, ktory sa lisil v podstate len tym, ze v obehu neboli zlate mince, avsak platilo, ze papierove peniaze boli kryte zlatom. A tento standard skoncil konkretne v Rakusku az v oktobry 1931.
Teoreticky by sa asi dali pripisat urcite negativne vplyvy na ekonomiku aj tomuto experimentu, mozno celkova hospodarska situacia v europe bola stale ovplyvnena ww1… ale stale tu je to „mozno“ a mna ako laika zaujimalo ake su skutocne priciny takej ekonomickej situacie aka vtedy existovala vo viacerych krajinach a to napriek tomu, ze mozno podla urcitych teorii tym ekonomikam nic nebranilo v tom, aby expandovali (napriklad v takej miere ako tomu bolo u zapadnych krajin po ww2).
…avsak platilo, ze papierove peniaze boli kryte zlatom. – ano boli „kryte“ zlatom, ale tlacilo sa ich viac aj ked zlata viac nebolo
v obehu boli dokonca aj zlate (zlato+striebro) mince a siling mal koli stabilite prezyvku Alpendollar. ja by som mohol spekulovat, ze aj napriek pozitivnemu vplyvu krytia meny zlatom to nestacilo. nepaci sa mi tvoje nenapadne podsuvanie toho „mozno negativneho vplyvu“ bez solidnejsieho vyskumu alebo solidneho zdroja. akoby si automaticky predpokladal ze krytie meny zlatom malo negativny vplyv a hladas dokazy na podporu toho predpokladu. takymto pristupom sa nedopracujes k objektivnemu poznaniu, pretoze dokazy za tvoj predpoklad budes nadhodnocovat a dokazy proti bude bagatelizovat.
Za prve, v obehu neboli ziadne zlate mince, pretoze to bolo protizakonne. Za druhe toto bol len experiment, polovicny navrat k zlatemu standardu, ktory mal urcite povodne rysy a aj prinosy povodneho „gold coin standard“, ale vyzadoval si prave urcite statne zasahy a nebol tak celkom „samo-regulujuci“ ako povodny system, co mozno aj prave viedlo k jeho zaniku (neviem). Ak som hovoril o „negativnom dopade“, tak som mal na mysli pripadny negativny dopad suvisiaci s tymto experimentom. Tym vsak nevravim, ze aj skutocne existoval, len som ho vyslovil ako jeden z moznych „negativnych vplyvov“. Nemam nic proti zlatemu standardu, mozno skor nieco proti nadmernej domyslavosti niektorych ludi…
mas pravdu, mozno som trochu domyslavy 🙂 kto nie je 😉
podla vikipedie to boli pravoplatne platidla:
http://de.wikipedia.org/wiki/%C3%96sterreichischer_Schilling#M.C3.BCnzen
aj ked je pravda, ze v obehu ich bolo malo. zjavne mas viac vedomosti ako sa zda, ked hladas odpoveda na taketo otazky, mozno by si mal napisat na nejake historicke forum
Myslím si, že odpoveď bude veľmi prostá, jednoduchá. Veľká hospodárska depresia (1929-1933) a predovšetkým hospodárstva v Európe boli zničené prvou svetovou vojnou. To boli dve najväčšie príčiny zlého ekonomického stavu v celej Európe. Navyše Rakúsko bolo po prvej svetovej vojne na strane porazených štátov a zrejme muselo platiť nemalé represálie. Plus samozrejme ďalšie interné faktory v jednotlivých štátoch v Európe, vrátane Rakúska. Tie však v tom nezohrávali zrejme takú veľkú úlohu. Ak to bolo v prípade Rakúska inak, tak ma opravte, tiež nie som znalec Rakúskej histórie. Neviem, či stačí takáto odpoveď, ale takto to vidím ja.
