A máme to tu! Deň daňového odbremenenia na Slovensku pre rok 2016 pripadol na 24. august. Je to deň, v ktorý slovenský pracujúci s priemernou mzdou začína zarábať na seba a nie na dane. Podľa prepočtu European Investment Centre a Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, v roku 2015 až 61,1 % z priemernej hrubej odmeny patriacej zamestnancovi išlo povinne (zo zákona) štátu, obci, VÚC, alebo súkromnej spoločnosti. V peňažnom vyjadrení, zamestnanec s priemernou mzdou minulí rok povinne odviedol 9018 EUR na daniach. Za tieto „drobné“, by človek mohol ísť na 10 dní na Havaj s novým zubným implantátom v papule a to by mu ešte viac než polovica peňazí ostala v kapse. Každý rok.
Odvyknúť si od daní
Mnohých ľudí dokáže viac rozohniť prehra miestneho futbalového manšaftu, než miera štátneho prerozdeľovania zdrojov. Ľudia si na masívne zdaňovanie zvykli. Berú to ako nutné zlo, alebo ani len netušia, že viac než polovicu nimi zarobených grošov prerozdeľujú politici.
Dane sú krádež
Presnejšie lúpež, nakoľko obeť zdaňovania je okradnutá pod hrozbou použitia násilia. Áno, časť výberu z daní (časť lupu) sa nám vracia vo forme štátnych výdavkov na rôzne programy, ako školstvo, dôchodky a pod. Ale to, že sa nám časť ulúpeného majetku vracia (po kľukatej ceste lemovanej zbojníkmi), zdaňovanie ako také neospravedlňuje. Tak, ako by sa pouličný zlodej neobhájil argumentom, že väčšinu lupu rozdal chudým, ani štát sa nikdy neobháji argumentom, že väčšinu daňového výberu minul na služby pre ľudí.
„Value for money“ trochu inak
Štát teda nemá vlastné zdroje, ale len len tie zdroje, ktoré vezme ľuďom. Ak by štát znížil svoje výdavky a za ušetrené peniaze by zredukoval daňové zaťaženie, ľuďom by v kapsách ostalo viac peňazí na míňanie podľa ich vlastných preferencií. Človek, ktorý ide utratiť svoje poctivo zarobené peniaze, si veľmi dobre rozmyslí, ako ich použije.
Ak spotrebiteľ míňa VLASTNÉ peniaze, na VLASTNÉ potreby, spotrebiteľ má výraznú motiváciu hľadať najlepší pomer cena/kvalita.
Ale ak štát nakupuje za peniaze INÝCH ľudí, pre INÝCH ľudí, motivácie delegovaných obstarávateľov sa oproti bežným spotrebiteľom začnú líšiť. Nie je tajomstvom, že prerozdeľovanie zdrojov je bežne sprevádzané masívnou korupciou a neefektivitou. Nateraz však pripusťme, že štátni obstarávatelia nekradnú, naopak, pred každým obstarávaním čítajú kvantá recenzií na Heureke a striehnu v aukčných sieňach na eBay, za účelom nájdenia toho najlepšieho dealu pre daňových poplatníkov. Tak či onak, ani najpoctivejší úradníci sa nedokážu trafiť do vkusu anonymného davu občanov, lebo ľudia majú rôzne preferencie. Jednotlivec sám najlepšie vie, ako v daný moment použiť svoje peniaze. A je jedno či peniaze míňa bezdomovec z hlavnej stanice, alebo literárny vedec.
Aká je alternatíva
To, že mnohé služby poskytuje štát, ešte neznamená, že vo voľno-tržnom prostredí by tieto služby nevedel lepšie poskytnúť trh. Alternatíva k násilnému prerozdeľovaniu zdrojov je teda jednoduchá: menej štátu, viac ľuďom. Nechať ľuďom viac ich peňazí, aby sa mohli sami rozhodnúť, ako ich použijú. To sa dá docieliť tak, že štát oseká svoje výdavky spolu s daňami. Aké výdavky by mal štát škrtnúť ako prvé? Každý si môže pozrieť zoznam výdavkov štátu a ku každému programu si položiť otázku: „Som za odštátnenie tohto programu výmenou za to, že mi štát vezme menej peňazí na daniach?“
Ja som si takú otázku položil. Zahral som sa na sociálneho inžiniera, pričom som vybral desiatky programov, ktoré by mal štát prestať financovať čo najskôr a dovoliť trhu vygenerovať náhradu za ne. Nedotknem sa výdavkov na tzv. základné služby štátu ako právo, bezpečnosť a pomoc ľuďom, ktorí sa o seba nedokážu postarať. Nie že by sme mali bohovskú justíciu, akcieschopnú obranu a adresný sociálny systém, ale niekde začať treba. Pôjde o kompromis, v ktorom vláda ostane sýta a občan celý. Etatistom zaostane torzo sociálneho štátu a libertariánom štát uhne kúsok z cesty. Budem využívať dáta z http://cenastatu.sk/ z ich Vesmíru verejných výdavkov za rok 2015.
