Menej štátu

Vzhľadom na fakt, že Tomáš Sedláček predáva knihy aj mimo Čiech a Slovenska, je asi najslávnejšia tunajšia ekonomická celebrita. Patrilo by sa preto mať od neho nejakú tú knihu prečítanú. Keď som v otcovej knižnici objavil biely paperback s titulom Ekonómia dobra a zla, nezaváhal som. A rozhodol som sa čitateľom Menej štátu sprostredkovať môj skromný názorom na dané dielo.

Sedláčkova kniha sa síce venuje ekonómii, ale nie je to klasický ekonomický titul. Je tam množstvo filozofických úvah a miesto bežných problémov efektivity posudzuje ekonomické správanie z pohľadu morálky.

Kniha je obsahovo rozdelená na dve časti – v prvej nám Sedláček približuje stav ekonomického myslenia v konkrétnej historickej dobe a v tej druhej už naplno dáva priechod svojim filozofickým úvahám a moralizovaniu.

Historický exkurz sa začína v starovekej Mezopotámii. Cez antické Grécko sa dostaneme k judaistickým a kresťanským pohľadom na hospodársku aktivitu. Krátko sa venuje osvietencom a dlhšie Adamovi Smithovi. Tým sa Sedláčkovo historické okienko končí.

Musím povedať, že ma prekvapilo, ako laicky sa Sedláček stavia k niektorým ekonomickým témam.

Snaží sa byť aktuálny a preto sa v dnešnom po uši zadĺženom svete venuje fenoménu dlhu. A démonizuje ho ako šialený kazateľ s bibliou v ruke na americkej ulici. Pritom celý proces zadĺženia, investovania a splácania dlhu je pre ekonomiku veľmi prínosný.

Od doby, keď sa ľudstvo dostalo do stavu, že dokáže vyprodukovať prebytky – čiže usporiť – tak existuje možnosť tieto ušetrené zdroje investovať. A aby bol sporiteľ ochotný svoj kapitál riskovať, tak mu dlžník vracia aj niečo naviac v podobe úroku. Bez tohto mechanizmu by si každý podnikateľ musel na svoju investíciu najprv nasporiť, čiže projekty kapitálovo náročnejšie ako vlastná kaviareň by boli v podstate nezrealizovateľné.

Autor pod vplyvom aktuálnej krízy paušálne zavrhuje zadĺženie, pritom dnešná situácia súvisí skôr s možnosťou vytvárať zdroje kliknutím na klávesnici a tým celý proces odbremeniť od fázy sporenia. To bola svojho času prirodzená brzda, ktorá zabraňovala, aby sme zadĺžili x generácií do budúcnosti.

Rovnako nepochopiteľný je pre mňa Sedláčkov boj s termínom homo economicus, ktorý sa tiahne celou knihou. Vraj komplexnú ľudskú bytosť karikuje do podoby mašiny na peniaze. Pritom ekonómia chápe hraničný úžitok subjektívne a sám autor na inom mieste potvrdzuje, že pojem je tautológia (vždy pravdivý). Homo economicus je manažér workoholik, ktorý nedokáže minúť svoju zákonnú dovolenku a aj jeho manželka, ktorá sa venuje výchove detí a starosti o domácnosť. Obaja vykonávajú činnosť, ktorá im prináša najvyššiu hraničnú užitočnosť.

Približne okolo kapitoly venujúcej sa Adamovi Smithovi, sa Sedláček vrhne na moralizovanie. To sa prejavuje tým, že v duchu nadpisu svojej knihy, začne v ekonomickej aktivite vyhľadávať dobro a zlo. Ak by som to mal zjednodušiť, tak dobrom sú všetky tie vymoženosti a pôžitky, ktoré nám moderná ekonomika prináša a zlom negatívne ľudské vlastnosti (toľko sprofanovaný greed respektíve Smithov self-interest) ktoré nás nútia dosahovať stále viac spomenutých benefitov.

S takouto interpretáciou zla sa nedokážem stotožniť.

Musím povedať, že celú knihu som čakal na názorný príklad takto chápaného ekonomického zla. Lebo na mikroúrovni by to musel byť ten Smithov pekár, ktorý každé ráno skoro vstáva, pečie chlieb pre svojich spoluobčanov a tí si ho potom od neho dobrovoľne kupujú. A to všetko robí s chamtivou predstavou, že svojim deťom dokáže zaplatiť napríklad kvalitnejšie vzdelanie, zatiaľ čo on sa bez neho dokázal zaobísť.

Ak toto má predstavovať zlo, tak každý človek, poctivo pracujúci s víziou zlepšenia svojej materiálnej situácie, je v podstate pešiakom Sedláčkovej ekonómie zla.

Asi najbližšie názornému príkladu sa autor priblíži, keď si pomáha Mandevillovým dielkom Bájka o včelách. Absencia nerestí by vraj spôsobila, že by bachari vo väzení boli bez práce (!). Nech samotný čitateľ posúdi, či sa na základe tejto implikácie dá hodnotiť dôležitosť negatívnych ľudských vlastností pre hospodársky rozvoj.

Nerád by som ale bol, keby sa z napísaného šíril dojem, že morálka nemá v dnešnom svete miesto. Práveže je príliš dôležitá nato, aby sme ju hľadali až v konkrétnom ekonomickom konaní. Morálka má existovať nad ekonomikou. Ak by sme ale superioritu morálky uznávali, tak by sme v žiadnom prípade nemohli riešiť koľko zárobku veľkodušne prenecháme pracujúcim, ani ako si majú usporiadať svoj zamestnanecký vzťah dvaja svojprávni občania. A vtedy by sa ekonómia mohla spokojne venovať efektívnemu využívaniu vzácnych zdrojov. Ale ako hovorí Rado Baťo, to by už ekonómia stratila na svojej kráse a rozmanitosti.

Sedláček kritikou tzv. rastového kapitalizmu neduhy verejného sektora paušalizuje na celú ekonomiku. Súkromný sektor reagoval na krízu prepúšťaním a bankrotmi. Ak nie ste bankári alebo vaša firma nieje príliš veľká na krach, tak ste ani inú možnosť nemali. Práve problematické privilégium emitenta peňazí dáva štátnemu sektoru neustále aj druhú možnosť. Nemôžeme sa potom čudovať, keď ju aj využije.

Drogová závislosť na ekonomickom raste je problém verejného sektora. Je to podľa dnešných financmajstrov jediný spôsob ako sa zbaviť sekery, ktorú za posledné roky zaťali. Sedláček by sa veľmi čudoval koľkí za poslednú dobu znížili svoju spotrebu, keby sa popýtal napríklad ľudí čakajúcich v šóre na úrade práce.

Čo som ale Sedláčkovi zhltol aj s navijakom je jeho kritika márnej snahy mainstreamovej ekonómie o matematizáciu ľudského konania. Modelovať ekonomické správanie v prostredí, kde iracionalita nie je úchylkou od racionálneho normálu, ale jeho fundamentálnou vlastnosťou je nemožné.

To na margo mnohých diskutérov na našich stránkach, ktorí tvrdia, že súdobá ekonómia dokázala problém od reality odtrhnutých modelov vyriešiť, len nejakí neznalí ignoranti to nepostrehli. Tak minimálne Tomáš Sedláček si to nemyslí.

Sedláčková kniha má svoje silné momenty. Či to stačí na prečítanie, to si už musí vyhodnotiť každý sám, však sme nakoniec všetci homo economicus. U mňa prevážil fakt, že raz budem môcť v príhodnej chvíli konštatovať Sedláček? tak toho som čítal.

691 celkovo návštev, 2 návštev dnes