V spoločnosti, kde produkciu a distribúciu jedla zabezpečuje monopolne štát, si ľudia nevedia predstaviť, ako by to bolo, ak by to zabezpečovali súkromné spoločnosti. Obávajú sa chaosu a zmätku, ktoré by nastalo, ak by niekto negarantoval prísun základného zdroju obživy. Obávajú sa prázdnych regálov, hladu až hladomorov. Sú zvyknutí na to, že jedlo zabezpečuje štát a nevedia si predstaviť, že by to bolo ináč.
My sme zvyknutí na stav, kde sú ochrana a spravodlivosť monopolizované štátom. Obávame sa chaosu a nepokojov bez štátu, ktorý by plánoval a zabezpečoval právo. Nevieme si predstaviť, ako by fungovalo zabezpečovanie práva vo voľnom trhu.
Ako by teda mohlo fungovať vymáhanie práva v slobodnej spoločnosti?
Alica žije v slobodnej spoločnosti, kde je bezpečnosť a právo zabezpečované navzájom si konkurujúcimi súkromnými spoločnosťami. Tak ako každý iný, aj Alica chce mať zabezpečenú osobnú bezpečnosť, lebo nechce aby ju mohol niekto beztrestne napadnúť. Ak ju niekto aj napadne, chce aby bol agresor za svoje činy spravodlivo potrestaný a aby od neho dostala kompenzáciu za prípadné straty. V takejto spoločnosti existuje mnoho konkurujúcich si firiem, ktoré zabezpečujú pokrytie dopytu po týchto službách na trhu. Alica si vybrala spoločnosť Dawn Defence, ktorá má dobrú reputáciu na trhu v oblasti prevencie pred kriminalitou a na zabezpečenie spravodlivosti, ak sa nejaký zločin udeje. Alica platí za služby tejto firme mesačný poplatok, rovnako ako za elektrinu alebo vodu. Vybrala si štandardný balík služieb, ktorý zodpovedá jej finančným možnostiam a životnému štýlu. Rovnako si vybrala aj možnosť poistenia, čo znamená, že ak utrpí nejakú stratu, bezpečnostná firma jej to okamžite finančne vykompenzuje.
Jedného dňa keď sa Alica vracala domov, stala sa obeťou násilného prepadu. Hneď ako to bolo možné, zavolala na hotline bezpečnostnej spoločnosti Dawn Defence. Okamžite vyslali na miesto činu svojich agentov. Zatiaľ čo prišli na miesto, zlodejovi sa podarilo újsť. Agenti následne zbierali svedecké výpovede a dôkazy, ktoré by mohli identifikovať a lokalizovať útočníka. Tak ako bolo dohodnuté v zmluve, bezpečnostná služba vyplatila Alici kompenzáciu 6.000 dolárov, ktorá pokrýva hodnotu vecí ktoré jej útočník ukradol a takisto aj kompenzáciu za jej čas, nepríjemnosti a stres, ktoré zažila. Alicina účasť na tomto prípade sa týmto končí. Spoločnosť Dawn Defence naopak hľadá útočníka ďalej, aby si vykompenzovala svoje straty a rovnako aby nestratila svoju dobrú reputáciu voči zákazníkom, ktorým sľúbila, že kriminálnici nebudú len tak beztrestne pobehovať po vonku. Po vyšetrovacej činnosti sa im podarilo s usvedčujúcimi dôkazmi identifikovať Billa ako útočníka. Nájdu ho a odovzdajú mu písomnú požiadavku na 10.000 dolárov, ako kompenzáciu za straty, ktoré vznikli pri jeho útoku na Alicu.
Bill má teraz dve možnosti. Buď prizná svoju vinu a zaplatí spôsobenú škodu, alebo zaplatiť odmietne. Bill sa rozhodne odmietnuť. Dawn Defence chce mať dobrú reputáciu a nechce ísť hneď cestou násilného vymáhania, tak si vypočuje jeho stanovisko. Po jeho výpovedi k danému prípadu trvajú naďalej na platbe, lebo výpoveď ich nepresvedčila o jeho nevine. Bill má znovu dve možnosti, buď súhlasí a zaplatí alebo bude naďalej tvrdiť, že je nevinný a bude riskovať násilné vymáhanie straty.
Bill má poskytovanú ochranu od konkurenčnej spoločnosti Tanna Justice. Po tom ako obdržal prvý list od Dawn Defence s požiadavkou na zaplatenie, ihneď zavolal svojej bezpečnostnej službe. Tvrdí im, že je nevinný a že je nespravodlivo obviňovaný a zastrašovaný spoločnosťou Dawn Defence. Tanna Justice sa okamžite skontaktuje s Dawn Defence, aby prebrali detaily prípadu. Požadujú predloženie dôkazov a vykonajú vlastné vyšetrovanie. Po vlastnom vyšetrovaní môžu prísť k záveru, že ich klient Bill je vinný. V tom prípade by od Billa požadovali zaplatenie spôsobených nákladov a neochraňovali by ho v prípadne násilného vymáhania zo strany Dawn Defence. Mohli by prísť aj k opačnému záveru, že Bill je nevinný. V tom prípade si budú stáť za svojim klientom a akékoľvek útoky alebo zastrašovanie by považovali za agresiu zo strany Dawn Defence. Tanna Justice došla k záveru, že Bill je nevinný. Bezpečnostné služby teda dospeli k rozdielnym záverom.
Čo sa stane ďalej? Vyriešia to vzájomným krvavým súbojom? Takáto vojna by bola nákladná pre obe strany a rovnako by riskovali aj stratu reputácie na trhu. Bezpečnostné služby ktoré sa pustia do takýchto bojov sa čoskoro ocitnú v bankrote, keďže ich zákazníci sa radšej obrátia na ich lacnejšiu a mierumilovnejšiu konkurenciu. Obidve spoločnosti majú teda aj v tomto prípade eminentný záujem na mierumilovnom vyriešení prípadu. Keďže došli k rozdielnym záverom, rozhodli sa spoločne najať nezávislého arbitéra, aby sa pozrel na tento prípad, pričom sa zaviažu akceptovať jeho závery.
Keďže obidve firmy sú veľké a etablované na trhu, majú už vopred dohody o tom, na ktoré arbitrárne spoločnosti sa v takýchto prípadoch obrátia. V tomto prípade si vybrali arbitrárnu spoločnosť Benson Enterprises. Je to spoločnosť, ktorá sa špecializuje na riešenie takýchto konfliktov medzi bezpečnostnými firmami. Benson si vypočuje obidve strany a preskúma predložené dôkazy. Po dôslednom zvážení príde so záverom, že Bill je vinný z útoku na Alicu. Ako bolo dohodnuté, obidve strany akceptujú rozhodnutie a Tanna Justice ustúpi od ochrany svojho klienta Billa. Bill teraz už nemá na výber a musí akceptovať svoj trest. Benson Enterprises je veľmi rešpektovaná firma a preto by sa ho už žiadna iná bezpečnostná služba nepodujala ochraňovať pred vymáhaním zo strany Dawn Defence.
Ak si Bill nemôže dovoliť zaplatiť celú čiastku naraz, Dawn Defence akceptuje aj splátky počas dlhšieho obdobia. Požadujú automatické sťahovanie z jeho platu vrátane úrokov na základe dohody s jeho zamestnávateľom. Ak je Bill nezamestnaný, môžu ho prinútiť k aktivite pracovaním na mieste, ktoré si sami určia. Ak je Bill nebezpečný, alebo sa mu nedá veriť to, že bude platiť dohodnuté kompenzácie za škody, môžu počas obdobia splátok kompenzácie obmedziť jeho pohyb na určité územie, teritórium štátu, mesta alebo konkrétnej budovy. Zabezpečená budova, kde kriminálnici pracujú aby si odpracovali škodu ktorú spôsobili svojim obetiam a tým pykajú za svoje činy. Billov kriminálny čin bude zaznamenaný u všetkých bezpečnostných služieb a bude zverejnený aj v médiách. Bezpečnostné firmy už teraz považujú Billa za rizikového klienta a rovnako zvážia aj kroky k ochrane svojich klientov pred ním. Bill môže mať už problém nájsť bezpečnostnú firmu ktorá by ho ochraňovala. Ak aj nejakú nájde, bude pravdepodobne platiť viac za ochranu ako iní.