Nebáť sa a… škrtať!
Pre lepšie uchopenie uvedených čísel, prikladám tento graf s proporciami výdavkov štátu:
Škrt #1 – Vraj vzdelávanie
- Ministerstvo školstva (1493 mil. EUR)
- Verejné vysoké školy (144 mil. EUR)
- Vzdelávanie VÚC (39 mil. EUR)
- Vzdelávanie obce (578 mil. EUR)
Dnešné školstvo nie je zadarmo. Na štátne školstvo sa všetci skladáme z daní a jeden žiak nás stojí 3 až 4 tisíc EUR ročne. Štát sa nemá čo miešať do vzdelávania a výchovy detí. To je úloha rodičov. Privatizácia a deregulácia školstva umožní vznik súkromných vzdelávacích alternatív. Peniaze, ktoré ľuďom ostanú po znížení daní, môžu rodičia použiť na vzdelávacie služby pre seba a svojich potomkov. Nevieme aké vzdelávacie metódy vygeneruje trhová súťaž, ale asi ťažko to bude súčasný model „vzdelávania“, ktorého posledná významná reforma prebehla za Márie Terézie.
Dnešné štátne školstvo slúži skôr rodičom ako praktická úschovňa detí, nakoľko 99% preberaného učiva si žiaci môžu nájsť na Youtube a Wikipédii. Osnovy, memorovanie, ťaháky, šikana a kilá učebníc za chrbtom. A po x rokoch povinnej školskej dochádzky tu máme absolventov, o ktorých firmy veľakrát ani zakopnúť nechcú. Ale hlavne že „ovládame“ prisudzovací sklad vetných členov a iné „životné nevyhnutnosti“. Netvrdím, že dnešní učitelia sú zbytoční (časť je), ale dnešný spôsob vyučovania si zaslúži minimálne test konkurenciou. Nestačí len akreditovať pár vyvolených súkromných škôl (ktoré tiež musia „vzdelávať“ ako štát píska) a tváriť sa, že sme dali trhu priestor.
Úspora pre ľudí: 2254 mil. EUR
Škrt #2 – Podpora vyvolených podnikov
- Železnice Slovenskej republiky (267 mil. EUR)
- Železničná doprava (962 mil. EUR)
- Dopravné podniky (97 mil. EUR)
- RTVS – povinné poplatky (73 mil. EUR)
- RTVS – dotácia (30 mil. EUR)
- Podpora podnikania a investičné stimuly (15 mil. EUR)
- Informatizácia spoločnosti (135 mil. EUR)
- Rozvoj vidieka – dotácie farmárom (382 mil. EUR)
- Priame platby poľnohospodárom a podpora investícií (457 mil. EUR)
- Inštitucionálna podpora farmárov (82 mil. EUR)
- Podpora energetiky a inovácií – MH SR (128 mil. EUR)
Tu sa väčšinou jedná o dotácie. Ide o násilný presun zdrojov z jednej sféry ekonomiky do druhej.
Zoberme si takú štátnu RTVS. Ak sprivatizovaná RTVS prežije bez štátnych dotácií a bez vynútených poplatkov, tak nech si RTVS žije ďalej. Ale neviem čo je spravodlivé na tom, keď ľudia s elektrickou prípojkou (a firmy podľa počtu zamestnancov) musia platiť za službu, ktorú ani nemusia využívať. Predstavte si, že by Lidl pod hrozbou použitia násilia nútil ľudí nakupovať v ich sieti len preto, že vlastnia nákupné tašky.
Analógia s privatizáciou RTVS sa dá aplikovať aj na korupciou prehnité železnice a iné štátne molochy. Hocijaká privatizácia (žiaľ aj skorumpovaná) je stále lepšia než žiadna privatizácia. Štát je zlý vlastník.
Úspora pre ľudí: 2629 mil. EUR
Škrt #3 – Chlieb a hry
- Rezervy vlády (505 mil. EUR)
- Podpora regionálneho rozvoja – MP SR (247 mil. EUR)
Štátne výdavky na ihriská a iné veci „zadarmo“ pre obce s tými „správnymi“ starostami treba zrušiť. Už len preto, že ide o nesystémové výdavky. Nechajme ľuďom peniaze, nech si financujú rozvoj vo svojom v regióne ktorý poznajú za vlastné, napr. pomocou sponzorov, investorov, alebo cez crowdfunding. Aj keby mali financie pochádzať z lokálnych daní, stále pôjde o menšie zlo, než dnešné nesystémové financovanie z centrálneho fondu, alebo rovno z „rezervy vodcu“.
