Pravdepodobne väčšina z nás má nejakú úchylku, ktorá sa jeho okoliu môže javiť ako iracionálna, hlúpa alebo priam odpudivá. Ja si sem tam rád prečítam statusy a články Eduarda Chmelára. Priznávam, pre niekoho to môže byť naozaj extrém. Pre mňa, ako si už možno niektorí všimli, však forma a obsah článkov pána Chmelára predstavuje nekonečnú studnicu námetov na zamyslenie sa. Bolo tomu tak aj naposledy, ale keďže mi pohotový pán Chmelár zmazal komentár na jeho stránke a zabránil písať ďalšie, budem reagovať touto formou.
Rozmýšľam nad tým, či sa naša krajina vie na niečom zhodnúť. Vidím v nej hlbokú historickú rozpoltenosť a toto prekliatie doteraz nikto nedokázal prekonať. Bojujeme medzi sebou, vytvárame záujmové skupiny, organizácie, platformy, no nemáme určené ani základné spoločné priority. Počítame zisky, straty, usilujeme sa zničiť konkurenciu, vyhrať nad súperom, no doteraz sme sa nedokázali zhodnúť na tom, aký chceme mať štát, kde chceme vidieť túto republiku o dvadsať – tridsať rokov. A tak sa ruveme ako psy, plátame diery, ale čoraz viac ľudí podvedome cíti, že takto to už dlho nevydrží.
Tak už vieme, čoho má pán Chmelár plnú hlavu. Rozmýšľa, či sa naša krajina vie na niečom zhodnúť. Aj keď žijem na tejto planéte relatívne ešte len krátku dobu, musím sa priznať, že som ešte nevidel žiadnu krajinu sa na niečom zhodnúť. Vlastne ja som ešte nevidel ani žiadnu krajinu nad niečím rozmýšľať, či vyberať si medzi alternatívami a tobôž následne konať. Toto nie je chytanie za slovíčka, to je základný filozofický problém ľudí ako pán Chmelár. V ich mysliach je na najvyššom piedestáli harmonizovaný a synchronizovaný kolektív, ktorý tancuje ako niekto iný píska (kto a čo ma pískať sa dozvieme ďalej v texte).
Vraj máme hľadať základne spoločné priority a zhodnúť sa na tom, aký štát chceme. Tieto nacvičené frázy, premety a kotrmelce, ktoré tak radi podávajú rôzni intelektuáli, nám asi majú nenápadne sprostredkovať informáciu, kde máme hľadať tieto priority – u nich. Inak si neviem vysvetliť ich frekventovanosť. A pritom stačí tak málo, aby si pán Chmelar a podobní už konečne uvedomili, že ich predstavy sú naivné a zároveň zvrátené. Naivné sú z dôvodu, ktorý už pomerne dávno opísal Mancur Olson v prelomovej práci The logic of collective action. V nej sa okrem iného dozviete, že organizovanie veľkej, nesúrodej skupiny bez selektívnych podnetov skončí s veľkou pravdepodobnosťou bez úspechu. Je tomu tak z jednoduchého dôvodu – náklady na zapojenie sa do diania dopadajú na konkrétneho jednotlivca, pričom výnosy sú rozptýlené vo forme kolektívneho statku medzi všetkými, čoho dôsledkom nastáva klasický problém čierneho pasažiera. V skratke – iba blázon (ak nepočítame akademikov pri rannej káve) by sa každodenne zamýšľal nad „základnými prioritami“ a „nad tým aký štát chceme“ a následne konal, spolupodieľal sa a prispieval do tohto projektu. Po druhé, zvrátene je to z praktického dôvodu. V realite je to totiž vždy nejaká hlasitá menšina, ktorá prevezme zodpovednosť za „stanovanie priorít a podoby štátu“ a tieto svoje predstavy vnúti násilím – prostredníctvom štátu – všetkým ostatným. A kto by neveril, alebo pochyboval, pán Chmelár pokračuje:
Každá ponovembrová vláda deklarovala, že vzdelanie, veda a výskum sú jej prioritami. Napriek tomu financií do tohto rezortu neustále ubúdalo. Je to také absurdné, akoby som svojmu synovi povedal, že jeho vzdelanie je pre mňa prioritou a namiesto Harvardu by som mu kúpil auto. Ako je možné, že pred rokom 1989 sme dokázali dať do vedy a výskumu takmer štyri percentá HDP a dnes nedokážeme naškrabať ani pol percenta? Ako je možné, že Česi sem investujú trojnásobok? Podľa môjho názoru potrebujeme spoločenskú dohodu. Ak sa zhodneme na tom, že moderná vzdelaná spoločnosť s vyspelými technológiami je absolútnou prioritou budúcnosti tohto štátu, potom táto priorita musí byť vyjadrená aj dlhodobým masívnym prísunom financií – aj keby to išlo na úkor výstavby diaľnic, výzbroje armády čo dokonca poľnohospodárskych dotácií. Inak to nie je priorita. Viem, že teraz budú mnohí nesúhlasiť a namietať, že si zaslúžia aj tí, aj tamtí, aj hentí… Žiaľ, malomyseľných je medzi nami neúrekom. Napokon, videl som to už pri štrajku lekárov či učiteľov, ktorých okrem ich kolegov pochopil a podporil málokto. Ale v tom prípade sa nesťažujme na politikov, lebo my sami nevieme, čo chceme. Je to krátkozraké. My sami sme zodpovední za to, že nedokážeme myslieť ako veľký národ – veľký nie počtom obyvateľov, ale veľkosťou svojich úloh. Buď budeme trocháriť, šomrať a prešľapovať na mieste alebo sa nadchneme pre veľké ciele a s týmito úlohami budeme aj rásť. Nemôžeme sa mať lepšie, ak nedovidíme za roh, ak podceníme význam technologických inovácií a investícií do vedy a vzdelania. Ak toto nechápeme, ak toto nedokážeme žiadať od našej štátnej reprezentácie, potom chyba nie je v politikoch, ale v nás samých.
Dojemné, perfektne napísané a keď si naozaj uvedomíte, čo pán Chmelar požaduje, omráčujúce. Ale poporiadku. To čo som písal vyššie o Mancurovi Olsonovi a veľkých skupinách bez možnosti sa presadiť neplatí, resp. platí presný opak, keď sa jedná o pomerne malé, značné homogénne skupiny, v ktorých existuje možnosť selektívnych podnetov. A presne tieto podmienky spĺňa – okrem rôznych finančných a záujmových skupín, profesných združení, obchodných komôr, lobistických uskupení atď. – napríklad aj vedecká obec. Takže sme sa dočkali. V úvode sme sa dozvedeli, že kto má tancovať a teraz už konečne vieme, kto bude pískať a aká pesnička sa bude hrať.
Pán Chmelár nás chce prevažne emotívnymi argumentmi presvedčiť, že určitá skupina ľudí* potrebuje niekoľko násobne navýšiť jej rozpočtové zdroje plynúce od štátu. Text je preplnený vatou o „našej“ neschopnosti sa dohodnúť a konať a na záver „nám“ pán Chmelár sype popol na hlavu a označuje „nás“ ako malomyseľných a krátkozrakých. Odpoveď na tieto náreky som už pánovi Chmelárovi naznačil vyššie, ale zamyslime sa nad časťou, ktorá je v texte len implicitné vyjadrená. Údajne viacej zdrojov do vzdelania a vedy implikuje viacej a lepšieho vzdelávania a vedy a to implikuje viacej a lepších technologických inovácií. Snáď neexistuje hlúpejšia predstava. Pre prvé pochybnosti nemusíme chodiť ďaleko. Stačí si pripomenúť, že aj napriek tomu, že v Československej socialistickej republike „investovali“ 4 % HPD do vedy a vzdelávania, ako koniec koncov píše aj sám pán Chmelár, nezdá sa, že by to tu pred 89. rokom prekvitalo technologickými inováciami.