Rozhodnutia bezpečnostných agentúr sú rovnako zaznamenané rôznymi organizáciami na trhu, ktoré oboznamujú verejnosť s kvalitou bezpečnostných agentúr a arbitrárnych firiem. Nemôžeme vedieť, koľko bezpečnostných agentúr a arbitérov bude existovať a koľko ich bude pôsobiť na konkrétnom území, no na tejto ukážke vidno, ako tieto dve bezpečnostné firmy zabezpečili viaceré prvky vymáhania práva – poistenie, vyšetrovanie, rozsudok a samotné vymáhanie náhrady škody. Až v slobodnom trhovom prostredí by sme videli, či by boli tieto partikulárne služby poskytované samotnými bezpečnostnými agentúrami, alebo outsourcované.
Každý monopol je zlý z pohľadu spotrebiteľa, nie z pohľadu poskytovateľa. Každý poskytovateľ by chcel byť monopolom. Monopol je podľa klasickej definície exkluzívne privilégium poskytnuté jednému subjektu poskytujúceho produkty alebo služby, alebo obmedzovanie vstupu na trh do oblasti produkcie konkrétneho produktu. Jednoducho, že je umožnené len jednej firme A produkovať produkt X. Takýto stav je veľmi nevýhodný pre zákazníka, pretože subjekt na trhu, ktorý je takto chránený pred vstupom konkurencie, bude poskytovať produkty za vyššie ceny a nižšej kvality, ako by to bolo v prípade konkurenčného prostredia.
Všeobecne prijaté presvedčenie koncepcie a služieb poskytovaných štátom je aj pri liberáloch primárne v poskytovaní bezpečnosti a ochrany občanom. Garancie zabezpečovania ochrany života osôb a ich majetku sú častokrát zakotvené aj v ústavách. Na jednej strane je teda všeobecný súhlas s tým, že monopol je zlý a pre spotrebiteľa nevýhodný, no pritom rovnako je tu aj požiadavka na monopolné poskytovanie bezpečnostných služieb formou štátu. Tieto dva názory sú preto zjavne v jasnom rozpore.
Štát ale ani nemôžeme považovať za podobný monopol ako nejakú spoločnosť produkujúcu mlieko, elektrinu alebo autá. Štát vždy musí najskôr vytvoriť „ne-hodnoty“ ako dane, aby mohol vytvoriť nejaký produkt – navyše nekvalitný produkt. Ak je štátny sudca ultimátnym finálnym rozhodcom vo všetkým sporoch, potom je rozhodcom aj vo všetkých sporoch týkajúcich sa jeho samotného, teda štátu. Takýto monopolný arbiter sa tým pádom nebude snažiť o prevenciu konfliktov, no bude ich aj sám vyvolávať, aby ich mohol následne využiť vo svoj prospech. Akékoľvek rozhodnutia v konfliktoch ľudí vs. štát budú vždy rozhodované v prospech štátu, čo sa týka ústavných súdov a aj najvyšších súdov. Napriek akejkoľvek legislatíve v daných systémoch, ľudia sediaci na stoličkách v súdoch sú vždy len štátni zamestnanci pracujúci pre štát.
Okrem toho že štát je ultimátnym arbitérom, môže aj unilaterálne zdaňovať všetkých ľudí na danom území. To znamená, že si môže stanoviť ľubovoľnú cenu za služby, vrátane bezpečnosti a spravodlivosti. Takáto bezpečnostná „agentúra“ platená z daní je v podstate rozporom z definície. Je to vyvlastňovací ochranca majetku. Motivovaný ako každý vlastným záujmom zisku a záujmom o odbremeňovanie vlastnej práce, má s unikátnou možnosťou zdaňovania snahu následne čo najviac rozširovať výdavky na poskytovanie ochrany a zároveň minimalizovať aktuálnu produkciu ochrany. Pretože logicky čím viac peňazí môžete minúť a čím menej na ne musíte pracovať, tým ste na tom lepšie.
Vaša „zmluva“ so štátom v oblasti poskytovania bezpečnosti znie asi takto: „Písomne vám negarantujem nič. Neberiem v úvahu vaše nároky na náhradu škody v prípade nedostatočnej alebo žiadnej ochrany z mojej strany. Rovnako vám nepoviem že čo budem robiť, ak si vy budete myslieť, že si poriadne neplním svoje povinnosti. Ale v každom prípade si unilaterálne zadefinujem cenu, ktorú mi musíte platiť za moje nijak nedefinované služby.“ Štát je teda horším poskytovateľom bezpečnosti a spravodlivosti, ako by bol aj akýkoľvek súkromný monopolný subjekt na jeho území.
9,517 celkovo návštev, 3 návštev dnes
Pre mnohých je tento model asi nepredstaviteľný. Chápem. No myslím si, že pozvoľna by sa hádam mohol presadiť. Prvým krokom by hádam mohlo byť poisťovanie bezpečnosti ľudí komerčnými poisťovňami. Stane sa to vtedy, keď dostatočnému percentu ľudí nebude stačiť ochrana polície (jej úroveň vytrvalo klesá) a bude chcieť vyšší level. Vidím to na duálny systém, kde obdobné služby budú súbežne poskytovať štát a súkromný sektor. Dnes to vidíme napríklad na úrade práce. Formálne by mal sprostredkovávať zamestnanie pre uchádzačov, reálne však jeho činnosť začína a končí ich evidenciou. Sprostredkovateľskú činnosť teraz takmer výlučne vykonávajú personálne agentúry (za rozumný poplatok). Nevýhodou duálneho systému je, že štát za štále sa zmenšujúci objem práce vyberie prinajlepšom rovnaké dane.
A tu neviem, čo ďalej. 🙂 Pokračovanie nechám na ostatných diskutérov.
problem je v tom, ze stat zoberie tolko ze na sucasne poskytovanie tych istych sluzieb statom aj sukromnym sektorom nebudu mat ludia peniaze.
Keby sa rozhodlo dostatocne vela dostatocne silnych ludi ze uz nebudu patrit pod stat tak by mal stat smolu, akurat je problem v tom „dostatocne vela dostatocne silnych“. Dnes ked su ludia nasrati na system/stat tak nerozmyslaju ako by sa od toho oslobodili ale pozaduju zmeny vramci systemu pretoze zivot bez systemu je pre nich totatlne nepredstavitelny. Takze idealne by bolo aby vznikol nejaky priklad ktory by ludom ukazal ze to ide a ze to je dobre. Dnes mas akurat somalsko 😀
Ale keby sa to poriesilo rozumnejsie ako v somalsku tak by to nakoniec dopadlo ako s demokraciou – najskor bola viacmenej len v US ale postupne ju zacali chciet aj ludia z inych casti zeme atd.
Bohuzial vtedy mali ludia na experimenty novy svet, takze my si budeme musiet asi pockat kym budu ludia osidlovat nove planety (alebo na ww3?).
rovnaky problem ako ma stat sa vyskytuje aj tu. v jednom pripade to ale vidite a v druhom to vidiet akosi odmietate. kazdy kto z nejakeho dovodu nadobudne moc byt rozhodcom, ziska rozhodovaciu pravomoc tam hrozi riziko korupcie. vycitate ludom, ze si nevedia predstavit, ze maju strach, lenze autori a mnohi z vas si dokazete predstavovat iba to co sa vam paci, alebo to co sa vam hodi. ja si svoju predstavivost nemusim ani velmi pustat na spacir, korupcia je tak syndromom statneho ako aj sukromneho sektora. ze by to bolo znova v ludoch? 😉
To je len preto, že si buď nedokážeš pripustiť alebo nevieš pochopiť, ako funguje konkurencia a voľný trh. Arbitrárne spoločnosti nemajú žiadnu moc, nie sú žiadnou autoritou z pozície moci. Poskytujú len službu, po ktorej je dopyt. Ak tú službu budú poskytovať nekvalitne, ľudia sa na ňu nebudú obracať a skrachuje.
Ak dlhodobo sledujes Kristianove commenty tu alebo inde, tak predsa nemozes napisat, ze dovod preco tvrdi co napisal, je preto, ze to nechape.
uz som pravdepodobne pisal aj tu, ze na tejto planete oplyva kazdy clovek mocou, rozdiel je iba v miere moci a v jej schopnosti uplatnit ju.
konkurencia je vedlajsim produktom jednania dvoch, alebo viacerych jednajucich subjektov, ktore maju ten isty, rovnaky ciel. neviem z akeho dovodu ju vobec povazujete za mantru, je to len druh motivacie. nakolko sposobov motivacie je milion na ntu a konkurencia je iba jednym z nich. dnes sa uz pohravaju ludia aj s nazorom, ze kaslat na to co robia druhi, ja to robim a budem robit takto, bodka.
ak niekto pre teba nie je autoritou tak pochybujem, ze sa budes zaujimat o jeho sluzby 🙂 vsak v rozhodovacom procese mu, alebo im davas autoritu ako aj moc ty sam. nemal si dostatok moci ako ani autority, aby si spor dokazal urovnat bez tretej strany, tak si sa dokonca vzdal svojej casti moci, dal si ju v prospech inej autority, ktorej si jej vlastnu autoritu ako aj moc zvysil a co je klinec do rakve, vzdal si sa zodpovednosti, uz vysledok nekontrolujes, dal si slub, ze vysledok budes respektovat. takto konaju ludia, co maju strach zo slobody, takto sa rodia otroci!
