Je tomu už pár týzdňov, čo korupcia v zdravotníctve okupuje prvé stránky slovenských médií. Najprv sme sa dozvedeli, že vlastníctvo zabehnutého hospodárskeho dvora s pobehujúcou hydinou sa vám môže hodiť, keď bude vašim blížnym najhoršie. Tému následne posunul ďalej svojim freestylom doktor Lipták na Markíze. Svoj výstup zaklincoval ultimátnou hláškou. Keď niekto na to nemá (rozumej financie na zdravotnícke služby), tak má smolu.
Odporúčam vytesať do mramoru. Ešte asi nikto na plnú hubu tak lapidárne nedemonštroval, že zdravotná starostlivosť je služba ako každá iná a treba za ňu aj platiť.
Musím povedať, že ma žiadnym spôsobom neprekvapilo, že slovenskí lekári berú úplatky. Čo ma ale dostalo, bol spôsob, akým na kauzu reagovala slovenská verejnosť a následne aj vládnuca elita. Svedčí to o zásadnom nepochopení fenoménu korupcie.
Rozšíreným omylom je prirovnávať korupciu k „poctivej“ krádeži. Bohužiaľ medzi bežnou krádežou a korupciou sú kľúčové rozdiely. Porovnajme si tieto dva neduhy a rozoberme si, v čom sa od seba líšia.
Na úvod treba priznať, že neduh krádeže vyplýva priamo z hriešnosti ľudskej povahy. Stvoriteľ nás vyzbrojil istými vlastnosťami – chamtivosť, závisť, nenásytnosť – ktoré nás budú neustále zvádzať chodiť susedovi pod rúškom tmy kontrolovať zásoby dreva na zimu (s fúrikom). A s väčším, či menším úspechom budeme musieť s týmto negatívnym sklonom bojovať počas celej existencie ľudského druhu.
Naopak korupcia je jav závislý od sociálneho plánovania spoločnosti. Ergo od snahy autorít prispôsobiť svet svojim predstavám formou príkazov a zákazov. Ak takáto snaha absentuje, korupcia neexistuje. Nemá význam podplácať úradníkov, ktorí nemajú žiadnu regulačnú právomoc. Nikto by si nekupoval priazeň politikov, ak by nemali k dispozícii miliardy verejných zdrojov. Nemá význam korumpovať tam, kde si môžeme službu, alebo tovar kúpiť za trhovú cenu. Štátne plánovanie je nevyhnutnou podmienkou korupcie.
Nevyhnutnosť krádeže a podmienenosť korupcie si uvedomoval aj Všemohúci, keď diktoval Mojžišovi desať prikázaní. Zatiaľ čo Nepokradneš považoval za dôležité zaradiť na siedme miesto, Neskorumpuješ vynechal. Asi ešte netušil, že Róbert Fico bude raz budovať sociálny štát.
Ďalší dôležitý rozdiel medzi krádežou a korupciou sa týka aktérov. Pri krádeži môžeme jednoznačne definovať stranu, pre ktorú je transakcia výnosná a stranu, ktorá na tom celom tratí. Poškodený účastník má preto prirodzený záujem nešťastnej udalosti predísť. A ak už je neskoro, tak aby sa aspoň už viac neopakovala.
Pri korupcii sú karty rozdané ináč.
Pre priamych účastníkov je celá záležitosť klasickou win-win situáciou. Ako korumpujúci, tak aj korumpovaný majú prirodzený záujem na bezproblémovom prebehnutí celej transakcie. Poškodený je daňový poplatník, ktorý sa o tom celom ani nedozvie. A ak sa to náhodou aj prevalí, možnosť zabrániť opakovaniu takejto nemilej situácie je pre bežného občana-voliča mizivá. Preto sa s korupciou tak ťažko bojuje. Je symptomatické, že zatiaľ čo je dnes korupcia najväčším celospoločenským neduhom, tak na bežné kradnutie bicyklov sme už našli určité postupy (zámok).
Čo z uvedeného v kontexte odhalenej korupcie v zdravotníctve vyplýva? Je úplne mimo misu apelovať na občanov, aby ohlasovali prípady korupcie. Z môjho osobného pohľadu až cynické.