Dakujem za reakciu, ale prave v poslednej vete som sa pytal, co bolo teda pricinou podobneho zleho stavu ekonomiky v Taliansku (ktore patrilo ku krajinam Dohody)
vcelku s tebou suhlasim, ale rakusko neplatilo reparacie, rakusko sa scvrklo z 50 mil. obyv na 6,5 mil obyv, prislo o najrozvynutejsiu cast krajiny a mena bola po vojne hyperinflacna.
michal, tvoje znalosti historie su naozaj chabe a argumentacia postavena na nevedomosti a z toho vymyslenych domnienkach je tragikomicka. skus sa vyjadrovat len k tomu, o com mas aspon ake-take znalosti, lebo potom sa zbytocne strapnujes snahou napasovat nieco niekam 😉
Karol, a okrem „dobrej“ rady, vedel by si aj odpovedať na položené otázky? Pretože mňa by napríklad tiež zajjímalo, akým spôsobom vznikla v Rakúsku a Taliansku podobná situácia, ako v Nemecku. V Nemecku to ja považujem za dôsledok prehnane veľkých reparácií. Ale čo Rakúsko a Taliansko?
Myslím si že uvažuješ správne. Rakúsko a Taliansko boli na strane porazených štátov a tiež mali záväzky proti „víťazným“ štátom v podobe finančných represálií. A zvyšovanie štátnych výdavkov, teda zvyšovanie verejného dlhu a nákladov s ním spojených, teda aj inflácie, malo za následok roztočenie recesnej špirály ako aj v Nemecku.
Taliansko nebolo na strane porazenych statov ak sa bavime o ww1…
Problémami v Taliansku boli
1) demografia – v Taliansku bolo, jednoducho povedané, príliš veľa ľudí na to, v akom stave bolo povojnové hospodárstvo, z toho vyplývala vysoká nezamestnanosť – demografia bola aj jedným z proklamovaných dôvodov koloniálnej politiky talianska v neskoršom období
2) hospodárske problémy povojnového hospodárstva (to asi nemusím rozoberať)
3) politický chaos – zoberme si zas pár faktov:
a) rozpadom R-U Taliansko získalo územia, kde však nežilo talianske obyvateľstvo – vznikli národnostné problémy a napr. odpor voči Slovanom (ktorí boli talianskymi fašistami označení za barbarov a podľudí)
b) bolševická revolúcia v Rusku – vďaka ktorej sa presadila idea svetovej revolúcie a v Taliansku operovali červené ozbrojené skupiny – na uliciach sa strieľalo, zvýšila sa kriminalita (tá však súvisí aj s bodom 1) )
Do tohto bordelu vstúpil Mussolini ako záchranca, ponúkajúci riešenia a tlieskala mu tak lúza (čo nemusí znamenať nič, lúza tlieska kadekomu) ako aj hospodárska elita (to už niečo znamená, v prvom rade to znamenalo prísun peňazí pre fašistov).
miroslav mylis sa, rakusko nemuselo platit reparacie po 1. sv. vojne, lebo vitazi uznali ze by na to nemalo. taliansko bolo na strane vitazov.
tibor, je pravda ze ani ja sa nepovazujem za odbornika na medzivojnovu historiu ale aj moje relativne obmedzene znalosti mi hovoria, ze za tym urcite nebol liberalno-rakuskoekonomicko-zlatostandartovy raj.
je potrebne si uvedomit, ze pocas prvej svetovej vojny sa vsetky europske krajiny vo vojene vykaslali na zlaty standart a tlacili prachy ako dive, takze je to prene naopak, keby sa krajiny drzali zlateho standartu, vojna by trvala par mesiacov, lebo by jednoducho nebolo za co bojovat a po vojne by neboli hyperinflacie (nemecko a rakusko).
rakusko a ani taliansko neboli krajiny bez regulacie a ostatne krajiny silno regulovane, preto tam bol ekonomicky raj ako sa to mozno snazil naznacit michal rovnan. napriklad rakusko bolo pred vojnou 50 milionovy stat a po vojne sa scvrklo na 6,5 mil. obyv. stat, prislo o najrozvynutejsiu cast – cechy aj o polnohospodarske zasobarne, takze je celkom pochopitelne, ze v spojitosti s ekonomickym upadkom sposobenym vojnou a inflacnou menou sa nevedelo rychlo vyrovnat s novou situaciou a ludia uverili spasitelovi. taliansko vojnou tiez ekonimicky velmi utrpelo a aj tam socialisticke sluby vseobecneho blahobytu, trochu nasilia a apel na narodnu hrdost spravili zazraky.