„uz som pravdepodobne pisal aj tu, ze na tejto planete oplyva kazdy clovek mocou“ – akou mocou? tou imaginárnou, ktorej ty veríš?
No tak to tú konkurenciu vidíš úplne chybne a tí ľudia o ktorých hovoríš potom veľmi tvrdo padnú na hubu. Konkurencia nie je zďaleka len o motivácii, ale napr. aj o nastavení prirodzených mantinelov, kde jeden subjekt sa nemôže správať proti vôli zákazníka, lebo by na to tvrdo doplatil.
V tom treťom odstavci to nie je o žiadnej autorite, ale o slobodnom využívaní služieb. Autorita v ponímaní moci je o hre master a slave, kde autorita tebe prikazuje a ty ju poslúchaš. Ak si slobodne vyberieš arbitera, nie je to o žiadnej autorite (z pozície nejakej moci) ale len o vybratie nezávislého subjektu a o rešpektovaní jeho názoru NIE z dôvodu nejakej jeho pomyselnej autority, ale z dôvodu vzájomnej vôle predchádzania konfliktov, na čom je postavený v podstate celý liberalizmus.
ale no tak 🙂 nie je rec o ziadnej imaginarnej moci, ale skutocnej, ktoru ma kazdy z nas. chyba je v tom, ze vacsina ludi si ju neuvedomuje. moc dokazuju dokonca aj tvoje clanky a prispevky.
ti o ktorych som pisal tak taki existuju a valcuju trh. firmy ako ing direct, hbo… mozno poznas. nastavenie prirodzenych mantinelov? to je vtip? ziadne mantinely na trhu neexistuju. manhathan predali za cacky v hodnote 24 usd, celu aljasku za 7 milionov usd. srot iphone je drahsi ako sgs3 a ludia stoja nan v rade. kde su tie mantinely??? vsak ty odmietas pripustit aj vplyv povedzme takej banality ako je marketing.
iba ja rozhodujem o tom, ze kto mi bude rozkazovat. o tom je liberalizmus a dobodky plati to co som vyssie napisal. vzdal si sa a ako aj autoritu, tak aj moc a zodpovednost si odovzdal tretej strane. ale kludne na to podme trhovo. ak najdes na trhu uplatneho sudcu, rozhodcu tak tohto budu preferovat ti co nejednaju poctivo a takto bude moct zostat na trhu. a tym, ze bude mat viac prostriedkov tak tym vytesni aj poctiveho sudcu, rozhodcu, lebo ti nebudu mat prostriedky. a este poznamka, na rozhodcovi sa musia dohodnut obe strany, ten kto sposobil inemu skodu moze uz len tym oddalovat dohodu, ze bude odmietat konkretnych rozhodcov.
Mohol by si prosím odpovedať na otázku, že akú moc máš na mysli? Ináč sa nemá význam ďalej baviť.
To čo popisuješ ďalej nie je prostredie voľného trhu ale štátne monopolné prostredie. Štát je najväčší monopol, neviem či som to nepopísal v článku dosť zreteľne, ale asi nie.
Iba ty rozhoduješ o tom, kto ti bude rozkazovať? A to ako vyzerá? „Súhlasím s tým, že mi budeš rozkazovať bez ohľadu, či s tým budem súhlasiť alebo nie?“
mas fyzicku silu? mas schopnosti? mas vedomosti? si spotrebitel? si panom trhu? ty sa rozhodujes sam, ze co kde kupis? kam smerujes tok penazi, ktore si ziskal. ty sa rozhodujes o mnohych veciach, kam dnes vecer pojdes, co tam budes robit atd. toto je moc. moze sa ti zdat, ze ziadnu nemas, ale ona tu je. kazdy jednajuci clovek ma moc. moze sa ti zdat mala, v demokracii ako aj v tyranii tomu zrejme naozaj tak je. ale toto je skutocna moc. mozno sa neguje ako v pripade dvoch oslov na lane a dvoch kopach sena, ktore su proti sebe. ak kazdy osol taha inym smerom, ani jeden sa nenaje. (mozno ten obrazok kolujuci netom aj poznas 🙂 )
najvacsim monopolom na svete som ja a zaroven kazdy clovek na tejto planete. fico, ani dzurinda s miklosom nemozu teraz sediet v kresle v ktorom sedim ja. na mieste restauracie, v ktorej sedim, nemoze byt v tomto case ziadna ina restauracia. toto je monopol. rovnako to videl btw aj mises. ano, politici mi beru cast prijmu, ok. ale iba do casu. zakon kompenzacie funguje a ja tie peniaze dostanem spat 🙂
o rozkazovani. vsak aj vy tu niektori na menej statu tvrdite povedzme o zamestnani, ze ak sa vam nepaci, mozete ist pracovat inam. aj to je rozhodovanie. mozes ostat, mozes ist, mozes sa rozkazovacovi postavit, mozes s nim hodit rec. je to na tebe.
Na tomto pekne vidno ako miešaš fyzickú silu s fiktívnou mocou, ktorú si vsugeruje niekto, kto je indoktrinovaný v autoritu. Človek nemôže mať inú reálnu moc voči niekomu, ako tú, ktorú by mohol vykonať v momente ako by niekoho fyzicky premohol. V každom prípade sa jedná o nelegitímnu moc, keďže asi uznáš, nie je to vec s ktorou by ten druhý súhlasil.
Vedomosťami alebo schopnosťami môžeš nad niekým získať moc len v prípade, že ho nejakým spôsobom povedzme zhypnotizuješ, inými slovami že psychicky premôžeš jeho slobodnú vôľu. Znovu nelegitímne a nemorálne.
Ďalej popisuješ len voľný trh, no neviem o akom trhu hovoríš ty, lebo ten čo poznám ja, je principiálne založený na WIN-WIN systéme a inak fungovať ani nemôže. Ak ja mám pero a ty máš 5 eur a ja chcem 5 eur a ty to pero, urobíme vzájomne výhodnú výmenu. Rozsah tejto výmeny na princípe nič nezmení.
Najväčším monopolom si ty? Jedine, že by si popísal, akým spôsobom zadefinuješ to exkluzívne právo produkovania jedného produktu. V každom prípade ja hovorím o trhovom monopole, nie o monopole tvojho tela na exkluzívne právo produkovať žalúdočnú kyselinu v rámci tvojho tela. 🙂
Rozkazovanie je znovu aj v zamestnaní len o našej ilúzii, že to tak funguje. V zamestnaní sme v dobrovoľnej spolupráci a raz keď sme v dobrovoľnej spolupráci, nemôže nám niekto rozkazovať. Rozkazovať môže otrokár otrokovi. Raz ak máš možnosť odmietnuť požiadavku, nemožno hovoriť o prikazovaní a podriaďovaní, len o forme dobrovoľnej vzájomne výhodnej spolupráce.
to nie je ziadne miesanie, to su proste fakty. fyzicku silu som mozno trocha zovseobecnil, ale mal som tym namysli schopnost obrany, schopnost fyzicky pracovat, schopnost sa pohybovat, schopnost prenasat veci, svoj majetok a tak dalej.
nemusis nikoho hypnotizovat ani nic podobne. reklamy ta hypnotizuju? ked si balil tvoju priatelku, hypnotizoval si ju, alebo ona teba? ked si sa s niekym spriatelil, alebo znepriatelil, hypnotizoval ta? ked si kupujes vyhradne satstvo znacky adidas, zhypnotizoval ta niekto?
win/win na volnom trhu? a to odkedy? kde? vsak aj rakusania sice horko tazko a len ledabolo potvrdili existenciu externalizacie (vraj existuje iba v pripade statneho zriadenia). ale par prikladov. ty sa s bankarom dohodnes na uvere. ty si happy, on je happy. vzrastie inflacia kvoli vam dvom a ja nie som happy. iny priklad. vedla mojho obchodu postavia velky hypermarket, paci sa to mnoho ludom, od predajcu pozemku, cez developera, niekolkym spotrebitelom, az po vlastnika hypermarketu a jeho dodavatelov. mne sa to ale nepaci. vlastnim byt s paradnym vyhladom na stity vysokych tatier. som happy. ale par metrov od okna mi postavia novu bytovku. mnohi su happy, ja nie som happy. atd atd.
ano som monopol. na svete je cca 3,5 miliardy zien, ale moje telo je na tomto trhu k dispozicii iba jednej zene 😀 koko takych prikladov mam uviest?
rozkazovanie zial nie je iluzia, ale realita. to, ze sa v niektorych firmach uz pohli lady inym lepsim smerom, este neznamena, ze ja by som tu pisal o iluzii. 1. maj sa neoslavuje kvoli z napadu zopar komunistov.
prosím? ty tvrdíš, že dobrovoľné medziľudské vzťahy sú o moci?