Iniciátorom korupcie je často samotný pacient. Pretože chce pre seba, alebo svojich blížnych, najlepšiu zdravotnú starostlivosť. To mu predsa v žiadnom prípade nemôžeme vyčítať. Je predsa nemysliteľné aby dal prednosť vágnym celospoločenským cieľom pred zdravím blízkych osôb. Hlavne keď samotní apelujúci politici riešia svoje zdravie mimo slovenského zdravotníckeho socializmu.
Ak si náhodou myslíme, že tu máme socialistické zdravotníctvo kvôli chudobným spoluobčanom, ktorí by si ináč nemohli zdravotnú starostlivosť dovoliť, vypočujme si, čo na túto tému vraví insider na slovo vzatý, doktor Lipták. Na otázku moderátorky, od koho dostáva najviac „darov“, odpovedá bez rozmyslu. Väčšinou sú to chudobní ľudia. To ma vôbec neprekvapuje.
Chudobní (a menej vzdelaní) sú v socialistickom zdravotníctve tí najzraniteľnejší. Neorientujú sa v spletitom systéme štátnej byrokracie. Pre lekárov nepredstavujú hrozbu žalôb, u sestier nemajú autoritu. Či sa nám to páči, alebo nie, úplatok je pre nich jediná možnosť ako sa v tejto neprehľadnej situácii zorientovať. Málokomu by prospeli priame platby v zdravotníctve viac ako chudobným. Minimálne by na rozdiel od dnešných neoficiálnych obálok mali v prípade nespokojnosti možnosť reklamácie.
Samozrejme, verejnosť si svoj fetiš zdravotníctvo zadarmo nedá len tak ľahko zobrať. Ako alkoholik neschopný postaviť sa zoči voči svojmu návyku, ktorý ho raz dostane do hrobu. Pozrime si ale dve prípadové štúdie z dnešnej Európy.
V Anglicku po druhej svetovej vojne zaviedli labouristi takzvaný National Health Service (NHS). Systém silne podobný tomu, ktoré forsírovalo ešte socialistické Československo. Všetky zdroje prechádzajú cez štátny rozpočet (žiadne poistenie). Úradníci rozhodujú o finančných tokoch, schvaľujú liečebné postupy. Fenoménom je doktor gatekeeper. Pacient si nemôže vybrať špecialistu, ale sa musí podriadiť rozhodnutiu svojho gatekeepera. Následne už je len unášaný v mohutnom prúde rieky NHS ako utrhnutá halúzka. S nulovým vplyvom nato, v akej ambulancii ho nakoniec byrokracia vyplaví.
Na opačnom brehu kanálu La Manche je systém prekvapivo voľnejší (kto by to na Francúzsko povedal). Iste, zdravotníctvo má ďaleko od voľného trhu, ale v porovnaní s britským modelom to je v podstate krutý laissez-faire. Existuje konkurencia medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a o víťazovi nerozhoduje byrokrat, ale pacient. Percento populácie pripoistenej v súkromných zdravotných poisťovniach je závratných 92 percent. Existuje množstvo poplatkov a systém spoluúčasti.
Výsledok je presne v kontexte filozofie menej štátu.
Bohatí Angličania sa chodia liečiť do Francúzska. A chudobná working class zo Sheffieldu má smolu, ako by povedal pán doktor Lipták.
Preto je slovenská reakcia na odhalenú korupciu úplne nesprávna. Čím skôr si pripustíme, že vznešenými rečami o bezplatnom zdravotníctve iba klameme sami seba, tým lepšie pre nás. Pretože klamstvo o školstve, alebo kultúre spôsobuje nepríjemnosti, ale klamstvo v zdravotníctve stojí ľudské životy.
