Scenár udalostí v Eurozóne (Gary North)

Prvýkrát vo svojej kariére vidím medzinárodný establišment, niekedy nazývaný New World Order, čeliť kríze tak veľkej, že v stávke je samotné jeho prežitie. Prvýkrát sa títo ľudia naozaj boja.

Nie je ich veľa. David Rothkopf vo svojej knihe Superclass odhaduje, že na vrchole pyramídy je maximálne 6000 ľudí. Sú to väčšinou muži, prinajmenšom tretina z nich sú absolventi najprestížnejších amerických univerzít., väčšina ostatných absolvovala porovnateľné univerzity v Európe.

Kríza v Európe je väčšia ako čokoľvek, čo táto generácia lídrov kedy zažila. Naposledy, keď európske krajiny čelili niečomu podobnému, viedlo to k druhej svetovej vojne.

Počas celého povojnového obdobia boli Spojené štáty dominantnou silou Západu. Vláda Spojených štátov prostredníctvom Marshallovho plánu vypísala šeky, aby sa európske vlády udržali nad vodou, a tiež z veľkej časti financovala NATO. Tento vzájomný obranný systém bol postavený tak, aby sa zamedzilo expanzii Sovietskeho zväzu.

Spojené štáty dnes však už nie sú v pozícii, aby dokázali finančne niekoho zachraňovať. Majú masívny obchodný a federálny deficit. Európa si zrazu uvedomuje, že z ekonomického hľadiska je v tom sama. Ak vôbec existujú riešenia európskej hospodárskej krízy, potom tieto riešenia budú musieť byť vytvorené vo vnútri eurozóny.

BANKY V OHROZENÍ

Celý bankový systém v Európe je dnes v ohrození. V dôsledku obrovských investícií do vládnych dlhopisov pri nízkych úrokových sadzbách sú banky zadĺžené a vlády na druhej strane technicky insolventné. Neexistuje teda žiadna možnosť, že tieto dlhopisy budú niekedy splatené. Boli, koniec-koncov navrhnuté tak, aby nikdy splatené neboli, boli navrhnuté tak, aby daňových poplatníkov všetkých európskych krajinách trvalo ťahali do otroctva bankového systému.

Teraz je všetko naopak. Banky sú stále viac závislé na vládach, tie sú ich veriteľmi predposlednej inštancie Veriteľom poslednej inštancie je, samozrejme, Európska centrálna banka, tá sa však dnes presunula do neutrálnej pozície a nechce prijať opatrenia na zachránu Grécka, Španielska alebo Talianska.

PIIGS vlády, ktoré predali IOU (dlhopisy) bankám v severnej Európe sú technicky insolventné. Keď Grécko skrachuje (akože aj skrachuje), bude to znamenať enormné straty niektorých severoeurópskych bánk. Keď Španielsko skrachuje (akože aj skrachuje), budú tieto straty ešte oveľa horšie. Keď Taliansko skrachuje (akože aj skrachuje), padne celý bankový systém v Európe.

Jediné, čo môže dnes európsky bankový systém zachrániť, je ECB, ktorá má moc vytvárať peniaze z ničoho. A tiež daňoví poplatníci z Nemecka, ktorého vláda sa neúnavne snaží rozšíriť silu eurozóny do všetkých krajín Európy. Títo politici sú ochotní pripísať IOU na účet nemeckých daňových poplatníkov, len aby mohli konsolidovať aj ďalej.

PLAZIVÁ REŤAZ DLHOV

Problém je, že severoeurópske vlády na to, aby mohli byť veriteľmi Grécka, Španielska či Talianska, peniaze nemajú. Naopak, sami si musia požičiavať peniaze za také vysoké sadzby, aké v mierových časoch Európa ešte nevidela. Práve od týchto vlád sa očakáva, že zasiahnu a požičajú gréckej vláde, ale každá z nich teraz čelí ďalšej zodpovednosti – tieto vlády sú totiž tiež veriteľmi predposlednej inštancie veľkých domácich komerčných bánk.

Kto teda požičia severoeurópskym vládam dostatok peňazí na záchranu vlád na juhu? Ktorí veritelia si dnes myslia, že to je dobrý nápad? Pri súčasnej úrokovej miere je ich málo a to je zároveň dôvod, prečo úrokové sadzby budú stúpať. Ak však dlhodobé úrokové miery porastú, zníži sa trhová hodnota všetkých dlhopisov v portfóliách jednotlivých veriteľov.

Na jednej strane teda majú investori položiť na stôl peniaze pre vlády a na strane druhej vlády potrebujú peniaze na rekapitalizáciu domácich bánk. Vedie to k ďalšiemu problému: aby veritelia mohli požičať peniaze vláde, musia siahnuť na svoje kontá vo svojich bankách a vypísať šeky. Čo sa však stane, ak budú tieto banky krachovať? Kto bude požičiavať peniaze vládam?

V tomto reťazci nekrytých peňazí, úverov a dlhov je ECB veriteľom poslednej inštancie. Je ním, pretože má právomoc vytvárať peniaze z ničoho. Môže kúpiť IOU vydané vládami, môže požičiavať peniaze bankám, aby banky mohli tiež kúpiť IOU týchto vlád.

DNI ZÚČTOVANIA

Celý politický systém, ktorému hovoríme Európska únia, je závislý na systéme bankovníctva frakčných rezerv. To však prerástlo svoje možnosti a teraz čelí dňu zúčtovania. Vlastne, čelí dvom dňom zúčtovania.

Prvý deň zúčtovania nastane v krajinách PIIGS, keď vkladatelia začnú vyberať peniaze. Druhý deň zúčtovania príde s platobnou neschopnosťou vlád, ktoré si požičiavali stovky miliárd eúr z bánk.