Preboha ako môžeš uvádzať príklad súčasného bankovníctva ako príklad voľného trhu. Ty si zošalel? Už keď to musím takto napísať. Veď vďaka tomuto cronycapitalizmu všetci teraz padneme na hubu a to nie je voľný trh čo sa tu deje.
To že si niekto postaví dom na svojom pozemku je jeho osobná vec a … ako to súvisí prosím s trhom? Ak si ja zapálim cigaretu a tebe to vadí, ako to súvisí s trhom? Trh je o výmene tovarov a služieb.
Rozkazovať ti môže niekto, kto má nad tebou reálnu moc. Teda niekto, kto namieri na teba zbraň a ty nemáš inú možnost. Zamestnanie je spolupráca, nie namierená zbraň. Zamestnanie ako také je práve TEN ideálny prípad voľného trhu, kde obidva subjekty profitujú.
Uvádzaš na moje počudovanie smiešne príklady a na druhej strane slepo ignoruješ príklady ktoré samé jasne potvrdzujú to čo tvrdím.
Martin, kri Ti dal jednu veľmi dobrú otázku. Ak sú dve strany v spore, ako zabezpečíš, aby sa dohodli na rozhodcovi sporu? Každá strana uprednostní takého rozhodcu, ktorý jej dá za pravdu. Ak by sa vedeli dohodnúť na rozhodcovi, vedeli by sa v princípe dohodnúť aj na samotnom predmete sporu a rozhodcu by nepotrebovali. Ak sa však dobrovoľne nedohodnú, inak ako násilím, alebo hrozbou násilia ich k tomu neprinútiš. Nuž a nanútený rozhodca sa akosi nezlučuje s predstavou slobodnej spoločnosti.
„Každá strana uprednostní takého rozhodcu, ktorý jej dá za pravdu.“ – ak sa takto bude rozhodca správať, skončí – je to základný princíp voľného trhu.
Je to ako vo futbale. Prečo si futbalisti nevyberajú rozhodcu, ktorý by stále rozhodoval len v ich prospech?
Ak to bude rozbiť rozhodcovská spoločnosť, ľudia jej prestanú dôverovať a zbankrotuje. Nikdy nepôjde takouto cestou a ak to aj niekedy spraví, bude za to pykať. No a teraz sa pozrime na to, ako pyká štát za to, keď sudcov niekto podplatí aby rozhodovali v jeho prospech…
Kde si futbalisti vyberajú rozhodcu? Ak hrajú medzi sebou chlapci, ktorým ide hlavne o futbal, tak si vystačia aj bez rozhodcu. Ak však ide o niečo viac, je tu vždy nejaká autorita, ktorá má certifikovaných rozhodcov a stanovuje, kto bude kde pískať.
Tvoja námietka, že rozhodca sa bude snažiť vždy správať trhovo je tiež slabá. Povedzme, že ma obvinia z krádeže a pretože sa nechcem priznať, bude súd. Ako sudcu si vyberiem svojho brata. Doteraz síce žiaden spor nerozhodoval a zarába si inak, ale podľa mňa to v danom spore ten najlepší sudca. Dôležité je, že sa nemusí správať trhovo a pretože je môj brat, rozhodne v môj prospech.
Pravdepodobne namietneš, že takýto sudca nemôže rozhodnúť objektívne, pretože je v ťažkom konflikte záujmov. Ale prečo by vlastne sudca nemohol byť v konflikte záujmov? Ja a mnou vybraný sudca žiadne takéto obmedzenia neuznávame.
To či bude v konflikte záujmov je nepodstatné. Podstatné je to len v štátnom prostredí, kde ak bude motivovaný zaujatosťou a takto aj rozhodne, nič sa neudeje. V trhovom prostredí na to doplatí.
Je to ako keby si hral futbal a jeden rozhodca by stále rozhodoval v prospech tvojho súpera. Ty by si s tým nemohol nič robiť a rozhodca by si v pohode udržal aj naďalej svoju prácu.
Teraz neviem, či so mnou súhlasíš, alebo nie, alebo čo.
Podľa Teba sudca v trhovom prostredí doplatí na to, že je v konflikte záujmov. Ako na to doplatí? Že nebude mať ďalších zákazníkov? Veď ich nepotrebuje. Nechce sa živiť sudcovaním, chce mi pomôcť v mojom spore.
Ak je protistrana aspoň trochu príčetná, nebude s takým sudcom súhlasiť, teda sa nedohodnú na sudcovi. A pôvodná otázka na Teba, ako sa sporné strany dohodnú na rozhodcovi, ostáva nezodpovedaná.
Celkom dobre vymyslene. Ale ja ako jedinec by som zasadne odmietal nejaku autoritu bezpecnostnej sluzby. Nevypodal by som v ziadnom pripade a ak by sa ma snazil nutit nejaky „agent“, tak by som ho jednoducho strelil do nohy a siel prec, lebo nema pravo obmedzovat moju osobnu slobodu. Nemoze ma zatknut. Ja mu nemusim odpovedat na nic. Nemoze ma ani zdrziavat. Nemam cas. A neuznaval by som ani trest, aky by si vymysleli nejake dve firmy. Preco by som mal? Museli by ma donutit rovnako ako stat. Brutalnou demonstraciou sily – presilou dobre vyzbrojenych a trenovanych policajtov, specialnych jednotiek a armady.
A co zakony? Zakony by boli jednotne? Lebo asi vsetci sa zhodneme, ze prepad je nepekna vec a vrazda tiez ale dnes pravo zahrna pomerne vela spornych oblasti. Dnes je nam jasne, ze ked prekrocime hranice ineho statu, moze platit a plati mierne ine pravo. Ak by sa sluzby nejakych sudov a agentur na „zabezpecenie spravodlivosti“ na jednom uzemi prelinali, tak podla zakonov ktorej budem sudeny? A co ked mam svoju alebo inu agenturu, ktora taky zakon nema?
Priklad. Nejaka agentura ma zakon, ktory prikazuje, ze musim dat prednost na prechode pre chodcov a v blizskosti skoly mozem ist najviac 50 km/h. Moja agentura nema ziadny takyto zakon, lebo o sprostostami sa nezaujima, ma malo zakladnych zakonov a aj preto som si ju vybral. Rychlost mozem menit podla svojho uvazenia a prednost musim davat len na krizovatke z prava a semaforom. Tak si ficim okolo skoly 80km/h, ponahlam sa nedam pani ucitelke s detmi prednost na prechode. Preficim popred nich. Zhrozena pani ucitelka zavola svojej agenture a skusi ma nahlasit. Ja samozrejme odmietam mat svoje auto oznacene nejakou centralnou autoritou alebo hocikym, takze nemam SPZ a tak nadiktuje akurat tak farbu a znacku auta a cas kedy sa to stalo. Dajme tomu, ze nejaky agent ma aj tak nejak zazracne vypatra aj ked mam bezne auto, akych je v danom meste dalsich 1000. Ok. Pride ku mne domov a zazvoni. Ja otvorim dvere. On mi povie, ze je agent agentury Dawn. Ja mu odpoviem, ze to nepoznam a neverim mu. On vytiahne nejaky odznak agentury Dawn a ukaze mi ho. Ja poviem, ze nepoznam agenturu ani neviem ako vyzera ich odznak a nemam cas ani chut sa snim bavit a ze vela ludi tu pobehuje so vseliakymi odznakmi a mozno su sfalsovane, ja neviem. On mi povie, ze sa ma chce spytat na… Ja zatvaram dvere.
O 10 minut pride 5 typkov z agentury Dawn. Ked ich vidim parkovat pred mojim domov, tak si vyberam svoju plnoautomaticku zbran a davam si nepriestrelnu vestu. Komunikovat snimi budem len cez intercom. Narusitelov mojho domu sa chystam ,samozrejme, zastrelit.
Zopakujem im to iste, co prvemu agentovi. Oni mi pravdepodobne budu skusat hovorit, nech si ich agenturu najdem na internete a pozriem si ako vyzera odznak a bla bla. A ja im odpoviem, ze agentur je vela. Minule som pocul o nejakych, co sa vydavaju za agenturu a lupia od ludi (unasaju, znasilnuju…), ktori im uverili a pustili ich dnu. (a kludne to moze byt pravda, taki by sa nasli) A zakazdym maju peknu internetovu stranku.