7,271 celkovo návštev, 1 návštev dnes
Výborný popis reálnej situácie v slovenskom zdravotníctve. A táto biedna situácia sa pod starostlivým dohľadom vedenia ministerstva zdravotníctva už desaťročia nemení. A čo je obzvlášť iritujúce – je úplne jedno či ministerstvu vládne zástupca ľavice alebo pravice. Pani Zvolenská si s pánom Uhliarikom môžu ruky podať, Bolo veľmi úsmevné, keď práve oni dvaja na seba navzájom útočili, kto urobil pre zdravotníctvo menej. Obaja v tom dosiahli mimoriadne majstrovstvo.
Trochu záhadou ostáva osoba ministra Zajaca. Pri nástupe na post ministra sa zdalo, že vie čo treba urobiť, ale na konci jeho obdobia ostalo veľa otáznikov – laboratórne oddelenia, záchranná služba, klasifikácia a ohodnotenie výkonov, potrebujeme DRG ?, číselníky a registre, …. Jeho vtedy mladí spolupracovníci – dnes v HPI – sa pomerne rýchle z ministerstva vyparili, pričom tá „Zajacova reforma“ sa iba začínala slimačím tempom rozbiehať. Jej konečný výsledok ale bol všeobecne sklamaním – vôbec nenaplnil pôvodné plány. Dnes ľudia z HPI stále tvrdia, že vedia, čo je treba pre optimalizáciu zdravotníctva urobiť. Prečo to nespravili, keď na to mali príležitosť ?
Takže nakoniec jediná pozitívna informácie po dlhom čase – adresné upozornenie prezidenta súčasnému ministrovi – najvyšší čas aby ste začali niečo robiť pre zlepšenie stavu slovenského zdravotníctva. Máte to vo Vašej pracovnej náplni.
Myslim, ze neustal lobbingove tlaky hladacov renty a omladina sa na to nemohla (nechcela zadarmo?) pozerat.
Paradny clanok. Len jedna technicka, korupcia existuju aj v sukromnom sektore, a tiez tam, kde sa rozhoduje o vacsich peniazoch, teda zvycajne v dodavatelsko-odberatelskych vztahoch. Niekedy sa uplaca nakupca, aby nakupoval u konkretnej firmy. Ale rozsahom zapojenych osob sa to neda porovnavat so zdravotnictvom. Takisto neviem o ziadnom pripade, kde by konecny zakaznik musel uplacat aby sa dostal k sluzbe alebo tovaru.
Zákazník dával úplatky dodávateľovi v minulom socíku, keď namiesto trhu boli dodávateľsko-odberateľské vzťahy a plánované hospodárstvo. Ak bolo primálo tovaru, k cene bolo treba pridať všimné. Teraz si to ureguluje trh. Ak je priveľa tovaru, ostane výrobcovi na krku a vtedy musí on dávať všimné, aby ho predražene predal.
Charakteristikami nedostatkového hospodárstva sa zaoberal profesor János Kornai v Budapešti. Napísal množstvo publikácií. Ešte žije, má do 90 rokov.
Predavajuci v sucasnosti niekedy uplaca zamestnanca nakupujucej firmy, aby v jeho prevadzke nakupoval. Napr. spolocnosti predavajuce paliva poskytnu zamestnancovi nakupujucej firmy nakupne poukazky alebo zlavy na jeho sukromne nakupy aj ked cerpa palivo do firemneho auta. Zamestnanci cestovnych kancelarii dostanu zdarma obed pripadne aj so vsimnym, ak sa s zajazdovym autobusom zastavia na obed v konkretnej restauracii a nie u jej pre hladneho zakaznika vyhodnejsej alternative. Bonusove km v leteckej doprave. Pokial moze zamestnanec rozhodnut kde kupi letenku a zaroven moze vyuzit bonusove mile z leteniek na sluzobnych cestach pri sukromnych letoch, ma dovod uprednostnit letecku spolocnost, ktora mu poskytne uplatok vo forme bonusovych mil pred lacnejsou letenkou od inej leteckej spolocnosti.Podmienkou takychto uplatkov od poskytovatelov sluzieb ci predajcov tovarov je to, ze nakupujuci rozhoduje o nakupe pre tretiu osobu, napriklad zamestnavatela. Nemusi to byt priamo stat.
