Hitom posledných dní je článok, ktorý tvrdí, že Slováci platia na daniach viac ako obyvatelia takzvaných sociálnych štátov. Predpokladajme, že sa jedná o typického pracovníka s mediánovým príjmom. Takisto sa však môže jednať o pracovníka s priemerným príjmom. Kto vie? Škoda, že si autor nedal prácu s tým, aby aspoň jednou vetou upresnil o aké čísla sa jedná. Tak ako tak, sme vo finálnom vyznení článku svedkami pokusu o zavádzanie.
1) článok robí závery iba na základe relatívnej záťaze na 1 zarobené EURo netto. Vzhľadom k tomu, že mzdy v severských krajinách sú výrazne vyššie, tak konštatovanie, že snáď slovenský pracovník platí viac ako Nór, Švéd, Fín a Dán, sú mätúce. Zo zarobeného EURa, áno. Zo zarobených EUR, nie.
2) na základe vyznenia zmieneného článku to pôsobí dojmom, že snáď na Slovensku máme vyššiu daňovú kvótu (pomer celkového daňového inkasa k HDP) ako Severania. To je samozrejme blbosť. Nemáme. A takisto je pravdou, že Slovensko skutočne patrí medzi krajiny s najnižšími daňami a odvodmi v Európe.
Podiel priamych daní, nepriamych daní a príspevkov na sociálne poistenie na HDP krajiny
3) je logické, že severské krajiny označované ako sociálne štáty budú mať relatívne nižšiu daňovo-odvodovú záťaž pre mediánový aj pre priemerný príjem. Severské krajiny majú obvykle niekoľko daňových pásiem s výraznou progresivitou na sadzbe dani z príjmu. To, že typický pracovník spadá do spodných sadzieb (a je danený nižšou sadzbou dane z príjmu) vyplýva z podstaty daňovej progresivity, ktorá je charakteristická práve pre sociálny štát.
Miera progresie na dani z príjmu (bezdetný poplatník, v intervale príjmu 50% až 200% priemernej mzdy). Paturot, D., K. Mellbye and B. Brys (2013), „Average Personal Income Tax Rate and Tax Wedge Progression in OECD Countries“, OECD Taxation Working Papers, No. 15, OECD Publishing. http://dx.doi.org/10.1787/5k4c0vhzsq8v-en
Je zaujímavé sledovať túto myšlienkovú ekvilibristiku…
Jednoducho severania ako celok sú zaťažený výrazne vyšším daňovo-odvodovým zaťažením. Zároveň však platí, že priemerný (?) pracovník na Slovensku platí z každého EURa o nejaký ten cent viac ako priemerný pracovník na severe. Toto však vyplýva práve z rozdielu medzi rovnou sadzbou dane z príjmu u nás a progresívnou sadzbou dane z príjmu sociálnych štátov.
Tu nejde o to, či ste alebo nie ste prívržencom sociálneho štátu. Pointou je nevyzerať ako úplný idiot. Špeciálny pozdrav zasielam pánovi Kaníkovi, ktorý glosoval odkaz na tento článok komentárom: „Ten nestastny socializmus potapa nielen Slovensko, ale celu Europu…“. Aspoň od absolventa ekonomickej univerzity by som čakal viac.
10,282 celkovo návštev, 2 návštev dnes
1. Slovákovi z príjmu 1000 eur zostáva menej ako Nórovi z príjmu 1000 eur. Na druhej strane je možné demagogicky tvrdiť, že Slovák z príjmu 1000 eur zaplatí menej na dani a odvodoch ako Nór z príjmu 5000 eur. Je to pravda, ale čo tým chcel autor povedať?
2. Síce Slovensko nemá najvyššie dane k pomeru s HDP v Európe, ale Slovensko má aj najnižšie mzdy v pomere k HDP k Európe, takže bod 2 je nutné skorigovať o pomer mzdy a HDP v národnom hospodárstve.
3. Stále nerozumiem, čo týmto chcel autor povedať. V severnej európe majú ľudia vyššie príjmy a preto je možné nízkopríjmovým slovákom zvýšiť dane?
Pomery mzda – produktivita práce a HDP celkom pekne ukazujú „žiarivé“ výsledky našej ekonomickej transformácie, že? Mne ako laikovi príde divné, že máme produktivitu práce porovnateľnú s ČR, no mzdy asi o tretinu nižšie (a teda vyššiu výnosnosť kapitálu). Z tohto hľadiska je otázka, či z platu zaplatím o euro na dane viac alebo menej šumafuk.