Bud mi daju teda manici pokoj a tym padom nedokazali zabezpecit vymahanie zakonu o 50tke a prednosti chodcov na prechode pred skolou, alebo sa pokusia ma „zatknut“ pre zatial len podozrenie, ze som to bol prave ja. V druhom pripade nasleduje prestrelka a mozne obete na zivotoch a skody na majetku. Dajme tomu, ze ma zatknu a dovedu pred nejaky arbitrazny sud. Ake su teda dokazy? Niekto v aute ake mam aj ja a dalsich 1000 ludi v meste (a to mohol by aj z ineho mesta) siel rychlejsie a nedal prednost. Ja poviem, ze ja som to nebol. A co? Alebo poviem, ze bol som to ja, ale podla zakonov mojej agentury to nie je ziadny priestupok. A co?
Ale v oboch pripadoch, aj ked poviem, ze som to nebol ja, ja ked sa priznam, ze bol som to ja, tal sa chcem sudist s nimi, ze mi rozstielali bezdovodne dom. Nemali ma pravo zadrzat, lebo taky zakon ja jednoducho nemam neuznavam a nedodrziavam. Ich agenturu nepoznam a nemaju pravo ist do mojho domu a na moj pozemok. A sposobili mi traumu pri zatykani. Chcem odskodne.
A moze byt aj treti priapad, ze fakt som nic nespravil a chcu ma takto predvolat. Ja nechcem nikam ist, lebo nemam cas. Chcem pracovat. Akurat robim velky projekt, od ktoreho zalezi buducnost mojej firmy a oni sa ma snazia zatknut a donutit ist niekam vypovedat alebo pred nejaky sud.
Takze podla mna, jedine demonstaraciou brutalnej sily by to mohli vynucovat. Bez strachu sa snimi nebavim. Nemam dovod. Som slobodny clovek a ich firma nado mnou nema ziadnu moc, len taku, aku si vymozu zbranami a masou vojakov.
Ďakujem za obsiahly koment. Píšeš, že by si neakceptoval nejaké požiadavky bezpečnostnej agentúry. Prečo potom akceptuješ rozhodnutie súdov alebo polície, ktorá ťa na ceste zastavuje?
K tomu druhému odstavcu neviem odpovedať stručne, no v podstate ak by sa uplatnil tento koncept, štát s hranicami ako ho poznáme dnes by prestal existovať. Už len z jednoduchého dôvodu – nemal by kto tie hranice strážiť. Bola by to slobodná spoločnosť – tak ako je uvedené v nadpise a v texte.
Vybral si si s tou cestou veľmi zlý príklad, pretože v slobodnej spoločnosti by boli cesty v súkromnom vlastníctve s vlastnými pravidlami, ktoré by si určovali súkromní majitelia (teda nie bezpečnostné služby). No v podstate ak mám odpovedať podľa kontextu, tak výška trestov by mohla byť zjednávaná a v prípade nedohody, rovnako riešená ako samotná vina či nevina posudzovaná nezávislým arbiterom. Je to lepšie riešenie, ako mať jednu monopolnú skorumpovanú bandu úradníkov, či nie?
Ďalej popisuješ narušiteľov domu, resp. nerešpektovanie niekoho, kto sa snaží vymáhať spôsobenú škodu. No ako si videl na príklade, najskôr by sa jednalo o oboznámenie s tým, o čo ide. To čo popisuješ robí štát. Štátni agenti ti bez opýtania vtrhnú do domu kvôli úplným hovadinám (tráva, alebo aj zlá literatúra). No a skús mi na toto odpovedať, že prečo ich nezastrelíš?
No a to čo popisuješ ďalej.. no ak si niekomu ublížil, tak oni by ťa mali v hraničnom prípade aj násilím dostať pred spravodlivosť. To že oni môžu prísť pritom o život je už riziko ich práce a to že by si ty prišiel o život – nuž, nemal si spáchať zločin. A ak sa pýtaš – že ako si môžeš byť istý, že oni sú praví agenti, tak rovnaká otázka môže byť aj, že ako si môžeš byť istý, že ťa na ceste zastavuje pravý policajt?
To že by ťa zatkli ako nevinného a obrali ťa o čas… no veď to je na tom v slobodnej spoločnosti úžasné. Môžeš od nich vymáhať odškodné a oni pritom aj bez toho aby ti niečo zaplatili brutálne stratia reputáciu. Čo môžeš pri monopolistickom štáte? Nič. Ak aj nejaké mizerné odškodné dostaneš, zaplatíš si ho sám, svojimi vlastnými daňami.
Sucasny stav akceptujem prave prpeto, ze som videl demonstaciu sily na tych ludoch, ktori neakceptovali vymahanie prava a napriklad vzdorovali zatknutiu. Jednoducho viem, ze stat ma tolko policajtov, vojakov a armady, ze nemam sancu ubranit sa a tak som nuteny akceptovat ich pravidla. Rovnake by to muselo byt aj so sukromnymi firmami. Ak by nemali dostatocny arzenal a dost ludi, tak jednoducho neakceptujem obmedzovanie mojej slobody.
Tak cesty by boli sukromne. Ok. Tak z poza mojho domu sa ozyvala minometna plaba – hlasna – trenujem na prichod tych ozbrojencov, co ma chcu „zatknut“. Susedovi sa to nepaci. Jeho agentura ma zakony, ze nemozes vlastnit zbrane ako minomet, alebo aspon, ze nemozes s nimi trenovat v obyvanej oblasti. Moja agentura podobne zakony nema, lebo sa sprostostami nezaobera a aj preto som si ju vybral. Podla mojej agentury moze kazdy vlastnit co chce a robit si stym na svojom pozemku co chce.
Bez hranic, ved dobre. Ale tie zakony? Teda neboli by rovnake? Ako by sa teda zarucilo, ze za rovnaky priestupok dostanu dvaja ludia rovnaky trest? Aj sudov by bolo vela, kedze by boli tiez sukromne a teda aj nazarania na pravo. Kludne by sa mohlo stavat, ze nieco by jeden sud bral ako zlocin a druhy nie. Ktory sud by ma sudil, ked by ich v meste bolo 50?
Do domu by som ich pustil jedine, ak by som vedel, ze su „policajti“ a maju sudny prikaz. Dnes sa to zistit da pomerne jednoducho, lebo maju standardizovane uniformy (bez uniformy nemaju take prava) a na poziadanie si mozes pozriet ich standardizovany doklad o tom, ze su policajti (jeho prednu stranu, ktora je standardna a obsahuje ochranne znaky) a kazdy policajt ma na unifome sluzobne cislo, podla ktoreho ho mozes identifikovat napriklad pri staznosti. V pripade stoviek sukromnych firiem by mal kazdy doklad iny rozne kvalitny/ nekvalitny a s roznymi ochrannymi znakmi. Ako by som mal vediet, ze si ho nevyrobil doma? Teraz aspon tusim ako ma oznak vyzerat. Potom by som mal tusit ako vyzera 100 odznakov a 100 uniforiem a ake maju ochranne znamky?
Zatknut by ma mohla sukromna fima jedine nasilim. Inak ich autoritu neuznavam, kym nemaju stovky muzov a lepsi arzenal ako som si mohol kupit ja.
Ano, ked ma oberu o cas, tak ziadam o nahradu skody rovnako ako dnes. v USA moze byt odskodne slusne a to je tiez len stat a u nas naprd a to je tiez len stat. Rovnako by to bolo aj potom. Na niektorom sude by si dostal pekne odskodne, na inom zas prd.
„Sucasny stav akceptujem prave prpeto, ze som videl demonstaciu sily na tych ludoch, ktori neakceptovali vymahanie prava“ – správaš sa v podstate s týmto postojom ako prirodzený otrok. Poslúchaš svojho pána, lebo si uvedomuješ že má x ďalších sluhov, ktorí ho poslúchajú a vedia aj teba umlčať. Podvolil si sa hrubej moci.
Otázka by možno bola pri tomto postoji, že kde je tá hranica, kedy toho donucovateľa už začneš rešpektovať ako tvojho mastera? Keď bude len fyzicky silnejší, bude mať v ruke nôž, pištol, bude sedieť v tanku alebo bude mať celú armádu? Lebo na premoženie jedného človeka armádu nepotrebuješ.
Potom by sa to kľudne dalo aplikovať aj na tú súkromnú spoločnosť alebo na akúkoľvek bandu aj v prípade súčasného stavu. Jednoducho príde k tebe nejaká skupina cigánov, poriadne ťa zmastí a ty ich začneš akceptovať ako svojich masterov. Podľa tvojej filozofie by to takto presne malo byť.