Príčina je úplne jednoduchá a štandardne prítomná pri „politických riešenia“. Je ňou rozdiel medzi deklarovaným zámerom a reálnym výsledkom akéhokoľvek politického plánu, ktorý vychádza z naivného konštruktivizmu. Navyše už len samotný fakt, že je nejaká služba hodnotená na základe toho, koľko sa pri jej realizácií minie, by malo u daňového poplatníka zarezonovať ako varovný signál. Ale to by bolo naivné očakávanie, lebo práve skupina daňových poplatníkov je skupina, ktorá sa najťažšie organizuje a najľahšie vyciciava. Zapadá presne do agendy každej správnej záujmovej skupiny: koncentruj výnosy a rozptyľuj náklady. Preto by som sa nečudoval, keby sa niekedy podarilo presadiť aj niekoľkonásobné navýšenie zdrojov na vzdelávanie a vedu a rovnako by som sa nečudoval, keby tie peniaze len pretiekli byrokratickým systémom a nepriniesli daňovému poplatníkov žiadny osoh.
*Skupina do ktorej náhodou patrí aj sám pán Chmelár, ale to vôbec nie je dôležité a v skutočnosti predpokladám, že má pán Chmelár len tie najlepšie a najúprimnejšie úmysly a vôbec mu nejde o nejaké seba obohatenie sa.
10,328 celkovo návštev, 1 návštev dnes
bohužial hlavne na mladej generacii je vidieť, že naozaj chybaju peniaze na vzdelanie.
2 3
Mne pride mladsia generacia podstatne vzdelanejsia ako boli vzdelane tie pred nimi v ich veku. Akurat to nie je vdaka peniazom, co dava stat na skolstvo.
10 1
to že ti „to pride“ predsa nie je dôkazom, že je to tak. dôkazom vzdelanosti je uspešne uplatnenie vedomosti. bohužial dnes školy produkuju diplomantov a nie vzdelancov. poznam osobne bakalarov a magistrov, čo nevedia malu násobilku. tata zaplatil faktury a tak som videl jedneho ako mu v aule UK dali diplom za nejake kaskady. bohužial taki ludia nedokažu nič vytvoriť. a tak na slovensku prakticky neexistuje realizacia slovesnkych vynalezov alebo vlastnych výrobkov. autor članku napísal že to tu pred 89. rokom neprekvitalo technologickými inováciami. čo je zjavna nevedomosť ziskana vzdelavaním na UMB. československo exportovalo a pre domaci trh vyrabalo vyrobky založene na vlastnych vynalezoch a vyvoji a nie auta a telkače vymyslene v korei a v nemecku. to že sa v ich zlepšovaní a vyrobe po roku 1989 nepokračovalo, nebolo dane ich úrovňou a ani urovnou vyvojarov a inžinierov, ale mafianskym riadením štatu, tzv. šokovou terapiou a velmi čudnou privatizáciou.
4 0
Iste. Mne to len pride. Nepovazujem to sa exaktny fakt. Samozrejme, je bez diskusie, ze dnes diplom je na urovni toaletneho papiera a niektore skoly ich iba rozdavaju, o urovni absolventov skoda hovorit. Ale ako pises, dokazom vzdelanosti je uplatnenie vedomosti. A dnes je pomer ludi pracujucich na miestach vyzadujucich nejake odborne znalosti vyssia ako tomu bolo v minulosti. Klasicki robotnici a rolnici su na nezvratnom ustupe.
A k tomu exportu zpred 89. Ano exportovalo sa, ale povacsine len do vychodneho bloku a „priatelskych“ krajin. V momente ako padla opona a volnemu obchodu sa prestalo branit, tak nase vyrobky jednoducho nestihali konkurovat. Od elektroniky po auta. Ktore vyrobky vyrabane v 1989 u nas zniesli porovnanie s tymi na zapade?