necitim sa odbornik na tuto problematiku, ale naozaj to nebolo tak ako michal naznacoval, obe krajiny mali svoju minulost a ekonomicke problemy (ktore neboli zapricinene tym co pise michal, ale prvou svetovou vojnou a nasledkami z nej vyplyvajucimi) ktore niekto sikovne vyuzil.
ak by si michal rovnan dal aspon tu namahu a precital wikipediu, nemohol by takto insitne nastrelovat.
http://en.wikipedia.org/wiki/History_of_Italy#Fascist_Italy.2C_World_War_II_and_Civil_War
http://en.wikipedia.org/wiki/Aftermath_of_World_War_I
http://en.wikipedia.org/wiki/History_of_Austria#German_Austria_and_the_First_Republic_.281918.E2.80.931933.29
http://en.wikipedia.org/wiki/First_Austrian_Republic
http://www.mises.cz/clanky/za-cisare-pana-a-jeho-rodinu-847.aspx
keby som chcel byt zlomyselny, napisal by som, ze podla mna aj napriek tomu, ze novy stat ceskoslovensko mal obrovske ekonomicke problemy po vzniku a divnu inflacnu menu, po zavedeni koruny krytej zlatom prave tento zlaty standart zabranil nastupu k moci nacistom a fasistom, ale kedze sa necitim byt odbornik, tak to nepisem.
http://www.eurotopshop.sk/bankovky/menovareforma1919.htm
http://cs.wikipedia.org/wiki/Prvn%C3%AD_republika?oldid=8771388
http://cs.wikipedia.org/wiki/%C4%8Ceskoslovensk%C3%A1_m%C4%9Bnov%C3%A1_reforma_(1919)
http://cs.wikipedia.org/wiki/Koruna_%C4%8Deskoslovensk%C3%A1
Národní banka byla založena jako akciová společnost se základním jměním 12 000 000 USD ve zlatě rozděleným na 120 000 akcií. Československá koruna byla tehdy napojena na zlatý standard a byla považována za pevnou a kvalitní měnu.
Nerozumiem co mi vlastne vycitas, pretoze ten prispevok nepracuje so ziadnymi argumentami a ma charakter cisto otazky ktoru kladiem prave preto, ze v danej oblasti nemam dostatocne znalosti a rad by som sa dozvedel viac…
mozno som ta zle pochopil, ale zdalo sa mi ze, naznacujes ze za tym moze byt totalny liberalizmus a zlaty standart, a to nie je pravda.
co to som uz odpovedal tiborovi.
Vyborny clanok.
Tej pani by ziadny „expert“ nevysvetlil, ze socializmus a fasizmus su na opacnych poloch politickeho spektra.
Zial, vela ludi veri, ze v tych ideologiach existuje nejaky fundamentalny rozdiel.
Smutné je, že teraz zažívame tretiu cestu k totalite. Panstvo sa poučilo. Nevyvlastňuje ako komunisti ani neriadi formálne súkromný sektor ako národní socialisti. Necháva podnikateľov podnikať, aby politici nemuseli strácať čas riadením ekonomiky, lebo sa to neosvedčilo ani v jednom prípade.
Ibaže potom podnikateľov aj obyvateľstvo oberú o podstatnú časť ich peňazí skrze dane a iné poplatky a ako bonus tie peniaze rozdelia sebe a svojim verným. Časť použijú na podplatenie voličov. Diabolsky dobre vymyslené. Pokrok sa zastaviť nedá.
Súhlasím Juraj.
Ľudia chcú byť klamaní. Veď privatizácia sa nazýva ZÁMENA AKTÍV. Ale je to privatizácia. Predá sa štátny majetok a za ten sa kúpia zdravotné poisťovne. Na ekonomiku sa pri tom nedíva ideológia sa využije aby sa zaplatili stotisíce eur súkromným firmám a to zo štátneho.
Slovensko aj za tejto vlády, ako aj za vlády kde bol fico prvý krát premiér sa vydalo cestou privatizovania štátneho rozpočtu.
Ak by sa boli realizovali LEN „všetky projekty PPP“ pripravené na ficovej vlády už v roku 2013 by išlo na ich splácanie 700 -800 miliónov eur.