1) To nie je pravda. Priemerná mesačná mzda v Nórsku paradoxne je v okolí cca 5000 eur. Takže štúdia hovorí o tom, že Nór co zaraba svoju priemernu mzdu 5000 EUR bude platit percentualne taku istu dan ako Slovak zo svojich priemernych cca 800. (vlastne o tom nehovori, lebo norsko tam tusim nie je. Ale tvarme sa na chvilu ze Nori su Svedmi)
2) HDP je vlastne „suma vsetkych prijmov v ekonomike“. Takze nie je nutne nic korigovat, bavime sa stale o percentach. Vid bod 1.
3) Tomuto ani ja tak celkom nerozumiem. Tipujem ze autor chcel povedat ze pre medianovy/priemerny Slovaka je podstatne celkove danove zatazenie vsetkych prijmov. Co je nonsense.
Ak ja zaplatim DPHcku len na to aby si ju nejaky podvodnik vytuneloval na vratkach DPH – cim sa znizuje vyber DPH a tym padom aj danove zatazenie v pomere k HDP – tak ma to rozhodne nebude tesit. Lebo moja dan sa neznizuje, zato zivotna uroven podvodnika sa krasne zvysuje.
To to presne tak, ako píšeš (body 1. a 2.). O čo ide Tomášovi, to vie len on sám. Pretože tá ekvilibristika so štatistikami, to je práve problém main-stream pohľadu, teda úplne zavádzajúceho porovnávania daní ku HDP.
ad 3, tak typicky Slovak ma aj preto rovnake danove zatazenie ako priemerny Skandinavec, lebo na skandinavske dane sa skladaju prevazne nadpriemerni skandinavci.
Rozdiel medzi napriemernym Skandinavcom a priemerne zarabajucim Skandinavcom v sadzbe dani z prijmu je ovela vasci rozdiel medzi nadpriemernym a priemernym Slovakom.
Takze ked sa budes pohybovat smerom k nizkozarobkovym, tak na tom bude v porovnani relativnej zataze Slovak horsie a ked pojdes smerom k vysokozarobkovym, tak na tom bude Slovak lepsie. To vyplyva prave zo sposobu vypoctu dane z prijmu – u nas je rovna sadzba s drobnou progresivitou na zaciatku na nezdanitelnej casti dane z prijmu.
Na to tvrdenie o daniach pre nadpriemerné príjmy máš aj nejaké dáta? Alebo je to len cucprst na základe kúzelného pomeru k HDP? Ak máš dáta, môžeš uviesť pre konkrétnu krajinu? A tiež zoznam odpočítateľných položiek, ktoré sa tam dajú odpočíta zo základu dane. Úroky z hypotéky a tak podobne.
Ehm. Vzhladom k tomu, že v tom článku sú severania prakticky na rovnakej miere zataze práce ako my, tak:Vzhladom ku konstrukcii našej dane z prijmov a ich
– Bude efektivna sadzba severana stupat rýchlejšie ako sadzba Slovaka
Podľa mňa táto metrika – meranie daňovej zátaže „priemerného“ (mediánového?) zamestnanca je zaujímavejšia ako napríklad „Deň daňovej slobody“ od Heritage ktorý sa odvíja čisto iba od výdavkov štátu na HDP. Ak máte štát kde 10% bohatých ľudí čo majú podiel na polovici príjmov v ekonomike a platia daň 0% a 90% ľudí čo majú polovicu príjmov s daňou 60% tak nemá zmysel povedať: „Deň daňovej slobody slováka je v 30% roku“. Lebo takú daň neplatí nikto. Metodológia merania daňovej slobody ktorú kritizujete je v tomto prípade relevantnejšia.
Taktiež váš ďalší bod kritiky – priemer vs medián – nie je zrejme tým čí chcete. . Paradoxne tým že na Slovensku nemáme progresívne zdanenie, respektíve je iba vo forme odpočítateľnej položky z dane z príjmu, tak nie veľký rozdiel medzi percentuálnym daňovým zaťažením priemernej a mediánovej mzdy. Celkovo to vychádza na cca 2 percentuálne body. Naproti tomu v krajiných ako Rakúsko sú progresívne aj dane zo mzdy (odvody), takže tam môže byť rozdiel ešte väčší.
Takže záver z debaty „medián vs priemer“ – Slovensko na tom môže byť (v porovnaní zo zahraničím) len horšie.
