Svojho času som bol zufalý. Mal som pocit, že je nás strašne málo. Ľudí, ktorí veria, že prosperita a spokojnosť vzniká v slobodnej spoločnosti dobrovoľnou kooperáciou. Minimálne som si to určitú dobu myslel.
Spolužiak by najradšej stanovil minimálnu mzdu povinne pre všetkých zamestnávateľov na úroveň 1000 euro. Sused zase obhajoval konfiškačné zdanenie pre každého, kto si podľa neho žil nad pomery (podľa neho v podstate všetci v paneláku). Starý otec by najradšej zakázal predaj všetkých nehnuteľností cudzincom, či už sa jedná o niekoľko hektárový pozemok, alebo iba o zdemolovanú garzónku. A z médií utvrdzovali národ v národno-socialistickom šialenstve politici a ‘nezávislé‘ osobnosti.
Ešte pred nedávnom som mal pocit, že po nesmelom nadýchnutí k slobode, ktoré priniesol november 89 nás nevyhnutne zahalí ťaživá deka regulácií a sociálneho inžnierstva. Už som sa ale ukľudnil. Chcete vedieť, čo ma dostalo naspäť do duševnej rovnováhy?
Začal som si všímať ako sa ľudia skutočne správajú a nielen ich verbálne proklamované názory.
Spolužiak, mzdový regulátor, nakoniec zobral výrazne podhodnotenú prácu v konzultantskej firme, pretože mu ponúkli okamžité nasadenie na projekt v cudzojazyčnom prostredí. Po dvoch rokoch im zamával na rozlúčku a dnes už zarába pár tisíc eur v nadnárodnej korporácii. Sused, progresívny zdanovač, prešiel na živnosť čisto kvôli daňovej optimalizácií a teraz chodí odo mňa pravidelne v marci dramkať bločky za benzín.
A starý otec? Ten nakoniec predal chalupu nejakým Čechom, lebo jednoducho ponúkli najvyššiu cenu.
Zistil som, že ani vzťah ľavicovo liberálnych osobností k socializmu nieje až taký priamočiary. Najväčší obhajca verejného školstva v Spojených štátoch, herec Matt Damon, dal svoje deti nakoniec do súkromnej školy.
A prototyp slovenského salónneho socialistu, Michal Havran mladší, pracoval svojho času vo Francúzsku na čierno. Použijúc Michalov vzletný slovník, Havran sťa lstivý mrchožrút hostil sa na plodoch práce francúzskych pracujúcich, jeho nenásytnosti napospas vydaných. Ale u mňa má za to jedno bezvýznamné plus. Po týchto zisteniach ma ovládla eufória, pretože som si uvedomil, že socializmus bez skutočných socialistov nehrozí.
Ale jedna otázka zostala tak trochu visieť vo vzduchu. Prečo sú ľudia, čo sa denno-denne úplne prirodzene rozhodujú v prospech voľného trhu, verbálne tak socialisticky nastavený? Nefunkčnosť a neprirodzenosť centrálne plánovanej ekonomiky je predsa tak zrejmá, že ju už postrehol snáď každý. Alebo existuje niekde fungujúci socializmus, ktorý som si nevšimol?
A vtedy som si uvedomil, ze robím bežnú chybu. Pri hodnotení socializmu sa zameriavam na výsledky práce našich ľavičiarov z povolania. Či už sú to politici, alebo intelektuáli, obe tieto skupiny maju riadne prehnanú predstavu o svojich schopnostiach. A s týmto mentálnym nastavením si stanovujú ciele na úrovni ich predimenzovaného ega.
Ak prerozdeľovať, tak minimálne polovicu hrubého domáceho produktu. Regulovať aspoň jedno celé hospodárske odvetvie. Do plánovania zahrnúť povinne, bez opýtania a pod hrozbou väzby celú republiku. A nestačí im už ani to. Prerozdeľovanie idú rozbehnúť na nadnárodnej úrovni, aj keď výsledky na tej národnej sú dnes také tristné.
Ak ale opustíme ambiciózny svet čistých platónskych ideií Eda Chmelára, nájdeme svet bežného človeka. A tu som objavil socializmus funkčný.
Ako ináč nazvať mechanizmus rodiny? Kde niektorí členovia spoločenstva prispievajú všetkými svojími príjmami do společného (otec), zatiaľ čo iní (deti) sú len čisto nákladovou položkou. Kde zdroje direktívne prerozdeľuje prirodzená autorita (manželka) a čistý prispievač jej rozhodnutia rešpektuje (aj keď si tento stav často ani neuvedomuje).
