Každý štát chce vždy a všade mať len zúfalých, bezútešných, beznádejných a znevážených ľudí. Prečo? Pretože takí ľudia nič nerobia. Sú predvídateľní, kategorizovatelní, ohybní a v podstate bezmocní. Takí ľudia neprídu so žiadnym neočakávaným prekvapením, nie sú hrozbou pre nejakú zmenu a nič nedestabilizujú. To je ideálny svet, ktorý si želajú všetci byrokrati, plutokrati a technokrati. Majú potom ľahký život a čistú cestu. Život má byť pre každého len včera a dnes – navždy. To je masa, ktorú chce štát ovládať. Svet demoralizovaných a poslušných občanov, ktorých budú vlastniť.
Naopak nádej narúša tento zdanlivý poriadok. Vidí veci, ktoré ešte neexistujú. Funguje ako prísľub budúcnosti inej ako je súčasnosť. Hrá sa s neistotou budúcnosti a odvažuje si predstaviť, že ideály sa môžu stať realitou. Tí čo takto rozmýšľajú sú hrozbou každému režimu. Prečo? Pretože ľudia ktorí takto rozmýšľajú budú nakoniec možno aj konať takým spôsobom. Takí ľudia sa nepodriaďujú a rebelujú.
A napriek tomu vidíme pokrok všade navôkol. Čo to znamená? Znamená to, že nepodriaďovanie sa je ľudskou normou. Ľudia nemôžu byť večne lisovaní do formy tvorenia štátu. Budúcnosť sa udeje a budú ju tvoriť tí, ktorí sa odvážia prelomiť zlo, odvážia sa nesúhlasiť a riskovať aj zvrhnúť veci, v prospech toho, čo môže byť.
Uvedomil som si to pred niekoľkými rokmi, a keď sa začnete pozerať okolo seba a vidíte mocenské elity, ktoré nevedia a nemôžu vládnuť, objavíte celé tajomstvo spoločenského poriadku. Ukáže sa vám, že ľudia vôbec nie sú pod kontrolou – zatiaľ. Nakoniec sa vám z toho stane celkom sranda. Je to zábavné, pozerať sa na tých „silných“ ako padajú z trónov, na ktorých nedokážu sedieť. Je vzrušujúce používať a držať technológie, ktorým nikto nedal povolenie existovať. Je nakopnutím, pozerať sa na ľudské bytosti, konajúce s víziou budúcnosti – ako vždy vyzrejú na arogantných projektantov, ktorí chcú zmraziť dejiny, kontrolovať našu myseľ a zničiť náš svet.
Ak im chcete vzdorovať, je to veľmi jednoduché: stačí si predstaviť budúcnosť, ktorá je lepšia ako súčasnosť. Stanete sa nepriateľom štátu a ten pocit si budete vychutnávať každú sekundu.
Zdroj: Jeffrey Tucker
7,627 celkovo návštev, 4 návštev dnes
Neviem KTO je podľa tohto príspevku štát.
Osobne si beriem príklad z nemenovaného skromného…Ktorý hlásal štát som JA.
Preto si JA ako štát robím čo len chcem…
J.Z. :
„Neviem KTO je podľa tohto príspevku štát.“
Podla mna je stát množina slabochov, tzv. občanov,, ktorí si zvolili svoju vládu, aby ich ochranovala, podporovala, …… A táto vlada ich okráda, a tvrdí, že ochranuje.
Títo tzv. občania maju strach zo slobodného života, potrebuju nad sebou tvrdu ruku.
Ak si ty dokážeš „robiť čo chceš“, a ked ťa táto banda občanov neobmedzuje a neokráda – tak to ti gratulujem. Poraď, ako si to dosiahol.
Vdaka za tie červené body. Som rád, ked zareagujú tí, o ktorých píšem.
Vláda na vás myslí.