Ak by som mohol niečo vytknúť, tak je to skôr to že metodika je ešte k Slovensku pomerne zhovievavá. Počíta že cca 30% čistého príjmu „priemerného“ zamestnanca je zdanená DPHčkou. Čo je podľa mňa podhodnotenie, keďže konzervatívne odhady hovoria o dlhodobej incidencii DPH v Európe (do akej miery sa prenesie do ceny tovaru vs do straty na zisku podnikateľa) na úrovni cca 0,8 tak by to znamenalo že ľudia oficiálne konzumujú cca iba 40% svojho príjmu.
Záver z DPH: Slovensko na tom môže byť len horšie.
Takže ak z tej štúdie je nejaký globálny záver, tak je ten že priemerný/mediánový slovák platí Škandinávske dane a má za ne mizerné služby (oproti ostatným krajinám) nielen kvôli korupcii, ale aj kvôli že proste iné skupiny na chod štátu neprispievajú tak ako on.
PS: ešte mám aj polemiku s vetou „To, že typický pracovník spadá do spodných sadzieb (a je danený nižšou sadzbou dane z príjmu) vyplýva z podstaty daňovej progresivity, ktorá je charakteristická práve pre sociálny štát.“
Nie, toto je charakteristické pre každý „normálny“ štát, určite pre štandardné liberálne demokracie, napríklad aj pre Austráliu, USA, Švakčiarsko, a ,mnohé iné.
Tu sa musím autora trochu zastať, lebo jeho pohľad je vyváženejší a presnejší, ako článok v Hospodárskych novinách. Čo však ešte chýba, je skutočnosť, že zvlášť v západných krajinách máme v daňovom systéme zastúpené majetkové dane (u nás je to minimum), či dane z dividend apod. Preto sa v skutočnosti nedá len tak ľahko vyrátať „koľko percent“ platí ten ktorý obyvateľ. V istom zmysle môžeme za dane označiť aj niektoré správne poplatky, podobne, ako sa medzi dane niekedy zaraďujú odvody, hoci – striktne vzaté – to dane nie sú.
Ale aj z tohto hľadiska mi príde trochu manipulatívne a absurdné prerátavanie (cent na mzde hore dole), pripomínajúce Sulíkove vzorce o tom, koľko zaplatí každý Slovák tučným a lenivým Grékom, a ktorý mi pripomína stredoveké myslenie vo forme dane z hlavy, či z komína. Pomer daní na HDP je transparentnejší pohľad na daňový systém, ktorý hovorí o reálnej daňovej záťaži celej spoločnosti. Podrobnejší pohľad potom ukáže, ako sa na tento „koláč príjmov“ poskladajú jednotlivé skupiny obyvateľstva podľa ich sociálneho rozvrstvenia. Tu sú kľúčové sadzby priamych a nepriamych daní. Slovenský daňový systém bazíruje na nepriamych.
Presne tak. Vo vyspelých krajinách majú okrem progresivných daní z príjmu a spotreby aj iné dane ktoré robia systém ešte viac progresivným – dane z dividend, dane z majetku a iné dane ktoré umožňujú aby ten priemerný/mediánový zamestnanec mal buď lepšie služby za nižšie dane (severské krajiny) alebo priamo dokonca priamo nižšie dane ako má priemerný/mediánový slovesnký zamestnanec (austrália, švajčiarsko atď.)
„stredoveké myslenie vo forme dane z hlavy, či z komína“. Mne sa napriklad toto stredoveke zvyslanie pozdava a to ze musim za rovnaku cestu/policiu/politika… platit 2x tolko ako moj sused ktory bol napr lenivy vystudovat VS (obrazne povedane,aby sa tu dakto nechytil veci co nieje pointa) mi vobec nepride nijak vyspele.
poprosím o vysvetlenie. ako može byt čisty príjem zamestnanca na slovensku zdaneny 30% pri DPH 20%.
Metodológia v štúdii hovorí o tom, ze danovu zataz DPHcky pocitali akoby si priemerný zamestnanec kupovali tovary za 30% ich cistej mzdy. Tým pádom 70% príjmu priemerného zamestnanca tvoria úspory a nákupyy tovarov pri ktorých neplatí žiadnu DPH.
Príklad: ak má priemerný zamestnanec čistý príjem 500 EUR tak autori štúdie predpokladali že iba cca 30% – teda 150 EUR z toho použili na nákup tovarov na ktorých je DPHčka. Toto zdaníte sadzbou 20% a dostanete 30 EUR „dane“. A ja práve hovorím že to číslo je podhodnotené, obzvlášť preto že Slovensko je krajina ktorá má pomerne vysokú DPH – hlavne tým že nemá dve sadzby a potraviny i energie sú na rozdiel od iných krajín zdaňované vyššie.
