Ďalší na prvý pohľad potrebný štátny zásah…
Pred pár dňami bola uverejnená správa, že slovenské Ministerstvo hospodárstva uvoľní peňažné prostriedky pre investorov vo výške 46 miliónov eur. Tieto firmy majú vytvoriť postupne 1674 pracovných miest. Táto myšlienka je noblesná, veď štát pomáha vytvárať pracovné miesta, ale za akú cenu?
Ak si vezmeme modelovú situáciu, že by každý zamestnanec z týchto 1674 osôb dostával hrubú mzdu 800 eur mesačne, tak efektívna návratnosť tejto investície je vyše 15 rokov. Aby som svoje tvrdenie dokázal, tu sú výpočty.
Pri hrubej mesačnej mzde 800 eur, je cena práce vyrátaná na hodnotu 1081,65 eur (Kalkulačka príjmov po odvodovej reforme). Ak vezmeme do úvahy reformu daní a odvodov, ktorá začne platiť od roku 2012, tak zamestnávatelia zaplatia na daniach za zamestnancov 210,73 eur do sociálnej poisťovne, 96,76 eur na zdravotných odvodoch a 150,23 eur na dani z príjmu. Ročne to predstavuje 2528,75, 1162,12 a 1802,76 eur (poradie položiek zachované). Dokopy tento zamestnanec zaplatí na daniach a odvodoch 5492,64 eur (mesačný príjem jedného poslanca – plat, kancelária, asistent atď.).
Do Sociálnej poisťovne od týchto zamestnancov ročne pritečie 4.233.144 eur, do zdravotných poisťovní 1.943.714 eur a priamo na dani z príjmu tieto osoby zaplatia 3.017.820 eur. Aby sme sa bavili o návratnosti tejto investície, tak peniaze ktoré odtečú do Sociálnej poisťovne, rátať nemôžeme, lebo tie okamžite odídu terajším poberateľom dôchodkov, sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a kto vie, kam ešte. Štát taktiež nemôže nijako narábať s peniazmi, ktoré odídu do zdravotných poisťovní, čiže nám zostala suma vo výške približne 3 miliónov eur. Toto je suma, ktorá každoročne pritečie do štátnej kasy, pokiaľ bude týchto 1674 ľudí zamestnaných za mzdu 800 eur mesačne. Ak to porovnáme so sumou 46 miliónov, tak nám jednoduchým delením vyjde, že štát bude musieť počkať vyše 15 rokov, kým tieto peniaze dostane naspäť.
Je potrebné povedať, že tento odhad je čiernobiely, pretože príchod investora na slovenský trh bude v konečnom dôsledku znamenať o niečo vyšší príjem, pretože firmy budú predpokladajme platiť dane, i keď v minulosti neboli výnimkou ani dlhodobé daňové prázdniny pre firmy, ako sú napr. KIA.
Ďalším obrovským negatívnom toho, že investor sem príde nie kvôli tomu, že máme, povedzme, lacnú, relatívne kvalifikovanú pracovnú silu, ale preto, lebo bude štátom zvýhodnený. A potom, keď začiatočné výhody pominú, firmu nič nedrží, aby sa nezbalila a neodišla do inej krajiny, kde opäť dostane štátny stimul.
Čo by sa stalo keby takáto podpora investorom neexistovala?
Nič strašné. Investor by šiel tam, kde by mal výhodné podmienky, medzi ktoré patrí najmä kvalifikovaná pracovná sila, nízke odvodové, ale najmä nízke daňové zaťaženie. Štátom poskytované investičné stimuly, nie sú ničím iným ako reguláciou trhu, ale paradoxne viac v prospech danej firmy (daňové prázdniny, prídavok na zamestnanca) ako v prospech štátu a jeho občanov (ušlý zisk na daňových prázdninách, dlhodobá návratnosť na daniach zamestnancov).
Čo by sa stalo keby títo ľudia boli nezamestnaní?
Ak by boli rok nezamestnaní a predtým dlhodobo zamestnaní za mzdu 800 eur mesačne, tak prvých 6 mesiacov by dostávali podporu v nezamestnanosti, ktorá by sa rovnala približne 400 euro – 4.017.600 eur. Je tiež dosť možné, že mnohí z týchto ľudí by sa ocitli v hmotnej núdzi, čiže by mohli dostať navyše ešte 150 eur – 3.013.200 eur.
Resumé
Pointou tohto článku je zdôrazniť, že ak štát uvoľní príspevok na zamestnanca pre firmu, je to to isté akoby tento človek 7 rokov neplatil žiadne dane (ak vezmeme do úvahy, že by tento zamestnanec dostával dávku v hmotnej núdzi a prvých 6 mesiacov aj podporu v nezamestnanosti). Taktiež si treba uvedomiť, že ak by existovali vhodné podmienky pre investorov – nie príspevok na zamestnanca, nie daňové prázdniny, ale kvalifikovaná pracovná sila, infraštruktúra (tú by tiež štát nemal budovať) – tak ten investor tu bude zamestnávať ľudí tak či onak. Problém teda ostáva nevyriešený, investor odíde zo SR (lebo ďalšie stimuly nedostane), presunie sa do inej krajiny, kde dostane podporu a štát musí opäť uvoľniť ďalšie peniaze pre ďalšieho investora.
[27.11.2011 11:20 update faktov]
2,453 celkovo návštev, 1 návštev dnes
tento model má tú chybu, že neráta s tým, že človek na úrade práce spotrebuje menej ako zamestnaný človek s príjmom 800 eur a o to je napr. nižší príjem z DPH, takisto má nižšiu kúpyschopnosť a tým trpia podnikatelia, ktorí prichádzajú o zákazníkov. Na investičné stimuly sa nedá pozerať len cez absolútne čísla.