Keď som pochopil, že mechanizmus rodiny je prototypom fungujúceho socialistického spoločenstva, naraz som začal o podobné príklady zakopávať. V našom rekreačnom frisbee manšafte platia zarábajúci hráči násobne vyššie členské ako študenti a deti školopovinné. A ani taký voľnotrhový jehovista ako ja nefrfle, keď zaplatí plné členské a nakoniec mi pracovné povinnosti a zranenia nedovolia navštíviť ani jeden tréning.
A moja obľúbená zelená hliadka. Dobrovoľníci, ktorí pravidelne upratujú bratislavské sídliská. Investujú prostriedky, čas a námahu, zatiaľ čo jedinou odmenou je ten pocit na nezaplatenie, keď sa vrátia na poupratované miesto a odpadky sú späť. Nech mi nikdo netvrdí, že bez vynútenej solidarity, by sa z ľudí stali individualistickí egoisti.
Čím sa líši tento spôsob socializmu od jeho nefungujúcej verzie z marxistickych letákov? Jeho esenciálnou vlastnosťou je dobrovolnosť. To je alfa a omega nastavenia vzťahov, ktoré vyústia do fungujúceho prerozdeľovania.
Štátni úradníci pre mňa pripravili niekoľko benefitov, ktoré ako by z oka vypadli vyššie spomínanému príkladu s frisbee teamom. Za koncesionárske poplatky mám prístup k televizií, ktorú nepozáram. Platím si poistenie v nezamestnanosti, ale ak som bez práce, tak na žiadny úrad po peniaze nechodím. Jediným rozdieľom oproti frisbee tréningom – ktoré si rovnako platím, ale na ne nechodím – je spomínaná dobrovoľnosť. A poviem vám, moje vnútorné nastavenie je v oboch v podstate rovnakých situáciach diametrálne odlišné.
Z dobrovoľnosti sa odvíjajú ostatné charakteristiky, ktoré odlišujú funkčné prerozdeľovanie od nefunkčného. Dobrovoľný socializmus má svoje kapacitné limity, ktoré nepresiahne. Počet detí v rodinách väčšinou koreluje so schopnosťou rodičov svoje ratolesti uživiť. Počet členov dobrovoľného športového tímu má tiež svoje hranice.
Tie hranice sú stanovené prehľadnosťou finančných tokov. Akonáhle budú mať členovia dobrovoľného socialistického spoločenstva pocit, že sa prerozdeľovanie stáva neprehľadným a zneužiteľným, stráca sa krehká dôvera, ktorá komunitu drží pohromade. Preto sa dobrovoľný socializmus nikdy nevymkne spod kontroly. Ak je potrebné presvedčiť participantov bez hrozieb uväznenia, transparentnosť je klúčová.
V akom kontraste je opísaná skutočnosť s dnešnou realitou násilného prerozdeľovania. Je úplne nemožné zhodnotiť oprávnenosť štátnych výdajov. Majú sa politici voziť v bavorákoch, alebo stačia fábie? Je medzinárodná konferencia na pôde Slovenskej akadémie vied zmysluplná? Treba postaviť novú budovu Národného divadla, alebo stačí tá stará? To nevie zhodnotiť nikto.
Ak mi teda bude v budúcnosti znova nejaký známy rojčit o centrálnom plánovaní, prerozdeľovaní a socializme, nebudem sa mu už snažiť jeho názory vyvracať. Moja reakcia bude nasledovná. Ak socializmus, tak len ten dobrovoľný.
13,049 celkovo návštev, 4 návštev dnes
Pekny clanok 😉
Len tá definícia socializmu je trocha riadne 🙂 pritiahnutá za vlasy. Že niekto za istý tovar/službu zaplatí oveľa menej, ako niekto druhý, to je imho úplný základ slobodnej trhovej výmeny. Inak by som musel za socialistický prehlásiť aj (napríklad) biznis aeroliniek, kde odhadom 2/3 – 3/4 cestujúcich zaplatia menej, ako je nákladová cena. A teda sa vezú „za peniaze“ tých, čo za letenku zaplatia oveľa viac (často 2-3 násobne viac).