Tiez si myslim, ze sledovat median ma viac logiky ako danovu kvotu. Ja som chcel povedat iba tolko, ze tvrdenie „Slovaci platia vyssie dano ako…“ moze byt zavadzajuce.
Socialny stat vs liberalna demokracia. Ok. Dobre, je to znakom „normalneho“ statu. Vzhladom k tomu, ze som zachytil viac mudrych reci, ktore na zaklade toho clanku z hnonline riesili „Slovensko vs. socialne staty na severe“, tak som to porovnaval so socialnymi statmi.
Median versus priemer som porovnavat nechcel. Debilne som to napisal.
Danova kvota je sice na severe celkovo vyssia, ale relativne zatazenie je inak rozvrstvene. Napr. take Finsko ma medzi sadzbou (DPFO + odvody) pre prijmy 67% az 167% priemernej mzdy rozdiel asi 11,5 percentneho bodu. U nas je to cca 4,5 perc. bodu (ak beriem priemer 2011 a bezdetneho). Vzhladom k tomu, ze sa jedna o „normalny“ stat, s progresivnym zdanenim, tak Medianovi, ktorych je polovica nesu ovela mensiu relativnu zataz. Takze to, co pises ty „ine skupiny platia viac“
DPHcka a podvody na vratkach – to je bez debaty co pises. DPHcku som tam neplietol, ani povodny clanok ju tam nemal, tak som chcel iba porovnat porovnavatelne.
Ano, toto je presne TEN zaver:
Takže ak z tej štúdie je nejaký globálny záver, tak je ten že priemerný/mediánový slovák platí Škandinávske dane a má za ne mizerné služby (oproti ostatným krajinám) nielen kvôli korupcii, ale aj kvôli že proste iné skupiny na chod štátu neprispievajú tak ako on.
„Slováci platia vyššie dane“ bolo zavádzajúce práve doteraz. Chválili sme sa nízkymi daňami v pomere k HDP ale nikto sa nepozrel na skladbu výberu dane. Podľa mňa analýza ktorá sa zameriava na mediánového/priemerného slováka poslúži práve na zmenšenie zavádzania.
K mediánu/priemeru je to jednoduché.
1) Buď autori štúdie používali priemer, tak urobili chybu a mali používať medián lebo ten je vo vzťahu k tomu koľko platí bežný slovák relevantnejší.
V tom prípade však Slovensko na tom bude ešte HORŠIE ako severské štáty, lebo mediánová mzda je vo všeobecnosti nižšia ako priemerná, čo práve nahráva štátom s progresívnym zdanením – ako správne poukazujete.
2) Ak štúdia už porovnáva mediánové mzdy tak to znamená že majú správnu metodológiu a teda čísla sú platné.
Záver: pre mediánového slováka čo si toto čáíta z toho vyplýva že to pri rozličných interpretáciách tejto stránky metodológie môže mať iba HORŠIE.
Tie čísla do grafu sú čísla štatistík OECD.
http://www.oecd.org/tax/tax-policy/taxingwages-maintrends.htm
Tabuľka S.1
.
Čo sa týka obvinenia z ekvilibristiky, tak to je čisto vec názoru. Ja zasa neuznávam porovnanie ku HDP, pretože slovenské HDP je tvorené oveľa viac strojmi, ako ľuďmi a keďže stroje dane neplatia, tak aj pri nižšom pomere daní k HDP človek môže zaplatiť viac. Pretože všetky dane sú dane z príjmu. Drvivá väčšina ľudí žije z príjmu a z ničoho iného.
.
Ja verím len tej štatistike, ktorú si sfalšujem sám. A pod týmto bonmotom myslím toto:
http://pospisil.blog.sme.sk/c/315595/Vrtakova-dumka-nad-statistikou-nezamestnanosti.html
.
Platiť (povezdme) 40% daň z primerného (či mediánového) príjmu na Slovensku, alebo vo Fínsku je sakra rozdiel. Nech si každý posúdi sám za seba, kde by ho to menej bolelo.
S tým porovnávaním ku HDP je to podobne, ako porovnávanie štátneho dlhu ku HDP. Z čoho bude štát tie dlžoby splácať, čo myslíte? Bude to z HDP, alebo z príjmov rozpočtu? Porovnávanie štátneho dlhu ku HDP je čistá demagógia a používa sa preto, aby ten dlh vyzeral menší. Pretože ak by sa na rovinu napísalo, že štátny dlh dosahuje 3-4 násobku ročného príjmu štátu a že deficit štátneho rozpočtu je v desiatkach percent (z príjmov), tak by aj menej informovanému občanovi mohlo docvaknúť, že takto asi ani štát nedokáže fungovať dlhodobo.
