Menej štátu

Rachel Maddow, obľúbená liberálna komentátorka na MSNBC, nedávno už po stý krát zopakovala, že štandardná liberálna téma „Somálsko“ je nezodpovedaným argumentom proti anarchii. Odkazovanie na Somálsko, keď sa robí štandardne, prichádza ako dvojitý úder – obvykle nasledovaný „utopením vlády vo vani“ citovaním Grovera Norquista.

Ale toto je dosť neférové tvrdenie z viacerých dôvodov. Po prvé, žiadny inteligentný anarchista neargumentuje tým, že náhle a katastrofické zrušenie štátu bude viesť k mierumilovnej a samoregulovanej spoločnosti. Žili sme stáročia v procese, ktorý Pyotr Kropotkin popísal vo „Vzájomnej pomoci“ a „Štáte“, kde centralizované teritoriálne štáty sú potlačené zdola samoorganizovanými alternatívami, čo viedlo spoločnosť k úplnej zmene. Za takýchto okolností, keď štát náhle zmizne, výsledkom je mocenské vákuum s ničím, čo by sa ujalo miesta a šírenie všetkých možných druhov sociálnych patológií.

To, čo väčšina z nás chce dosiahnuť, je zmeniť stáročia dlhý proces, ktorý popísal Kropotkin, budovaním alternatívnych sociálnych inštitúcii, organizovaných na dobrovoľnom vzájomnom základe, postupným suplovaním štátu.

Pierre-Joseph Proudhon, ktorý je v podstate považovaný za otca anarchizmu, to popísal ako prevod alebo utopenie stavu v sociálnom tele. A to skutočne nesúvisí s anarcho-kapitalistickou víziou spoločnosti, kde všetky funkcie sú vykonávané len spoločnosťami dosahujúcimi zisk. Môže to jednoducho znamenať aj spoločnosť pracujúcich a spotrebných družstiev, spoločné vlastníctva, bezplatné kliniky, spoločenstvá na podporu poľnohospodárov, záujmové komunity, mestské komunity a spolky, a rôzne druhy vzájomnej pomoci popísané v Kropotkinovej „Vzájomnej pomoci“ a E.P. Thompsonovej „Tvorenie anglickej robotníckej triedy“.

Takže zmysel by dávalo viac, pozerať sa na bezštátnu alebo takmer bezštátnu spoločnosť, ktorá bola na tom takto už dlhšiu dobu, za relatívne stabilných podmienok (ako niektoré z takmer bezštátnych miest na juhovýchode Ázie popísané Jamesom Scottom v „Umenie nebyť ovládaný“), a inštitúciami, vďaka ktorým ľudia mierumilovne riadia vlastné životy.

Po druhé, Somálsko nerovná sa Mogadišu. Väčšina z tých zachytených strašných scén v Somálsku, sa odohráva v Mogadišu, kde centrálna vláda bola najmocnejšia pred jej kolapsom a inštitúcie občianskej spoločnosti boli zodpovedajúcim spôsobom do veľkej miery zlikvidované. Ako to povedal aj Roderick Long, riaditeľ Molinari inštitútu, „čím ďalej ste vzdialení od Mogadišu, tým viac sa dostávate do relatívne pokojných oblastí, ktoré boli vždy anarchistické, alebo aspoň mali vždy veľmi blízko k tomu, až na občasné útoky od tých, čo chcú budovať štát.“ Inými slovami, čím ďalej idete od Mogadišu, tým menej sa Somálsko podobá na „Somálsko“ a viac na stabilnú spoločnosť popísanú Jamesom Scottom.

Po tretie, správne pre porovnanie Somálska nie sú Spojené štáty a podobné spoločnosti na západe, ale štát, ktorý existoval predtým, ako v Somálsku skolabovala centrálna vláda. Pri takomto porovnaní sa veci v Somálsku vôbec nejavia až tak zle.

Napríklad štúdia Benjamina Powella, Ryana Forda a Alexa Nowrasteha si vzala na mušku „komparáciu inštitucionálneho nástupu na preskúmanie Somálskej úrovne s inými africkými krajinami, keď Somálsko malo vládu a počas dlhého obdobia v anarchii“. A výsledok bol taký, že Somálsko pri poctivom porovnaní – medzi tým, keď Somálsko malo vládu a Somálskom teraz – má nižšiu mieru chudoby, vyššiu životnosť obyvateľov a takisto drastický nárast telefónnych liniek.

Ešte by som mimochodom dodal, že zatiaľ, čo Somálsko je mnohokrát ospevované ako ideálny typ anarcho-kapitalizmu, v skutočnosti to len veľmi ťažko zodpovedá anarcho-kapitalistickému stereotypu (špeciálne v oblastiach mimo Mogadišu). Napríklad, je tam veľmi rozšírené komunálne vlastníctvo pôdy početných rodín a klanov, len s právom držby alebo možnosti užívania jednotlivcami.

Zdroj/preklad: C4ss.org

Súvisiaci článok: Menejstatu.sk: Somálsko ako zlý argument

3,297 celkovo návštev, 2 návštev dnes