Preto je článok poučný. Lebo poukazuje na to, že občania voliči = a je jedno či sa volieb zúčastňujú alebo nie sú spoluzodpovední za stav štátu. Stačí im tak málo vidieť nepriateľa a kritizovať všetko okolo. Dokonca aj vtedy keď sú pri moci. Uvidíme čo sa ukáže v roku 2013.
Súhlasím Juraj. Inak podľa mňa cesta k zvráteniu tohto trendu je úplne jednoduchá a to je potreba základného finančného vzdelania na Slovensku. Ak budú aj prostí ľudia na Slovensku finančne gramotný a budú sa zaujímať o veci verejné, tak bude vyvinutý aj väčší tlak na politických predstaviteľov a ich rozhodnutia v oblasti financií ale aj v ostatných oblastiach. Problém je ale v súčasnosti ten, že na tento krok nie je politická vôľa a väčšine politikov vyhovuje politicky a finančne neinformovaný a nevzdelaný volič.
Zaujímavý článok o finančnej gramotnosti Slovákov v časopise Trend č.49, samotné vydanie sa volá Prečo nerozumieme peniazom?
Odporúčam prečítať esej od Francoisa Fureta : Koniec jednej ilúzie, stojí to zato
Podla tohto svedectva my v podstate zijeme v polo-fasizme, v podmienkach, ake boli isty cas v Rakusku. Stredne skoly zadarmo, VS zadarmo (pri splneni podmienok), zdravotnictvo zadarmo, atd.. Uz len ten zakaz bezdomovectva a prizivnictva chyba. S takymto plizivym gradualizmom (=salamova metoda) to vsak nebude trvat ani niekolko desatroci, kym sa dostaneme tam. Vid eurozmluva a errorval.
Uff, aka reklama na USA na konci. Poznam uz dost ludi, ktori sa odtial vratili s5 na Slovensko a povedali, ze nikdy viac, ze sa tam neda normalne zit. 🙂
a boh ochranuj ameriku! ved ten članok je capina. blabol pomätenej čajičkovej Tea Party grandmother, zosmoleny kvoli boju s obamom, pre jednoduchy bohabojny americky lud. jeho uroven dosahuje urovne diskusneho prispevku marfusie dmitrievny na 24. zjazde komsomolu o blahodarnom vlyve väčších klaskov chruščovovej kukurice na svetovy mier. nakoniec cela tea party aj so svojimi bludmi skončila rovnako ako ta kukurica.
Zjavne si kazdy vsima celkom ine veci. Ja napriklad to „varovanie Ameriky“ povazujem za nepodstatnu cast clanku a cele Tea Party mi pride v tej suvislosti absolutne nepodstatne. Ja som si z toho clanku odniesol vzorec, akym sa spravidla dostavaju diktatori k moci, co zvycajne predchadza katastrofe. Ten vzorec nemusi byt vsade na svete rovnaky, ale casto byva.
ale ved sposob ako sa hitler dostal v moci, treba opisat v nemecku a nie v rakusku. rakusko si len s nadšením vyslieklo spodničku, stiahlo nohavičky a anšlusom sa vrhlo do adolfovho naručia. ta babuška opisuje, čo sa dialo u nich. v zatuchnutom, depresivnom a života neschopnom rakusku kedysi korunou imperia. stratou monarchie sa austria stala prdelou europy obklopena byvalymi poddanými, ktorí ju na nič nepotrebovali. babuška neopisuje dollfusa, čo bol rakusky pokus o diktaturu. povedal by som, že pre poznanie ako vlastne fungoval a prečo bol taky „čarovny a milučky“ narodny socializmus, je lepšie si prečitať čo urobili s podnikanim, pracovnou silou a vztahmi nemci najmä heydrich v protektorate čechy a morava. zničil česke demokraticke „menej štatu“ (čierny trh, ketasov, neplatenie dani, nestaranie sa o pracovnu silu) a zaviedol ordung a socializmus. beneš bol zdeseny z toho ako sa to čechom pačilo a tak poslal parašutistov. temer s ironiou a nadsazkou možno povedat, že česi vymenili protektorat za gottwalda, aby sa u nich na socializme nič nezmenilo. len hnedu premalovali na červeno. bohužial vyhnali nemcov, čo bola chyba. nakoniec to bol hlavny dovod povojnoveho upadku ceskoslovenska a samozrejme sloveska. ked si predstaviš, že by si dnes mal na spiši 50 000 podnikavych a poriadkumilovnych nemcov a nie osadnikov, už davno by tam išla šestprudova autostrada.