Odomna ich nemas, ale to je jednoducho fakt, ze su dva typy ludi, pricom jednym sloboda vyhovuje a inym, predstav si, zas tak moc ani nie. Je to ten isty princip, preco niekto je podnikatel a niekto iny nie je. Ten druhy vobec nemusi byt o nic horsi clovek, mozno je to spolahlivy a kvalitny zamestnanec, len je jednoducho inak vnutorne nastaveny – potrebuje nejakeho sefa a niekoho kto mu dava zadania a ulohy a kto mu slubi stabilny plat. Aj ked je to mozno vzdelany a inteligentny clovek, ako podnikatel by mozno do mesiaca skrachoval, pretoze na to proste nema bunky a potrebuje viac nejaku zivotnu istotu (dnes tak sprofanovany pojem, no aj tak je to normalna legitimna potreba viz. bezpecnost a maslowova pyramida – tym rozdielom medzi tymito dvoma spomenutymi skupinami je prave miera tejto potreby po bezpecnosti vs. potreba slobody resp. sebarealizacie)… Netreba za tym hladat nic viac, len jednoducho nie vsetci ludia su dravi a potrebuju samostatne prerazit a mat vsetko sami pod kontrolou. Je to vnutorne nastavenie ludi (a nielen ludi, da sa cosi podobne vysledovat aj u zvierat, resp. cicavcov), kvoli ktoremu im vyhovuju odlisne podmienky. Problem samozrejme nastava, ked sa v spolocnosti znici rovnovaha pri ktorej dochadza k vyraznemu znevyhodnovaniu pozicie jednej ci druhej skupiny kde napr. ambiciozni a uspesni ludia sa nemaju kvoli prilis velkym regulaciam ako realizovat, resp. nie su motivovani, vs. utlacanie tej druhej menej dravej skupiny ludi, v ktorej vznika nepokoj kvoli strate urcitych zivotnych istot a strachu
„su dva typy ludi, pricom jednym sloboda vyhovuje a inym, predstav si, zas tak moc ani nie. Je to ten isty princip, preco niekto je podnikatel a niekto iny nie je. Ten druhy vobec nemusi byt o nic horsi clovek“
– tí ludia SÚ HORŠÍ, pretože im vadí aj moja sloboda, aj mne ju berú pomocou ich milovaného štatu. Oni slobodu pre seba nepotrebujú, oni potrebuju pre seba hlavne peniaze, ktoré štát berie iným, aj mne, aj ONI ICH DOSTÁVAJÚ. Príliš vela ludí tu žije z penazí. ktoré im štat dáva odmenou za loajalitu.
.
1/5 Spoločenská zmluva so štátom
Niektorí z vás sa pýtajú, čo je spoločenská zmluva….napíšem to bežným, hovorovým jazykom, tak aby to bolo zrozumiteľné, nie odborným právnickým jazykom a potom nadviažem na ďalšie súvislosti… je to zmluva, dohoda, v tomto prípade dvoch zmluvných strán: občan-štát, obidve strany majú práva a povinnosti, ktoré sú spísané v ústave a obidve strany ich musia dodržiavať.
Už roky sme svedkami toho, že štát- štátna moc, túto ústavu permanentne hrubo porušuje.
Podľa ústavy máme právo na odpor, čl.32. Odpor bol podaný už v minulom roku, to bol prvý krok: napomenutie, že to robia zle, protesty a demonštrácie sú ďalším spôsobom napomínania, teraz sme boli vypovedať zmluvu so štátom (rozumej štátna moc), je to jednostranný právny úkon, ktorý sa použije vtedy, keď z dvoch zmluvných strán (občan – štát) jedna strana porušuje zmluvu, v tomto prípade štát (štátna moc) porušuje ústavu, ktorá určuje pravidlá zmluvy a ja ako občan zmluvu vypovedám (neočakávam, ani nie je nutný súhlas štátu na odstúpenie od zmluvy), v hovorovej reči to znamená: ak volení zástupcovia porušili zmluvu so mnou, ja som od tejto zmluvy odstúpila, už mňa viac nezastupujú pri žiadnych úkonoch, odobrala som im mandát na zastupovanie a vláda, parlament a iné štátne orgány sú teraz nelegitímne.
Každý občan je oprávnený odstúpiť od zmluvy so zlým štátom, ak si neplní dohodnuté povinnosti. Právne následky: súkromné orgány, súkromné právo, cenzúra informácií, dane, odvody, pokuty, poplatky a zmluvy o úvere sú neplatné a nezáväzné, štátny dlh je záväzok politikov … .
Toto platí retroaktívne, teda právny stav sa vracia do 1.1. 1993 ku dňu vzniku SR, všetky úkony
a zákony, ktoré urobili vlády za tie roky, sú neplatné.