Úspora pre ľudí: 752 mil. EUR
Škrt #4 – Dlhy sa majú platiť, ale…
- Splácanie úrokov a ostatné náklady štátneho dlhu (1293 mil. EUR)
Slovensko za sebou ťahá dlhový balvan vo výške cez 41 miliárd EUR, z ktorého musíme splácať úroky (prevažne zahraničným veriteľom). Tento dlh nemáme šancu legitímne splatiť. Ten, kto požičiava štátu s takýmto zadĺžením, sa zúčastňuje pyramídovej hry so všetkými jej rizikami. Poctivé vyhlásenie bankrotu už teraz, by štátu ušetrilo náklady na obsluhu dlhu. Štát si pri vyrovnanom rozpočte verejnej správy nepotrebuje požičiavať nové peniaze a pošramotený kreditný rating mu tak môže byť ukradnutý.
Úspora pre ľudí: 1293 mil. EUR
Škrt #5 – Barličky od štátu
- Výdavky fondu garančného poistenia (19 mil. EUR)
- Výdavky fondu poistenia v nezamestnanosti (157 mil. EUR)
- Politika trhu práce, služby zamestnanosti (234 mil. EUR)
Štát človeku zlomí nohu a potom mu s veľkými fanfárami podá barlu. Predraženú. Tak by sa dala popísať politika trhu práce.
Roboty je vždy plno a problém s nezamestnanosťou za normálnych okolností nejestvuje. Každý človek, ktorý má aspoň jednu mozgovú hemisféru, alebo aspoň jednu funkčnú končatinu, je zamestnateľný. Ide len o to, aký plat je ten ktorý človek ochotný akceptovať. Problém však vzniká vtedy, keď mzda a podmienky pracovného pomeru sú regulované (min. mzda, zákonník práce…).
Ľudia sa zaobídu aj bez barličiek v podobe politiky trhu práce a podpory v nezamestnanosti. Stačí, keď si človek vytvorí finančný vankúš pre prípad straty zamestnania a na všetko ostatné stačí profesia.sk a riadová inzercia v novinách. Ak by zamestnanec predsa len potreboval poistenie pre prípad straty práce, stále si ho bude môcť kúpiť, napr. aj z úspor po znížení daní.
Úspora pre ľudí: 410 mil. EUR
Škrt #6 – Z vrecka A do vrecka B
- Výdavky fondu úrazového poistenia (47 mil. EUR)
- Fond rozvoja bývania (4 mil. EUR)
- Prídavok na dieťa (319 mil. EUR)
- Rodičovský príspevok (358 mil. EUR)
- Vianočné príspevky dôchodcom (65 mil. EUR)
- Podpora výstavby a obnovy bytového fondu (45 mil. EUR)
- Bonifikácia hypoték (33 mil. EUR)
- Štátna prémia na stavebné sporenie (41 mil. EUR)
- Nemocenské dávky (vrátane materskej) (416 mil. EUR)
- Osobitné dávky a podpora sociálnych služieb (174 mil. EUR)
- Poistné platené štátom (ide o zdravotné odvody pre cca 3 mil ľudí) (1281 mil. EUR)
Tu ide o nedobrovoľné platby od pracujúcich, smerom k poberateľom benefitov zo sociálneho systému štátu. Na ilustráciu „spravodlivosti“ tohto „sociálneho“ systému poslúži taký rodičovský príspevok, či materská. Bez debaty ide o výdavky na veľmi šľachetné účely. Lenže účel nesvätí prostriedky. Sú ľudia, ktorí nechcú mať deti, nemôžu mať deti, prípadne zomrú priskoro. Napriek tomu, štát takýmto ľuďom priloží k hlave zbraň, vezme im peniaze z vrecka a dá ich ľuďom, ktorí majú deti. To je nedobre. Ak niekto počíta s tým, že raz bude mať deti a teda zvýšené životné náklady, tak nech mu štát neberie toľko peňazí na daniach v prvej rade, aby mu ostalo viac peňazí pre rodičovstvo. Existujú mnohé neštátne spôsoby, ako po finančnej stránke zvládnuť rodičovstvo, bývanie, úraz: Kúpa poistenia, úver z banky, pôžička od príbuzných, úspory, platené členstvo v spoločenstvách, charity… Nechajme v peňaženke občana viac peňazí, aby sa mohol sám a hlavne dobrovoľne rozhodnúť akú možnosť využije.