Príchod bank runov už teraz ohrozuje schopnosť gréckej vlády požičiavať si peniaze od kohokoľvek. Grécka vláda je závislá na gréckom bankovom systéme, cez ktorý vyberá dane. Keď bude grécky bankový systém v koncoch, bude v koncoch aj grécka vláda.

V tomto systéme má jedine ECB dostatok právomocí na záchranu systému. Všetky ostatná potenciálne zdroje peňazí sú závislé na solventnosti európskeho bankového systému. Ale práve ten je dnes v ohrození.

Z toho dôvodu musí byť celé frakčné rezervné bankovníctvo postavené na monopolnom postavení centrálnej banky garantovanom vládou. Centrálna banka je predovšetkým garantom solventnosti najväčších bánk, ekonomickým agentom ich majiteľov. Títo majitelia teraz čelia bankrotu. Držia podiely v nadnárodných bankách, ktorých pôžičkoví úradníci nemajú poňatia o základoch ekonómie. Vypísali predsa šeky krajinám PIIGS.

Jediným spôsobom, ako v tejto situácii zachrániť systém, je riskovať jeho zničenie. Jediným spôsobom, ako zachrániť euro, je riskovať jeho zničenie. Sú totiž len dva spôsoby, ako zachrániť najväčšie komerčné banky.

Prvým spôsobom je hyperinflácia, ktorá umožní bankám, aby mali otvorené dvere. Dlžníci budú splácať svoje pôžičky vďaka predajú hnuteľného majetku, z ktorého získajú dostatok peňazí na splatenie pôžičiek v bezcenných eurách.

Druhým spôsobom, ako zachrániť banky, je to, čo sa Európska centrálna banka snaží urobiť. Snaží sa zabrániť hyperinflácii, snaží sa nafúknuť peňažnú zásobu len do tej miery, že sa prostredníctvom pôžičiek s nízkym úročením zachránia najväčšie banky. Budú si musieť požičať, teda ak sa nájdu solventní veritelia a ak si títo veritelia vôbec budú chcieť požičať.

Ak ECB prijme druhú možnosť, bude to viesť k depresii. Banka spustí infláciu. Komerčné banky požičajú insolventným vládam. Tieto vlády skrachujú, ak bude recesia. Tú však svojim odmietnutím rozšíriť peňažnú vytvorí práve ECB. Boom nafúknutý podobne ako kedysi ten Greenspanov nakoniec vystrelí na európske banky, podobne ako ten v Spojených štátoch vystrelil na banky americké.

V európskom bankovom systéme neexistuje žiadny ekvivalent FDIC. Neexistuje jediná vláda, ktorá má majetok alebo právny orgán schopný požičiavať iným vládam. Neexistuje žiadny spoločný fiškálny systém, čo znamená, že všetky vlády môžu vytvárať masívne deficity. To znamená, že vlády neustále navzájom súťažia v požičiavaní si na financovanie svojich deficitov.

Systém je teda natiahnutý až na prasknutie. Tých niekoľko zostávajúcich veriteľov s dostatočným kapitálom majúcich dostatok peňazí v bankách na vypísanie šekov insolventným vládam teraz žiadne šeky vypisovať nechce. Práve preto Španielsko v snahe prilákať veriteľov platí viac ako 7%. Veritelia, ktorí si požičajú, dopadnú rovnako ako tí, ktorí požičali peniaze gréckej vláde pred rokom 2010. Budú vidieť kolaps svojich investícií, budú vidieť, ako úrokové miery v Španielsku rastú do dvojciferných čísel. Presne to sa aj naozaj stane, ak ECB nezasiahne a nevyrobí nekryté peniaze na pôžičky španielskej vláde.

VÍKENDOVÉ SUMMITY

V súčasnosti sa najmenej raz mesačne koná núdzový víkendový summit politických orgánov za účasti byrokratov z ministerstiev financií. Stretávajú sa v sobotu a hovoria o tom, ako možno zachrániť systém. Tlačovú správu vydávajú v nedeľu. Tlačová správa je vždy na konkrétnosti chudobná. Kríza za posledný mesiac eskalovala a je tu ďalší víkendový summit.

Zakaždým, keď sa summit koná, investori, ktorí majú dostatok peňazí na investície, čakajú so zatajeným dychom na nedeľné poobedie a na to, či sa predstaví nejaké riešenie. Žiadne riešenia ponúkané nie sú a tak akciový trh v prvý alebo aj druhý deň po zasadnutí klesá.

Teraz už je jasné, že na obzore žiadne riešenie nie je. O tom, kto bude vypisovať šeky na záchranu ďalšej PIIGS
vlády, neexistuje žiadna politická dohoda, najmä nie medzi Nemeckom a Francúzskom.

Pamätám si, ako som pred takmer 40 rokmi na Yale počúval prejav mladého ambiciózneho ekonóma, ktorý nás informoval, že nový menový systém v Európe bude zavedený najneskôr do roku 2000. Bol to presný odhad, nový menový systém bol založený v roku 1999. Tento švihák sa neskôr sťahoval do Harvardu a ešte neskôr sa vytratil z verejnosti, z jeho nadšeného prejavu však bolo jasné jeho presvedčenie o tom, že tento nový menový systém vytvorí úplne nové ekonomické zriadenie v Európe. Páni, ten mal teda pravdu!

Nové hospodárske zriadenie v Európe sa teraz rozpadá. Vládni politici, úradníci a hovorcovia s hrôzou sledujú, ako sa systém, ktorý ich predchodcovia vytvárali, aby fungoval večne, teraz navždy rozpadá. Nie príliš jemná poznámka: pripomína to sľub Adolfa Hitlera o tisícročnej ríši, ktorá trvala 13 rokov. V tomto roku  malo Euro svoje 13. narodeniny. Všetkého najlepšieho sa k narodeninám zatiaľ nedočkalo.