1 1
ak ma človek trinastročnu dceru iste ju nepošle na diskoteku otehotnieť, ale počka až dospeje, doštuduje a potom ju da šikovnemu mladencovi, nech mu vnučata narobi.. tak sa to malo urobiť aj otvaraním trhu. to že sa tak nestalo bola hlupost. že to ide dokazuje komunisticka čína. najväčši ekonom minulého storočia Teng Siao-pching našiel správnu cestu.
a ktoré vyrobky zniesli porovnanie? potravinarstvo, chemia, paliva, zbrane zariadenia pre dopravu, chemicku výrobu, energeticke stroje. letecky priemysel. ani svet na západe nebol len o flat sony farebnych televýzoroch a emtrojkovych bavorakoch a dodnes nie je. ved dnes nemaš vyrobok ktorého životnost je dlhšia ako splatnost pôžičky čo ti na jeho kupu daju.
1 2
Z tvojho zoznamu bolo na svetovej urovni iba ak strojarstvo. Okrem zbrani samozrejme. Kuvajtska vojna ukazala kvalitu ruskych tankov, co sa u nas vyrabali v licencii.
K tej Cine iba tolko. Usli hodny kus cesty zo staroveku, kam ich dostal Mao s jeho napadmi, to je pravda. Ale este hodne vody pretecie v Zltej rieke, kym bude mat vacsiu perpektivu dieta narodene v Cine ako dieta narodene na Slovensku. Mimochodom, ani u nas to otvaranie trhov neslo nejako rychlo. Este za Meciara tu bolo viac socializmu ako volneho trhu. Dalo sa to vsetko robit este rychlejsie.
A je zaujimave to prirovnanie nasej krajiny po 40 rokoch socializmu k mladej blbej pubertiacke. Dost to hovori v akom stave ta nasa ekonomika aj vzdelanost boli.
1 1
tank určeny na dynamicku utočnu operaciu je samozrejme uplne na níč, ak je zakopany v púšti a bez posadky. videl niekde obrazok mrtvych irackych tankistov? asi nie, lebo ani ja nie. iračania utiekli a slavni spojenci porazili opustené palposty. nebojovali, tak ako to maju arabi vo zvyku už od čias tureckeho sultana sulejmana nadherného. na tu žltu rieku si spomen ked ťi čínan deti za minimalku zamestna. za mečiara tu nebol socializmus ale mafianske rozdelovanie národného majetku. aj za čarnogurského a samozrejme aj za dzurindu. fico už rozdeluje priamo peniaze, aby sa jeho kamoši nemuseli trapit z majetkom.
slovinsko na to išlo inač a nejake problemy ma až teraz. my sme v nich od začiatku.
1 0
Toto vysvetlenie irackej porazky pocujem prvy krat. Aj to, ze arabi nemaju vo zvyku bojovat. Prekvapive tvrdenie, hlavne o iracanoch, ktori predtym 8 rokov bojovali proti Iranu, potom co opustili posty v Kuvajte este stihli porazit kurdske aj sitske povstanie a nakoniec skoro dekadu zatapat americkej armade pocas okupacie.
Ano, je tu moznost, ze raz bude nejaky cinan ukolovat moje deti, ale nebude to preto, ze tam trhy otvarali pomaly, ale preto, ze v Europe tie trhy pomaly, ale isto skrtime.
2 0
no vidí musiš si doštudovat použitie tanku t72 v boji. ja mam vyhodu, že ešte ked ich zavadzali bol som na vojne v praslaviciach, kde tie tanky boli. iste vieš, že bol obrovsky rozdiel nielen medzi iranskou armadou a americkou, ale aj spôsobe vedenia vojny.
my neškrtíme trhy? to maš odkial? maš nejaký dôkaz?
0 1
No super diskusia, ale čo to má spoločné s hochštaplerom Chmelárom? On nie je ani inžinier, ani vedec, len pindač. Ak inžinier urobí nepodarok, tak spadne most, alebo nepôjde motor. Ak urobí nepodarok fyzik či chemik, tak to je hneď vidno. Chmelár sa živí kladením pekných slov na vytváranie pocitov, ani myšlienku to nemá. Veda je univerzálna a nezávislá na jazyku. Vezmite Chmelárovi jeho slovenčinu a čo ostane z jeho zručností? Nič. On totiž nič nehovorí, forma je dôležitejšia, než obsah. A uživí sa. Niečo nie je v poriadku.