Týmto dňom sa stávame zákonodarcami priamo my občania a našou povinnosťou je postarať sa o riadenie nového štátu. Tento akt platí pre všetkých, ktorí boli občanmi SR…..pre legitímnosť tohto úkonu, ktorý sme urobili, hovorí fakt porušovania viacerých článkov Ústavy, napr. porušovanie občianskych a osobných práv, nefunkčnosť súdov, nevymožiteľnosť práva a mnohé ďalšie…..všeobecne známe veci netreba dokazovať.
Porušenie práva jedného občana je dôvodom na zrušenie zmluvy so štátom a to platí pre všetkých občanov štátu. Tým, že štátny aparát nerešpektuje zrušenie tejto zmluvy, stáva sa súkromnou mocou a teda diktatúrou, súdy sú súkromné, pracujú v prospech súkromných skupín, už nie sú štátne a ani polícia nie je štátna, ale súkromná-chráni súkromné záujmy nelegitímnej moci, lebo štát ako taký stratil legitimitu.
2/5 http://www.martinus.sk/?uItem=80647
Rozsahom malý spis osvietenského filozofa a proroka Francúzskej revolúcie Jeana-Jacqua Rousseaua (1712 – 1778) O spoločenskej zmluve alebo O princípoch politického práva z apríla 1762 je jedným z veľkých diel politickej teórie. Zadržaný francúzskou policajnou cenzúrou na ceste z Amsterdamu, kde vyšiel, mal byť pôvodne skonfiškovaný, ale vďaka priateľom sa do Francúzska predsa len dostáva. Spolu s ďalším dielom, románom Emil alebo O výchove, ktorý vyjde zanedlho, tam však spôsobuje rozhorčené prenasledovanie autora. Rousseau so svojimi dvoma „horúcimi zemiakmi“ v torbe uteká – pod ochranné krídla Fridricha II. Veľkého – panovníka, ktorý len prednedávnom nariadil pestovanie „amerických“ zemiakov vo svojom Prusku. Výzvou je hneď úvodná veta prvej knihy z prvej kapitoly O spoločenskej zmluve, ktorá predstavuje rétorické zatrúbenie: „Človek sa narodil slobodný, no všade je v okovách.“ Cieľom Rousseaua je spojiť politický a právny poriadok so sebaurčením všetkých. Ľud je suverénom v každej krajine a jeho práva sú neodnímateľné; suverenita je vykonávanie spoločnej vôle: to je reč tretieho stavu, politických reforiem a revolúcií v Európe i mimo nej.
Skutočná spoločenská zmluva, ale aj demokracia však môžu jestvovať iba v malých mestských štátoch. Aj pod touto myšlienkou sa dodnes skvie podpis „ženevský občan.“
3/5 http://www.martinus.sk/?uItem=87923
První souhrnné zpracování tématu práva na odpor a občanskou neposlušnost u nás. Předmětná problematika je čtenáři přibližována jak v právně-teoretické, tak i politologické rovině. Učení o právu na odpor autor sleduje v jeho historickém vývoji.
1. I.časť. http://youtu.be/BG6WoqZNbJ4
II. časť. http://youtu.be/YWWomjhWJqM,
2. http://prison-education.oad.sk/sk/text1.pdf -( http://youtu.be/k0JDkiGJrXs)/11:35 v minute na videu/ http://tivi.azet.sk/video/1932465/protest-v-bratislave-sa-vyhrotil-vyhrazky-smrtou-zasah-kuklacov.html
3. , http://youtu.be/H7vTXatSG44,
4. http://www.ukradli.sk/index.php?kauzy
5. http://asociaciaobcanov.sk/ , http://youtu.be/H7vTXatSG44,
http://www.velvet-evolution.com, http://www.martinus.sk/?uItem=87923, http://www.martinus.sk/?uItem=80647
6. http://new.livestream.com/accounts/6093262/events/2538778/videos/37719411
4/5 Každý občan je oprávnený odstúpiť od zmluvy so zlým štátom, ak si neplní dohodnuté povinnosti.
– Právne následky: súkromné orgány, súkromné právo, cenzúra informácií, dane, odvody, pokuty, poplatky a zmluvy o úvere sú neplatné a nezáväzné, štátny dlh je záväzok politikov … .
– Toto platí retroaktívne, teda právny stav sa vracia k 1.1. 1993, ku dňu vzniku SR, všetky úkony a zákony, ktoré urobili vlády za tie roky, sú neplatné.
– Týmto dňom sa stávame zákonodarcami priamo my občania a našou povinnosťou je postarať sa o riadenie nového štátu.