Teraz k dôchodkom. Na začiatku som spomínal, že nebudem škrtať výdavky na ľudí, ktorí sa o seba nemôžu postarať. Aj preto, výdavky na dôchodky (vrátane dotácie) nechám dočasne zachované. Aj keď netreba podceňovať solidaritu medzi príbuznými a úlohu charít v spoločnosti, ako kompromis si viem predstaviť model, v ktorom sa povinný dôchodkový odvod zachová do doby než dožije posledný súčasný dôchodca a skoro-dôchodca. Dnešní mladí sa už budú musieť na dôchodok zabezpečiť sami. Tak či onak, demografia nepustí. Dnes to funguje tak, že štát vybrané odvody okamžite minie na súčasných poberateľov. Navyše, systém sa musí dotovať z ďalších daní, nakoľko vybrané odvody nedokážu pokryť všetky nároky poberateľov. A bude hůř, lebo v budúcnosti sa pomer príjemcov a platcov do sociálneho systému zmení k horšiemu. Ak sa dnes na dôchodok jedného dôchodcu skladajú dvaja zamestnanci, odhaduje sa, že v roku 2060 to už bude iba jeden. Štát síce svoj dôchodkový systém honosne nazýva starobným poistením, no vhodnejší názov je pyramídová hra s povinnou účasťou. Peniaze v nej navyše nie je možné dediť a povinnosť odvádzať majú aj ľudia, ktorí v živote nevyberú ani cent zo systému. Aj preto, mnou navrhovaný dočasný odvod navrhujem premenovať na „platba súčasným dôchodcom pod hrozbou basy“, nakoľko položka na výplatných páskach zamestnancov s názvom „starobné poistenie“ je dosť zavádzajúca.
Úspora pre ľudí: 2783 mil. EUR
Škrt #7 – Srandičky
- Audiovizuálny fond (4 mil. EUR)
- Propagácia cestovného ruchu – MD SR (11 mil. EUR)
- Cestovný ruch – MH SR (50 mil. EUR)
- Slovenská akadémia vied (59 mil. EUR)
- Divadlá, knižnice, múzeá, hudba, granty – MK SR (104 mil. EUR)
- Dotovanie cirkví a náboženských spoločností (38 mil. EUR)
- Ovocie a mlieko v školách, podpora vinárov (15 mil. EUR)
- Štatistický úrad SR (15 mil. EUR)
Toto je zvláštna kategória výdavkov pre vyvolené záujmové spolky a krúžky. Je mi záhadou, podľa akého kľúča vláda rozhoduje o tom, kto vyfasuje časť daňového lupu a kto nie. Nič proti cirkvám, alebo vinárom. To čo robia, je úžasné. Ale keď štát dotuje tieto aktivity, prečo sa tiež neujde dotácia trebárs pre klub záhradkárov, alebo pre asociáciu ľudí žijúcich z prány?
Ľudia, ktorým záleží na cirkvách, alebo iných združeniach, môžu tieto aktivity podporovať dobrovoľne, obzvlášť, keď im štát zoberie menej na daniach. Verím, že Kristovi by sa tiež nepáčilo, ak by niekto niekoho nútil dotovať cirkev, alebo akékoľvek iné združenie pod hrozbou zhabania časti majetku, či uväznenia, tak ako je tomu dnes.
Úspora pre ľudí: 296 mil. EUR
Škrt #8 – Nezdravé zdravotné odvody
- Výdavky zdravotných poisťovní (3978 mil. EUR)
Deregulácia zdravotného poistenia a zdobrovolnenie platieb poistného odstráni zo slovenského zdravotníctva veľa nespravodlivosti. Človek, ktorý dnes platí minimálne zdravotné odvody (v prípade „poistencov štátu“ ani to nie), žije nezdravo a rizikovo, dostáva rovnakú starostlivosť ako človek, ktorý platí maximálne odvody a žije zdravo a opatrne. No väčší problém dnešného zdravotníctva predstavuje chýbajúci tlak na cenu a kvalitu zdravotnej starostlivosti.