Príklad s tou zbraňou je znovu nie najlepší príklad, lebo bezpečnostná agentúra by v slobodnej spoločnosti nikdy nebola oprávnená obmedzovať iných vo vlastníctve zbraní. Dokonca to platí aj dnes, podľa ústavy spojených štátov. Ak by to bolo vyhodnotené ako priame ohrozovanie, mohla by agentúra zakročiť, rovnako aj tvoja a potom ak by bol konflikt, znovu by sa obrátili na arbitera. Rovnaký postup.
Zákonov by mohlo byť kľudne aj milión, v podstate čím viac tým lepšie – znovu by to bola konkurencia. Konflikty by znovu riešil ten arbiter, rešpektovaný na trhu. Súdili by ťa súdy, resp. priamo tie agentúry, ktoré by ťa zatkli. A boli by to tie, ktoré by ochraňovali osobu, ktorú si poškodil.
Uniformu si môžeš vyrobiť doma aj dnes. Ak by išlo o rešpektované firmy, ich uniformy by si poznal. Ako som popisoval, existovali by najskôr organizácie, ktoré by monitorovali správanie a stav týchto agentúr. Ak by si nevedel o akú agentúru sa jedná, zavolal by si svojej a tá by prišla veci ujasniť.
„Zatknut by ma mohla sukromna fima jedine nasilim. Inak ich autoritu neuznavam, kym nemaju stovky muzov a lepsi arzenal ako som si mohol kupit ja.“ – viď prvý odstavec.
Tam kde by si nedostal žiadne odškodné, by si firma veľmi poškodila. Ona by sa práveže snažila ti vyjsť maximálne v ústrety, pretože by sa chcela prezentovať na trhu ako solídna firma, ktoré takéto svoje prešľapy dokáže urovnať. Jednoduchá zákonitosť trhu, ktorá pri štáte neexistuje.
A ty akceptujes sucasny stav preco? Citis sa byt dobrym Slovakom a dobrym Europanom, tak platis polovicu svojho prijimu na odvodoch a daniach, nech sa ostatni nemaju zle? 😀 Mna ked by nikto nenutil, tak dane jednoducho neplatim. Stat ma nuti silou, ano, inak by som jeho trapne zakony nedodrziaval. Uctovnictvo by som si viedol len jednoduche pre svoju potrebu, dane a odvody by som neplatil ziadne, asi by som vlastnil kopu zbrani a vyrabal drogy alebo aspon svoj alkohol a asi by som si otvoril aj svoju „banku“ bez bankovej licencie a dozoru. Teraz nemozem, lebo stat. A akceptujem to presne pre to, ze sa statu bojim. Maju vela policajtov a armadu a specialne jednotky a viem, ze vsetkych by som ich nepostrielal a nakoniec by ma hodily do basy.
Ciganska tlupa ma nepride buzerovat tiez len preto, ze sa boji statu. Inak by chodili. Tomu ver. A nie len oni. Ale kedejaki mafosi a Albanci a ina haved.
Dalsi priklad sa mi nechce vymylat. Ale teda nevadi ani, ze robim neznesitelny hluk? A suseda to rusi? Taky minomet je hlucna vec.
Agentur by bolo 500 a ja by som ich uniformy nepoznal.
Poslene ok. Islo by im o reputaciu. Tak by sa asi spravali slusnejsie ako stat. Aj ked niektore firmy su aj dnes zalozene len na podvod a okradnutie ludi. A boli by aj potom. A boli by aj agentury medzi nimi.
Je rozdiel platiť preto aby si nešiel do basy, teda racionálne zváženie možností, s tým že považuješ štát za nelegitímneho násilného donucovateľa a akceptácia autority ako tvojho vládcu, kde považuješ platenie daní za cnosť. To sú obrovské rozdiely… a práve o to ide.
Ak robia dvaja to isté, aj výsledok je ten istý a líšia sa len v myšlienkach, je to naozaj tak zásadný rozdiel? Čím sa vlastne prejaví ten rozdiel, na čo má vplyv?
Coze? Platenie dani je cnost? 😀
Stat ma nuti mat zdravotne poistenie. Aj to je cnost, ze si ho platim z donutenia? Aj poistku na auto? Aj to, ze ma stat nuti „sporit“ si na dochodok u neho?
Ti pere? Tak zvysme dane na 100% a platme ich, nech sme vsetci cnostni obcania. Ved stat nam chce dobre a nato potrebuje vela penazi. Tak preco mu nedat vsetko a on ti nadeli podla potreby… aha aky cnostny by bol komunizmus
„Ale tie zakony? Teda neboli by rovnake? Ako by sa teda zarucilo, ze za rovnaky priestupok dostanu dvaja ludia rovnaky trest? Aj sudov by bolo vela, kedze by boli tiez sukromne a teda aj nazarania na pravo. Kludne by sa mohlo stavat, ze nieco by jeden sud bral ako zlocin a druhy nie. Ktory sud by ma sudil, ked by ich v meste bolo 50?“
nie, zakony by neboli rovnake, co btw nie je bug ale feature. Aby 2 ludia dostali za rovnaky zlocin rovnaky trest by sa nezarucilo. niekto by mohol byt odsudeny za fajcenie travy a druhy nie, holt ked mas blbu agenturu tak co uz 😉 Sudil by ta ten sud ktory mas v zmluve so svojou agenturou.
Kebyze nemas agenturu tak by to uz bolo horsie, prakticky by si zavisel na dobrej voli agentur ze v pripade sporu by sa s tebou najskor sudili a nepouzivali hned silu. Tieto situacie by zrejme zaviseli od toho co su zakaznici agentur ochotni akceptovat (alebo co vyzaduju) a od toho kolko ludi by bolo bez agentury. Imho by to dopadlo ako dnes s bankami, nikto ta nenuti bankovat (teda vlastne uz hej), ale skus zit bez bankoveho uctu.
Ok, ak by bolo po tvojom, tak ja by som si otvoril agenturu, ktora by nemala ziadne zakony tykajuce sa ekonomickej trestnej cinnosti a poskytovala by za pekne peniaze ochranu pred ostatnymi trapnymi agenturami. Nahrnuli by sa ku mne vsetci bohati defraudanti a kadejaki podvodnici. Za velmi pekne peniaze od nich by som najal velmi vela vojakov a kupil dobru techniku. Potom by som posobnost rozsiril. Kazdy by si u mna mohol kupit ochranu pred „pravom“. Samozrejme len bohati ludia. Bolo by to velmi drahe, nech nemusim strazit velmi vela typkov a nech mam velku ziskovost.
…a potom by sa ktokolvek pod tvojou agenturou odpisal z biznisu. Bolo by to ako keby si nalepil na celo nalepku „som defraudant a ak so mnou budete robit biznis tak vas podvediem“. Oh, come on.
Boli by to vacsinou uz zahojeni ludia. A daval by sa ku mne kde kto bohati, lebo chudoba ma uz aj teraz tendenciu snazit sa vysudit od bohatych ludi peniaze za kazdu sprostost. Ked by sa prehodili bohaci ku mne, tak by im ziadne zaloby jednoducho nehrozili od nikoho a za nic. A za pokojny dochodok sa plati. To uz by bolo na kazdeho preferenciach, ci chce byt v mojej agenturke mozno s byvalymi privatizermi a nejakymi typkami z napriklad z Drukosu 🙂 a budu mat dokonca zivota pokoj od sudov a mozu si robit co chcu, alebo budu v beznej agenture a riskovat, ze ich budu za ich nadobudnuty majetok sudit a ze im ho mozno aj zoberu. Lepsie dat trosku mne a mat pokoj a istotu.
Je to môj prvý komentár na tomto fóre a približne v 90% sa s miestnymi postojmi stotožňujem.
Avšak teraz tomu tak nie je. Aj keď sú moje znalosti obmedzené a veľa o tejto problematike neviem, napadá mi niekoľko problémov, ktoré by tento systém prinisiel.