v nemecku je opisany dost podrobne, toto bolo aj pre mna prekvapenim. paci sa mi ako musis nesuhlasit so vsetkym co sa tu pise.
tvrdis ze ta pani klame, ze to nie je jej zivotna skusenost, ze to tak nebolo?
netvrdím že klame. znalec vie, vie že su dva typy žien: tie čo klamu a tie čo nehovoria celu pravdu. ona patri medzi tie druhé. ja by som mohol tiež naskladať udaje o amerike tak, že s nich vyjde vrodena genocidna rasova neznašanlivosť americkeho sposobu života, ktora viedla k vyraždeniu dvoch milionov nevinnnych vietnamcov, a tisicov iračanov a afgancov.
palo naskladaj, mozno to tak je, ja sa s tebou priet o faktoch nebudem. ani nebudem obhajovat USA ako najlepsi stat ne svete. najvacsie zlo pachaju staty/vlady a je jedno ci nemecka, USA, cinska, korejska …
zabudla tam na to druhe slovo. to čo zaviedol hitler bol narodny socializmus. pre svet bol pohromou ten „narodny“ vlastne nacisticky. všetko to mudrovanie o rase, kulturträgroch, velkonemeckej riší, odvekych pravach, nadčloveku. to sa stalo zahubou pre židov a dalších 50 milionov a nie hitlerom zavedena platena dovolenka. lenže to asi tažko povieš američanovi, z ktorych prave ta natupejšia časť pre ktoru su tie slova určene trpí rovnakym pocitom vynimočnosti. vlady nie su zločinne. zločinne su niektore myšlienky, ktorými sa niektore riadia a niekedy ich vedu zločinci. proste, vyskytnu sa.
kde socializmus nesposobuje utrpenie ludi?
ktora vlada nie je zlocinna? podla coho to merias? od poctu mrtvych, alebo je ine meritko?
absolutne meradlo nefunguje v realnom svete. aj najlepšia vlada sa iste dopusti omylov, možno aj zle povedie vojnu alebo zamedba vychovu brancov. ale doležite je, či su to omyly alebo zly umysel. to je o moralke a ta naštatsie nepodlieha schvaleniu parlamentu. moralku mame v sebe. už dlho. pozeral som včera film lincoln. ten užasny človek podplacal poslancov funkciami, aby dosiahol zrušenie otroctva. a nepripadalo mi to neprirodzene. lebo využil krivosť tych krivakov pre dobru vec.
Ide o vejvar, ktory v sucasnosti u zdravotnych postovni v USA dosahuje 25 procent. Bolo by strasne keby to bolo okolo 3-4 na spravny fond ako je to vascinou v Europe. Hitler zaviedol vseobecne zdravotne poistenie, povinne zdravotne poistenie rovna sa Hitler, a bakany Obama – Hitler, logika Menej statu, viac gorilam.
zabudol si warrena a investicne riziko!
obama (aj iny USA prezidenti) a hitler maju ovela viac spolocne ako v obamovom pripada zdravotne poistenie. konfiskacia zbrani je dalsia spolocna crta. moznost bez sudu uvaznit na neurcito obcano vlastneho statu dalsia.
Mna by len zaujimalo, ako ti vynikajuci lekarski specialisti podla Werthmannovej poskytovali zdravotnu starostlivost ludom co nemali ani na chleba, Dakujem za objasnenie,
tento článok píše o „hrôzach“ nacistického režimu, pritom ale ignorujete kontext. cez vojnu funguje každý štát v režime „diktatúry“ a cela politika štátu sa musí prispôsobiť víťazstvu vo vojne, preto aj ten príďelový systém, zhabanie zbraní atď.
Ak by ste si či už nacizmus alebo fašizmus lepšie preštudovali zistili by ste že to boli ekonomicky liberálnejšie režimy ako napríklad reálny socializmus.