Príklad z praxe. Kontrola na alergológii. Nie, v čakárni som nečakal dlho, lebo som mal tú možnosť zaplatiť si „konzultáciu“ (efektivita štátneho zákazu v praxi). Aj vyšetrenie prebehlo svižne (bežná sezónna alergia), ale zvláštne bolo, že som vôbec nemal nutkanie opýtať sa na cenu vyšetrenia. Prečo? Lebo náklady za vyšetrenie platí poisťovňa z povinných odvodov. Potom nečudo, že pacient lekárovi nekladie otázky ako „A koľko ma to bude stáť?“, alebo „A prečo tam oproti to robia lacnejšie?“… Proste otázky, ktoré sa ľudia bežne pýtajú vo sfére iných služieb. Po skončení vyšetrenia som dostal stoh receptov na nosné spreje, inhalátory, lieky… Sestričke vravím, že ani moja babka neberie toľko liekov, načo mi bolo odkázané, že väčšinu z ceny liekov platí poisťovňa, nie ja. No fajn, vravím si. Keď sociálny štát, tak pre všetkých. Aj pre farmafirmy. V lekárni som potom vyfasoval igelitku plnú dotovaných liekov a do telefónu som si naťukal termín ďalšieho rutinného vyšetrenia, ktorého cena mi bude znova ukradnutá. A to doslova.
Čo to znamená? Že model súčasného zdravotného poistenia je ako povinné poistenie auta, ktoré okrem nehody kryje aj náklady na rutinné dopĺňanie paliva, výmenu oleja a olejového filtra. Poisťujú sa veci, ktoré by si nikto za normálnych okolností nepoistil. Lenže naša legislatíva núti poisťovne kryť nielen vážne zdravotné problémy, ale aj preventívne prehliadky zubov a iné rutinné „prkotiny“. Dochádza k chybnej alokácii vzácnych zdrojov, ktorých toky diriguje legislatíva a nie trh. Ľudia cez povinné odvody dotujú sirupy a mastičky, ale ak poistenca trafí šľak, tak bude rád, keď ho personál polorozpadnutej pološtátnej nemocnice nenechá zomrieť na preležaniny.
Ako menšie zlo oproti dnešnému stavu by som si vedel predstaviť model, v ktorom by štát z daní dotoval len nevyhnutnú starostlivosť pre najchudobnejších a ostatní ľudia by sa slobodne rozhodli aké poistenie a s akým krytím si kúpia.
Úspora pre ľudí: 3978 mil. EUR
Podčiarknuté a zrátané
Skresanie štátnych výdavkov z pôvodných vyše 30 miliárd EUR na zhruba polovicu.
Celková úspora vyše 14 miliárd EUR ročne (presnejšie 14 395 000 000)
Ak by štát túto úsporu použil na zníženie daňového bremena, priemernému občanovi by v kapse ostalo o 2653 EUR viac. Zamestnancovi o 6058 EUR viac. Ročne.
Ďalšie benefity plynúce z navrhovanej diéty štátu:
- V prvej rade, zredukovalo by sa násilie páchané na platcoch daní zo strany štátu. Platcom daní by po znížení daní ostalo v kapsách viac peňazí, ktoré by mohli alokovať podľa vlastných preferencií.
- Prilákanie obrovského množstva firiem a kapitálu z celého sveta.
- Zvýšená motivácia podnikateľov zakladať, alebo udržať firmy doma.
- Vyrovnaný štátny rozpočet a vymazanie starého dlhu.
- Ľudia a firmy usporia časť nákladov za daňové poradenstvo, účtovníctvo, administratívu, úplatky, behanie po úradoch a pod.
- Presun uvoľnených zamestnancov zo štátnej správy a z dotovaných podnikov do produktívneho súkromného sektora.
- Presun časti „večných študentov“ do produktívnej ekonomiky. Ide najmä o študentov, ktorí preferujú neviazaný študentský život vo sfére štátom dotovaných škôl napr. s humanitnými odbormi.
- Presun množstva ľudí a firiem z „čiernej ekonomiky“ do tej „oficiálnej“.
- Presun časti čiernych pasažierov sociálneho systému do produktívnej ekonomiky.
- Vyšší tlak na cenu a kvalitu tých služieb, ktoré bude po novom poskytovať trh namiesto štátu.
- Menej korupcie pri štátnych zákazkách, menej podvodov na DPH, dotáciách a pod. Lebo z menšieho koláča sa dá menej ukradnúť.
- Udržateľný dôchodkový (ne)systém, ktorý prinesie postupné zníženie povinných odvodov až na nulu a teda ďalšie extra zdroje pre platcov daní.
- Menej ľudí závislých na štátnom sociálnom systéme oslabí fenomén kupovania voličov politikmi cez rôzne výdavky.
- Zvýšená ochota ľudí prispievať na charity. Seba-obhajoba typu „štát sa postará, na čo by som daroval!“ už nebude celkom platiť. V sociálnej oblasti narastie význam charít, ktorých pomoc je adresnejšia, efektívnejšia a hlavne dobrovoľná.
Väčšina týchto „vedľajších účinkov“ redukcie štátu zvýši produktivitu ekonomiky a teda zvýši reálne mzdy ľudí.