Na Francúzsku po francúzsky práve prebieha vlna štrajkov lekárov kvôli najnovšiemu nápadu socialistickej ministerky zdravia: princíp „tiers payant“, teda „zaplatí tretia strana“. Namiesto priamej platby pacienta lekárovi by lekára platila zdravotná poisťovňa ako „tretia strana“. Tak by sa otvorila možnosť poisťovni rozhodnúť, či zaplatí a koľko a za akých podmienok. Asi ako na Zlodejsku po zlodejsky. A sme doma.
Francúzi sú ostražití a vedia, že akonáhle existuje možnosť zneužitia systému, je len otázkou času, kedy bude zneužitý. Toto je jeden z príkladov, keď sa nechovajú ako chamraď. Ale ešte môže prísť protidemonštrácia komunistov a odborov, že ministerku podporujú, lebo oni sú ľud.
Fuj. Už aj v Tescu je korupcia. Včera som chcel 2 kila cukru, a taká mladá fiflena pri pokladni chcela odo mňa 1,5 Eura. Musel som dať – neustúpila. Zajtra ju idem ohlásiť na úrady.
.
Mna na postoji ludi k plateniu/neplateniu v zdravotnictve fascinuje jedna vec. Skoro kazdy na otazku, co je v zivote najdolezitejsie odpovie, ze zdravie. Ale ked sa mu povie, ze starostlivost o to velmi dolezite zdravie nieco stoji a treba to zaplatit, tak sa tvari nechapavo. Mne rozum hovori, ze ochota ludi platit stupa s dolezitostou toho za co platia. Je dolezite byt najedeny, tak si platim za jedlo, je dolezite mat strechu nad hlavou, tak si ju platim, chcem byt obleceny, tak platim. je pre mna dolezite urobit radost manzelke, tak jej kupit nejaky darcek. Na druhej strane, nie je pre mna dolezite mat mp3 prehravac, plateny filmovy kanal alebo posledny album Rytmusa. Tak som za to nikdy nezaplatil. Ale je pre mna dolezite moje zdravie a zdravie mojej rodiny, preto rad zaplatim tak, ako rad zaplatim za vsetko dolezite. Zakazovat mi, aby som si kupil nieco, co je pre mna dolezite je nielen nemoralne, ale hlavne nepochopitelne.
Ale kazdy poistenec plati min. 53 Evry mesacne, tak co tu melete o MP 3 prehravov, SENCOR SFP 1360 GN / 4 GB (Green), stoji 10 EVRY. To je luxus,? Aj hajzel papier bude luxus, ako u komancov?
Nie, mp3 prehravac nie je luxus, preto nechapem ludi, co su zan ochotni dat 10 euro a zaroven nie su ochotni tych 10 euro nechat u doktora. Ak je teda zdravie tak dolezite, ako kazdy hovori.
A tych 53 euro je vela ci malo? Aku starostlivost mam za to ocakavat? Absolutnu? Minimalnu? Na urovni Svajciarska alebo na urovni Kambodze? Nieco medzi tym? Je spravodlive a racionalne, ze vyska zdravotneho poistenia zavisi od prijmu a nie od urovne poistenia, ktory mi vyhovuje? Ak by som si tych 53 (a viac) euro mohol nechat, nevybavil by som si v prostredi, kde poistovna tie peniaze nema iste vyssiu uroven sluzieb?
A vlastne, preco je zdravotna starostlivost nedostatkovy tovar ako niekedy bol toaletny papier?
Svojho času ma zaujal tento blog:
http://pokus.blog.sme.sk/c/370613/moje-skusenosti-s-poistenim-liecebnych-nakladov-v-jednej-poistovni.html
Je to síce o probléme s komerčnou poisťovňou, ale mňa zaujala tá cena za relatívne zložitú zdravotnú starostlivosť v Japonsku. O ktorom sa (síce mylne) hovorí ako o drahej krajine. Celkom by ma zaujímalo, koľko by si za podobnú starostlivosť vyúčtovala slovenská nemocnica.
Priame platby za zdravotnú starostlivosť nie sú problémom. Naopak, je to jediné zmysluplné riešenie.
