Menej štátu

Priznám sa, že pôvodne som čakal, že prvý zmysluplnejší článok o Rojave budem čítať buď v slovenských ľavicových médiách, keďže ide o funkčnú implementáciu tzv. libertarianskeho socializmu / libertariánskeho municipalizmu alebo v prodemokraticky orientovaných, keďže ide aj o unikátny prípad tzv. demokratického konfederalizmu.

Fenomén funkčnej bezštátnej spoločnosti v Rojave (kde žije takmer 5 miliónov ľudí podobne ako na Slovensku) ma tak fascinoval, že článok o socialistických komúnach v Rojave, ktoré o všetkom svorne demokraticky hlasujú, píšem nakoniec ja, trhový anarchokapitalista. To, že stojím na úplne opačnej strane ako marxisti stojaci za revolúciou v Rojave, dúfam, že pridá na objektivite môjho popisu toho, čo sa momentálne v Rojave deje.

Stručná história

Spoločenské zriadenie podobné tomu v Rojave existovalo niekoľko rokov v predvojnovom období v Katalánsku, dokumentuje to výborný film Living utopia — The Anarchists and Spanish revolution.

Anarcho-syndikalistické komúny v Španielsku neskolabovali preto, že by neboli životaschopné, ale preto, že ich zničil Stalin, ktorý v nich videl nebezpečenstvo pre svoj sovietsky autoritatívny komunizmus.

Fenomén funkčnej anarchistickej spoločnosti v Španielsku fascinoval množstvo ľudí. Medzi iným Georgea Orwella, ktorý svoj obdiv zhrnul v knihe Hold Katalánsku. Ako aj amerického (pôvodne marxistického) anarchistu Murraya Bookchina, ktorý vymyslel koncept libertariánskeho municipalizmu.

Tento koncept rozvinul v svojej kultovej knihe The Ecology of Freedom: The Emergence and Dissolution of Hierarchy. Ide o maximálne decentralizovaný systém, kde rozhodovanie prichádza zdola v tzv. demokratických konfederáciách, ktoré majú hlavné rozhodovacie právomoci. Prakticky všetko je teda riešené na úrovni lokálnej / regionálnej politiky. Bookchin si uvedomil, že kľúčová vlastnosť dobrého spoločenského systému je taká, že každý človek, ktorý do neho prispieva, tak súčasne z neho benefituje (a toto musí byť skutočne citeľné).

Ku knihe “The Ecology of Freedom” sa v tureckom najprísnejšom väzení dostal kurdský leader Abdullah Öcalan, ktorý bol dovtedy zanietený Marxista a kurdský nacionalista využívajúci militantné až teroristické prostriedky na dosiahnutie práv Kurdov a spoločenské zmeny (toto viedlo k obrovskému krviprelievaniu medzi Tureckom a Kurdami vďaka čomu sa jeho organizácia PKK (Strana Kurdských pracujúcich) dostala na popud Turecka na zoznam teroristických organizácií väčšiny štátov sveta).

Napriek neodškriepiteľnej krvi na rukách, Abdullah Öcalan vo väzení pochopil, že skutočne slobodná spoločnosť musí byť decentralizovaná, rešpektujúca všetky etniká a národy na tej najnižšej úrovni. Tiež pochopil, že koncept národného štátu historicky spôsobil najväčšie vojny a konflikty a je preto už prekonaný.

Po prečítaní Bookchinovej knihy Abdullah Öcalan ako najviac rešpektovaný kurdský hrdina vyslal z tureckého väzenia jasný signál svojim ľuďom — vybudovať slobodnú decentralizovanú spoločnosť bez štátu založenú na demokratickom konfederalizme.

Stručne o Rojave

Rojava je, čo sa týka množstva obyvateľov, región veľký asi ako Slovensko, susediaci s Tureckom, Irakom a Iránom. Dostať sa do Rojavy cez Turecko je prakticky nemožné (je to možné len cez Irak, čo je samo o sebe stále dosť nebezpečné), kedže Turecko drží voči Rojave tvrdé embargo. ISIS predstavuje tiež úhlavného nepriateľa Kurdov a nemusíme sa preto čudovať potenciálnemu obchodnému prepojeniu medzi Tureckom a ISIS.

Obyvateľstvo Rojavy je pestré, najpočetnejšiu skupinu tvoria Kurdi, potom Arabi, Asýrania, Jezidovia, Arméni, ale aj Turci.

V Rojave neexistuje tradičný centrálny štát, takže ľudia neplatia žiadne priame, ani nepriame dane.
Politický systém je tzv. demokratický konfederalizmus, kedy väčšinu kľúčových rozhodnutí robia ľudia priamo na najnižšej regionálnej úrovni (cez tzv. mierové a konsenzuálne výbory), ktoré riešia všetky drobné kriminálne prípady a spory, napríklad domáce násilie voči ženám. O úroveň vyššie môžu byť ľudia demokraticky zvolení do tzv. “ľudových rád”, ktoré vytvárajú tzv. “ľudové súdy”. Ďalší vyšší stupeň predstavujú tzv. “odvolacie súdy”, kde sú profesionálne vzdelaní sudcovia. A najvyšší súd je tzv. “Regionálny súd Rojavy”. Nezávisle od tohto systému existuje ešte tzv. “Konštitučný súd”, ktorý rozhoduje či všetky vykonané rozhodnutia sú v súlade s Ústavou Rojavy. Veľmi veľké zastúpenie v politickom rozhodovaní majú ženy (až 40%).