Viem, že táto moja „analýza“ trpí mnohými zjednodušeniami. Čísla v nej by však mali byť dosť presné na to, aby v nás vyvolali nejednu pochybnosť: „Čo ak štát nedokáže prerozdeliť väčšinu môjho zárobku lepšie, než by som to dokázal ja sám?“
Zdroje:
http://www.konzervativizmus.sk/article.php?6077
http://www.konzervativizmus.sk/upload/pdf/Priloha_Danove_zatazenie_za_rok_2015.pdf
http://cenastatu.sme.sk/
10,726 celkovo návštev, 4 návštev dnes
Komentár je skrytý kvôli nízkemu hodnoteniu. Zobraziť/skryť komentár.
zrusil dochodky 🙂
mna fascinuje ten vas svet, kde politik zrusi dochodky, zakaze vianoce, alebo prikaze pekne pocasie a vy sa cudujete, ze „raj nenastal“
Prekrútená logika, keď štát niekto považuje za vrchol civilizácie a spoločnosť za tým civilizovanejšiu, čím viac sa stará. Ako keby to čo poskytuje, bolo zadarmo (bohatstvo!).
Super článok, potrebujeme menej štátu. Fero bol si niekedy v Turmenistane, keď porovnávaš totalitu v Turkmenistane so socializmom na Slovensku? Radšej sa vyjadruj k veciam čo poznáš, lebo menej štátu a viac finančnej slobody napríklad v Chile dokázalo vytiahnuť krajinu z bahna a k lepšej spoločnosti. Stačí trošku pocestovať a možno uvidíš veci aj inak ako z „médií“.
Toto je tak odtrhnuté od reality že to až bolí. 😀 😀 😀
Ale vážne toľko toho poškrtať???
Čo akože podľa vás majú robiť TÝ ktorý akosi nepracujú lebo ich nikto nezamestná???
A potom aj väčšia polovička pracujúcich slovenská ktorá nezarába viac ako 500€???
Ja si menej štátu predstavujem tak že, to ma byť hlavne o jednoduchosti platby daní. Predstavte si že mame jednú daň a to práve DPH ktorá by bola väčšia povedzme 40% ale to číslo by sa menilo podľa potreby. Cieľ by bol taký aby právnické osoby neplatili nič (v podstate sa to deje vždy aj teraz pretože náklad na daň je vždy v cene produktu, tovaru) a platili by iba fyzické osoby. Zrušil by sa odvody soc., zdr. daň zo zisku a podobne. Výber dph by bol automatický prejde platba a automatický %DPH prejde na účet štátu. Z toho by sa platilo všetko. Ďalšia dôležitá vec je: peniaze sú na to aby sa míňali a musia fungovať ako horúci zemiak. Určite by som nezačal škrtaním ale najprv daňovou reformou aby sa zjednodušil daňový systém.
Čo akože podľa vás majú robiť Tí ktorý akosi nepracujú lebo ich nikto nezamestná?
som na svete jediny, co si mysli, ze zdravy, mlady clovek by sa o seba mal starat sam?
Andrej :
Nie si síce jediný na svete, ale si pomerne zriedkavý typ, ktorý si mysli, ze zdravy, mlady clovek by sa o seba mal starat sam!
Dnes už je mladých a zdravých ľudí vidieť iba kdesi v kancelárii pri PC , na stavbách a fabrikách sú hlave tí „postkomunistickí“ nad-päťdesiatnici
Takže zatiaľ DVAJA z prítomných na Menejstatu si myslia, že
„zdravy, mlady clovek by sa o seba NEMAL starat sam! “
„Však od toho je tu štát!“
Čím to je, že tak veľa ludí tak radi platia dane ?
Aj z komentárov na tomto webe je jediné vysvetlenie : Ľudia strašne potrebuju ten pocit istoty, ktorý im dáva vláda. Ten pocit, že „ja sa na všetko môžem vykašľať, však vláda má nenechá padnuť, zachráni, pomôže, …..“
Problém nastane katastrofický, ked sa väčšina ľudí naozaj na všetko vyserie, a natrčí dlane ku vláde. Už teraz to robí cca tretina populácie. Až to presiahne polovicu, hra končí. Lenže v tejto hre nebudú na konci hry ďalšie „životy“ .
Vlastne ma skoro až teší tá predstava, ako mladí socialisti budú chodiť žobrať, vykrádať pivnice, zháňať jedlo, ……… a ich milovaná vlada namiesto podpory pošle policajtov.