Ad 1) Rád by som povedal na úvod, že je veľký rozdiel medzi civilno právnymi vzťahmi a verejno právnymi. Civilné právo (obchodné, občianské, pracovné právo) si vystačí aj bez štátnej justície. Viď zákon 244/2002 o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovské doložky sa dnes pomerne bežne aplikujú v zmluvách najmä vďaka rýchlosti a efektivite konania. Čiže v uplatňovani civilno právnych nárokov by prblém nebol
Ad 2) Prvý problematický bod vidím v názve článku. Hovorí o vymáhaní práva. Otázka znie, kto vytvorí právo aplikovateľné v danom vzťahu ak vylúčime štát. Dalo by sa povedať, že zmluvná úprava by to mohla zvládnuť. Avšak musíme si uvedomiť, že právne vzťahy nezahŕňajú len oblasť zmlúv, ale aj nároky z mimozluvnej zodpovednosti (škoda, bezdôvodné obohatenie a pod.) Ako by sa v prípade absencie centrálneho kódexu civilného práva riešili tieto nároky. Existujú aj iné aspekty p. vzťahov ako je premlčanie, otázky platnosti právnych úkonov a iné, ktoré by síce mohli byť upravené v zmluve ale bolo by to nepraktické a kládlo by to neprimerane vysoké nároky na zmluvné strany. Koniec koncov preto sa vyvinuli civilné kódexy – niektoré mimoriadne kvalitné (nie náš OZ 40/1964), ktoré upravujú tieto aspekty. Čiže sa pýtam, kde nie je štát, odkiaľ príde právo…
Ad 3) Načrtnutá situácia v článku skôr zodpovedal situácii pasujúcej na trestné právo. A tu vidím problém. Ako by sa riešila otázka právomocí súkromných bezpečnostných agentúr? Čo by obmedzovalo ich postup voči páchateľovi – nechce sa priznať? Natiahneme na škripec. Čo ma trochu vydesilo…Bill agentov nepresvedčil o nevine… 1) Prezumpcia neviny vznikla práve preto aby sa predišlo svojvôli pri dokazovaní viny., 2) čoho sa má týkať nevina? Kto určí čo je zločinom a čo už nie? Princíp Nullum crimen sine lege vznikol ešte v časoch ríma a zatiaľ je stále rešpektovaný.
Ad 4) Ak by vzniklo viacero bezpečnostných agentúr na vynucovanie spravodlivosti, skôr či nesôr by došlo k ich ozbrojeniu. Mali by sme tu niekoľko ozbrojených agentúr, ktoré by medzi sebou súperili – používanie násilných metód nemožno vylúčiť. Autor tvrdí, že by si takéto spoločnosti ľudia nevybrali a tie by skrachovali. Avšak autor musí pripustiť, že aspoň zo začiatku by firmy s takýmto postupom boli mimoriadne efektívne, a nadobudnutá ekonomická sila by im umožnila vysporiadať sa so spoločnosťou inak. Nemožno vylúčiť, že možnosť, že by postupne ovládli trh a stali sa hegemónmi – nositeľmi moci a to nie na základe monopolizácie ale čisto z titulu použitia sily. Výsledok by bol, že by spoločnosti vnútili svoju vôľu – spomínate na výpalnické praktiky. Biznis SBS na Slovensku funguje v určitej miere a vieme o to čo ho sprevádza. Ďalšia otázka je, kto by chránil klientov firiem pred samotnými firmami. Ak dnes rozhodca nerozhodne v súlade so zákonom je možné obrátiť sa na súd – kam by som sa obrátil v našej spoločnosti ak by mi moja firma spôsobila škodu. Ďalší aspekt – Bill a Alica majú rovnakého Law enforcera…? A nakoniec – čo by sa dialo s vrstvou menej majetných, ktorí by si ochranu svojich práv nemohli dovoliť…
Ad 5) Záverom – keďže sa venujem medzinárodnému právu môžem povedať, že stav na medzinárodnej scéne je trochu podobný spoločnosti bez štátu. Spoločenstvo bez zvrchovanej moci tvorené rôzne silnými suverénmi. Avšak – čo sa týka vynucovania práva pozorujem jeden problém – Ak poruší právo malý a slabý člen komunity, je daný „do laty“ pomerne rýchlo. Ak pravidlá porušuje veľký a silný alebo niektorý z jeho priateľov tak je takýto subjekt prakticky nedotknuteľný. Otázkou teda je, čo v prípade ak by stranou v spore bol niekto vplyvný a bohatí, kto by si mohol dovoliť vyhnúť sa „spravodlivosti“…
Dúfam, že Vás dĺžka textu neodradí 🙂 Uzavrel by som to tak, že existencia minimálneho štátu, ktorý stanovuje pravidlá „na ihrisku“ je potrebná a žiadúca. Koniec koncov nič nebráni konkurencii štátov – idem tam, kde sa lepšie žije, kde je lepšia vymožiteľnosť práva atď.
„Je to môj prvý komentár na tomto fóre“ – tak to som rád, že som ťa vyprovokoval práve ja k reakcii. 🙂
„veľa o tejto problematike neviem“ – to neviem ani ja. Je to diskusia o tom, ako bude vyzerať svet možno za 100 rokov. To nik nevie.
Ad 1) Iste, no o verejnom práve nemôže byť v tomto prípade reč. Nič také by ako v dnešnom ponímaní nemohlo ani existovať. Bolo by to proti princípu slobodnej spoločnosti.
Ad 2) V nadväznosti na predchádzajúci bod – právo by si stanovovali jednotlivé súkromné subjekty samostatne. Bola by to konkurencia v legislatíve. Nič ako jeden centrálny zákon by neexistoval, mohli by existovať len centrálne kódexy, no bez vymožiteľnosti. Znovu – bolo by to v rozpore s princípom slobody. Viem, je to ťažké akceptovať dokonca aj pre silného liberála, no iný spôsob nevidím. Centrálne „právo“ = centrálna „autorita“ = útlak.
Ad 3) Čo by ich obmedzovalo? Jednoducho konkurencia. Ak by ti jedna agentúra chcela dať trest 10 rokov za krádež suchého rožka, tvoja agentúra by sa ozvala, že hohohooo, náš klient si síce zaslúži trest, no takýto určit nebudeme akceptovať. Je to konkurencia, ktorá rovnako aj drží ceny a kvalitu bežného tovaru v prijateľnej miere pre zákazníkov.
Ad 4) Predpoklad je, že tie agentúry by boli už pri vstupe na trh dostatočne vyzbrojené na ochranu majetku a osôb. „nadobudnutá ekonomická sila by im umožnila vysporiadať sa so spoločnosťou inak“ – treba si uvedomiť, že tú ekonomickú silu majú od ľudí. Ak by sa rozhodla od dnes taká firma niekoho tyranizovať, jednak by sa našiel niekto iný, kto by tých ľudí ochraňoval a na druhej strane, ľudia by boli blbí, ak by takým aj naďalej posielali svoje peniaze. Jednoducho by sa takej firme minuli prostriedky.
„by postupne ovládli trh a stali sa hegemónmi“ – myslíš že by sme tu nakoniec mali štát? No takú možnosť nemožno vylúčiť. :))
„Bill a Alica majú rovnakého Law enforcera…?“ – mohli by mať v danom momente, no kedykoľvek ak by boli nespokojní aj v prípade danej udalosti, mohli by sa obrátiť na konkurenciu. Rovnako netreba zabúdať na reputáciu danej firmy.
„čo by sa dialo s vrstvou menej majetných“ – rovnako ako v prípade súkr. zdravotníctva, z ktorého sú už skúsenosti. Boli by charity. A druhá vec – ak by niekto ohrozoval a zastrašoval tvojich susedov, mlátil ich a ty by si vedel, že nemajú ochranu, nepomohol by si im? Teda cez svoju bez. agentúru.
Ad 5) To čo popisuješ s tým vplyvným a bohatým – to je prvý protiargument na túto tému, ktorý ma napadol ako problematický. Na druhej strane, celé je to na ľuďoch ako si to zariadia. Ak by videli, že bohatí sa jednoducho vykupujú z kriminálnych činov, mohlo by sa zaviesť väzenie bez ohľadu na to, či kriminálnik peniaze má alebo nie. Rovnako – je asi malý predpoklad, že bohatý človek bude kradnúť. A nakoniec, povedzme si, ako to funguje dnes. Bohatý podplatí sudcu a nič sa nedeje. V slobodnej spoločnosti by firma aspoň po zistení takej veci riskovala škandál a stratu na trhu.
K záveru – iste, minimálny štát je lepší ako maximálny, preto ja vždy budem radšej aj s minarchistami spolupracovať. A k tvojmu poslednému argumentu – ak je konkurencia dobrá a teda logicky čím väčšia tým lepšia (teda viac štátov), prečo to nerozmeniť ešte na drobnejšie, až by sme došli ku samotnej osobe, aby tá konkurencia bola úplne najlepšia (dokonalá nepoviem, lebo taká neexistuje)? 🙂
Milý Martin, aj ja mám jednu peknú víziu:
Vo svete kde bezpečné ukotvenie predmetov na ich mieste zabezpečuje primárne gravitácia a sekundárne trecia sila (závislá na gravitácii), si ľudia nevedia predstaviť ako by to bolo, ak by fixáciu predmetov zabezpečovali alternatívne fixačné pomôcky. Obávajú sa chaosu a zmätku, voľného poletovania a následných deštruktívnych zrážok, ktoré by nastali, ak by gravitácia netlačila všetky predmety smerom dole.