– Tento akt platí pre všetkých, ktorí boli občanmi SR, pre legitímnosť tohto úkonu, ktorý sme urobili, hovorí fakt porušovania viacerých článkov Ústavy, napr. porušovanie občianskych a osobných práv, nefunkčnosť súdov, nevymožiteľnosť práva a mnohé ďalšie….
– všeobecne známe veci netreba dokazovať.
– Rozšírený výklad čl.32 Ústavy SR…ak sa dlhodobo v štáte nedodržiava ústava najmä štátnymi a verejnými činiteľmi, zákony, ktoré prijímajú, sú namierené proti občanom, ktorých majú zastupovať a vytvárať stále lepšie podmienky na život a ich šťastie, majú občania, ak už vyčerpali všetky možnosti nápravy (a my sme ich vyčerpali), právo na odpor podľa ústavy.
Málokto si uvedomuje, aké široké práva podľa článku 32 občania majú. Je to na začiatku pasívny odpor – to sú petície, sťažnosti, protesty, demonštrácie, transparenty, letáky, podávanie žalôb na súdy, pokusy o dohodu, všetky nenásilné formy, blokovanie križovatiek…., toto sú formy, ako upozorniť na seba, vynútiť si povšimnutie, pozornosť, prinútiť k náprave, k riešeniu stavu alebo situácie, ktorá dlhodobo poškodzuje občanov, porušujú sa ľudské a občianske práva. Pasívny odpor ale môže prerásť do aktívneho, ak k náprave nedôjde a to je právo na revolúciu a tá nebýva nežná (ak nie je zinscenovaná) – bitky, rozbíjanie, rabovanie, záškodnícke aktivity, prepady, barikády, útoky hackerov, nočné prepady, ak protestujúci povie, že má právo podľa tohto článku vziať nepriateľovi život, tak to nie je vyhrážka, ale fakt. Väčšinou sa to môže stať v sebaobrane, ak je ohrozený život alebo pri fyzickom útoku alebo náznaku ohrozenia života nepriateľom (to môže byť aj počas pasívneho odporu občanov).
Mali by sme si definovať, kto, za akých okolností sa nepriateľom stáva: ak bola občanom vzatá možnosť práva na život – tu už nehovorím len o slušnom živote, ten už dávno nemáme, ale občania pod tlakom páchajú samovraždy a pre také niečo sa nikto nerozhodne z rozmaru…nebudem to príliš rozpisovať, už toto stačí, aby sme vedeli kto sa nepriateľom stáva…ak sa revolúcia potlačí násilnou formou, prerastie do občianskej vojny, všetci to vieme a tam sa berú životy…bez opýtania, bez „vyhrážok“…ale stále hovorím: my toto nechceme…tak ako mnohí zamestnaní odišli zo zamestnania, keď ich tam šikanovali (aj ja som to urobila), tak môžu odísť aj policajti, pokiaľ to neurobia, je to len v polohe táranín, že sú na strane občanov, túto dilemu si musia vyriešiť sami…zatiaľ sú to nepriatelia..bohužiaľ, ja už neverím na reči (ficove istoty), ale na činy…
– 5/5 Občiansky kandidát na prezidenta Slovenskej republiky
Mgr.Helena Mezenská
http://www.youtube.com/watch?v=aFE76diJt94&feature=youtu.be
Petičné hárky:
WORD: https://dl.dropboxusercontent.com/u/21545979/petícia.docx
PDF: https://dl.dropboxusercontent.com/u/21545979/PETÍCIA%202-kandidatúra%20na%20prezidenta.pdf
–
„Niektorí z vás sa pýtajú, čo je spoločenská zmluva….napíšem to bežným, hovorovým jazykom, tak aby to bolo zrozumiteľné, nie odborným právnickým jazykom“
– odborným jazykom to NENAPÍŠEŠ, pretože sa to ani napísať NEDÁ, pretože to je LOŽ.
Takáto zmluva je fikcia, blud, ktorá nielenže neexistuje, ale ani NEMôŽE existovať. Je to ptákovina.