.
Podobne pri porovnávaní daňového zaťaženia. Drvivá väčšina odvodov, daní a iných druhov výpalného pochádza (platí sa v konečnom dôsledku) z príjmov fyzických osôb. Kto iný tie dane platí? Marťania? Stroje v automobilkách? Poľnohospodárska pôda? Alebo nebodaj nehnuteľnosti?
.
Výpalné platia fyzické osoby zo svojho príjmu. A preto je správne, keď sa dane porovnávajú ako % z príjmu FO.
Ceski „Svobodni“ zas hovoria (podla mna populisticky), ze by kludne obmedzili az zrusili DPFO, lebo to nie je zas tak velky zdroj financii pre verejne rozpocty.
Statny dlh mi tiez pride rozumnejsie vyjadrovat k prijmom statu. Lebo sa plati z kolaca statnych prijmov. Ale prave zdanenie sa plati z celkoveho produktu a ak chceme vidiet podiel na kolaci, tak musime porovnavat s HDP.
Takto, akekolvek prijmy koncia u Fyzickych Osob. Aj prijmy korporacii. Rovnako tak akekolvek dane platia iba ludia. Takze ked uz, tak by malo logiku skor sa to snazit nejak vyrovnat:
– ak mozem zamestnat Jozka a Miska za okienkom alebo mat miesto nich radsej automat (napr. na vratenie flasiek), tak Jozko s Miskom (praca) su znevyhodneni oproti automatu (kapital) prave vdaka roznej danovej zatazi. Samozrejme hraju rolu aj ine veci, ale prave nizkokvalifikovani si najviac toto znevyhodnenie odseru.
Plus to, co sim pisal aj JVmu, nemozes porovnavat iba z prijmu FO, lebo podstatne aj odkial tie prachy idu (ktori FO to tam hlavne sypu, ale aj prijmy firiem, su de facto prijmy ich majitelov a teda prijmy ludi, ale v statistike FO ti figurovat nebudu)
Skusim urobit nejaky nas jeden spolocny bod :
Takze otazka (toto si myslim ja a myslim, ze by sme sa na tom mohli zhodnut):
– selektivne odpocty na dani z prijmu
(napr. vzhladom k tomu, ze osobne som „odjakziva“ daneny v CR, tak som bol dost v soku, ked som zistil, ze v SR nemas odpocet urokov z hypoteky)
– odpocty nakladov na pracu aj u FO (to si myslim pisal prave ty) – ale co sa tyka realizacie, tak tam vzhladom k nakladom na toto a praktickej extremnej obtiaznosti kontroly (a teda zvyseneho rizika podvodov) by som skor naklady riesil tak nejak pausalne. Lenze takto sa dostanem bud k nejakej (nejakym) zastropovanym polozkam alebo prave k tej progresii na dani z prijmu
vysvetli mi prosim bod 1.
chces povedat, ze ak slovak zaplati z jedneho eura 50 centov na dani a nor 25, tak nor z tisic euroveho platu nakoniec zaplati aj tak viac ako slovak zo stoeuroveho?
bod c. 2
tvrdis slovaci maju najnizsie danove zatazenie – velmi odvazne tvrdenie a dokladas ho tym obrazkom, z ktoreho sa nic neda zistit?
dost mi lezie na nervy ten namyslenecky styl komunikacie, ktory tu uz hodny cas razis 🙁
Tvoj priklad:
Nor: 0,25×1000=250
Slovak: 0,5×100=50
porovnanie oproti HDP ma vyznam prave v tom, ze HDP=vsetky prijmy v hospodarstve. Myslim, ze prave ten obrazok toto doklada
Moze to posobit namyslenecky. Tvrdi to aj moja manzelka, ze tak casto posobim. Sorry – budem sa viac snazit
ad: “ HDP=vsetky prijmy v hospodarstve “
.
Akurát mi sa snažíme porovnanie danovej kvóty ku príjmom. Pretože dane sa platia z príjmov a nie z HDP. Svojprávneho človeka zaujíma, akú časť zo svojho príjmu musí zaplatiť. Nie akú časť z nejakého fiktívneho HDP platí.
HDP *sú* príjmy v ekonomike to je jedna z jeho definícií. Takže daňové zaťaženie v pomere k HDP vlastne hovorí o daňovom zaťažení v pomere k príjmom.