ŽIADNY FIREWALL

Vedúci predstavitelia európskeho establišmentu neboli od jeho vzniku konfrontovaní s krízou takéhoto rozsahu. Stále hovoria o potrebe firewallu. Pokiaľ nemajú protipožiarnu ochranu, nikto nie je ochotný kričať “Horí!” Oheň však už vypukol.

Aký druh firewallu môže byť vytvorený, aby bankrot jednej krajiny nespôsobil bankrot ďalšej? Aký firewall je tu pre veľké nadnárodné banky, ktoré práve stratili polovicu hodnoty dlhopisov tak, že tie zakúpené pri sadzbe 3% dnes už majú sedempercentnú sadzbu?Vždy, keď sa úroková miera zdvojnásobí, trhová hodnota dlhopisov totiž klesá minimálne o 50%..

Pravdou je, že žiaden firewall neexistuje. Finančný systém v Európe je vzájomne prepojený prostredníctvom eura. V sedemnástich krajinách používa každý rovnakú menu, každý je závislý na rovnakej centrálnej banke. Tá banka však nie je dobrým lídrom. Jej šéf stále hovorí, že vlády musia ustúpiť a prevziať zodpovednosť. Ja si zakaždým spomeniem na to, čo Ben Bernanke hovorí Kongresu.

Hlavy dvoch najväčších svetových centrálnych bánk si sťažujú, že politici neprevzali zodpovednosť za riešenie krízy, lenže to je presne to, čo politici ani robiť nechcú. Vždy totiž chápali, že centrálna banka ich bude zachraňovať z krízy tým, že vytvorí nové peniaze a kúpi IOU vlády. Vždy to bolo verejné zdôvodnenie centrálneho bankovníctva.

Politici sa zdajú byť pri pochopení skutočného dôvodu existencie centrálneho bankovníctva slepí: tým totiž je zachraňovanie najväčších komerčných bánk v rámci svojej jurisdikcie. ECB tu čelí obrovskému problému: má vo svojej jurisdikcii najväčšie banky v každej krajine eurozóny okrem Veľkej Británie, musí teda zasiahnuť a zachrániť každú veľkú banku, ktorá v jej jurisdikcii je. Ak sa tak totiž nestane, dôjde v každej krajine k bank-runom.

BANK RUN

Klienti môžu ísť do banky a nechať si peniaze previesť na účet zahraničného finančného domu. Obvykle to bude nemecká banka. Z právneho hľadiska môže prijímajúca banka odmietnuť vklad prijať, ale ktorá banka by sa odvážil vklady neprijímať? Každá banka, ktorá by ich od inej banky neprijala, by do médií vyslala signál, že odosielajúca banka je na hranici insolventnosti a to je posledná vec, ktorú chce akákoľvek banka v severnej Európe s ohľadom na banky v Grécku, Španielsku či Taliansku urobiť.

ECB sedí na sude s pušným prachom a knôt už horí. Ten knôt vedie ku gréckemu bankovému systému. Ak grécky bankový systém vybuchne, ak imploduje, bude to iskra pre ďalší knôt. Ten ďalší vedie do Španielska. Môžem sa mýliť. Môžu byť dva knôtiky, jeden do Španielska a ďalší do Talianska.

Neexistuje žiadny firewall. Jediným firewallom by bolo, ak by banky v severnej Európe odmietli vytvoriť nové účty ľuďom prichádzajúcim z juhu. Ak na druhej strane nezastavia bank runy v Grécku, grécka vláda zbankrotuje a odíde z eurozóny. Nebude mať na výber. A ak sa grécky bankový systém zrúti, ako bude môcť financovať svoj dlh? Ako bude môcť vyberať dane?

Je jasné, čo je v hre.. Bank run malého rozsahu prebieha v Grécku už najmenej rok, teraz však hrozí, že bude eskalovať. Banky na severe Európy síce môžu odmietnuť nové vklady v eurách prichádzajúce z Grécka, ale museli by to urobiť všetky naraz. Ak to spravia len jedna alebo dve, vyšlú správu všetkým ostatným Grékom: “Vyberte radšej peniaze zo svojej banky a rýchlo s nimi príďte do severnej Európy, do banky, ktorá ešte nezakázala otváranie nových účtov.” Bank run tak eskaluje.

Keďže nie všetky banky podliehajú rovnakým bankovým zákonom a keďže žiadny regulačný úrad nemôže prikázať, čo majú robiť, Európa má systém, v ktorom vkladatelia v krajinách PIIGS môže vytvoriť masívne bank runy na svoje domáce banky.

Proti tomu skutočne žiadny firewall neexistuje. Banky v krajinách mimo eurozóny síce môžu odmietnuť prijať nových vkladateľov, ale banky v rámci eurozóny to urobiť nemôžu bez toho, aby ohrozili prežitie celého bankového systému. Navyše, ak nevytvoria firewall, skrachované banky Grécka, Španielska, Talianska spôsobia bankroty tamojších vlád a to potom povedie k masívnym stratám severoeurópskych bánk.

Diskusiu na túto tému neuvidíte v mainstreamových médiach a na to existuje veľmi dobrý dôvod: mainstreamové média majú strach. Obávajú sa obvinenia, že práve ony spustili bank runy na grécke banky. Všetci kompetentní vedia, že bank runy v Grécku už začali, ale nič podobné na titulných stranách novín nenájdete. Rozhodne to nie je príbeh do televíznych novín..Možno “PBS News Hour” pozve do diskusie dvoch-troch expertov s alternatívnymi názormi, ale mienkotvorné spravodajstvo o gréckych bank runoch hovoriť nebude. Vlastne bude. Vtedy, keď bude v poslednom štádiu.