Ja by som práve socializmom nazval taký systém, kde výmeny nie sú dobrovoľné. Ale súhlasím s tým, že treba čo najviac ľudí postrčiť k slobodnej výmene, spolupráci. Ja takéto hnutie / snahy nazývam „Bez bločku“.
Dobrovoľnosť. To slovo vystihuje mnohé aj nedopovedané.
Občania, členovia spoločnosti = štátu sú dobrovoľne nevzdelaní, neinformovaní a denne vystavení tlaku pokrútených štatistík. Často nie iba a len vlastným pričinením.
Teórie sú upravované a realita skresľovaná a je to toľko vzájomných súvislostí, že mnohí ak by aj dobrovoľne chceli nemajú možnosť pochopiť.
Niekoľko príkladov.
Orbán získal vo voľbách o 600 000 hlasov menej ako v predchádzajúcich.
Ale za 4 roky sa mu svojou väčšinou v zákonodarnom zbore podarilo zmeniť volebné zákony TAK, že teraz má väčší počet mandátov ako ich získal keď mal o 600 000 hlasov viac. Zaujímajú sa o to voliči? Koľkí a prečo? Sú živení štátnou propagandou jednej strany za peniaze všetkých a ak to dookola opakujú „štátne médiá“ viac ako rok ako sa v maďarsku všetko zlepšuje. Prečo by mali DOBROVOĽNE hľadať realitu súvislostí ?
Ešte jeden príklad.
U nás doma nás stranovláda presviedča, že sa znížila nezamestnanosť.
Ľudia DOBROVOĽNE veria. Koľko z nich má informácie, že v júni 2013 Ústredie práce a rodiny zmenilo metodiku vykazovania miery nezamestnanosti a preto sú čísla nižšie. Ak by sa použila rovnaká metodika boli by čísla pre jednu stranu horšie.
Kto si všimol DOBROVOĽNE, že štatistický úrad zverejnil správu podľa ktorej bolo v roku 2013 priemerne o 17 000 ľudí menej zamestnaných. Je to len dôkaz že nezamestnanosť sa neznižuje.
Dobrovoľne sa vzdelávať, mať informácie a vedieť si ich dať do súvislosti…
To by bolo fajn. Ale ako to dosiahnuť ak politici, médiá, odborníci, ani občania NETLAČIA na to aby každý DOBROVOĽNE dával presné, pravdivé a neskreslené informácie?
Občania akoby nechceli dobrovoľne uvažovať. Oni to radšej nechajú na pocity.
Pamätáme si ako predstavitelia „socializmu“ na prvomájovej manifestácii rečnili dobrovoľne o úspechoch socializmu a potom išli dobrovoľne na nákupy do VIEDNE…
Tento článoček má jednu možno malú, ale doslova principialnu chybu :
Inplicitne vníma socializmus a etatizmus ako zhodné pojmy.
Lenže to, čo sa tu deje, to má relatívne málo spoločné so socializmom. Ficovci sú socialisti iba svojou rétorikou. A pravičiari nie su už vôbec. A „dzurindovci“ taktiež nie sú pravičiari, ako im s oblubou nadáva fico. Sú to etatisti.
A tí „bežní občania“ , popisovaní v článku ? Väčšina z nich nie sú lavičiari ani pravičiari. Oni iba chcú, aby Fico viac zobral „bohatému“ susedovi, a dal im. Podporovať zvýšenie zdanenia, a následne zhánať bločky na daňový únik, to nie je ľavičiarstvo, ale ani pravičiarstvo. To je iba zhovadilosť.
Ľavičiarstvo aj pravičiarstvo sú dve rôzne ideje, ale obe vyžadujú istú principialnosť. Lenže slováci (zväčša) nie su principialni. Tu nie je socializmus ani kapitalizmus. Iba taká malá kurváreň. Malá, ale naša, slovenská.
No, to bolo pekné, ako sa tu vysvetlilo, prečo aj my – krajní pravičiari – by sme mali niekedy tomu socializmu niečo uznať. Veď on v rodinách efektívne funguje a aj v menších záujmových skupinách, ak je organizovaný na základe dobrovoľnosti, má čo priniesť.
Stojí samozrejme na zamyslenie, prečo sa ten socializmus, ak ho začneme aplikovať vo väčšom zvrtne – a pokiaľ si dobre pamätám, tak sa zvrtol vždy – na cestu do pekla, dláždenú dobrými úmyslami.