Problém je, že príjem môže mať rozličné podoby. Môže to byť mzda slabo plateného zamestnanca. Môže to byť mzda dobre plateného zamestnanca. Môže to byť dokonca aj mzda skrytého zamestnanca vyplatená napríklad ako podiel na zisku spoločnosti ADELA s.r.o za to že Adela Banášová odmoderovala nejakú stužkovú. Môžu to byť úroky z termínovaného vkladu atď.
V tejto štúdii sa zaoberali najčastejším druhom daňovníka, ktorým je zamestnanec s platom v okolí priemernej mzdy. A tu to pre Slovensko nevyzerá moc ružovo, tohto daňovníka sa zdá sa daňová reforma akosi nedotkla.
To % z HDP, je ale takisto dôležité. Ak chcem porovnať koľko peňazí pretečie verejnými rozpočtami (teda ako je balík Slovákov zdaňovaný), tak to nemôžem ignorovať. Rovnako nemôžem ignorovať samozrejme kto to platí (to rozdelenie zataze) a tam je pri porovnaní krajín medián najvhodnější.
Jedno bez druhého je osemetne. Typicky Skandinavec by musel platiť ovela viac, aby si udrzal rovnaku úroveň státom poskytovaných sluzieb a mal zároveň naše rovne dane (a ano nasa jedna vysoká dph, nižšie zdanenie majetku to robia pre typickeho Slovaka v porovnani s typickym Skandinavcom iba horsie).
tak potom ten prvy bod je uplne zbytocny a tvrdenie ‘Podľa štúdie inštitútu Économique Molinari je na Slovensku daňové a odvodové zaťaženie vyššie ako priemer Európskej únie.’ je spravne.
ten obrázok, kde sú Slováci opticky daňovo postihovaní menej, ako iné štáty, to je porovnanie celkovo zaplatených daní ku HDP. Toto je žiaľ main-stream miera zdaňovania, ktorá sa používa v „odborných“ kruhoch. Presne tak mi to vysvetľoval pán Mikloš osobne z očí do očí.
.
A že je to demagógia par excelence, to zdôvodnil už Alfi v úplne prvom diskusnom príspevku. Pretože nielen daňové zaťaženie, ale aj mzdy sú na Slovensku v pomere k DPH oveľa nižšie, ako inde. Takže ak by som mal so škrípajúcimi zubami prijať mieru zdaňovania ako pomer k HDP, tak jedine tak, ako píše Alfi: upravenú o rozdiel pomeru mzdy ku HDP.
.
Skúsim na príklade:
Slovenské dane : HDP sú povedzme 40%
Fínske dane : HPD sú povedzme 60%
Pre jednoduchosť počítajme s tým, že podobne sú na tom aj príjmy.
Takže správne porovnávanie daňového zaťaženia občana ku HDP by malo byť prezentované tak, že Slovenské aj Fínske zaťaženie je rovnaké.
.
A to sme sa ešte nedostali k takým „maličkostiam“, ako je miera nezamestnanosti. Pretože v takom Fínsku sa na daňovú kvótu skladá viac ľudí, ako na Slovensku. A dalo by sa pokračovať ďalej a ďalej. Pretože štatistika závisí oveľa viac od interpretácie, ako od dát samotných (viď môj príklad pre štatistiku nezamestnanosti).
Tibor,
že sa práve ty dávaš zatiahnuť do tej trápnej hry.
Nabudúce by sa mohlo diskutovať na tému- ktorá metóda lupičov , prepadávajúcich ľudí , je najspravodlivejšia :
1.- Lupič vezme prepadnutému 55% z obsahu peňaženky
2.- Lupič vezme prepadnutému 80 % z obsahu peňaženky, ale po odpočítaní socialneho zostatku 10 Euro
3.- Lupič vezme prepadnutému z peňaženky sumu, rovnajúcu sa 40% jeho mesačnej mzdy.
4.- Lupič vezme prepadnutému z peňaženky sumu rovnú 40% priemernej mzdy v EU.
Tipujem : Nakoľko sme členovia EU, v diskusii by zvíťazila alt. 4.
Je to moc zaujímavé, ked sa na webe s honosným názvom „menej štátu“ propaguje názor
– „však tie dane nie sú až také hrozne veľké, ako tvrdia tí hnusní nepriatelia štátu“.