Absolutny suhlas so vsetkym spomenutym, avsak pri konstatovani „zdravotná starostlivosť je služba ako každá iná a treba za ňu aj platiť.“ vam vacsina sociodemokraticky ladeneho naroda slahne do oci pseudoargument, ze oni si zdravotne poistenie platia/platili zo zdravotnych odvodov, tak preco by mali platit 2x.
Nuž, aj medzi priaznivcami tejto stránky sa nájdu ľudia, ktorí považujú súkromné zdravotné poisťovne za krok správnym smerom. Aj sa som to istý čas takto videl. Ale potom som raz skúsil niečo, čo odporúčam ako prevenciu pred nainvne modrým videním sveta aj ostatným: zavolajte do svojej zdravotnej poisťovne a cvične požiadajte, aby vám dali kontakt na lekárskeho špecialistu o nejakej oblasti. Alebo sa proste len zahrajte na to, že ste skutoční klienti poisťovne a žiadajte nejakú službu.
Povinná platba hocako súkromnej firme je plus/mínus to isté, ako daň. To sa dá zmeniť len tak, že bude pridaná možnosť: službu si neprosím, nekúpim si ju.
Myslim, ze skor je problem v tom, akym sukromnym poistovniam sa plati a v akom prostredi cele zdravotnictvo funguje a nie ze su sukromne. Napriklad PZP sa povinne plati tiez, a nemyslim, ze by si chcel jednu statnu instituciu na vyber PZP.
Mimochodom, v Japonsku su stovky zdravotnych poistovni.
To, čo je u nás, nemá s poistením nič spoločné. Nie sú to poisťovne, sú to prerozdeľovne daní. Skús si zavolať do tej svojej a žiadať nejaké služby. Ja som to skúsil a aj preto teraz už viem svoje.
Príklad Japonska som uviedol práve preto, že tam je to zrejme skutočne na poistnom základe. Alebo aj ako sa píše v tomto článku, že to podobne je vo Francúzsku.
Základ je ten, aby klient mal možnosť v krajnom prípade nezaplatiť za výkon, s ktorým nie je spokojný. To je podstata kúzla. A ideálne, keď vidí aj cenu, ktorú to skutočne stojí. Tento dodatočný zázrak spôsobí, že japonská nemocnica dokáže poskytnúť služby za slovenské ceny.
Aj v Japonsku a.Francuzsku je zdravotne poistenie povinne, ale da sa priplatit nadstandart, alebo rozsireny balik. U nas je to socialistickejsie, a v tom je problem. System zdravotnictva a vznik/majitelia poisťovní su problem.
Tibor :
píšeš :
„To sa dá zmeniť len tak, že bude pridaná možnosť: službu si neprosím, nekúpim si ju.“
– lenže, to by si musel najprv zrušiť ŠTAT. ŠTAT (politici) nikdy nedovolia, aby si ludia kupovali „služby štátu“ dobrovolne. To by sa velmi rýchlo ukázalo, že služby štátu sú drahé a nekvalitné.
Súhlasíš (žiadaš) so zrušením štátu ???
Preháňaš. Aj v článku je uvedný ako „pozitívny“ príklad Francúzsko, ja som uviedol Japonsko. V rámci možností sa to dá určite lepšie aj v štáte. U nás na Slovensku by sa však bolo treba pozrieť do pravde do očí a vedieť si priznať, že tzv. „pravica“ zdravontú aj dôchodkovú reformu spackala. A to tak, že poriadne.
Tibor :
„…. tzv. “pravica” zdravontú aj dôchodkovú reformu spackala.“
– 1. Ale tá „pravica“ , to je súčasť NÁS. Lepšiu nemáme. Ale máme aj Fica, aj to je súčasť nás.
-2 S Japonskom alebo Francuzskom by som to neprehánal. Sú to bohatšie štáty, takže ten svoj bordel si ľahšie zaplatia a zamaskujú.
Ak máme problém riešiť, musíme uvažovať REALNE riešenie. Tento národ však nič reálne lepšie vytvoriť nevie.
