Prestaňte pracovať, začnite produkovať!

Čo je to zamestnanie? Zamestnanie je nadnesene povedané len vedľajší efekt základných potrieb každého z nás, ktorý je následne v zdravej slobodnej spoločnosti realizovaný cez napĺňanie aktuálnych potrieb trhu.

Neželaný vedľajší efekt?

Práca je to, čo sa nikomu nechce robiť.
T.G. MASARYK

Napriek všeobecne rozšírenému mýtu potreby tvorby pracovných miest, je reálne len málo ľudí, ktorí by na otázku ich ideálneho želaného stavu odpovedali svojim aktuálnym stavom, teda aktuálnym zamestnaním. A tým nemyslím hneď stav, v ktorom by nepracovali vôbec. Niektorí by sa radi videli niekde v dovolenkovej destinácii, ležiac na pláži s nohami v mori až do konca svojho života. No sú tu aj takí, ktorí by radi robili niečo iné, niečo čo ich baví, no s čím by sa len ťažko mohli reálne uživiť. Potom je tu samozrejme aj tá minorita, ktorá má prácu ktorá ich baví, je to ich ideálny stav a dokážu sa s ňou aj celkom slušne uživiť.

Základná otázka

Základná otázka znie, čo považujeme za prínosné pre nás, pre spoločnosť, pre rozvoj ľudstva – prácu, alebo produktivitu?

Toto je jeden zo základných problémov dnešnej spoločnosti, ktorý na prvý pohľad možno nie je ani tak badateľný, no stretávame sa s ním v každej oblasti.

Rozdiel medzi prácou ako takou a produktivitou je v tom, že práca predstavuje len určitú činnosť, pričom produktivita je prínosnou formou činnosti. Je to hodnota, ktorú človek alebo stroj vytvoril vďaka slobodnej kombinácii vo využití svojho času a kapitálu. V slobodnej spoločnosti predstavuje sloboda využívania kapitálu na jeho zhodnocovanie esenciálny prvok pre dosiahnutie rozvoja a prosperity.

Samotná práca môže byť ľubovoľná činnosť, pričom práca sama o sebe zostáva prácou aj keď je neproduktívna. Inými slovami, v zamestnaní môžeme pracovať aj vtedy, ak netvoríme žiadne hodnoty. Teda ak neprodukujeme. Môžeme vykopať hlbokú jamu a potom ju opätovne zahrabať. Vykonali sme prácu, dokonca ťažkú prácu. No aký mala táto ťažká práca prínos pre spoločnosť? Akú hodnotu sme vyprodukovali ťažkou prácou vykopania a opätovného zahrabania jamy? Žiadnu. Naša práca bola neproduktívna, nevytvorila žiadnu hodnotu, a teda bola úplne zbytočná. Prínosná je teda len produktívna práca alebo to môžeme nazvať aj užitočná práca.

Tým nie je myslená len nejaká produkcia hmotných statkov, ktoré môžeme vidieť, cítiť a dotknúť sa ich. To zahŕňa všetky produkty a služby požadované na slobodnom trhu.

Práca učiteľa je veľmi prínosná, ak dokáže svojim študentom odovzdať vedomosti a zručnosti, ktoré v neskoršom živote dokážu efektívne zhodnotiť vo svoj prospech. V slobodnom trhu vedia ľudia takéhoto učiteľa adekvátne ohodnotiť. Naopak v štátnom školstve slobodný trh neexistuje. Tým pádom nevieme spravodlivo ohodnotiť nikoho a oddeliť dobrých a horších učiteľov. A čo je najhoršie, plat poberajú aj takí, ktorí by sa v slobodnom trhu ako učitelia nikdy neuživili. V školstve sme si týmto zlikvidovali systém spravodlivého odmeňovania, kvôli čomu sa musia hľadať alternatívne (zväčša nespravodlivé) metódy odmeňovania.

Za neproduktívnu prácu by vás v slobodnom trhu reálne nik neodmenil. Ak ste raz nevyprodukovali NIČ, po tom “ničom” nemôže byť logicky ani dopyt. Nemôže vám za to ani nik zaplatiť. Ak sa to napriek tomu deje, znamená to, že trh je deformovaný. Deformovaný štátom.

Zamestnávať, zamestnávať, zamestnávať!