Nuž, už 4 trestné body som dostal pod týmto názorom, teda štyria sudruhovia tým potvrdili, že radi platia dane, a teda mám pravdu. Ľudia sú masochisti, a za trošku jalových sľubov ochotne odovzdajú 60% svojho príjmu politikom.
Ale možno mi tie 4 červené body dali nejaké socky, ktoré potrebujú moje peniaze na svoje socialne dávky. Tak sa s nimi zadrhnite!
Nejdem sa sporit, ale ja to vidim takto, ako v obchode, ako v restauracii, ako ma to manzelka naucila 🙂 Kto nepozaduje kvalitu ten ju sam kazi. Ak za nieco zaplatis v spominanych obchodoch, restauraciach, proste v sade, tak pozadujes hodnotu a kvalitu za cenu, ktoru si zaplatil. Musime to robit s osobneho zaujmu. Paradoxne toto vacsina Slovakov nevnima rovnako v pripade politikov. Ukradnu nam 60-70% prijmu mesacne, ale cca tolko isto ludi od statu nic nepozaduje. Ziadne hodnoty, ziadna kvalita. A ako to chces polozit na lopatky ked nic nepozadujes? Pritom mozu nastat len dva scenare, z toho jeden nepravdepodobny. Prvy, dopadneme ako Greci, druhy (to je ten nepravdepodobny 😀 ), ze pride niekto ako ja a zvladne spravovat stat s 10% danovym zatazenim tak pravnickych ako aj fyzickych osob. Ale opakujem, nic sa nezmeni, ak nebudu po state vsetci pozadovat. Musime to robit.
„Kto nepozaduje kvalitu ten ju sam kazi. “
– Nechápem, akú kvalitu mám požadovať od ŠTÁTU, akú kvalitu požaduješ ty .
Ja NEPOŽADUJE od štátu NIČ, a teda o žiadnej kvalite ani nehovorím. Ja si dokážem SVOJ život riadiť bez štátnej buzerácie a okrádania. Nepotrebujem, aby POLITICI mi vybavovali liečenie u lekára za moje peniaze.
Nepotrebujem ministra školstva, vyučovanie pre svoje deti si vybavím aj osobne v miestnej škole, a sám zaplatím.
Ak potrebuju občania vybaviť si SPOLOČNÉ ciele (armádu, hasičov, ), tak sa SAMI dohodnú, sami zaplatia.
Ale súhlasím, ak si skupina nesvojprávnych občanov ponechá SVOJ ŠTÁT – ale iba pre seba, a iba oni budú platiť dane SVOJMU štátu. A ich štát bude buzerovať IBA ICH, a nie mna. A nech požadujú od SVOJHO štátu, aby ich KVALITNE drbal , okrádal a ponižoval.
„Kto nepozaduje kvalitu ten ju sam kazi.“
– Tvoj spôsob uvažovania je totálne nelogický. NEMôŽEŠ požadovať vôbec nič od štátu, pretože ŠTÁT, teda politici , sú tvojimi pánmi. Ty nie si pán nad štátom ani nad politikmi. Kým toto nepochopíš, tak nepochopíš NIČ iné.
Politici ti denne hovoria, ako si ty, občan, pánom v štáte. Hovoria to iba do vtedy, kým ich absolutne posluchaš. Akonáhle v niečom porušíš ich príkazy, pošlú policajtov, sudcov, a ideš do basy. Takže – kto tu vládne komu ???
Treba winchestrovky a brokovnice. Co si ta verbez dovoluje, aby mala zdravotne a dochodkove poistenie. Firemny lekar ich osetri a mozu si lacno nakupit vo firemnom obchode, olovo.
https://dennikn.sk/545900/strielali-ich-do-chrbta-ako-zajace-v-jednej-z-nahorsich-masakier-v-amerike-zabijali-aj-slovakov/?ref=tit
Súhlasím s niektorymi castami clanku, avšak článok ide iba po povrchu problematika je ovela hlbsia. Vysvetlím:
ad1. V prvom rade v SR zamestnanec neplatí zo svojej mzdy žiadne dane. Dane a odvody platí zamestnávatel za zamestnanca podla vysky platu ktory dostava zamestnanec. Zamestnavatel zato nemusi platit ine dane napr. dividendy apod. Su staty kde dane plati priamo zamestnanec, v SR to, ale takto nefunguje z jedneho dovodu ze Slovak by stat okradal ako by sa len dalo a nic by sa nevybralo.
ad 2. V rozpocte su iba dane z s.r.o., a.s., SZCO, druzstiev atd. (nie dane zo statnych organizacii, tretieho sektora, spolkov, hlavne uradov vsetkeho druhu – tie su totiz platene danami ktore zaplatila prva menovana skupina} su tak malou a zanedbatelnou ciastkou z prijmov rozpoctu, ze tento clanok robi tato mini suma uplne zbytocnym.