Ľudia, ktorí riadia nové európske zriadenie teda bezmocne sedia, bezmocne a čakajú. Sú plne závislí od rozhodovania klientov gréckych bánk. Vlna strachu sa z Grécka môže kedykoľvek rozšiť a väčšina vkladateľov si pobeží svoje peniaze vybrať. Ak svoje peniaze vyberú v hotovosti, zrúti sa miestna banka, a začne predávať aktíva na nákup meny od ECB. Bude totiž potrebovať hotovosť na vyplácanie vkladov. Tento druh bank runu je síce pre samotnú banku zlý, vkladatelia však svoje peniaze obvykle aj tak utratia. Ak to spravia, podnik, ktorý tie peniaze dostane, ich opäť vkladá do banky. Bank run na peniaze teda nie je pre grécky bankový systém ako celok veľkou hrozbou.

Inak je to však s bank runom v podobe digitálneho prevodu peňazí do zahraničia, čo je hrozba, ktorej dnes čelia všetky grécke banky. Ako náhle totiž eurá opustia grécky bankový systém, nebudú doň už opäť vložené. To, čo momentálne sledujeme, je kolaps gréckeho bankového systému v priamom prenose. Ak ECB opäť do konca roka nezasiahne, žiadny grécky bankový systém už nebude. Všetky banky skrachujú.

Neexistuje nič, čo by mohli eurokrati urobiť. Jediná inštitúcia, ktorá má silu zastaviť to, je totiž ECB. Tá môže robiť čo chce, v konečnom dôsledku to znamená požičiavanie gréckym bankám na základe ľubovoľného kolaterálu – predovšetkým však IOU vydané gréckou vládou.

ZÁVER

Angela Merkelová môže kričať, revať a držať dych až kým nezmodrie, ale v konečnom dôsledku nemá nad ECB žiadnu moc. Tú koniec-koncov nemá žiaden politik a žiaden ju ani nechce. Prečo nie? Pretože ten politik by potom bol zodpovedný za peniaze, s ktorými ECB chcela prísť, ale ten istý politik ich zablokoval. Z tohto dôvodu bude ECB tlačiť, tlačiť a tlačiť nové peniaze. Jej šéf môže politikom adresovať všetky možné apely na zodpovednosť, môže ich vyzývať, aby zasiahli, aby udržovali štruktúru v chode, ale systém nakoniec aj tak stojí na ňom. On je ten, ktorý má moc nad tlačiarňou. On a jeho kolegovia sú jediní, ktorí sú schopní udržať systém nad vodou.

Neexistuje žiadny firewall. Existuje iba schopnosť ECB vytvárať peniaze a požičiavať ich komerčným bankám alebo priamo vládam a vôbec nezáleží na tom, aký typ pravidiel a predpisov sa v roku 1999 zaviedol presne preto, aby sa niečo podobné nedialo.

Požiar horí, nikto z mocných sa však neodváži ukázať prstom na intervencie ECB zachraňujúce vládu na pokraji bankrotu. Dôvod je jasný, alebo prinajmenšom jasný mne: žiadny politik nechce byť zodpovedný za to, že príde s peniazmi na záchranu najväčších domácich bánk čeliacich platobnej neschopnosti v dôsledku bankrotu Grécka a Španielska, pretože to spôsobí dominový efekt vo všetkých krajinách PIIGS.

Zdroj: http://lewrockwell.com/north/north1159.html, http://www.garynorth.com/

Gary North je kritik centrálne riadeného bankovníctva, bankovníctva frakčných rezerv, zástanca zlatého štandardu

Jazyková korektúra: Samuel Marec

738 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

37 odpovedí

  1. Avatar
    jún 26, 2012

    Velky palec hore za tento preklad. Som to cital v originale v nedelu na lewrockwell.com a som si myslel, ze ako tieto informacie chybaju v slovenskych a ceskych mediach. Ste skveli 🙂

    Thumb up 27 Thumb down 4

    Odpovedať

  2. Avatar
    jún 27, 2012

    no kazdym dnom daky sok, pred par tyzdnami bol na vybrali.sme hoppe, dnes gary north, tusim sa naozaj intelektualny vietor zacina obracat. Par rokov dozadu by taketo nieco bolo totalne nemyslitelne.

    palec hore

    Thumb up 13 Thumb down 1

    Odpovedať

  3. Avatar
    jún 27, 2012

    Nedočítal som to.

    „Otrokov bankového systému“ som ešte nejak prehrýzol, ale nezmysly na tému frakčných rezerv mi už nedovolili pokračovať.

    Problémom EURa a prakticky všetkých mien nie sú frakčné rezervy, ale skutočnosť, že meny nie sú ničím kryté a centrálne banky môžu emitovať prakticky ničím neobmedzené množstvá peňazí.

    Súčasný problém EU nie je problémom bankovníctva, ale problémom sociálnych štátov, ktoré sa bezbreho zadlžovali a financovali blahobyt pre všetkých.

    Thumb up 7 Thumb down 8

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 27, 2012

      To je dilema:
      Vytvorili si štáty systém frakčných rezerv preto, aby sa mohli bezbreho zadlžovať
      Alebo je systém frančných rezerv udržateľný a problém je to, že sa štáty zadlžujú.

      Ja som tiež na pochybách a tiež sa mi sem-tam zdá, že keby sa štáty nezadlžovali, že by to nejako fungovať mohlo.
      Ale ono sa nezadlžujú (len) štáty. Zadlžujú sa aj klienti štátu, za ktorých potom dlžoby štát prevezme (stavební developeri napr.)