„Demokratický štát“ je problém PRINCIPIALNY, nie sú tam iba náhodné problémy. Náhoda je , ak ŠTAT funguje dobre. Ak chceme mať nasilu demokratický štát, tak sa musíme zmieriť s tými problémami a z nefunkčným zdravotníctvom, rozkrádaním, ………
Radšej obetujeme krajší život, len aby sme mali ten demoŠtát.
Tibor
kam vedie neustále útočenie a omeľanie slov o pravici
TAKÚ pravicovú vládu (pre najbohatších) ako je teraz smer sme nikdy nemali
…
pri tom by stačilo tak málo
aby „štátna“ poisťovňa bola najlepšia a občanai by sa prehlásili v septembri do nej
a a ostatné by skrachovali…
…
áno aj dôvera si vyplatila minulý rok BEZ dane do daňových rajov 120 mil eur
KTO jej to schválil (je tam podpis počiatka ako ministra financií 2009)
ďalšie milióny po zdanení išli znovu do daňových rajov…
…
tibor
pozri si verejne prístupné údaje o hospodárení „štátne VšZP“
vieš že v rokoch 2013 a 2014 mala zisk a TEN odviedla štátu !!! ???
aký je teda rozdiel medi štátnou a neštátnou ???
všade kradnú tí čo sú pri moci…!!!
Bezplatné zdravotníctvo v ktorom sa robia obrovské kšefty.
Minister vyhlásil, že predraženie CT cca 1 000 000 € bola PSEUDOKAUZA.
Bola. Ale nie tým , že išlo o nič, ale tým, že sú oveľa väčšie KŠEFTY o ktorých sa mlčí.
Dookola poukazovať na to ako lekár berie úplatky je marketingový ťah.
Občania = pacienti majú vo vzájomných hádkach zabúdať na to
že NEEXISTUJE VINOU štátu presný a jasný „zákonný“ nárok na nič?
Okrem toho že môžu zavolať záchranku.
Nikde nie je jasne definované na čo má pacient nárok.
Limitovanie „vyšetrenia“ pacientov je protiústavné.
ľudia trpia a zomierajú v nevedomosti.
Nie lekár, ale štát zlyháva a dlhé roky.
Lebo tí čo za „štát“ rozhodujú nezlepšujú stav, ale ich jediným cieľom
je prihrávať „kšefty“ SVOJIM….
PRESNE tak. Konečne niekto zaťal do podstaty problému.
ŠTAT vymyslel celý tento podvodný systém -financovanie zdravotníctva, povinný poistný systém.
ŠTAT svojimi lokajmi (polícia, prokuratúra….) dozerá na to, aby sa nik zo systemu nevyšmykol, a hlavne aby platil.
ŠTAT zákonom určuje, aké práva majú poistenci. Fakticky ŽIADNE , iba frázy a sluby.
Neplatenie zdrav. „poistného“ je ťažký zločin. Neposkytnutie zdrav. starostlivosti štát nekontroluje.
Ale hlupi a naivní občania veria, že ŠTÁT je v princípe dobrý, iba doterajší politici sa trošku mýlia. Už nabudúce si zvolíme tých ideálnych, a bude raj na zemi.
Nebude. Bude iba horšie – ale milovníci štátu toto nepriznajú.
Rýchlo mi natukajte červené body, nech mám dôkaz, že milovníci štátu takto uvažujú.
To je omyl, zdravotné a starobné poistenie nevymyslel štát, ale poistenci. Oni sa chceli poistiť. Vzájomné poistenie vyhranené profesiou alebo teritóriom existuje od 19. storočia. Cechy alebo dediny. Celoštátne povinné poistenie bez opýtania prišlo vtedy, keď prišiel „silný sociálny štát“ (parafráza na Fico).
Vo Švajčiarsku sa stalo poistenie povinným, keď sa zistilo, že chudobní sa nepoisťujú, aby ušetrili, hoci sú to práve oni, ktorí poistenie potrebujú najviac. Tak je poistenie povinné a kto naň nemá, prispeje mu štát, ale musí o to požiadať. Žiadne neadresné rozhadzovanie peňazí.