Menej štátu

V tomto článku uvádzam svoje dôvody, prečo si myslím že povinné očkovanie nie je správne, ani logické a prečo môže byť nakoniec aj kontraproduktívne v samotnom zámere zaočkovať čo najviac ľudí.

1. Sloboda v rozhodovaní

Prvý dôvod je čisto ideologický a vychádza z môjho osobného presvedčenia. Chcem mať slobodu v tom, čo spravím so svojim telom a so svojim zdravím. My body, my choice. Nechcem aby o tom rozhodoval nejaký úradník. Som zaočkovaný, teda nie som antivaxer. Napriek tomu nechcem aby niekto od úradníckeho stola rozhodoval o tom, akú vakcínu, kedy a či ju dostanem. Chcem sa rozhodovať sám, na základe vlastného rešeršu, vlastného úsudku, svedomia a vedomia. Som presvedčený o tom, že o svojom zdraví viem rozhodovať lepšie ja sám, ako nejaký úradník na ministerstve.

Okrem toho, akonáhle urobíme v tomto ako spoločnosť ústupok, vytvorí to silný precedens aj v ďalších podobných krokoch štátu. Nakoniec sa úplne vytratí osobná zodpovednosť, osobná ostražita o vlastné zdravie a vlastný život a budeme len čakať na štát, čo povie že je pre nás najlepšie.

2. Povinné očkovanie nefunguje

To že povinné očkovanie nefunguje je tvrdenie na rovnakej úrovni, ako to, že funguje. Neexistuje korelácia. Zástancovia povinného očkovania argumentujú, že vďaka povinnému očkovaniu sa nám podarilo vyhubiť viaceré veľmi škaredé choroby. Skutočne?

Viaceré krajiny ako napr. Litva, Cyprus, Fínsko, Estónsko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko a mnohé ďalšie niečo ako povinné očkovanie nepoznajú, a napriek tomu tam problém s týmito chorobami nemajú. Štát to len odporúča a rovnako asi aj doktori. A funguje to. To je zrejme ten rozdiel medzi budovaním dôvery a budovaním nenávisti voči rozhodnutiam.

3. Štát je extrémne nedôveryhodný

Toto nie je ani tak o ideológii ako o faktoch. Štát svojimi rozhodnutiami a hlavne činmi je extrémne nedôveryhodná inštitúcia. A obrovskú nedôveru si vybudoval aj v oblasti vakcinácie na covid.

Všetkých nás od začiatku presviedča o tom, že vakcína je 100% bezpečná, napriek tomu ukrýva proces schválenia najpoužívanejšej vakcíny, zároveň raz tvrdí že úmrtia na vakcinácie sú HOAX, neskôr vakcinácie sám pozastaví (AstraZeneca), neskôr spustí s odôvodnením, že je to akceptovateľné riziko.

Nepomáha tomu ani Slovensko, ktoré dôchodcov poslalo na svojom webe do pretekov o život, neskôr viacnásobne strácalo ich osobné údaje, potom tvrdili že ruská vakcína je nedôveryhodná, aby ju následne za peniaze ľudí sami objednali a potom nepoužili.

Okrem nedôvery vytvára štát aj pnutie v spoločnosti a štve ľudí proti sebe. Toto následne využívajú rôzne politické frakcie v politickom boji a preťahujú si tak medzi sebou voličov. Z covidu sa tak stal politický nástroj a bežní ľudia v tom hrajú užitočných idiotov.

Predstavme si na chvíľu, že by neexistovali politici. Na pandémiu by reagoval trh, prirodzeným regulátorom by boli zdravotné poisťovne, ktoré by kalkulovali riziko a nastavovali by podmienky. Vakcinácia by prebiehala trhovo, v ambulanciách, tak ako je to bežné. Nikto by hlavne nikoho nenálepkoval, a nedelil ľudí na tých „dobrých“ a tých „zlých“.

4. Problém je inde

Jednoducho problém nie je v zaočkovanosti. Problém je v nefungujúcom zdravotníctve. Štátnom zdravotníctve. Pokiaľ tu máme socialistický systém ktorý kolabuje sám aj bez covidu, je absurdné, aby riešením bolo nútenie ľudí do povinnej dávky, ktorá zmierny tlak na zhnitý systém, za ktorého stav ľudia nemôžu.

Navyše aj mnohé prudko zaočkované štáty majú veľký problém. Teda napriek tomu že vakcína preukázateľne pomáha, tak zatiaľ vidíme to, že nepomáha natoľko (nefunguje „tak ako sľubovala reklama“) aby štáty nerobili drakonické opatrenia ako lockdowny, či zatváranie hraníc. Naopak sú štáty aj v Európe ktoré žiadny lockdown či obmedzenia nikdy nezaviedli bez ohľadu na počet prípadov. Paradoxne dnes sú na tom z pohľadu prípadov a úmrtí najlepšie.

Vždy je najlepšie ak sa pacient do nemocnice ani nedostane, no ešte lepšie je to, že ak bude potrebovať liečbu, tak mu bude poskytnutá kvalitná starostlivosť. A to v tomto socialistickom štátnom systéme nikdy nedostane. Štát mal dostatok času aj počas covidu na to, aby riešil systém v zdravotníctve – odštátňoval, dereguloval, motivoval zdravotníkov. Robil presný opak. Prečo by mal bežný človek za to niesť teraz zodpovednosť?

5. Hmotná zodpovednosť

Ak je niečo len odporúčané a dobrovoľné, tak to znamená, že človek sa slobodne rozhodne a zároveň aj slobodne nesie za to zodpovednosť. Situácia sa otáča vtedy, keď je to povinné. Rovnako ako pri povinne zavretých prevádzkach musí štát niesť pri povinnej vakcinácii zodpovednosť za akékoľvek vedľajšie účinky. Aj za smrť. Nejak som nepostrehol, že by sa o tom veľmi hovorilo.

Koľko stojí ľudský život? Koľko zaplatíme pozostalým za to, že umrie ich blízky za následky po vakcíne? Dnes to už nie je snáď žiadna poplašná správa, keďže vieme že sa to stáva. Je to teda relevantná diskusia. A ja nie som určite ochotný niekoho zo „svojich daní“ za tieto experimenty odškodňovať. V Spojených štátoch eviduje systém VAERS aktuálne 10 128 úmrtí po vakcíne. Predstavme si, že by sa všetci pozostalí rozhodli súdiť a štát by to musel následne odškodňovať.

A pre všetky Mengeleho vnučky a vnúčikov, ktorí tak veľmi volajú po povinnej vakcinácii – prestaňte sa odvolávať na autoritu štátu. Prestaňte delegovať svoje plánované experimenty v spoločnosti. Nebuďte poserovia – choďte za svojim susedom, uviažte ho v jeho dome ku stoličke a sami mu pichnite do pleca vakcínu. Čo? Že na to nemáte guráž? Prečo to potom požadujete od iných?

2,082 celkovo návštev, 1 návštev dnes