      Malo by vôbec zmysel prevádzkovať systém frakčných rezerv vtedy, keby sa pomocou neho nedalo nabaľovať systémom tunel (zoberiem si pôžičku o ktorej viem, že ju prehodím na štát) ?

      Podľa mňa sú bankári len prostredníkmi. Podobne ako tie peniaze, s ktorými narábajú. Podstatný je systém, pomocou ktorého je možné presúvať skutočné hodnoty požadovaným smerom. Dlhy nezaplatíme za španielskych bankárov. Dlhy zaplatíme za tých, ktorí si ich od bankárov požičali s jasným úmyslom, že ich nikdy nevrátia. Resp. vrátia len v prípade, že pyramída bude pokračovať. Ale aj keď pyramída nepokračuje, oni už svoje isté majú.

      Thumb up 6 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        jún 27, 2012

        Najskôr vyjadrím súhlas s dôležitou vecou. Dlhy nezaplatíme za bankárov, ale za ich klientov.

        Systém frakčných rezervy vytvára úverový charakter meny. To čo bežne používame ako peniaze je agregát M1. Čo pozostáva z peňazí emitovaných centrálnou bankou t.j. agregát M0 a záväzkov bánk uhradiť príslušnú sumu ktorá je na účte.

        Frakčné rezervy vytvárajú vždy konečný rád, ktorý v závislosti od miery rezerv bude robiť rovnicu M1 = N x M0. N môže v čase podľa situácie kolísať, ale vždy to bude konečné číslo. Povedzme pre mieru rezerv 10% to bude platiť M1=M0 + 0,9M0 + 0,81M0 +0,729M0 … = 10xM.

        Frakčné rezervy nemajú nič spoločné so štátom.

        Len tak na margo, bez frakčných rezerv nie je možné komerčné úverovanie.

        Thumb up 2 Thumb down 4

        Odpovedať

        • Avatar
          jún 27, 2012

          Samozrejme, ze je mozne. Staci, ze klient-vkladatel sa zaviaze, ze pocas doby X nebude vyberat svoje peniaze a suhlasi s tym, aby sa za urok pozicali niekomu inemu.

          Thumb up 3 Thumb down 2

          Odpovedať

          • Avatar
            jún 27, 2012

            V reály sa nemusí zaväzovať k termínovanému vkladu a bude to stabilné.

            Do banky denne prichádza množstvo peňazí na účty klientov a rovnako z nich odchádza. To čo potrebuje banky vykryť je rozdiel medzi vkladmi a výbermi a ten je vcelku malý.

            PS : Písal som ti odpoveď dole, ale nejak blbo som to prilinkoval.

            Thumb up 0 Thumb down 4

    • Avatar
      jún 27, 2012

      Nechapem v com je o tolko horsie, ked CB vytvara peniaze z nicoho a ked sukromna banka vytvara peniaze z nicoho vdaka frak.bankovnictvu. Rozdiel je urcite skale, aku dokaze spravit centralna banka a jedna komercna banka, ale vzdy je to len vytvaranie fiktivnych penazi.
      Predstav si zlaty standard a bankovnictvo frakcnych rezerv. Banka ma len 10% zlata u seba a tych 90% poziciava prvemu, potom sa mu vrati od ineho a potom druhemu tretiemu, stvrtemu, piatemu. Cim to ma kryte, ked ma v uctovnictve povedzme 400% a realne u seba 10%? Rak.ekonomovia sa zhoduju, ze zlaty standard moze fungovat iba so 100% rezervami, inak by to bol tiez boom-bust system. Na stabilizaciu by si potreboval opat lender-of-the-last resort, coz samozrejme v pripade zlata nie je mozne tak ako v pripade papierov.
      Bankovnictvo frakcnych rezerv je hazardne, amoralne a z libertarianskeho pohladu hrubo zasahujuce do sukromneho vlastnictva.

      Thumb up 3 Thumb down 2

      Odpovedať

      • Avatar
        jún 28, 2012

        nemyslim si ze plati tvoja posledna veta ak „vklad“ do banky zadefinujes ako pozicku vkladatela banke na poziadanie s tym, ze vkladatel si je plne vedomy co sa v skutocnosti deje a suhlasi s tym.

        Thumb up 3 Thumb down 0

        Odpovedať

  4. Avatar
    jún 27, 2012

    Veľmi správne položená otázka. Ako je to kryté v súvahe. Odpoveď znie je to kryté pohľadávkami. Veľmi zjednodušená súvaha kde by prebiehal iba proces frakčných rezerv by vyzerala takto.

    Peniaze 10 Záväzok za vkladadteľmi a CB 100
    Pohľadávky z poskytnutých úverov 90
    Spolu aktíva 100 Spolu pasíva 100

    Systém frakčných rezerv bude veselo bežať aj pri zlatom štandarde. Bohužiaľ bez neho nie je možné poskytnúť inštitucionalizovaný úver.

    Frakčné rezervy nevyrábajú peniaze z ničoho.Je to iba proces multiplikácie primárnej emisie. Peniaze z ničoho vyrábajú iba centrálne banky.

    Predstav si zlatý štandard. V systéme frakčného bankovníctva budeš mať 10 zlata + 90 pohľadávok = 100 záväzkov. A veselo v bežíme ďalej. Akurát, že pokým niekto nevyrobí ďalšie zlato tak budeme mať v obehu 100 peňazí.