Odpoveď je taká, že to bude ako v ňom tak aj v nás. Sme príliš rôzni aby nám niekto vo veľkom nadiktoval jedinú správnu cestu do raja – ovečky začnú mudrovať, ustupovať zaostávať a strečkovať – a tí rozhodní a vševediaci inžinieri ľudských osudov musia potom priťahovať skrutky a siahať po bičoch – no a kam to potom vedie už vieme.
Takže tu je otázka iná – prečo po všetkých tých skúsenostiach, to stále niekto opäť a znova skúša ? Prečítam si dejiny 20. storočia a všetko je jasné, nie ?
Mám taký nepríjemný pocit, že nový Lenin, Trockij, Mao alebo Pol Pot už niekde spriada smelé plány o nastolení ľudskej rovnosti a celosvetového blaha. Ale – nemala by sa skôr objaviť nejaká totálne nepravdepodobná sociálna „Čierna labuť“ 21. storočia ? Napríklad boj mobilných operátorov za celosvetový zákaz vypínania mobilov spúšťajúci najkrvavejší konflikt v dejinách ľudstva ktorý prirodzene vyústi do totálnej jadrovej vojny ?
Alfonz , píšeš :
„by sme mali niekedy tomu socializmu niečo uznať. Veď on v rodinách efektívne funguje “
– omyl. V rodinách NEfunguje socializmus. V rodinach funguje solidarita. V rodinách si ludia dobrovolne pomáhajú.
Socializmus, to je – realne – keď štát násilne berie a potom čosi z ulúpeného rozdáva.
Ktosilný píšeš:
„omyl. V rodinách NEfunguje socializmus. V rodinach funguje solidarita. V rodinách si ludia dobrovolne pomáhajú.“
No to býva rôzne. V mojej rodine som sa snažil aplikovať zásady „osvietenej tyranie“. Spočívali v tom, že ja ako panovník som dal príkaz, a ak som mal čas a náladu pripustil ku nemu diskusiu – a potom som trval na splnení príkazu. Osvietenosť tejto tyranie spočívala v tom, že niekedy (nie moc často) som v diskusii pripustil o príkaze pochybovať, aby som následne vysvetlil prečo je absolútne nevyhnutné tento príkaz splniť a prečo je vykonanie práve tohto príkazu a žiadneho iného plne spojené s optimálnym nastolením blaha, šťastia a spokojnosti pre každého člena našej rodiny. Takto som teda aplikoval zásady solidarity a dobrovoľnosti v našej rodine.
A musíš pripustiť, že zvonka to mohlo vyzerať ako socializmus, ktorý, ako píšeš, sa realizuje nasledovne:
„Socializmus, to je – realne – keď štát násilne berie a potom čosi z ulúpeného rozdáva“
Čiže ja som vlastne v rodine zaviedol socializmus – možno práve ten tzv. „reálny socializmus“, ktorý ja asi v praxi nerozoznateľný od „osvietenej tyranie“.
Ale tá osvietená tyrania má niečo do seba. Teda aspoň v takom rodinnom merítku (in the family scope) nie ?
Alfonz :
píšeš :
„A musíš pripustiť, že zvonka to mohlo vyzerať ako socializmus, ktorý, ako píšeš, sa realizuje nasledovne:
“Socializmus, to je – realne – keď štát násilne berie a potom čosi z ulúpeného rozdáva“ “
– nepoznám pomery v tvojej rodine. Ale – ak si rozkazoval, tak si zrejme finančne držal celu rodinu. Takže si – štýlom charity – rozdával SVOJE peniaze. Živil si svoju rodinu. Ale politici v socializme nerozdávajú SVOJE peniaze. Rozdávajú tie, ktoré ludom nasilne vzali. To je čosi hodne iné !
odporucam v suvislosti s tymto precitat aj: https://www.menejstatu.sk/krasne-nove-komuny/
No vidite hlupi Rakusania ci Nemci maju progressivnu dan a chytri Bulhari ci Albanci maju rovnu., a nestacia na hraniciach zvladat masy pristahovalcov z Nemecka ci Rakuska co sa tam hrnu.
To ale veľmi záleží na to, čo si pod pojmom „progresívna“ daň predstavuješ. Pretože jedna vec sú zjednodušené čísla, ktoré sa prezentujú a úplne iná vec sú reálne zaplatené dane. Pretože minimálne v tom Nemecku je ten rozdiel priepastný. Toľko výnimiek, odpočítateľných položiek a všakovakých kľučiek ….