Každý človek žije z práce, ale nie každý z tej svojej.
O. FIŠER

Ešte donedávna nás štát presviedčal o tom, že zamestnávať všetkých ľudí, najlepšie nútene pod hrozbou sily nám prinesie nevídanú prosperitu. Nestalo sa. Napriek tomu táto politická manipulácia naďalej pretrváva. Je to jednoducho z toho dôvodu, že ľudia majú stále zakorenené v mysliach potrebu stavu zamestnania v spoločnosti. Politici veľmi radi používajú čísla o nezamestnanosti ako nejakú analógiu k vývoju životnej úrovne. Iste, nejaký súvis to má, no čo je dôležité pochopiť – oni ten rast životnej úrovne aj tak nijakým spôsobom pozitívne ovplyvniť nedokážu.

Túto socialistickú tému používajú všetci politici, vrátane liberálov. Aj „pravicoví“ politici úplne prepadli tomuto mýtu a silou mocou sa snažia tlačiť krivku nezamestnanosti nadol, nech to stojí čo to stojí. A to je ten problém – stojí to prostriedky produktívnych pracujúcich.

Dnes ak dostane investor od štátu štedrú dotáciu na pracovné miesta (čo sa deje asi zakaždým), investorom ho ani nazvať nemôžeme. V takto zdeformovanom prostredí nemôžeme vedieť, či 42.000 € na jedno pracovné miesto bude niekedy produktívnej časti pracujúcich nejak vrátený zhodnotením kapitálu, ktorý tu ten investor priniesol. Tieto prostriedky by možno podnikatelia na Slovensku, ktorí platia dane, vedeli využiť omnoho efektívnejšie. Napríklad aj na zamestnávanie nových ľudí. Politikom je to ale úplne jedno, oni chcú vidieť klesajúcu krivku, pripísať si nejaký „úspech“ na svoje konto, s ktorým sa môžu pochváliť svojim ovečkám.

Na to, aby sme niečo vyprodukovali, potrebujeme kapitál a čas. Kapitál môže byť hmotný a nehmotný (vzdelanie). Vytváraním umelých neproduktívnych pracovných miest (či už je to kopanie zbytočných jám alebo aj obnova hradov…) politik vlastne oberá produktívneho o jeho produkciu, čo je výsledkom jeho zhodnoteného kapitálu v čase. Tým pádom musí produktívny buď pracovať dlhšie, alebo mu jednoducho zostane menej vyprodukovaného. Výsledkom je znižovanie produktivity celej spoločnosti, demoralizácia, spomaľovanie vývoja až recesia.

Vždy záleží len na tom, čo vytvorí produktívna časť pracujúcich. Ak zamestnávame  niekoho na to, aby kopal jamu a znovu ju zahrabával, je to to isté, ako keby sme mu platili len za to, aby len tak sedel a nič nerobil. Tým že politik zoberie produktívnemu jeho prostriedky a presunie ich neproduktívnemu aby ho zamestnal, nijak nezmení situáciu k lepšiemu. Iste, neproduktívny si pôjde za svoje „nezaslúžené“ peniaze kúpiť do obchodu tovar, čo vytvoril povedzme niekto produktívny. No znovu je to len deformovanie trhu vytváraním umelého dopytu. Navyše za tie isté peniaze (ale zaslúžené) by si išiel nakúpiť tovar aj ten produktívny, ktorý by vytváral prirodzený dopyt.

Preto je dôležité v spoločnosti identifikovať producentov (produkujúcu časť populácie) a konzumentov (tí, ktorí spotrebuvávajú to, čo tá produktívna časť vytvorí.) Toto rozdelenie by kľudne mohlo platiť aj v slobodnom trhu, no s tým rozdielom, že slobodný trh nikoho netlačí do toho, platiť niekoho len za to, aby sedel a nič nerobil (alebo robil neproduktívnu prácu).  Slobodný trh ponechá plné právo produktívnemu, aby slobodne rozhodol, komu venuje časť svojho majetku, ktorý vyprodukoval.

Identifikovanie skupín

Rozdelil by som to do troch skupín:

1. Typickým čistým konzumentom je kariérny politik. Kariérny politik, ktorý od skončenia školy robí len politika a o privátnu sféru ani len nezavadil. Na Slovensku máme bohužiaľ takéhoto človeka priamo na čele našej vlády. Tento typ človeka nerobil nikdy v živote nič produktívne. Teda nerobil nič, čo by bolo požadované slobodnou formou na trhu. K tomu je ešte dôležité dodať, že politik nie len že nič neprodukuje, on navyše aj deformuje trh v celej spoločnosti cez regulácie a oberanie produktívnych o ich majetok.