    Thumb up 1 Thumb down 4

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 27, 2012

      Zoberme si priklad: vlozim 100 gramov zlata a banka na druhy den 90 pozicia subjektu B a je to nekryty rychlouver. Ten si za to od subjektu C kupi tovar a subjekt C bezi do banky a ulozi si svojich 90 gramov. Z nich banka hned pozicia 81gr. Na treti den sa so subjektom C stretnem v banke a budem pozadovat svojich 100 gramov a subket C svojich 90. Co mi povie banka? „Viete, my bez toho, aby sme vam nieco povedali, sme vasich 100gramov pozicali niekomu inemu, ale ked pockate pol roka, tak to dame nejak do poriadku.“ ?
      Vidime, ze toto je problem, ktory stale visi vo vzduchu a vedie k fuzii bank do vacsich a vacsich bank a tak k vacsiemu hazardu. Banky su permamentne podkapitalizovane, klienti su klamani o bezpecnosti svojich uspor, vlady banky zachranuju… Je to zacarovany kruh.
      Samozrejme, ze v prostredi, kde by stat vklady negarantoval, tak by sa banky spravali zodpovednejsie a rezervy by si zdvihli sami vyssie, ale to neznamena, ze je moralne, to co robia. Ak niekto striktne uznava vlastnicke prava, tak je samozrejmostou, ze banka nemoze jeho zlato hociako investovat bez suhlasu majitela a tvrdit mu, ze svoje zlato ma kedykolvek k dispozicii. V mojom ponimani, pohlad na vec nie len cisto ekonomicky (v duchu, ze predsa musime ekonomiku tocit na co najvacsie pripustne obratky) ale zohladnujem aj moralku a najvyssi respekt k sukromnemu vlastnictvu.

      Thumb up 4 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        jún 27, 2012

        Teraz sa dostávame do takej oblasti matematiky, že vraj štatistika.

        Ak by si mal 5 klientov tak to robiť nemôžeš, ak ich máš 50.000 tak to veselo beží, dokonca s veľmi nízkym stupňom rizika.

        Eticky je to úplne OK banka sa zaviazala vyplatiť ti 100 g zlata. Nie že to budú tie isté atómy ktoré si vložil a to v pohode splní.

        Ono dokonca ani to štátne ručenie moc neposúva banky k zvyšovaniu rizika, lebo v prípade strát riskujú svoje imanie.

        ČO je dôležité, je rozlišovať problém likvidity a problém solventnosti. To čo si popísal je problém likvidity. Banka v tejto chvíli má dostatok majetku, len nie vo forme zlata, ale vo forme pohľadávky. Ak by aj nastala situácia ako uvádzaš, banka dokáže predať svoju pohľadávku inej banke a vyplatiť vkladateľa.

        Thumb up 0 Thumb down 4

        Odpovedať

        • Avatar
          jún 27, 2012

          Ale potom vlastne kde je problem? Podla toho co si napisal, bankovy system je dobry, len klienti su zli (staty a ini neplatici) 🙂

          Thumb up 3 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            jún 28, 2012

            Tak nežne si preskočil jeden subjekt, ktorý sa volá centrálna banka. Ten subjekt vykonáva činnosť, ktorá sa označuje ako falšovanie monetárnej bázy.

            A to už je monetárny problém a dokonca veľký.

            Thumb up 1 Thumb down 2

          • Avatar
            jún 28, 2012

            Ešte ma napadlo dodať, že neplatiči dlhov sú zlodeji a tí sú zlí.

            Thumb up 0 Thumb down 3

          • Avatar
            jún 28, 2012

            Ale vsak jasne, centralna banka je zlo, neplatici su zlodeji. Toto som nikdy nespochybnil. Na druhej strane nejak nechces vidiet druhu stranu mince a to neviem preco. Je normalne, ze kazda investicia banky nemusi vyjst. Jednoducho niekedy sa spravia zle investicie, aj ked boli spravene dobrej viere. Retaz sa na narusi a potrebujes veritela poslednej instancie, ak mas banku podkapitalizovanu. Jednoducho ak mas rezervy 10%, pride sprava o tom, ze banke sa nedari, v zapati nasleduje bank run a taka banka si potrebuje pozicat a neda sa to vzdy od komercnych bank. Frakc.rez.bankovnictvo a zvlast take kde je iba 10% je velmi labilne. Ja si myslim, ze ak by stat nebol garantom vkladov, v zaujme sebazachovy by banky urcite drzali vacsi kapital, ale ty si spochybnil aj to.
            Samozrejme, ked CB robi uplne tajne vseliake nekale operacie, nikto nevie kam peniaze putuju, tak to je este dalsi level podvodnickeho spravania a falsovania penazi. To je uplne jasne. Ked kona na styl Bernanke tak je to megapodvod.
            Ked sa ale bavime o zlatom standarde, kde su vsetky peniaze kryte zlatom, tak to rozhodne nie je nieco take ako si pisal ty – teda, ze 10% je krytych zlatom a vsetko ostatne (co kludne presahuje 100%) je kryte tym co sa podari (napr. byty v Spanielsku, ktore nikto nechce).
            Ja ale k tomu uz nemam co povedat, ja som len ziak. Radsej treba studovat priamo u ucitelov rakuskej ekonomickej skoly.

            Thumb up 2 Thumb down 1

          • Avatar
            jún 28, 2012

            Nie je to reťaz, ktorej prerušenie spôsobí nefunkčnosť. Každý záväzok a každá pohľadávka sú samostatné. 10% rezerv bohate stačí na pohodlnú a bezpečnú bankovú činnosť.

            Ručenie štátom za vklady má negatívny dopad skôr na správanie vkladateľov ako bánk. Tých sa totiž netýka.