1 0
Ale zabudate na jednu dolezitu vec, ze nie je problem vyrobit kvalitne, super-duper veci. Aj nasa vlada keby chcela tak vyrobi najmodernejsie a najlepsie verejne zachody na celom svete. Opakujem, to nie je problem. Problem je vyrabat tak, aby naklady pokryli vynosy. Ak sme tu aj nieco vyrabali „kvalitne“ (co vsak nema nic spolocne s inovaciami btw), tak to o sebe nehovori nic, ak to nedokazalo konkurovat zapadnym – ovela lacnejsim – postupom vyroby…
Inak zamyslal som sa nad tou tezou, ze to tu po 89. vsetko rozkradli a znicli „nas“ priemysel. Moze mi niekto vysvetlit ako sa da – UDAJNE – prosperujuci priemysel uradnutim znicit? Ok, berem, ze privatizacia znamenala, ze sa k tomu dostali za babku darebaci, ale to potom akoze ti darebaci co s tym spravili? Nechapem… ono to bolo vynosne a oni to vyhodili do vzduchu ci co ? Jedine co ma napada, je, ze tie kapitalove statky /fabriky, stroje/ predali a ODNIESLI do zahranicia… inak naozaj nechapem…
4 1
niečo ako lacna pracovna sila ako užasna vyhoda slovenska je v prudkom rozpore s nazorom, že tu sa vyrabalo drahšie. naázorny priklad: moj trojizbovy byt postavili v roku 1993 za 100 000 Sk. nič sa s nim nestalo len som v nom byval a teraz maá cenu 78 tic eur čo bratku 2,3 miliona Sk. viete mi povedat kde sa prejavila ta užasna západna produktivita? prečo dnes sa nestavaju byty za 30 000 Sk?
a vykradnutie zvereneho podniku? existuje x – mechanizmov ako može manažement vykradnut zverenu firmu. nakoniec deje sa to aj amerike aj v nemecku. to iste sa udialo aj u nas a hlavným dovodom nebolo to, že podnik bol štátny, ale to že to bolo a je beztrestne. napríklad: nie je nič jednoduchšie ako pozastaviť uhradu došlich faktur v železiarnach a ked sa na učte nasporí miliarda, dat si ju vyplatiť v zmysle vlastneho premioveho poriadku ako mzdu a odviest poistne a dan z prijmu. je to absolutne legalne, ale firma na to skape. a tak skapali mnohe. ono aj preto sme ekonomicky svet obohatili o pojem TUNEL.
0 0
lacna pracovna sila nie je jediny faktor pri vyrobe, skus lacno vyrobit auto v nejakej zaostalej krajine, kde je skutocne lacna pracovna sila…
takze ako hovoris sam, nejde o to, ze bol ten podnik statny, vynosny, nevynosny, efektivny alebo neviem co, ale proste na slovensku sa jednoducho kradne /neplatenie faktur/… to vsak nema nic spolocne s tym, co sme sa bavili vyssie, tj ci slovenske podniky boli alebo neboli konkurencieschopne…
0 0
vraj najlepšie vino na svete je chateau petrus, ostatne chceš vyliať?. najlepšie auto porsche 911 a preto prestaneš vyrábat dodavky? mnohe fabriky boli na svetovej urovni. niektore dobre riadene prežili, niektore kupili cudzinci a s mnohymi ich privatizeri učelovo zbankrotovali. existovali samozrejme fabriky, ktore neprodukovali svetovu špičku. ale nemusiš vyrabat najlepši syr na svete, ked ho chceš predat vo zvolene. nikde nie su všetky podniky celosvetovo konkurencie schopné, ale ich produkt sa dokaže uplatnit na trhu kde posobia. u nas ale došlo ešte k tomu, že sa zmenil ekonomicky system a tak došlo k likvidacii mnohych firiem nie na zaklade trhovych podmienok ale politickych okolnosti.