Akoby na webe „protifašistických bojovníkov“ pochvalne zdôraznili
– „však to splyňovanie židov bolo aspon finančne najmenej náročné“
Navrhujem tunajším aktivistom – napíšte nejaký článok o pozitívnych dopadoch zavedenia čipovania ovčanov, a o možných pozitívnych dopadoch na bezpečnosť štátu, na zlacnenie fungovania polície, skvalitnení života ovčanov.
Preco nikto nespomenie aj statne zadlzovanie? Ked si Slovensko rekordne poziciava a nafukuje tak HDP, tak samozrejme sa ten pomer meni tak, ze to pre nas vyzera zatazovo lepsie. Slovensko sa zadlzuje teraz extremne, nie som statistik ale nemyslim si, ze by sa Nori zadlzovali ako my.
A vsetci vieme, ze vladny dlh je (do buducnosti) danovy zataz.
Ronnie, tých vecí, od ktorých sa tam abstrahuje, tých je spústa. Však si len pozri môj príklad interpretácie štatistík nezamestnanosti. U štatistík daňového zaťaženia to nebude iné. Na dane sa neskladá rovnaký počet ľudí, v krajinách z vyššou nezamestnanosťou (ako napr. Slovensko) sa na dane skladá menej ľudí, ako napríklad v Rakúsku. Tiež sa počítajú len vybrané dane, nie štátne výdavky. Pre Slovensko sa v štatistikách OECD počíta tak, že odvod do 2.piliera kaníkovským dsskám sa nepočíta do daňovej záťaže, aj keď je silne diskutabilné, nakoľko sú tie príspevky majetkom sporiteľa. Tiež v tabuľke progresie je to o sadzbách, nie o reálnych daniach. Odpočítateľné položky, či spôsoby zníženia daňového základu sa neuvažujú. Však sám tu máš článok, ako istý čas bola v USA sazdba dane 90%, ale efektívna zďaleka toľko nebola.
Presne.
Pisal som to samozrejme ako argument, preco je to u nas aktualne este horsie ako to niektore akoze „objektivne“ statistiky uvadzaju.
„A vsetci vieme, ze vladny dlh je (do buducnosti) danovy zataz.“
– Ja síce suhlasím, ale…
– Jeden „nobelový“ ekonom, ktorého skoro všetci uznavaju – vybádal, že každá koruna, ktorú štát minie, ma multiplikačný efekt, teda že zarobí 2 koruny, tri, …..
Nie že by som tomu ja veril, ale všetci velkí ekonomovia to tvrdia. Takže – čím viac štat minie, tým budeme bohatší. A greci budú najbohatší na svete. Tešme sa.
Pripadá mi to ako niekto „nasadený“ stále opakuje aké máme malé dane.
Pri tom nenapíše:
Porovnávajú sa aké dane?
Daň z príjmu? Z majetku?
Odvody zákon staovené = teda štátna forma „inak nazvanej dane“?
Nepriame dane = DPH, z minerálnych olejov, clá, cigariet a tabaku, alkoholu, piva, energií, termálnych vôd..
Ale ďalšie poplatky určené štátom? Správne poplatky na úradoch súdoch…
Alebo štátom schvaľované „akoby dane“ napr. cenníky Soza a Slovgramu, Lita… atď za autorské práva ?
To najdôležitejšie VŽDY NEJAKO VYPADNE.
Teda čo „INDE“ za svoje peniaze občania dostanú. Aké služby a ich kvalitu zabezpečuje Dánsko, Nórsko, Švédsko, Fínsko…. atď…svojim občanom = platiteľom…
To je tá najdôležitejšia otázka PREČO.
Podstatou nie sú dane. Ale KORUPCIA vo všetkých jej formách.
Dookola sa snažiť presvedčiť aké máme malé dane?
Je ako keď policajt tvrdí : Aj v Rakúsku sú veľké pokuty a pokuty neurčuje policajt ale zákon…
Súvislosti a priority.
To je téma na diskusiu…
Ono je to totiz „prilis komplexne“:
Co sa tyka DPFO a odvodov, tak tie plati priemerny Slovak (percentualne) rovnake ako platia napr. Skandinavci. Co sa tyka baliku celkovych vybranych dani, ktore pretecu verejnymi rozpoctami, tak tam su Skandinavci (ako celok) vyrazne niekde inde.
To znamena, ze ovela vacsia cast kolaca pretecie, ale ini ludia sa na zbieraju (inak rozlozena zataz).
Ja si z toho beriem asi tolko: ze nie je mozne nadsene tlieskat rovnej dani (napr. ze to je „spravodlivejsie“ ako progresivne zdanenie) a zaroven sa stazovat, ze priemerny Skandinavec plati tolko co Slovak. Lebo to, ze priemerny Skandinavec plati to, co plati, je prave vdaka progresivite a tomu, ze to za neho platia majetnejsi).