            Celé je to pomerne zložitá problematika. Zdá sa mi, že si z Prešova. Tak ak by si mal záujem môžeme sa stretnúť pomaľujem zopár obrázkov a možno sa mi podarí ti to vysvetliť.

            Thumb up 0 Thumb down 3

          • Avatar
            jún 28, 2012

            Nie som z Presova, tak asi to tak lahko nepojde, ale dik za pozvanie. Jednaho ale nechapem, ako je to vsetko samostatne. Ved si len vezmime housing bubble v Amerike. Podla tvojej logiky tam tiez nemal byt problem. Ludia byvali v novych domoch, neplatili a banke ostal dom. Perfetne rucenie… az na to, ze ceny domov zacali klesat a z vyborneho rucenia sa stal problem neuveritelneho rozsahu a megastraty. Podobne to je s tymi spanielskymi vilami. Tym uz sme trosku inde od povodnej temy, ale iba poukazujem na system rucenia hoci aj nehnutelnostou nemusi byt taky pohodovy ako to prezentujes.

            Rucenenie statov ma ten efekt, ze vkladatel sa nemusi zaujimat o to ci vklada do dobrej banky. Pozre kde ma najnizsie poplatky a ide tam. Nema dovod si nic zistovat, lebo ked by to bola banka zrovna na hrane bankrotu, stat mu vsetko vykryje. Na banku teda nie je az taky tlak spravat sa zodpovedne, ako by to bolo v prostredi, kde by si ludia 3x rozmysleli, ci si tam ucet otvoria alebo nie.

            Thumb up 3 Thumb down 0

          • Avatar
            jún 28, 2012

            Sorry, s tým bydliskom som sa pomýlil.

            Bubliny realitné, či iné nespôsobujú frakčné rezervy, ale nekrytá mena. Teda úplne presne nárast peňažnej zásoby predbiehajúci rast ponuky statkov. Ešte z iného pohľadu, za bubliny môže inflácia, ktorá znemožňuje racionálne rozhodovanie.

            To čo si popísal v poslednom odstavci je úplne presné a je to nezodpovedné správanie vkladateľov. So zodpovednosťou banky to nijako nesúvisí.

            Thumb up 1 Thumb down 2

          • Avatar
            jún 28, 2012

            „Tak dlho, kým sa bude nepretržite meniť množstvo peňazí v obehu, nemôžeme sa zbaviť hospodárskych výkyvov. Obzvlášť platí, že každá menová politika, ktorá si kladie za cieľ stabilizovať hodnotu peňazí, a preto sa pri každom náraste výroby uchyľuje k nárastu ich ponuky, musí spôsobovať presne tie výkyvy hospodárstva, ktorým chce zabrániť.“

            Friedrich August von Hayek
            Profits, Interests, and Investment and Other Essays on the Theory of Industrial Fluctuations

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            jún 29, 2012

            nie kde si tu napisal, ze s FRS nie je ani ziadny eticky problem. tym, ze to je eticky problem, nie su zli dlznici, ale ti co prevadzkuju takyto monetarny system.

            dlznik je zli v takom pripade ak povedzme ty pozicias mne 100 eur a ja ti ich nevratim. ja som zly. ale ak ja banke poziciam 100 eur, a banka vytvori pri 10% rezervach 90 novych eur pre teba, tak banka je zla nakolko neponukla ti ziadnu protihodnotu. protihodnotou by boli moje peniaze ulozene v banke a banka ma mat funkciu sprostredkovatela. moje peniaze by mala pozicat tebe a nie vytvarat nove peniaze a tym znehodnocovat moje peniaze (inflacia).

            bankari a politici su ti zli a oni su tymi zlodejmi!

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            jún 29, 2012

            To je strašne ťažké vysvetliť. Skús si to naúčtovať a zistíš, že problém nie je FRS a z toho plynúci peňažný multiplikátor, ale plávajúca monetárna báza.

            Ak FRS stojí na fixnom základe M0 (napr. konečné množstvo zlata) tak sa M1 ustáli na nejakej hodnote okolo ktorej bude oscilovať. Je to konečné číslo a ekonomike je jedno aké je veľké, podstatné je že nevie ľubovoľne rásť. Peniaze vo FRS na pevnej báze budú pri rastúcej ekonomike deflačné.

            Ako druhý bod by som odporúčal uvedomiť si čo sú peniaze. Peniaze sú ľubovoľný, všeobecne akceptovaný, voľne zmeniteľný druh majetku.. Túto požiadavku spĺňajú aj prevoditeľné pohľadávky za bonitnými dlžníkmi.

            Thumb up 2 Thumb down 1

          • Avatar
            jún 29, 2012

            to je jeden velky omyl. peniaze vznikaju vo FR systeme na poziadanie. takze peniaze vznikaju dovtedy kym je po nich dopyt. tento dopyt sa nazyva transakcnym dopytom.

            pri nizkych urokoch si moze dovolit poziciavat daleko viac ludi ako pri vysokych. pozri si vyvoj ktorejkolvek meny na svete do fungovania zlateho standardu a po nom. ten rast penaznej zasoby je exponencialny. a FRS a multiplikacia penazi je hlavnym zdrojom toho bordelu, ktory tu dnes zijeme.

            to pri 100% rezervach by doslo ku oscilacii okolo nejakej hodnoty. banky by si nemohli dovolit zadrzavat peniaze, lebo sa veritelom zaviazali vyplatit urok.

            PS keby kazdy vedel o peniazoch tolko co ja, tak najneskor zajtra rano tu je revolucia.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            jún 29, 2012

            Bohužiaľ omylom je, že vo FRS peniaze nevznikajú na požiadanie, ale ako konečný súčet nekonečného rádu.