0 0
Suhlasim s clankom, ze pan Chmelar vykrikuje veci do prazdna a apeluje na velku skupinu danovych poplatnikov, pricom tieto myslienky su dopredu odsudene na neuspech.
Ked to mam vsak zobrat z druhej strany, ake navrhujete ine, lepsie riesenie, ako sa naburat do hlavy ficovolica a vysvetlit mu, ze jeho vodca je spickovy populista, ktoremu realne nejde o ziadne socialne istoty obcana?
Akym inym sposobom sa da dosiahnut zmena v mysleni cloveka? Vyriesi sa to cez masovu osvetu na socialnych sietach, alebo treba pasivne cakat na vymenu dvoch ci troch generacii?
1 1
odpoved je v menej statu – menej moci pre fica.
v demokracii bude vzdy vladnut niekto ako fico – schopny populista.
3 0
Ako dosiahneme menej moci pre Fica? Tym, ze sa obcania zmobilizuju a nepojdu ho volit. Co ale uz popiera ideu celeho prispevku – organizovanie velkej skupiny, ziadnych mensich homogennych celkov.
0 0
K tomu, aby občania nevolili Fico, vôbec netreba organizovanosť ani vytváranie kolektívnej bytosti na Chmelárov spôsob. Stačí IQ: trochu pamäti a trochu schopnosti vyhodnocovať fakty a nie rečičky a sľuby. Individualizmus nie je prekážkou.
0 0
Chces menej moci pre Fica (a jeho populistickych nasledovnikov)? Zniz dane, zaved spoplatnene statom neriadene skolstvo a zdravotnictvo, zrus socialnu a zdravotnu poistovnu, zrus hlasenie trvaleho pobytu a kopec dalsich byrokratickych povinnosti, zrus statisticky urad, zrus povinnost cistit cudzi chodnik od snehu a zaroven povinnost majitela chodnika umoznit ti ho zdarma pouzivat, zrus dotacie do priemyslu a polnohospodarstva. A Ficova moc, i keby bol navzdy premierom sa vyrazne znizi.
0 0
Skutočne netuším čo je vlastne pointou tohto článku. Je to akýsi apel že akékoľvek združovanie sa a používanie politického procesu na presadzovanie politického programu je apriori zlo? Ľudia sa majú prestať starať o ekológiu, dopravnú infraštruktúru či o správu verejných statkov?
A keď už sme pri tom, týka sa to aj apatii v prípade ak politický proces (krajina sa „zhodne“) napríklad na potlačovaní vlastníckeho práva? Alebo (to správne definované) vlastnícke právo je už dobrá agenda za ktorú je osožné sa združiť a viesť politický zápas? Tam už neplatí logika kolektívnej akcie kedy väčšina (čo je za vlastnícke práva) „tyranizuje“ menšinu?
5 1
– Ano, presne.
– Nie, to ste nepochopili, mensina praveze „tyranizuje“ vacsinu.
2 1
Opäť vynikajúco napísané. Ja by som len dodal, že podobní intelektuáli sa vyskytujú aj na opačnej (?) strane. Mojom „obľúbencom“ je predseda Programovej rady Občianskej konzervatívnej strany. Ten to vidí ešte jasnejšie:
“ Problémom sú občania tohto štátu, ktorí sú tak naivní, hlúpi, alebo dôverčiví, že im, alebo tým, ktorí ich menujú, dali svoje hlasy vo voľbách. To je základný problém Slovenska. “
.
Takže základným problémom nie je systém demokracie, v ktorom rozhodujú ľudia podľa svojich subjektívnych preferencií, ale to, že nerozhodujú v súlade s programom OKS. Predpokladám, že riešenie vidia v rovine svojho bývalého guru Šebeja. Podľa vzoru Egypt. Môžete si demokraticky zvoliť svojich predstaviteľov, ale keď si zvolíte tých nesprávnych, my sa už postaráme, aby ste si to „rozmysleli“.