2. Do druhej skupiny by som zaradil profesie, alebo oblasti, ktoré sú do veľkej miery vytvorené štátnou deformáciou trhu. Napríklad taká profesia ekonóma/účtovníka vo firme. Do veľkej miery (hlavne v prípade malých firiem) by boli tieto pracovné miesta nepotrebné, nebyť štátnej legislatívy, potreby administratívy vo vzťahu k štátnym inštitúciám. Takýto človek je do veľkej miery konzumentom, napriek tomu že funguje (aj vďaka nemu) v efektívne hospodáriacej firme.

3. Tretiu skupinu tvoria čistí producenti. V takto zdeformovanom trhu aký tu máme je aj ťažké povedať, či niečo také existuje, no ako príklad by som uviedol staviteľa domu, ktorý zákazku dostal od človeka, ktorý si prostriedky našetril poctivou prácou. Príkladom by mohol byť aj učiteľ v súkromnej škole, ktorá nepoberá žiadne štátne dotácie.

O čo ide každému podniku? Každý podnik (možno okrem štátneho) sa snaží o efektívne fungovanie, s cieľom mať čo najkonkurenčnejšie produkty a  tým aj čo najväčší zisk. Podnik nebude prosperovať viac, ak zamestná čo najviac ľudí. Samozrejme títo ľudia môžu svojou prácou prispieť ku skvalitňovaniu alebo zrýchľovaniu výrobných procesov, no len ťažko ovplyvnia dopyt na trhu po ich produktoch a službách.

Toto je aj dôvod, prečo hovorím o zamestnávaní ako o neželanom vedľajšom efekte. Želaný stav každého podnikateľa je predsa mať čo najmenšie náklady, čo najmenšie vstupy do výroby, z dôvodu čo najnižších výrobných cien finálnych produktov. No a keďže zamestnávanie tvorí často najväčšiu zložku nákladov, ideálny stav podniku je aby produkcia rástla rýchlejšie ako náklady na zamestnancov.

Stroje

Existujú vážne štrukturálne problémy v našej ekonomike, kde sa už mnohé firmy naučili byť omnoho efektívnejšími s menším počtom zamestnancov. Vidíte to dnes ak idete k bankomatu a nie k pokladníkovi v banke, alebo na letisku k lístkovému automatu a nie ku kontrole na bráne.
B. OBAMA

Takže podľa amerického prezidenta je zlé, ak stroje nahrádzajú ľudskú prácu. Čo by sa stalo, ak by dokázali povedzme domy vyrábať kompletne stroje, roboty, bez akejkoľvek pomoci človeka? Od návrhu až po finálnu realizáciu. Bolo by to úplne perfektné. Mali by sme superlacné domy, bývať vo vlastnom by mohol pomaly každý. Ľuďom by zostalo viac prostriedkov a mohli by sa venovať sofistikovanejšej, duševnej práci. „Neproduktívna“ činnosť stavby domov, by sa presunula k vysokoproduktívnej stavbe robotov.

Ak toto čo popisujem neplatí, potom by musel platiť úplný opak, teda že napr. na žatbu nepotrebujeme kombajny, ale radšej to nechajme robiť 50tim ľuďom. Skvelé, ľudia by mali zabezpečenú prácu! No chlieb by bol taký drahý a nedostupný, že by im zostávalo oveľa menej peňazí na iné potraviny. Bágre a žeriavy? Načo!? Zamestnajme namiesto toho tisíce ľudí, ktorí budú ako v pradávnych časoch stavať jednu väčšiu budovu. Len vyhĺbenie základov bude také drahé, že domy si bude môcť dovoliť postaviť skutočne len elita. Takto by som mohol pokračovať, až by sme došli k záveru, že bez strojov a technológií (ktoré nahrádzajú ľudskú prácu) by sme nemali vývoj, prosperitu a takú životnú úroveň akú máme dnes.

Tým chcem jednoducho povedať, že to na čom skutočne záleží nie je zamestnávanie, dôležítá je produktivita. To ale neznamená, že môžeme produkovať bez toho, aby sme niečo robili. V praxi to znamená presný opak. Tam kde sa hľadí na efektivitu, na využitie strojov, automatizácie a najnovších technológií, tam ten podnik rastie a zároveň zamestnáva čím ďalej tým viac ľudí. Tí ľudia už ale nerobia manuálnu prácu, ale sofistikovanejšiu produktívnejšiu prácu. To čo môže robiť stroj, nech robí stroj!