„Každý štát chce vždy a všade mať len zúfalých, bezútešných, beznádejných a znevážených ľudí.“
Ja si to nemyslim. Samozrejme suhlasim s tym, ze kazdy stat chce mat pod kontrolou svojich obcanov, no podla mna je mu (vlade) v podstate jedno ako to dosiahne. Ak bude mat vacsi prinos bic, nastolia politiku bicu, ak bude mat vacsi prinos cukor, tak cukru… Hlavne je dosiahnut realizaciu statnych cielov, to jest zaistit prijmy a udrzat moc (moč plati pre nas vsetkych;)). Nesuhlasim vsak, ze sa jedna o ludi ktori su uplne „znevazeni, beznadejni a bezutesni“ ak to znamena, ze uz nemaju co stratit – to totiz vobec nie je pre vladu vyhodna situacia, pretoze clovek co nema co stratit nevaha hrat vabank a nemaju takeho cloveka cim zastrasit, vydierat, ani cim uchlacholit. Idealne typy na zachovanie rezimu su skor „uplne spokojny clovek“, „mierne demotivovany clovek ktory ale stale nie je uplne na dne a ma co stratit“ a vsetky varianty medzi tym. Jeden krajny je „uchlacholitelny“, druhy je zas lahko zastrasovatelny. Tomu prvemu sa (v priemere) nic navyse robit nechce (v zmysle nejakych veci verejnych) pretoze nic navyse v tomto smere uz nepotrebuje (niekto z vyssej vrstvy s nadpriemernym platom a majetkom), ten druhy je zas sice demotivovany, no stale je aspon trochu rad ze ma aspon cosi a nebude to malo riskovat pretoze by mohol velmi lahko prist o vsetko (nizsia vrstva s platom nad minimalnou mzdou, podpriemere bohatstvo domacnosti) – vysledkom je, ze nikto z tychto ludi tento system nijak nezmeni pretoze sa o to nebude ani pokusat -> rezim preziva.
Politika totalneho statneho teroru neprinasa dlhodobo ziadne ovocie pretoze casom nevyhnutne dojde k nejakej revolucii a to je aj dovod, preco sa nikde neuplatnuje, snad okrem severnej koreje ktoru ale drzi pri zivote asi hlavne azijska mentalita (silny respekt voci autoritam atd). no tiez verim ze nebude mat dlhe trvanie a sama sa za niekolko rokov znici. (teda ak je pravda to co sa dozvedame o tamojsom rezime z medii)
pán Tepper, vaše komentáre sú ďaleko inteligentnejšie a rozhľadenejšie než pôvodný článok. Sám by som to lepšie nenapísal
Autor nevie o čom píše, pretože to že sú ľudia chudobní zapríčinila EU svojou humánnou migračnou politikou ktorá hlavne španielsku a južným krajinám robia ekonomické problémy hlavne nezamestnanosťou ,ktorá vyhovuje len úzkej skupine vlastníkov.A ešte znehodnocovanie meny tlačením ďaľších peňazí.
Zaujímavé koľko slov a mne ostáva byť nechápavým.
Štát vždy tvorili občania.
Ľudia sú od prírody rôzny s podobnými vlastnosťami.
Kto je teda štát?
Občania čo volili vládnu stranu. Pri 60 percentnej volebnej účasti a rešpektovaním toho, že je tu aj armáda mladých čo nevolia je to okolo 20 percent?
Mlčiaca väčšina = 40 percent tých čo nevolia (toto číslo je zo 100 percent).
Zvyšok = všetci čo nevolili vládnu stranu, ale ich hlas nič nezmôže…
???
ktosiIny
vyriešil som si to dávno pradávno
nespolieham sa na „tých“ čo vedú štát
spolieham sa na seba
Nepotrebujem aby ma niekto viedol. Nechýba mi to.
Ak nevieš aká je to zábava skús sa na nejakom úrade keď sa Ti zdá, že od TEBA chcú „blbosť“ pýtať si písomne na základe čoho to od TEBA chcú.
Štát vymýšľa toľko komplikovaných zákonov, že ak by sme vyžadovali ich dodržiavanie štát (tých čo ho vedú) by to položilo.
Verím, že takých čo budú od štátu aj niečo vyžadovať = reálne činy bude čoraz viacej. Stačia na to tie zákony čo platia a nezabudnúť že sme v EU.
KtosIny deli ludi na zlych a dobrych, ubermenschuje a zaroven naraza a aj na ludi, ktori realne a priamo vytvaraju skutocne hodnoty-tehly, chlieb nas kazdodenny atd. Pohrdanie tymito ludmi a ich zakladnymi nadejaniam sa aspon trochu lepsich zajtrajskov mi pripada trochu chore.