6 1
A to pán Chmelár ešte nevie, že čím viac sa niečo dotuje, tým to čoraz viac a viac upadá…
2 2
No vidite aki ti Fini boli hlupi ked v krize po rospade ZSSR , ked vrazili prachy do skolstva a vedy. Mohli vyvazat sobinu a drevo.
3 0
chmelar ma bohuzial svatu pravdu aj ked ho osobne moc v laske nemam. pokial sa vsetci nespojime do kopy a nezacneme robit veci organizovane a spolone tak si s kazdym osobitne jednoduho vytru prdel. v tomto ma jednozncne pravdu. mam osobne skusenosti ze to tak je ked sme na strednej chceli nieco presadit u riaditela indvidualne vam akurat naplul do ksichtu, nic si individualne nevybojoval, ale ked sme vystupili ako trieda ako cela skupina, kolektiv hned sme si vybudovali respekt. lebo sme mali respekt a dolezitost ako skupina.
sam v zivote nic nedokazes. kazdy si s tebou vytre ….. ale spolocne sa da urcite dokazat viac. v tomto ma chmelar pravdu.
1 4
A ja som si myslel, ze Olsonov zaver je intuitivny a ze snad vacsina /okrem tazkych intelektualov/ chape problemy a neprekonatelne komplikacie pri organizovani vacsieho kolektivu… Dakujem za vyvratenie tejto myslienky.
2 2
tak to s tym kolektivom mas stopercentu pravdu,
ked ta v noci prepadne jednotlivec, tak mas celkom relevantnu sancu na obranu, resp. utek. ked ta ale napadne banda vyrastkov, tak to aby si im rovno dobrovolne odovzdal penazenku.
0 0
chmelar predpokladam pracuje v skolstve
mal som kolegu informatika-programatora a ten daval uplne rovnake tiriady ako edo, len miesto skolstva presadzoval informatizaciu. predpokladam, ze keby sme sa spytali na priority nejakeho futbaloveho fanusika, tak by presadzoval stavanie futbalovych ihrisk hore-dole po slovensku. pockat! jedneho takeho poznam a ma celkom velku rozhodovaciu pravomoc 🙂
tento pristup k svetu – ze to co robim ja najsam dolezite na svete – je bezny fach idiotizmus a neda sa s tym nic robit
2 1
Na Chmelára som chodil poľovať na changenet, lebo to tam úplne prehnal. Tak tam prestal chodiť nielen on, ale aj jeho zelení koryfeji. Svoje slovné hnačky a zhluky slov bez významu publikuje tu a tam, kde môže.
http://www.changenet.sk/?autor=370527
1 1
Netýka sa to KONKRÉTNEJ osoby.
Všetci vedia, že mať veľa funkcií je „problém“.
Poznám poslanca mestského zastupiteľstva, čo je zároveň poslancom VUC, poslancom NR a riaditeľom štátnej firmy.
Poznáme šéfa VUC čo je zároveň europolsancom.
Je ich mnoho a preto menovať nejakých je len možnosť ako na iných zabudnúť.
Ide o princíp.
Všetci odmietajú veľa funkcií. Ale „občania“ voliči nevedia donútiť, ani inšpirovať politikov aby sa to nedialo.
Je to vždy u vládnych (aj nevládnych) skupín.
Je to logické že taký človek nerobí nič poriadne.
Aj keď „zdravý“? rozum hovorí je nerozumné mať viacej funkcií vždy to voliči svojim prepáčia a u tých druhých kritizujú.
Preto nemôžeme meniť politikov kým nezačneme meniť seba.
Ak mi niečo vadí malo by mi to vadiť „všade“ a nie iba tam kde mi to vyhovuje…
Za socializmu koloval tento:
Aký je rozdiel medzi straníckym funkcionárom a japonskou kalkulačkou?
Japonská kalkulačka má menej funkcií…
0 0