Je fakt smiešne, koľko ľudí si tento základný fakt vôbec neuvedomuje a nedokážu si ho ani pripustiť. Budú bojovať za čo najväčšiu zamestnanosť, ignorujúc fakt, že 40 rokov sme tu mali systém, ktorý zabezpečoval 100%tnú zamestnanosť, no napriek tejto skutočnosti nám ekonomika rapídne upadala. Títo ľudia budú voliť politikov, ktorí im sľúbia čo najväčšiu zamestnanosť, „prísun práce“. No už si neuvedomia, že prostriedky na tú umelo vytvorenú prácu nespadli politikovi z neba. Prišli od niekoho produktívneho a tá ich práca, ktorú im politik priniesol, je pre spoločnosť úplne, ale úplne zbytočná…

Mýtus ktorý som popisoval, sa všeobecne nazýva „Klam rozbitého okna„.

8,244 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

51 odpovedí

  1. Avatar
    júl 14, 2012

    Produkovat nie je umenie, naprodukovaneho su mraky, umenie je predat. A to pri dnesnom rozdeleni bohatstva dost nejde, a karticky uz nefunguju. A k tomu rozbitemu oknu, vo velkej miere cely trh frci na tom, okna sa nerozbijaju, ale reklama vymyva mozgy ala “ ala vymen staru za novu“, a ked to nepomaha trochu sa tomu pomoze, da sa tam nejaka suciastka ktora je este v tolerancii napr. kondik na napatie , ale na hrane a pri starnuti pekne odide. A cas kedy odide sa statisticky da zistit pri zahorovacich skuskach. A potom paradne par mesiacov po zaruke je spotrebic out.

    Thumb up 13 Thumb down 6

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 14, 2012

      Řekl bych, že jste se dopustil častého omylu – za produktivní považujete jen produkování hmotných statků. Omyl, produktivní je taková činnost, za kterou je někdo jiný ochoten zaplatit cenu, která je výhodná i pro produkujícího. Takže sem bude patřit třeba učitel tai-či, poskytující placené kurzy, ovšem nebude sem patřit zemědělec žijící z evropských dotací (protože by svůj produkt za nedotovanou cenu na volném trhu neprodal). Jinými slovy, vyčerpal se systém protekcionalistického etatismu, chce se to vrátit k původní idee volného trhu. Pokud si jeho aktéři budou ochotni připlatit za dlouhou životnost, bezpochyby se najde způsob, jak to uspokojit.

      Thumb up 8 Thumb down 6

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 15, 2012

        To sa bude platit strazca okna?

        Thumb up 3 Thumb down 2

        Odpovedať

        • Avatar
          júl 15, 2012

          Pokud by okna byla extrémně drahá a bylo mnoho jejich rozbíječů, tak potom patrně ano. Vždy je to otázka efektivity – okno má smysl střežit jen tam, kde náklady na jeho střežení budou nižší než náklady spjaté s opakem, tedy s rizikem jeho rozbití. Stejný princip platí u oprav. Jinak si do jisté míry strážce oken platíme – říkají si policie a součástí jejich práce je ochrana majetku (tedy i oken). Typickou ukázkou uvažování „rozbíječů oken“ bylo šrotovné – kapitál byl stažen z jiných ekonomických sektorů (příkladem turismus – viz krize na něm závislých jihoevropských ekonomik) a nasměrován do automobilového sektoru.

          Thumb up 2 Thumb down 5

          Odpovedať

          • Avatar
            júl 16, 2012

            Srotovne mozem brat alebo nebrat. Zatialco „rozbijanie okien“ , ktore som popisal vyssie frci stale, to je typicke a nie obcasne srotovne. To je kapka v mori.

            Thumb up 2 Thumb down 1

  2. Avatar
    júl 14, 2012

    Klasickym prikladom je boj za emancipaciu zien. Kedysi musel prijem muza pokryvat naklady celej rodiny. Po emancipacii musia ist do prace aj tie zeny, ktore by sa chceli venovat produktivnejsej cinnosti; starostlivosti o rodinu. Pretoze emancipovane zeny akurat zvysili ponuku pracovnej sily a tym znizili jej cenu.

    Thumb up 12 Thumb down 7

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 14, 2012

      Toto ale platilo len pre strednu triedu, skutocnu nie Fresovu. Rolnici farmari urcit nie , tam pracovala cela rodina dtto robotnicky, vid MDZ a strajk siciek.