ad3. Majoritnou zlozkou rozpoctu SR su pozicky ziskane z financneho trhu. To je takmer stopercent velkosti statneho rozpoctu, ked toto niekto nechape nech sa ani neusiluje cokolvek na tento web pisat.
ad4. „Tento dlh nemáme šancu legitímne splatiť.“ Ako sa to vezme, my to je skupina 20, 30, 40, 50 itnikov a vysluhovych, starobnych, invalidnych dochodcov si tieto peniaze uzijeme a uzijeme si vsetky tie hypermarkety, elektroniku, relativny komfort, mier, popularnu hudbu, konzum, filmove stars, atd. a splacat ho nebudeme, ale tento dlh budu splacat deti scasti narodene po roku 2000 a najma tie po roku 2010. A ten dlh splatia cely, co myslite naco inak by nam tie peniaze poziciavali keby ich niekto v buducnosti nemal splatit?
ad5. Dochodky suvisia s demografiou iba velmi malo, a v buducnosti sa urcite rusit nebudu, ale naopak s rastom produktivity prace budu dochodky, socialne davky ovela stedrejsie a rozsirenejsie.
ad6. Vyhlasit bankrot a nesplatit dlhy znamena vyhlasit vojnu.
ad7. Tim co tu pisu o Turkmenistane: Turkmenistan je ovela lepsia krajina na zivot ako Slovensko, zistite si najprv kolko tam co stoji, aka je tam zivotna uroven v porovnani so SR, ako vyzeraju mesta a cely stat, porozmyslajte a potom piste.
ZHRNUTIE:
Statny rozpocet SR tvoria financie pozicane zo zahranicnych bank, zamestnanci dane neplatia, zamestnavatelia platia iba ciastku za kazdeho zamestnanca priblizne rovnajucu sa jeho mzde. Skrty v rozpocte by v sucasnosti zijucemu dospelemu jedincovi, ktoremu na buducom pokoleni nezalezi nijako nepomohli (ale buducim generaciam ano), teda nie skrty, ale reforma prava je potrebna pre tzchto jedincov.
ad1
To je jedno kto z nich technicky platí dane. Zamestnávateľ má na zamestnanca vyčlenenú sumu X a z nej musí zaplatiť dane. Ak by mal zamestnávateľ možnosť dať radšej tieto peniaze priamo zamestnancovi, rozhodne tak urobí. Už len z dôvodu, že by zamestnávateľ získal konkurenčnú výhodu (pretiahne k sebe zamestnancov od konkurencie). V konečnom dôsledku, daňové bremeno zdieľajú zamestnanec a zamestnávateľ. A z čistej mzdy zamestnanec potom ešte platí DPH-čky, RTVS, kolky a podobné srandy.
ad2
Nerozumiem.
ad3
Nerozumiem. Ročný rozpočet je v rádovo desiatkach miliárd a deficit (pôžičky v danom období) niečo vyše miliardy.
ad4
Načo ľudia a inštitúcie požičiavali Grécku a Cypru? Ľudia a inštitúcie robia chyby. Obzvlášť, keď vláda a centrálna banka svojimi politikami motivujú veriteľov k požičiavaniu štátu.
ad5
Odvážne tvrdenie.
ad6
Bring it on! Ale nie. Som si myslel, že veritelia sú si vedomí do akého rizika idú. A nevšimol som si, že by bolo teraz Grécko, alebo Argentína s niekym vo vojne. Naopak, napr. zadlžené Francúzsko je vo vojne a aj preto, lebo mu veritelia požičiavajú peniaze, z ktorých žije armáda.
Ondrej :
prečo mu, pre boha…. argumentuješ ?!!! Však to je od neho čistá recesia. Aj mne chvíľu trvalo, kým som pochopil jeho špecifický humor. On vlastne veľmi exaktnou rečom sformuloval všetky debilné názory krčmových slovákov. Moc vtipné.
fiííííííí….ha. …. uffff…uff
Jeden do placu
„Podobne ako z celkových hodnôt množstva vody, tukov, proteínov či minerálov nevieme zistiť, či ide o akvárium alebo rybaciu polievku, nevieme len zo zmeny veľkosti HDP zistiť, čo sa deje s ekonomikou v skutočnosti.“
– Juraj Karpis
to je mozno pravda, ale podla kecov vieme skoro zo 100 procentou istotou zistit koho plati Gorila, kto vojel sefku FNM a kto je napojeny napojeny na generala STB. Jednej variante nevyhovuje sudruh Karpis , dame loto ?