Menej štátu

UVEDOMUJÚC si moc, ktorá je vďaka systematickej práci našich zákonodarcov stále viac a viac na štát preskupovaná,
VYCHÁDZAJÚC zo skúseností s mimoriadne krátkodobou pamäťou tohto národa,
KAŠĽÚC na záujmy občanov tejto republiky, ktorí slúžia len ako jeden zo zdrojov financovania predstaviteľov štátu, ich príbuzných, známych a spriaznených záujmových skupín,
STARAJÚC sa len o vlastné osobné záujmy politikov a ich sponzorov,
PODČIARKUJÚC sebaistotu, ktorú pociťujú predstavitelia štátnych orgánov vďaka úrovni vymožiteľnosti práva a právneho vedomia veľkej časti voličskej základne,
VYSMIEVAJÚC sa naivným snahám bežných ľudí, žiť pokojne a bezpečne na mieste, ktoré si pre svoj život vybrali v týchto končinách,
ZDÔRAZŇUJÚC, že tak ako vždy doteraz, aj v tomto prípade a naďalej  bude tak, ako sa politici a ich korporátni sponzori rozhodnú

dosiahli predstavitelia štátu, ktorý, Vás, chudáci občania, má takmer úplne v moci, s ďalšou v rade korporácií nasledujúce porozumenie: …

Na základe doterajších skúseností by sa aj tak dal prečítať úvod  Memoranda o porozumení a spolupráci v energetickom sektore, ktorého podpisom dal minister hospodárstva  kanadskej spoločnosti European Uranium Resources Ltd prísľub do budúcna, že ak dosiahne spoločnosť pozitívny výsledok svojich prieskumov na území Kurišková – známejší názov Čermeľ – Jahodná pri Košiciach,  bude SR súčinná pri potenciálnej ťažbe uránovo–molybdénovej rudy.

Ťažko sa dá laikovi objektívne a nezaujato vyjadrovať k hrozbe a dôsledkom prípadnej ťažby uránu. Pojem uránová baňa či štátne utajovanie možného ohrozenia obyvateľstva evokuje najmä u pamätníkov komunistického režimu tie najhoršie asociácie. Na oboch stranách rieky Moravy snaha niečo ťažiť na území prírodných parkov a rekreačných oblastí spúšťa spomienky a odpor verejnosti, ktorá na dotknutom území žije. Preto sa niet čo diviť tomu, že po zverejnení informácie o akomsi tichom memorande uzatvorenom medzi vládnou inštitúciou a cudzou firmou týkajúcom sa ťažby uránu v prekrásnych miestach, na ktoré sa dá dostať z Košíc pohodlne bicyklom, na bežkách či dokonca peši,  zobúdza z letargie aj tých, čo akýkoľvek verejný prejav odporu doteraz považovali za zbytočný až trápny.

O spoločnosti European Uranium Resources Ltd doteraz 99,99% Slovákov nič netušilo. Na dôveryhodnosti jej nepridáva fakt, že sa pred časom premenovala, šumy o údajnom nedostatku vlastných prostriedkov na prieskum ložiska a dodnes nepreukázala, kde ich chce vziať, keďže ich výška mnohonásobne prevyšuje sumu prostriedkov firmy na účtoch a je tiež označovaná  za špekulatívnu burzovú spoločnosť. Na Frankfurtskej burze môžeme vidieť, že jej akciám sa už viac ako dva roky vôbec nedarí. Dočasný vzostup nastal po podpise memoranda 14.12.2012 a pokračoval až do doby, keď sa začali aktivizovať a postupne čoraz hlasnejšie prejavovať občania Košíc so svojim protestom proti ťažbe.

Ekonomický prínos

Otázky, či investície,  ktoré má rozbeh projektu priniesť na Slovensko, sú adekvátne výnosu, sa vynárajú čoraz častejšie. Na druhej strane, kritizovať fakt, že súkromná spoločnosť má záujem o zisk, môžu len pohrobkovia komunizmu. Spoločnosť ústami svojho riaditeľa popisuje finančný prínos pre Slovensko takto:

Ročné prevádzkové náklady na služby, energie a zamestnancov budú 32 mil. EUR, štát dostane na úhradách za vyťažené nerasty viac ako 40mil.EUR a predpokladanú daň z príjmu viac ako 80 mil. EUR. Projekt by podporil dotknuté komunity 1% výnosom čo sa rovná 735 tis. EUR ročne (priemer počas životnosti projektu). Na projekte by našlo prácu 880 ľudí (420 priamo + 460 nepriamo). 

V nižšie spomenutej prezentácii sa uvádzajú údaje v miernej modifikácii:

• Slovensko získa zahraničnú investíciu 160 mil EUR, spoločnosť doteraz preinvestovala viac ako 30 mil EUR
 • Projekt nepožaduje úľavy resp. priamu finančnú podporu štátu
 • Zabezpečí vysoké výnosy pre centrálne a miestne samosprávy
 • Podporí dotknuté komunity 1 % z výnosov = 735 tis EUR ročne (priemer počas životnosti projektu)
 • Vytvorí nové priame (220) a nepriame pracovné miesta (660)
 • Úhrada za vyťažené nerasty vo výške viac ako 40 mil EUR
 • Predpokladaná daň z príjmu viac ako 80 mil EUR
 • Predpokladané náklady na mzdy a soc. odvody viac ako 95 mil EUR
 • Priemerné ročné prevádzkové náklady (počas životnosti projektu) budú 42 mil. USD = 32mil. EUR, väčšina dodávateľov bude z regiónu

Pre príjem do štátneho rozpočtu sú určite lepšie investície ako stimuly. A tento projekt podľa  vyjadrení predstaviteľov materskej firmy aj jej dcéry nepožaduje úľavy resp. priamu finančnú podporu štátu. Otázkou je, ako bude v našich podmienkach predstaviteľmi štátu s týmito prostriedkami naložené.