      Thumb up 4 Thumb down 1

      Odpovedať

  3. Avatar
    júl 14, 2012

    Kruta pravda

    Thumb up 3 Thumb down 7

    Odpovedať

  4. Avatar
    júl 14, 2012

    To mě vždycky vytrhne, když vidím, jak politici, ba i ekonomové, se udivují nad tím, jak stroje ve spojení s „globalizací“ nahrazují efektivně práci. Snaží se proti tomu bojovat, bijí na poplach, při tom by stačilo myslet trochu jinak. Svět se neustále mění, je potřeba hledět dopředu, ne dozadu. Ano nyní vnímáme nezaměstnanost jako velký problém, mám pro to pochopení, ale to není chyba, tím nám jen systém ukazuje, že se již vyčerpal, že je načase jít jinou cestou, která to bude? No to já nvm, příroda stejně jako schopnost člověka se přizpůsobit dokáže překvapit, jen je potřeba tomu dát prostor.
    Jinak doporučuji četbu Co je globalizace od Ulricha Becka, příjemně mě překvapil…

    Thumb up 5 Thumb down 6

    Odpovedať

  5. Avatar
    júl 15, 2012

    Jedna správa o tom, ako sa to nemá robiť. François Hollande chce poslať do Peugeotu odborníka, ktorý bude zisťovať, čo firma robí zle a radiť jej, ako neprepúšťať.

    http://ekonomika.sme.sk/c/6457438/hollande-nechce-pocut-o-prepustani-v-peugeote.html

    V rukách francúzskych inštitucionálnych investorov je 18.4% akcií, zahraniční inštitucionálni investori majú 35.5%, zbytok je v súkromných rukách. Francúzsky štát tam nemá žiaden kapitál. Napriek tomu sa Hollande správa ako majoritný akcionár.

    http://www.psa-peugeot-citroen.com/fr/finance/l-action-peugeot-sa/actionnariat-du-groupe?pid=133

    Nuž, na Francúzsku po francúzsky.

    Thumb up 4 Thumb down 5

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 15, 2012

      Reagujem na svoj príspevok: riaditeľ PSA odkazuje Hollandovi, nech zníži cenu práce:

      http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/63623-sef-automobilky-psa-ziada-vladu-aby-znizila-cenu-prace/

      V diskusii pod článkom tam socani a socky vyplakávajú, aký je kapitalizmus zlý. Lenže Francúzi majú problémy práve kvôli ich socializmu. Málokto vie, že cena pracovného miesta na francúzskej i na švajčiarskej hranice je približne rovnaká. Lenže zamestnanec vo Švajčiarsku dostane na ruku 2.5 až 3 krát viac, ako jeho francúzsky kolega. Sám si platí zdravotné poistenie, kým vo Francúzsku sa do toho montuje štát s bezodnou dierou sociálnej poisťovne. Poistenie proti starobe, invalidite a druhý pilier sú tiež jasne rozlíšené už na výplatnej listine.

      Výpoveď môže dostať každý s akoukoľvek zmluvou, výpovedná lehota je maximálne 3 mesiace a žiadne odstupné. Vďaka tomu Švajčiar nájde prácu rýchlejšie, lebo ak je zle, môže ho zamestnávateľ podľa potreby prepustiť. Vo Francúzsku je prepustenie z práce niečo ako menšia sociálna smrť. Zamestnanec chce ostať na svojom fleku od 20 rokov do dôchodku a vláda ich v tom podporuje propagandou a hlúpymi zákonmi. Vo Francúzsku sa šéfovia boja prijať zamestnanca. Vo Švajčiarsku niekoho vezmú hoci aj na 3 mesiace, ak treba, a nezamestnaný môže byť každý priemerne i 3 krát za kariéru, čo kedysi bolo nemysliteľné. Väčšinou mladí vystriedajú 5 aj viac zamestnaní, než sa rozhodnú robiť stabilnú kariéru v niektorom podniku. Francúzski mladí demonštrovali a pálili autá, keď im vláda chcela pomôcť dereglementovaným kontraktom prvého zamestnania. Chcú istoty, tak majú istotu nezamestnanosti. Číňani nespia. Peugeotu sa darí v Trnave s 19% zdanením a Renaultu sa darí v Pitešti ako Dacia so 16% zdanením. Vo Francúzsku je firemná daň 33.33% zo zisku.

      Francúzi majú dávky v nezamestnanosti len 6 mesiacov a vo výške asi polovice predošlého príjmu. Švajčiari majú 2 roky 70% príjmu. Francúzi potom spravidla spadnú do sociálky. Švajčiari potom nemajú už nič a môžu stratiť všetko. Preto sú zodpovednejší.