Ked si vezmeme majetkove dane tak detto
a) su tam hore na severe vyssie ako u nas
b) ako bolo poznamenane robia system viac progresivnym
Ked do toho zahrnieme rozne spotrebne dane, tak tie
a) tiez su tam hore vyrazne vyssie
b) ich vplyv na progresivitu ja nepoznam (ale skor si myslim, ze budu fungovat skor degresivne – necham sa poucit; moja uvaha za tym je ta, ze clovek s dvojnasobnym prijmom nezaplati na spotrebkach dvojnasobok sumy – ale to je iba dojem)
Rozne sadzby DPH robia opat to iste ako dan na majetok
Tieto separatne dane robia system menej priehladnym, ale zaroven asi „lepsim“, pretoze nechavaju vacsiu cast rozhodnutia na tebe: Mozes byt na prijme zdaneny nejakym sialene vypocitanym priemerom pre vsetkych alebo budes zdaneny o nieco menej (zostane ti o nieco viac) a potom to rozhodnutie „kupim nieco co je zatazene spotrebkou“ alebo kupim nieco ine uz je na tebe. Je to pre mna podobne ako ked sa rozhodovacia pravomoc presunie zo statu na kraj alebo z kraju na obec. Ta selektivita ma vacsi zmysel.
Ku korupcii asi tolko, ze ta je typickym znakom problemu vlastnik-spravca (a nemusi sa jednat len o „statne“ – to uz je potom len taka hra s definiciami, ze uplatky medzi obchodnymi zastupcami jednoducho niekto oznaci, ze toto je ok – nie je). Zaroven vsak plati, ze ona korupcia nebude fungovat prave linearne: vyssi podiel na „spolocnom“ (vyssia danova kvota) neznamena automaticky vyssiu mieru korupcie.
To, co za to dostaneme je dost dolezite. Ale ked sledujes debaty tu „u nas“, tak ma clovek pocit, ze jedine co ludi tu zaujima je kolko platim (nejake tie hovory o ukradnutych peniazoch, a ze je to potom uz jedno na co idu a podobne). Samozrejme, ze to nie je jedno!
Lenze ked na nas FB hodim, ze porovnavat IBA zataz je nezmysel, lebo nie je jedno, ci sa zo statneho „nakupi“ ostnaty drot a betonova stena na hranice alebo kilometer (kludne brutalne predrazenej) dialnice, tak som okamzite socialista, etatista a ktovie co este. Mozno by sa postavila dialnica lacnejsie, mozno by si za to niekto kupil krabicu lizatiek, niekto lepsie poistenie a niekto by to prepil. Ale stale lepsi neskodny nezmysel ako financovanie vlastneho utlaku.
Prave preto si etatista, socialista atd. lebo veris(a urcite nato mas skvele Keynesove multiplikatory) ze stat dokaze nieco urobit efektivne. Nedokaze a pre svoju neefektivitu, vyzaduje coraz viac a viac penazi vo forme dani. A co su dane ? Predsa nedobrovolna konfiskacia majetku = utlak.
V tom pripade su brutal keynesianci a etatisti aj v INESS. Vsak oni navrhuju znizit dane nizkoprijmovym.
neviem odpovedať ale stále si kladiem otázku:
Kde sa na Slovensku vzalo PRESVEDČENIE = že štát sa lepšie o mňa postará ako ja sám????
Vidíme to okolo seba = míňanie zo štátneho „bez rozumu a obmedzení SVOJIM“.
Naháňame „registračné pokladne“ a cez DPH nám za existenciu Slovenska odplávali milióny a často aj „legálne“ = nepostihnuteľne.
U náš je korupcia, neznalosť a nedodržiavanie zákonov, rodinkárstvo, straníckosť, kamarátstvo…
S tým súvisí aj “ neochota“ platiť dane ….
Schody sa zametajú zhora… Ale len voliči môžu tento proces naštartovať…
„Kde sa na Slovensku vzalo PRESVEDČENIE = že štát sa lepšie o mňa postará ako ja sám????“
– akože nevieš. Veď politici to opakuju denne. Hlavne tí dobrí, ľavicoví. A ludia ich maju radi, tak im veria. Také jednoduché.
A ked im to opakujú ešte aj niektorí z MenejStatu , tak čo už. A tá bohovsky príjemná predstava – že politici aj menej spávajú, aby sa mohli starať o môj pokojný spánok.