.
Percentá dane nemusia byť podstatné. Ak si vieš prispôsobiť základ, z ktorého ich platíš.
Kesler :
„chytri Bulhari ci Albanci maju rovnu…..“
Chytri Bulhari ci Albanci si užívaju plody svojho 40 rokov trvajuceho socializmu. Dobrí príklad si použil na ukážku toho, k čomu vedie socializmus. Vďaka.
Hmm a Hong Kong ma takmer rovnu(a hlavne nizku) dan ……
A.Fandák :
„Ak socializmus, tak len ten dobrovoľný.“
– Dobrovolný socializmus, to je čo ???? Taký neexistuje. Dobrovolné rozdávanie vlastných penazí – toto je typický kapitalizmus. V socializme sa rozdávajú CUDZIE peniaze.
—-
Tie tvoje príklady :
„Spolužiak, mzdový regulátor, Sused, progresívny zdanovač, starý otec , herec Matt Damon, Michal Havran mladší “ – toto sú príklady ludí s krivou chrbticou, s nedostatkom morálky. Ani ľavičiari, ani pravičiari. Niečo iné propagujú, a iné konajú. Toto nie sú „pravičiari“ , ale takí typickí ludia bez zásad.
—–
Ja som pochopil tvoj článok. Ale tie formulácie a príklady v ňom použité nie sú moc vhodné.
libertarian, pod socializmom si predstavujem nasledovny prerozdelovaci mechanizmus – ludia nerovnomerne prispievaju do spolocneho a nejaka autorita (volena, alebo proste nejaka) ich prerozdeluje (alebo nakupuje tovar a ten potom poskytuje) na zaklade svojich vlastnych preferencii.
podla mna ak sa platitelia musia zucastnit povinne, tak sa to podoba na statny dochodkovy system, statne zdravotnictvo …
ak je v tom mechanizme platitel dobrovolne, tak to pripomina rozne komunity, spolky … rodinu, ktore funguju celkom v pohode.
ako si spravne postrehol, moje priklady tvoria len nejaky uvod a s celkovou problematikou az tak nesuvisia
Ak do kategorie „socializmus“ dáš povinné (pod trestom) prerozdelovanie, a aj dobrovolné prerozdelovanie (rodina) , tak je z toho potom terminologický guláš, a ťažko sa to dá chápať.
Ja osobne mám už potom radšej členenie – etatizmus vss. sloboda. Etatizmus je VŠETKO povinné (nesloboda), sloboda je sloboda.
Andrej :
To nejednoznačné definovanie pojmov má za dôsledok napr. aj to, že Fico sa stavia do pozície socialistu, a ludia ho vidia ako socialistu. A pritom tá nižšia stredná vrstva ludí je okrádaná najviac. A najbohatšie firmy, banky, miliardári si hovejú a bohatnú dalej. Vzniká terminologický guláš, ludia su pomýlení až klamaní, ZLO a DOBRO sa vo vnímaní ludí miešajú a zamienaju. Nič nedokážeš vysvetliť, ak nemáš jasné definície pojmov.
Socializmus je tu vnimany ako nejake od diabla dane zlo a kapitalizmus ako krystalicky cire dobro. Zabudame vsak na samotne podstaty tychto pojmov, ako aj na to, ze su akymsi jingom a jangom v existencii ludstva. Menejstatu.sk mi pripada obcas ako klub pritakavacov, ktori sa ako klieste drzia istej axiomy, no pritom veci vidia neraz velmi zuzene, prihliadajuc na nas spolocensky kontext, no akosi selektivne zabudajuc, ze to, co tu hlasaju je do znacnej miery len hermeticka utopia, ktora pada na ludskej nedokonalosti. A nemozno vsetko hned zvalovat na ten „socializmus“, vazeni.
Tento článok je o tom, že hájenie vlastných záujmov je úplne prirodzené. Že aj ľudia, čo verbálne tvrdia opak, reálne robia niečo iné. No a rozdiel medzi socializmom a kapitalizmom je v tom, že kým socializmus sa snaží túto prirodzenú vlastnosť ľudí popierať, obmedzovať, vytesňovať, tak kapitalizmus sa snaží túto prirodzenú vlastnosť využívať.