      Thumb up 8 Thumb down 6

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 15, 2012

        Roman, prosim ta, nemohol by si hodit odkaz na nejaku relevantnu studiu alebo na nejaky sumar ohladne Svajciarskej ekonomiky, institucionalneho usporiadania a tak-samozrejme iba ak by ta to nestalo nejake siahodlhe patranie? Mna niektore cisla fakt sokuju /pozitivne voci SWI/ napr. to porovnanie s francuzskou a svajciarskou vyplatou – to je fakt 2,5x viac cista mzda alebo 2,5x vyssia dan?
        Svajciarsko som nikdy moc nesledoval, ale teraz sa z viacerych stran ku mne dostavaju fakt zaujimave informacie, tak by som sa rad dozvedel viac a predpokladam, ze by to mohlo zaujimat viac ludi. Dik

        Thumb up 0 Thumb down 4

        Odpovedať

        • Avatar
          júl 15, 2012

          Je to fakt tak, že na švajčiarskej strane hranice ľudia zarobia 2-3 krát viac v čistom na ruku. Je to jednak kvôli stavu ekonomiky, ale aj kvôli tomu, že Francúzsko je daňové peklo, legislatívne peklo a administratívne peklo. Tam sa veľmi ťažko podniká, keď hneď treba účtovníka a právnika a daňového experta a množstvo podporných profesií, ktorých pridaná hodnota tkvie len v tom, že sú to vykladači zákona. Potom je to aj kvôli tomu, že vo Švajčiarsku neexistuje zákonné obmedzenie dĺžky pracovnej doby, neexistuje zákonom stanovená minimálna mzda ani prehnané prázdniny, ani materská, ani odstupné, ani iné socialistické nezmysly. Zato vo Francúzsku je SMIC, Salaire minimum interprofessionnel de croissance, ktorý je od 1. 7. 2012 zvýšený o 2% na 1425 EUR mesačne.
          http://www.insee.fr/fr/themes/tableau.asp?ref_id=NATnon04145
          To znamená, že ak niekto vyprodukuje menej, tak jednoducho nemá prácu a ostatní majú SMIC. Tomu sa hovorí smikardizácia platov. Všimnite si aj zlom v 2005 zo 169 hodín mesačne na 151 hod 40 min. Viac sa nesmie pracovať. Sarko to chcel zrušiť, no skúste Francúzom siahnuť na výdobytky ich povinnej lenivosti, už sú v uliciach.

          Ak si niekto chce otvoriť podnik a môže si vybrať, tak to urobí na švajčiarskej strane hranice. Zaplatí menej daní, má menej papierov, Francúzi čo ich zamestná budú strášne radi vykorisťovaní a budú si radostne počítať ministerské platy a nosiť domov hoci aj 50 km. V Ženeve je priemerná mzda asi 5000 frs, čo je asi 4150 Eur. Profík s vysokou školou má viac. Na druhej strane hranice toľko nemajú ani riaditelia podniku. Do Švajčiarska si bohatí nosia svoje úspory a ak sú dosť bohatí, kúpia byt a prihlásia sa k pobytu, aby tu platili aj dane. Mnoho francúzskych hercov, bankárov, podnikateľov si tu kúpilo nemovitosť alebo otvorilo nejaký butik s voňavkami, aby mohli dostať občianstvo. Švajčiarsko je pre pohraničné oblasti dôležitejšie, než nejaký ďaleký Paríž, čo na nich kašle a oni kašlú naň. Ale keď zakašle Ženeva, tak je chorých 5 francúzskych departementov.

          Už dlhšie sa chystám napísať zbierku poznámok a pripomienok k článku
          https://www.menejstatu.sk/svajciarska-demokracia-nie-je-cestou-k-prosperite
          S mnohými vecami tam nesúhlasím, lebo sú inak. Snáď na to raz nájdem čas.

          Thumb up 4 Thumb down 4

          Odpovedať

          • Avatar
            júl 16, 2012

            TOP 10 (heritage foundation) Index of economic freedom

            world rank
            1 Hong Kong – 89.9
            2 Singapore – 87.5
            3 Australia – 83.1
            4 New Zealand – 82.1
            5 Switzerland – 81.1
            6 Canada – 79.9
            7 Chile – 78.3
            8 Mauritius – 77.0
            9 Ireland – 76.9
            10 United States – 76.3

            30 Czech Republic – 69.9
            51 Slovakia – 67.0
            67 France – 63,2

            mimochodom za Francuzskom uz vela europskych zemi nehladajte
            http://www.heritage.org/index/ranking

            Thumb up 3 Thumb down 4

          • Avatar
            júl 16, 2012

            TOP 10 (Fraser Institute) Economic Freedom, udaje za rok 2009
            o tomto rankingu viem nieco viac – nedovolim si vsak porovnavat s heritage foundation (nepoznam hodnotiace kriteria)