Energetický prínos

Na VI. ročníku konferencie Spoločná energetická politika EU a energetická bezpečnosť Slovenska, konanej 26. a 27.11.2012 boli prezentované informácie o energetickom prínose pre Slovensko, ktorých zhrnutím je jeden bod a to:

• Spoločnosť European Uranium Resources ltd. považuje za veľmi dôležité definovanie štruktúry/podmienok, ktoré zabezpečia, aby realizácia projektu priniesla benefity pre energeticky sektor Slovenska a hľadá možnosti, ako zariadiť, aby časť  produkcie bola vo forme off-take na základe vzájomnej dohodnutej zľavy poskytnutá pre energetický sektor Slovenska

Z toho nie je vôbec 100%-ne jasné, že urán, ktorý sa na Slovensku vyťaží, bude prednostne a výhodnejšie dodávaný do Slovenských jadrových elektrární. Zvlášť ak sa pošuškáva, že na ďalšie spracovanie má byť presunutý do Ruska. Očakávať vznik nejakej energetickej bezpečnosti štátu v tomto ohľade tak, ako sa snaží uvádzať firma a minister hospodárstva  – napríklad v hore spomínanom memorande, sa teda nezdá príliš reálne.

Enviromentálne dôsledky

Záver v oblasti ekológie je:

• Kurišková je projekt, v ktorom sa využijú najmodernejšie banské technológie s umiestnením hlavnej infraštruktúry v podzemí, v techológii budú používať len chemikálie, ktoré sú priateľské pre životné prostredie a projekt bude mať minimálny prejav na povrchu, a aj to mimo oblasti využívanej na rekreačné účely – Jahodná

Trošku viac je rozvedené:

• Urán z ložiska Kurišková môže byť ťažený bezpečne za dodržania najvyšších
slovenských, európskych, medzinárodných bezpečnostných a enviromentálnych
štandardov pri použití konvečných technológií
• Minimálny prejav na povrchu (podzemná prevádzka)
• Kal z úpravne sa bude vracať do podzemia vo forme betónovej základky
• Hornina s nízkym obsahom uránu bude tiež použitá na základku
• Drvenie rudy bude pod zemou
• Použitie bezpečných chemikálií (primárne karbonátov , zásadité pH pri úprave –
lúhovaní)
• Čistička – úpravňa vody pre celú prevádzku
• Hlušina bude využívaná ako stavebný kameň
• Dôkladný enviromentálny monitoring a najvyššia úroveň bezpečnosti práce pod
neustálou kontrolou lokálnych , štátnych a európskych kontrolných orgánov

Toto všetko je pekné. Ale zatiaľ neboli uvedené informácie o inom takomto ložisku, ktoré by už bolo spracovávané takouto metódou a jeho vplyve na územie, vody a obyvateľstvo zvlášť v takto husto osídlenej oblasti. Ak má byť toto experiment, tak určite nie je vhodný do tohto územia. Otázny je aj uvádzaný minimálny prejav na povrchu. Zriadenie pozemných priestorov ráta so zabratím 7,2ha plochy:

To nie je v tejto zelenej oblasti práve bezvýznamný rozsah. Únik radónu cez dobývacie, únikové a ventilačné šachty sa taktiež bagatelizuje a poukazuje sa na existujúci vysoký výskyt plynu v našom prostredí. Je toto ale vysvetlenie, ktoré môže dýchajúceho človeka uspokojiť?

Všetci vieme, že ekonomika Slovenskej republiky je v katastrofálnom stave. Enviromentálne záťaže, ktoré sme zdedili z minulosti  v ešte horšom a z dlhodobého hľadiska budúceho života v našej krajine významnejšie ako tie ekonomické. To, že nad nerastným bohatstvom driemajúcim pod Slovenskom si výhradnú moc zákonmi vyhradil štát, je tiež známa vec.  Štát je ale reprezentovaný len ľuďmi, v našom priestore až nechutne často takými, ktorí na záujmy krajiny alebo jej obyvateľstva berú ohľad až po uspokojení svojich osobných potrieb a potrieb tých, čo ich ticho podporujú, pričom pre nich je dlhodobý efekt ohraničený väčšinou časovou hranicou štyroch rokov volebného obdobia.

Ako sa máme vysporiadať s touto a budúcimi situáciami, ktoré ešte prídu? Je dobré spoľahnúť sa pri takomto závažnom a zodpovednom rozhodnutí na schopnosti a rozhodnutia politikov, ktorí ani nie sú schopní zostaviť a dodržať vyrovnaný rozpočet a všetky dôsledky svojich prešľapov posúvajú na svojich voličov? Je skutočný význam projektu pre Slovensko počas odhadovaných 13 rokov ťažby tak veľmi prínosný, že sa oplatí do neho ísť? Alebo je vhodné ešte počkať na praktické dôsledky takéhoto spracovania na iných miestach, resp. na dokonalejšiu technológiu ťažby a nechať zlaté vajce radšej budúcim generáciám?

13,787 celkovo návštev, 1 návštev dnes