            Takže skôr ako začneš revolúciu skús doštudovať niečo o mene.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            jún 29, 2012

            sranda, ta tvoja veta nepopiera tvrdenie o tom, ze nove peniaze vznikaju na poziadanie 🙂

            ale este chvilu pockaj a dam sem citat toho co si napisal ty osobne.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            jún 29, 2012

            „Systém frakčných rezerv vytvára úverový charakter meny.“

            -Mill

            takze ak nePOZIADAS o uver tak sa nebude dat hovorit o uverovom charaktere meny.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            jún 29, 2012

            To co sa tu Mill snazi povedat je, ze rozlisujte:
            1) nielen 100% versus FRB
            2) ale aj ci je mena kryta komoditou alebo nie je

            lebo jadro pudla nie je v 1) ale vo 2)
            ak to dobre interpretujem

            Thumb up 1 Thumb down 0

          • Avatar
            jún 29, 2012

            jadro pudla nie je v bode 2, ale v bode jedna. ak mame urcite mnozstvo zlata, ktore kryje presne dane mnozstvo penazi, tak nemozes prevadzkovat system FR bez porusovania zakona. lenze ako aj citatu od hayeka, ktory som sem dal je zjavne a zrejme, ze na to, aby sme udrzali konstantnu penaznu zasobu tak nepotrebujeme krytie meny komoditou, ale zrusenie FRS.

            Thumb up 0 Thumb down 1

    • Avatar
      jún 27, 2012

      citujem :
      „Systém frakčných rezerv bude veselo bežať aj pri zlatom štandarde.“
      – nemôže. Respektíve, systém, ktorý by vytváral peniaze nekryté zlatom, nema zmysel nazývať „zlatý štandart“. To by fakt bola analogia dnešného stavu.

      Pod slovom “ zlatý štandard“ chápem systém, ked obieha PRIAMO ZLATO, alebo keď obiehajú „potvrdenky“ na zlato. Potvrdenkou na zlato myslím potvrdenku, že to zlato leží v safe. Teda nie, že potvrdenka na zlato je krytá iba najakým iným DLŽOBNÝM ÚPISOM nominovaným v zlate !!! Banka by mohla vydať iba tolko penazí, kolko zlata má v safe.

      Thumb up 4 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        jún 27, 2012

        „Banka by mohla vydať iba tolko penazí, kolko zlata má v safe.“

        Cize v krajine by uz nebolo mozne tvorit ziadny novy majetok ani pridanu hodnotu? Pretoze existujuceho zlata (a teda podla teba aj penazi) by bolo len urcite pevne definovane mnozstvo, a kazda novo vytvorena hodnota (napriklad chlieb upeceny rano v pekarni) by bola „navyse“?

        Thumb up 0 Thumb down 3

        Odpovedať

        • Avatar
          jún 27, 2012

          Tak jednak majetok a pridanu hodnotu sa da vytvorit aj bez akychkolvek penazi a takisto aj zlata kazdorocne pribuda 1-3% z tazby a tiez pre takyto system je priznacne klesanie cien. Ale treba kuknut toto:
          http://www.youtube.com/watch?v=nXphcuCfzxw
          Tu je v kocke spomenute vsetko, co sa zakladov tyka.

          Thumb up 1 Thumb down 0

          Odpovedať

        • Avatar
          jún 28, 2012

          Nový majetok spôsobí pokles cien inak nič.

          Thumb up 1 Thumb down 1

          Odpovedať

      • Avatar
        jún 28, 2012

        Frakčné rezervy vytvárajú voľne prevoditeľné záväzkovo/pohľadávkové vzťahy nad monetárnou bázou.

        Rozdiel medzi frakčnými rezervami v zlatom štandarde a dnešným stavom spočíva v tom, že po vyplatení všetkých vzťahov v prípade zlatého štandardu, budú uspokojené všetky záväzky a pohľadávky a na konci zostane majiteľa zlata.

        V prípade fiduciárnej meny. Nedokážeš uhradiť všetky záväzky a pohľadávky, lebo na konci ti miesto zlata nezostane nič.

        Vo chvíli keď pochopíš, že pohľadávka je majetok rovnocenný s akýmkoľvek iným majetkom, nemáš s frakčnými rezervami žiaden problém.

        Thumb up 1 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          jún 29, 2012

          Áno, presne tak. Na svete je omnoho, omnoho menej peňazí, než bohatstva. Predstavme si, že by naraz všetci ľudia chceli predať dom a kúpiť iný a zmeniť auto. Všetky peniaze sveta by nestačili, aby to mohli urobiť. Ekonomika funguje, lebo sa kupuje a predáva vždy len malá časť svetového bohatstva a peňazí v obehu treba presne toľko, aby sa nimi pokryla tá časť materiálnych statkov, čo je na trhu.

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

        • Avatar
          júl 08, 2012

          mill :
          „Vo chvíli keď pochopíš, že pohľadávka je majetok rovnocenný s akýmkoľvek iným majetkom, nemáš s frakčnými rezervami žiaden problém.“
          – ovšem NIE JE PRAVDA, že „pohľadávka je majetok rovnocenný s akýmkoľvek iným majetkom“
          Spústa pohľadávok, HLAVNE ŠTATNE DLHOPISY nie su NIKDY splatené, su iba rolované do buducnosti. A toto je podstata dlhovej krízy.

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

          • Avatar
            júl 09, 2012

            1. Aj spuste iného majetku cena kolíše.

            2. Bonita pohľadávok závisí od stavu práva. Ak sa niekto nemôže dostať k splatnej pohľadávke, tak to nie je iba problém monetárny, ale v takom stave ekonomika, vôbec fungovať nemôže.

            Thumb up 0 Thumb down 0

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*