            1 Honk Kong – 9.01
            2 Singapore – 8.68
            3 New Zealand – 8.20
            4 Switzerland – 8.03
            5 Australia – 7.98
            6 Canada – 7.81
            7 Chile – 7.77
            8 United Kingdom – 7.71
            9 Mauritius – 7.67
            10 United States – 7.60

            a drzte si klobuky
            13 Slovak Republic – 7.56
            42 France – 7.16
            46 Czech Republic – 7.13

            – a ked sa tak na annual report divam, tak myslim, ze bude treba urobit nejake to zhrnutie 🙂

            Thumb up 1 Thumb down 3

          • Avatar
            júl 16, 2012

            Teším sa na pripomienky, potom pošli link.

            Thumb up 0 Thumb down 1

        • Avatar
          júl 16, 2012

          Pripájam sa k tebe. Aj mňa by zaujímalo nejaké info.

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

    • Avatar
      júl 15, 2012

      Francuzsko bolo odjakziva taka europska basta socializmu

      Thumb up 3 Thumb down 4

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 16, 2012

        Ujasni si pojmy, k znarodneniu niektorych vyrobnych prostriedkov dosli za Miteranda a vratili to naspat. To kedysi vedeli aj ziaci ludovej , co je spolocenske vlastnictvo vyrobnych prostriedkov a to je socializmus, ine je vata okolo. Tvoje reci pripominaju reci komancov v 50 rokoch, ked Slanskeho vyhlasili za kapitalistu a imperialistu , aby ho mohli povesit. Je sranda ake rituali sa u jednoduchych cloviecikov opakuju do zblbnutia.

        Thumb up 2 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          júl 16, 2012

          Mitterand bol prezident 81-95 a pred nim aj po nom sa to iba hemzi socialistami – ok mozno by som mal pisat etatistami. Pre mna socializmus, narodny socializmus, komunizmus, korporatny fasizmus jedno jest = Silne statne planovanie – co je potom cielom tohoto statu, je mi fuk! Rozlisovat medzi nimi mi pride ako striktne rozlisovat medzi lavym utocnikom, pravym utocnikom, hrotovym utocnikom – mne staci, ze su utocnici 🙂

          A kvoli niekomu, kto sa ani nepodpise, svoje zvyklosti menit nebudem a vsetkym statistom budem hovorit socialisti, dokial nebudem mat potrebu to striktnejsie rozlisit! Ono by bolo dobre, keby si dal obcas aj nejaky argument, nieco sa pokusil nam nevzdelanym co neabsolvovali ludovu vysvetlit a nie same ad hominem utoky. A napriklad ja ked nieco napisem, tak sa pod to zo zasady podpisem 🙂 to je mozno tiez preto, ze som nechodil do ludovej

          Thumb up 2 Thumb down 3

          Odpovedať

          • Avatar
            júl 16, 2012

            Problém s Francúzmi je, že sú podobne ako Slováci na nevhodne kultúrne a historicky naprogramovaní. V škole nasiaknu bájkami o vlastnej vznešenosti a spievajú si krvilačnú pesničku, čo im slúži za hymnu. I tam obdivujú zlodejov, ale len ak sú šarmantní ako Arsène Lupin. Jánošík by pre nich bol smradľavý buran. Historicky najväčšie bremeno si nesú z toho, ako dopadol spor kráľa so šľachtou. V Anglicku vyhrala šľachta a odvtedy tam majú parlament a demokraciu. Vo Švajčiarsku kráľa nikdy nemali. Vo Francúzsku ťahanicu vyhral kráľ a s každým, kto sa opovážil povedať slovko, si to krvavo vybavil. Spomeňme si len na takú Bartolomejskú noc. Alebo gilotínu, hrôzy 1789 a potom hrôzy vlády jakobínov, ktorých obdivovali a napodobňovali aj ruskí boľševici o sto rokov neskôr. No a potom Bonaparte, ktorý zjednotil celú Európu ohňom a mečom a vydržalo mu to ani nie 10 rokov. Francúzi si neradi pripomínajú, že prehrali všetky vojny, vrátane napoleonských ťažení. V 1870 im pochodovali Prusi v Paríži. Preto tá zúrivá nenávisť a snaha po 1. svetovej vojne ponížiť a rozdupať Nemecko i za cenu hladomoru a revolúcií a rozbitia Weimarskej republiky, aby im tam v 1940 pochodovali zas. Dodnes to je absolutistická monarchia, ale kráľ je volený a volá sa prezident a je to niečo ako Prozreteľnosť II. Mitterranda prezývali Tonton (strýčko) alebo Dieu (boh). A keď boh ide rozhadzovať a robiť sociálizmus, tak sa mu neodporuje.

