Menej štátu

Poznáte Slovak Business Agency? Škoda, je to celkom bizarná štátna inštitúcia, ktorá určite stojí za pozornosť.

Vznikla na troskách Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania a mečiarovský názov prezrádza, aká idea sa skrýva za jej vznikom.

Dôvodom existencie čohosi podobného je symbióza dvoch realít, ktorej každý občan našej rozvinutej vlasti čelí. Realita prvá je prítomnosť štátu. Štátu, ktorý, aspoň ako to stojí v propagandistických brožúrkach, nám pomáha, chráni nás … stavia cesty. A jediné, o čo mu dňom i nocou ide, je blaho nás všetkých.

Napriek existencii štátu, si ale bežný občan niekde na pozadí uvedomuje (aj keď si to veľmi nerád pripúšťa), že jeho spokojnosť a blahobyt závisí skôr od podnikateľov, ako od úradníkov. Že hocijaké pracovné miesto je nakoniec lepšia a udržateľnejšia životná situácia ako tie najsam štedré sociálne dávky a programy. A z kombinácie týchto dvoch faktov – nevyhnuteľnosti existencie štátnej byrokracie a bazálnej potreby podnikateľského sektora – vznikla úplne kontraproduktívna organizácia ako N.A.R.M.S.P.

Nikto si totiž neuvedomuje, že podnikanie a štát sa k sebe majú ako oheň a voda. V podstate sú to vzájomné negácie. Ale vráťme sa k príbehu Slovak Business Agency.

Pamätáte si ešte na ministra Malatinského? Taký pánko s motýlikom. Keďže ako prvý minister hospodárstva mal skutočný swag, tak vedel, že každá správna inštitúcia musí mať fancy názov. Pretože ešte nepoznal slovo start-up, tak premenoval pred dvoma rokmi ťažkopádnu N.A.R.M.S.P na Slovak Business Agency.

Od vtedy si táto inštitúcia kúpila dve 3D tlačiarne s príslušenstvom za nejakých 200 tisíc (cink). Prenajala si priestory v business centre (veď aká by to bola Business Agency, keby sídlila len v nejakom štátnom úrade) za 5 melcov (cing, cing). A nakúpili „Komplexný informačný systém na poskytovanie expertných podporných služieb vedeckej komunite“ za jeden a pol melóna (cing, cing, cing). To všetko hradené z daní podnikateľov (občanov), ktorým majú podľa svojich stanov pomáhať.

Ani o absurdnosti nie je v portfóliu Aliancie núdza. Napríklad parádna príručka pre začínajúcich podnikateľov z rád migrantov (34 strán po slovensky). Tak aktuálne témy treba podchytiť hneď v zárodku. Ak sa toho chytí náhodou nejaký iný byrokratický aparát skôr ako my, tak v budúcnosti môžeme mať problémy obhájiť vlastnú existenciu.

Mojim favoritom na top nezmysel z dielne Aliancie je snaha o založenie národného podnikateľského centra. Myslím, že by sa veľmi dobre vynímalo niekde medzi národným tenisovým centrom a národným futbalovým štadiónom. Na križovatke týchto troch inštitúcií by mohlo stáť národné toaletné centrum, kam by si chodili návštevníci týchto svojstojných ustanovizní, v prípade potreby, uľaviť.

Rovnako sú pre mňa fascinujúci ľudia, ktorí si z pomoci podnikateľom, zo zdrojov samotných podnikateľov, urobili živnosť.

Na vedúcej pozícii v Slovenskej Biznis Agentúre šafári Branislav Šafárik. Najprv pomáhal podnikateľom v Slovenskej záručnej a rozvojovej banke (takzvaná banková inštitúcia, ktorá vo verejnom sektore stavia na hlavu to, čo má fungovať v sektore súkromnom) a teraz pomáha v Agentúre. Len to skutočné podnikanie ho akosi neláka. Holt, riskovať vlastné peniaze je iná káva.

Úspešné fungovanie podobnej byrokratickej inštitúcie s obrovskými nákladmi a bez merateľných výstupov je založené na schopnosti neupriamovať na seba pozornosť. Start-upistom nespraví náladu, keď sa dozvedia, že zatiaľ čo oni zakopávajú vo vlastnej obývačke o káble, tak organizácia určená na ich podporu sa sťahuje do nového biznis centra.

Ale toto zlaté pravidlo spokojného úradníka Šafárikovci porušili tento týždeň. Zorganizovali konferenciu, ktorej cena vyrazila odbornej verejnosti dych. Dokonca tak, že pozvaní start-upisti sú ochotní oželieť small talk pri chlebíčkoch a šampanskom a celú akciu bojkotovať.

Ak ale táto kauza spustí debatu o opodstatnenosti existencie podobnej agentúry tzv. slovenských „biznismanov“, tak považujem 1 425 712 eura za konferenciu dobre investované peniaze (samozrejme v kontexte alternatívnych možností).

Ak chceme podnikaniu na Slovensku pomáhať, tak mu treba z cesty byrokratov odpratávať. A nie im dávať do rúk božské právomoci rozhodovať, ktorý start-up dostane grant a ktorý nie je. Keďže nenarábajú z vlastnými peniazmi, tak celá táto činnosť má neskutočne korupčný potenciál. Nechajme túto činnosť radšej na súkromný sektor.

Treba si uvedomiť fakt, že jediná aktivita, ktorú dokáže úradník vo vzťahu k podnikaniu robiť efektívne, je hádzať mu polená pod nohy. Utopiť start-upistov vo výkazoch, nútiť ich nakupovať povolenia a certifikáty, posielať na nich kontroly, dávať im pokuty. O tom je náplň práce úradníka. Ak si ju robí dobre, tak je odmenený, ak nerozdá dosť pokút, nadriadený ho pokarhá. Myslíte, že takéto prostredie dokáže vygenerovať niečo biznis friendly?

Veľmi dobre túto skutočnosť vyjadril Michael O’Leary, človek, ktorý rozbehol nízkonákladové aerolinky Rayn Air (čiže skutočný podnikateľ, ktorý strednej triede sprístupnil v Európe leteckú dopravu). Na konvente o inováciách radil mladým ľuďom strániť sa byrokratov, ako sa len dá. Tí v nich programovo zabijú všetku invenciu a prerobia si ich na vlastný obraz – teoretikov, ktorí o podnikaní iba drístajú.

PS: Slovak Business Agency vyhlásila súťaž o byrokratický nezmysel roka. Niekto má asi záľubu v rekurzii.

4,520 celkovo návštev, 1 návštev dnes