Základnou snahou socializmu je snaha poprieť prírodné zákony. Postaviť „vybraných“ jednotlivcov na úroveň Boha, ktorý bude diktovať, čo je pre jednotlivca (spločnosť) dobré a čo je zlé.
Problém, ktorý majú bežní ľudia so štátom prikázaným vyberaním daní, odvodov, poplatkov, pokút, atď. nie je v ich vnímaní rozdielností a podobností ideí socializmu a kapitalizmu. Ľudia majú problém s tou skutočnosťou, že keď úradník zoberie od občana 100 eur na týchto povinných platbách, tak si aspoň 70 eur hneď strčí do vrecka sebe a svojim kamarátom a zvyšných 30 eur redistribuuje tak neúčelne, že bežný človek by na dosiahnutie toľkej neefektívnosti potreboval špeciálny software. Ľudia nemajú problém platiť dane, ak sa tie dane používajú v obrovskej miere v ich prospech. Neviem, či jestvuje štúdia, ktorá by aj vyjadrila presne kde sa to láme. Ja si myslím, že ľudia sú ochotní tolerovať 20%-nú mieru neefektivity a korupcie ale už nie 80%-nú a vtedy sa vo svojich presvedčeniach prehupnú z toho, čo autor nazýva socializmom na to, čo autor nazýva kapitalizmus. Toto platí aj v uvedených tzv. dobrovoľných príkladoch: ak by manželka chodila do herne a pregemblovala 80% manželovej výplaty, dlho by nebola autoritou v rodine.
v clanku je presne to, co pises
Keby presne toto tam bolo, nemal by som potrebu to napísať do komentu. Alebo si myslíš, že bude najlepšie, keď ťa budeme všetci iba tichučko počúvať a pritakávať ti?
ako pises -> bezny clovek bude platit dane, ked bude mat pocit, ze tie nebudu uradnikmi zneuzite
a tie nebudu zneuzite, ked platitel bude mat moznost pri pocite netransparentnosti zo systemu vystupit, ako pises -> manzelka strati poziciu prirodzenej autority, ked prepadne gemblerstvu. teda ak si ju chce udrzat, nesmie zneuzivat zverene prostriedky.
„bezny clovek bude platit dane, ked bude mat pocit, ze tie nebudu uradnikmi zneuzite“
– ale aký zmysel má pre politika výberať dane, ak ich nepoužije pre seba ??? Ak mi politik vezme 1 euro,a kupi mi za to euro kilo chleba, tak aký zmysel má tato činnosť ? To som si mohol ten chlieb kupiť aj sám !
Celý zmysel výberu daní je v tom, že ich štát použije pre svoje hnusné ciele, a časť rozkradne.
pgf :
“ Ja si myslím, že ľudia sú ochotní tolerovať 20%-nú mieru neefektivity a korupcie ale už nie 80%-nú“
– akože nie ??! Však ludia ešte stále miluju politikov, ešte stále nechcú žiť bez vlády. VŠETKY vlády ich okrádali, a ludia si stále volia novú a ešte horšiu. Ludia miluju to 80%né okrádanie.
„Ľudia nemajú problém platiť dane, ak sa tie dane používajú v obrovskej miere v ich prospech. “
Neviem ako ty, ale ja mam problem platit dane vzdy. Je mi jedno, ci ich neskor zhltne korupcia, platy uradnikov alebo sa za ne postavi skola. Vzdy su to peniaze, ktore nemozem pouzit ja, napr. na zaplatenie skolneho potom, ako nejaky podnikatel zo svojho postavi skolu a bude mi poskytovat sluzbu vyuky.
zdanenie a minimálna mzda nie sú žiadny socializmus. to su len instituty , ktore sluzia na to , aby kapitalizmus uplne nezdochol
socializmus, to je verejne vlastnictvo, vlada ludu a centralne planovane hospodarstvo, industrializacia , vyrovnavanie sanci, vyrovnavanie majetkovej nerovonosti atd. minimalna mzda v planovanom hospodarstve ani neexituje.
http://www.youtube.com/watch?v=pk7-YYWZEbI
Marian, si to ty?
Zdanenie je kradez tebou vytvorenych hodnot – to je socializmus
Minimalna mzda je zakaz dobrovolne sa dohodnut zamestnavatela so zamestnancom na mzde nizsej ako uradnikom stanovenej – to je socializmus (je to centralne planovanie mzdy, co aj sam nazyvas socializmom).