Zabúdajú pritom na rôzne prísavky, úchytky, suché zipsy, zapadajúce výstupky, spoje zvárané, skrutkované, lepené, nastreľované a tisíce ďalších spôsobov a ich vzájomných kombinácíí, ktoré by dokázali spoľahlivo udržať všetky predmety na určených miestach. A zároveň sa tak pripravujú o výhodu ľahkej manipulácie a možnosti lietania bez nutnosti plytvať veľkým množstvom energie.
Vidíš a pritom princíp slobody je taký jednoduchý a prirodzený ako princíp gravitácie a napriek tomu ho stále odmietaš. 🙂
Nuž, ja som tým chcel vyjadriť niečo iné. Tak ako Ti zbožné prianie a pekné rozprávky o živote bez gravitácie nepomôžu zlikvidovať gravitáciu, tak Ti zbožné prianie a pekné rozprávky o živote v spoločnosti bez štátu nepomôžu zlikvidovať štát. A tiež nič nehovoria o tom, že by to vôbec bolo možné.
Ja žiadny štát likvidovať nechcem. Alebo som to niekde tvrdil? 🙂
Ak chceš spoločnosť bez štátu, tak asi najskôr musíš ten všadeprítomný štát nejako zlikvidovať. Alebo ako si to vlastne predstavuješ?
Vymáhanie práva je na Slovensku veľmi zaujímavé.
Súdny systém = súdy + prokuratúra + polícia….???
20 rokov vyhovuje stav
Nikto nemá záujem urobiť zmeny, veď tí hore TAM majú svojich…
Je pamätná veta – povedzte mi ktorý senát to dostane a ja vám poviem výsledok sporu.
O vymáhaní práva by sa dalo písať veľa.
A máte odvahu skúste nasledujúce:
Vždy ak Vám na úrade, alebo hocikde na „štátom“ organizovanom a platenom mieste nebudú chcieť niečo povedať žiadajte to písomne.
Urobíte pre vymáhanie práva veľa…
Žiadať môžeme, no páni sú oni, my sme len ich lokaji.
Super preklad/kompozicia, dik za clanok. Samozrejme jasne ze toto je len jedna z moznych predstav/scenarov, nie kompletny popis buducnosti. Buduci trh este moze prist s nepredstavitelne uzasnejsimi a krajsimi rieseniami.
inak ja by skor pisal arbitrazny ako arbitrarny 😉
Len dotaz pre tych, ktori si nevedia predstavit, ze sa dve superiace firmy dohodnu na rozhodcovi sporu:
Viac ako 90% vsetkych medzinarodnych obchodnych sporov je riesenych arbitrazou. V arbitrazi vsak zvacsa nerozhoduje jeden, ale traja rozhodcovia. Kazda strana dosadi jedneho a ti sa dohodnu na predsedovi tribunalu. Pripadne existuju institucie, ktore su zodpvoedne za ustanovenie rozhodcu a strany sa len dohodnu na takejto autorite. Jednoduche, nie?
Podobne, ako isty kolega tu nado mnou pisal o svojom prvom prispevku do tohto fora, plati to aj tu. A rovnako plati, ze drvivu vacsinu nazorov zdielam, avsak tento nie.
Existuje totiz dokument nazyvany Vseobecna deklaracia ludskych prav, ktoreho
Clanok 3 hovori: Každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť.
Clanok 7 hovori: Všetci sú si pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú ochranu zákona bez hocijakého rozlišovania. Všetci majú právo na rovnakú ochranu proti hocijakej diskriminácii, ktorá porušuje túto deklaráciu, a proti každému podnecovaniu k takej diskriminácii.
Clanok 10 hovori: Každý má úplne rovnaké právo, aby bol spravodlivo a verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhoduje o jeho právách a povinnostiach a o každom trestnom obvinení, vznesenom proti nemu.
Otazka teraz znie: Mame vobec dodrziavat nejaku deklaraciu ludskych prav, alebo nie? Ak by sme si odpovedali zaporne, k comu by to viedlo? Kto by nam zarucoval to, co momentalne pokladame za nieco neodnatelne? Hypoteticka otazka: Co ak by bol nezavisly arbiter smrtelne chory a jednoducho by si povedal, ze chce zabezpecit svoje potomstvo a nechal by sa uplatit jednou zo stran veducich spor? Kto by sluzil ako odvolacia instancia a podla akeho metra by meral?
Ok, druha moznost, deklaraciu ludskych prav by sme vsetci akceptovali. Clanok 3 hovori, ze KAZDY ma pravo na zivot, slobodu a osobnu bezpecnost. To znamena, ze aj bezdomovec, ktory si sluzby u nejakej bezpecnostnej agentury nemoze dovolit zaplatit. Toto je podla mna jedno z najdolezitejsich pravidiel, ktore vobec treba respektovat. Nie je totiz mozne, aby nemejetni ludia stratili ludske prava. To je krok o 1500 rokov dozadu.
S článkom tri nemá väčšina ľudí problém. Ani demokrati, ani socialisti, ani minarchisti, ani libertariáni. Rozkol nastáva v tom, čo to presne znamená. Libertarián si povie, fajn, nebudem siahať na tvoj život. Socialista si povie, fajn, budem ťa živiť a držať pri živote.
Kľudne do nej môžeš dopísať článok XY „Ty, Ľuboš, si povinný odovzdať tri štvrtiny svojho príjmu pre potreby zabezpečenia práv tu garantovaných ľuďom, ktorých nepoznáš, nemáš k nim žiaden vzťah a v živote ich nestretneš. Nech táto dávka spôsobí, že budeš musieť pracovať viac, menej uvidíš svoju rodinu, menej Ti ostane na podporu charity, menej sa budeš môcť venovať veciam, ktoré Ťa napĺňajú.“
Argumentácia sudcom sa mi veľmi nepáči, pretože rovnaká situácia môže nastať aj u sudcu štátneho. Samozrejme existujú možnosti odvolania, ale tie sú konečné a práve tam môžeš naraziť.
Čo sa týka bezdomovcov, väčšina ľudí je dobrých. Dobrý ľudia robia svet lepší. Prečo si myslíš, že v tom hypotetickom Bulákovom/Hoppeho svete by sa ľudia správali zle a nepomohli by bezdomovcom domôcť sa ak už nie spravodlivosti, tak aspoň určitej pomoci ako obetiam zlého osudu/zločinu/závislosti/exekútorov…?
veľmi zaujímavý článok, vďaka autorovi.
otázka (možno mi ešte autor odpovie, aj keď diskusia je už asi mŕtva): čo v prípade kartelovej dohody agentúr v určitej oblasti, ktorá by spravila vstup novej firmy na daný trh vysoko nerentabilný?
otázka 2 (ktorá tu už odznela): čo v prípade agentúry, ktorá by za peniaze chránila zbohatlíckych ‘podnikateľov’ pred stíhaním inými agentúrami, taká zvláštna forma mafie? myslím, že by sa na trhu udržala, lebo aj tých pomenej klientov je bohatých dosť, aby si za takú ochranu platili, a jej nepopularita u bežných smrteľníkov by ju zaujímať nemusela. mali by ostatné veľké agentúry zastupujúce práve tých smrteľníkov dostatočnú silu, aby takúto agentúru zlikvidovali a jej chránencov donútili platiť svojim chránencom?
otázka 3 (celkovo o anarchickom usporiadaní spoločnosti): čo v prípade ľudí, ktorí sú nerentabilní pre agentúry (nemôžu si za ochranu platiť, lebo sú nezamestnaní, lebo sú povedzme zdravotne postihnutí a pod., alebo žijú na hranici chudoby v hladovej doline), oni sa spravodlivosti nedočkajú? čo v prípade ľudí, ktorí si za ‘ochranu’ (to znie tak mafiánsky) platiť odmietajú, lebo nerozmýšľajú dopredu (a takých je vďaka socializmu plné slovensko), a potom ich takýto „súdny spor“ privedie na mizinu, na ulicu? budeme sa na nich pozerať a hovoriť si — ich chyba? kto zabezpečí aspoň tú trošku humanizmu, ktorú dnes ako tak zabezpečuje ten monopolný štát?
je to (asi nie iba) pre mňa úplne utopistická teória, ktorej by som sa bál, že by to tu skončilo ako na divokom západe, ale nehovorím, že by fungovať nemohla…