Aj napriek tomu, že až 70% svojej produktivity v Rojave investujú do defenzívneho zbrojenia (najväčší nepriatelia sú ISIS a Turecká armáda) a tomu, že sú obeťou tvrdého ekonomického embarga, Rojava sa javí ako veľmi životaschopná oblasť. Príjem Rojavy je primárne z rôznych importných/exportných poplatkov a predaja nerastných surovín.

Vzhľadom na decentralizovanú povahu Rojavy, veľkej obľube sa teší obzvlášť Linux (majú dokonca vlastnú Kurdskú distribúciu Linuxu) ako aj bitcoinu (jeden z najväčších propagátorov kryptomien v tomto regióne bol kryptoanarchista Amir Taaki).

Aj napriek istým konfliktom vo vojenských jednotkách YPG, Rojava sa v regióne blízkeho východu poväžuje za svetlý príklad dodržiavania a ochrany ľudských práv, čo sa týka žien, rôznych minoritných etník,slobody slova a vyjadrovania sa. Podobne ústretoví sú aj k prijímaniu utečenov vďaka čomu sa obyvateľstvo Rojavy v poslednej dobe navýšilo až na 4.6 milióna.

Libertariánske postrehy

• Žiadne dane — pre anarchistov je toto asi najsympatickejšia vlastnosť celého systému
• Vlastnícke práva ako aj free market v Rojave (vraj) normálne funguje — udržujú ich samotné komunity, aj keď kľúčové je kolektívne vlastníctvo
• Demokracia ako rozhodovací systém — V Rojave su stále rozhodnutia realizované na demokratickej báze (to znamená, že rozhodujete o živote iných ľudí, podobne iní ľudia rozhodujú o vašom živote). Osobne toto nepokladám za problém v prípade, že demokracia sa používa ako rozhodovací nástroj v malej uzavretej komunite, kde sa všetci poznajú a zdieľajú podobné hodnoty. Práve naopak, vnímam to ako veľmi efektívny nástroj na zmenu. Demokracia naopak stráca svoju efektivitu v obrovských národných spoločenstvách, kedy skutočne náhodní ľudia rozhodujú o živote iných ľudí, ktorých nielenže nepoznajú, ale nezdieľajú okrem jazyka s nimi žiadne hodnoty. Podotýkam, že v Rojave si môžete vytvoriť vlastnú komunitu a väčšinu rozhodnutí si riešiť vo vlastnej réžii.
• Každý môže vlastniť zbraň – nie som veľký nadšenec zbraní, aj keď si myslím, že každý má právo ňou chrániť svoju rodinu a seba. V každom prípade na blízkom východe sa bez zbrane očividne nedá veľmi fungovať
• Cenotvorba závisí od lokálnych komunít, ktoré hlasujú o samotných cenách predávaných služieb a produktov– toto samozrejme zaváňa centrálnym socialistickým plánovaním. Výhoda je, že môžete prejsť pár kilometrov a daný tovar alebo služby nakúpiť od konkurenčnej komunity.
• Riešenie väčšiny sporov je prakticky vždy v rámci komunity — v dokumente Accidental Anarchist môžete vidieť zaujimavú situáciu ako mladý muž zabil omylom iného muža. Problém sa vyriešil tak, že rodina muža, ktorý spáchal omylom vraždu, zorganizovala veľkú hostinu pre celú rodinu zavraždeného. Tam jej zastúpcovia prehlásili, že im je to strašne ľúto. Rodina zavraždeného následne prehlásila, že im odpúšťa. Dobre sa najedli a to bolo všetko. Vďaka konsenzuálnemu súhlasu sa neviedli žiadne nekonečné súdne procesy z peňazí daňových poplatníkov a spor sa vyriešil veľmi rýchlo.
• Ženy sú v Rojave rovnoprávne (najviac zo všetkých okolitých štátov). Bohužiaľ to tiež znamená, že sú vyzbrojené zbraňami a idú bojovať proti ISISu (ukážka YPJ ženskej obrannej armádnej jednotky)

Osud Rojavy

Podľa objektívnych ukazavateľov je Rojava bezštátny región, ktorý nikto na svete neuznáva a ktorý bol založený “teroristickou” skupinou PKKpodstatne slobodnejšia krajina na život ako napríklad Turecko, ktoré je členom NATO.

Otázka znie, kam bude smerovať osud Rojavy, keď :

1. Prestanú väčšiu časť svojho rozpočtu investovať do armády, ktorá chráni ich územie pred inváziami a začnú reálne prosperovať.

2. Okolité krajiny zrušia voči nim ekonomické embargo.

3. Natrvalo sa rozšíri mindset a vytvorí sa historická skúsenosť 5 miliónov ľudí, že štát a platenie daní sú zbytočné a nebezpečné.

Na výsledok tohto experimentu som veľmi zvedavý.

Ďalšie odkazy:

Adam Curtis BBC blog: APPIDROME
Julia Tourianski – Rojava: A Sincere Revolution

8,597 celkovo návštev, 1 návštev dnes