            Dnešný problém je podobne ako v Maďarsku a Grécku, že sociologicky významná vrstva darmošľapov si už nechce nechať siahnuť na svoje potuchlé privilégiá. Úradníci, učitelia, i súkromní zamestnanci majú len práva, no nie sú si vedomí akýchsi povinností. Už nie je radosť z práce a hrdosť na jej kvalitu ako v Nemecku či vo Švajčiarsku. Je len hedonistické užívanie si, 35 hodín rýchlo vstúpilo do mravov a triedny boj vystriedal boj o kúpnu silu. To znamená kupovanie lacných čínskych výrobkov. Čo na tom, že pri každej takej kúpe príde ešte jeden Francúz o prácu. Pochopia to, až keď prídu o prácu oni sami. Pretože prepúšťať individuálne je ťažké, firmu treba premiestniť inam, alebo potom vytunelovať a nechať zbankrotovať. Smutné, ale inak to nejde a bude stále horšie. Jedného dňa sa treba prebudiť do reality a čím dlhšie trvá sociálistický sen, tým bude precitnutie tvrdšie a dlh väčší.

            Thumb up 4 Thumb down 3

          • Avatar
            júl 17, 2012

            Aha ked niekto nevie zakladne pojmy, tak je to utok ad hominem, absencia ludovej zjavne chyba.

            Thumb up 0 Thumb down 1

  6. Avatar
    júl 16, 2012

    Dakujem za produktivny clanok,

    Absolutny suhlas so vsetkym spomenutym, len jedna vec mi neda spavat pocas mojej pracovnej cinnosti a sice – preco je obnova hradov klasifikovana ako „vytváranie umelých neproduktívnych pracovných miest“

    Nemaju tu prevazovat skor socialno-esteticke aspekty nad tymi ekonomickymi? (pekne to bude vyzerat-lepsie sa to preda turistom; nezamestnani sa stanu zamestnani istou cinnostou – nepovedal by som, ze vyslovene neproduktivnou, nakolko zakonzervovany obuchany stary hnily hrad sa ich cinnostou zmeni, skrasli, oku polahodi 🙂

    Preco to vnimate optikou politika, ktory podla vas „vlastne oberá produktívneho o jeho produkciu, čo je výsledkom jeho zhodnoteného kapitálu v čase“ ??“ ked sa dotycny nezamestnany rozhodol zotrvat vo svojej necinnosti, nie je obnova hradu prenho samotneho produktivnou cinnostou? (z ekonomickeho hladiska neprinasa ako celok ziadne hmatatelne hodnoty, ale pre cloveka to moze znamenat isty druh jeho vlastnej produktivity, kedze investuje do rozvoja svojej hodnoty v tom, ze nestrati pracovny navyk, co je investicia do buducnosti a tym padom aj prinos pre celu spolocnost)

    Thumb up 3 Thumb down 5

    Odpovedať

  7. Avatar
    júl 16, 2012

    fakt, že 40 rokov sme tu mali systém, ktorý zabezpečoval 100%tnú zamestnanosť, no napriek tejto skutočnosti nám ekonomika rapídne upadala – tato veta ma velmi uputala, mozes prosim ta potvrdit tvrdenie faktami? dakujem

    Thumb up 2 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
    • Avatar
      júl 16, 2012

      Odpoviem namiesto autora, ktorému bola otázka pôvodne určená:

      http://blog.etrend.sk/michal-lehuta/2008/12/09/zivotna-uroven-ceskoslovenska-v-historickom-porovnani/

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 16, 2012

        to nie je odpoved na moju otazku. relativne porovnanie s Rakuskom nehovori nic o absolutnom vyvoji cs ekonomiky
        autor hovori o absolutnom upadku ekonomiky, rad by som videl cisla ktore to potvrdzuju

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          júl 16, 2012

          a) urcite nieco o vyvoji hovori a nie je to zrovna nepodstatny detail
          b) googli toto Alexej Bálek ceskoslovenská ekonomika v osmdesátých letech 20. století (mne sa odkaz zasekol u admina)

          ine desatrocia sa musis snazit hladat sam

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

        • Avatar
          júl 16, 2012

          Asi by bolo dobre sa opýtať autora, čo presne myslel tým úpadkom krajiny. Pokiaľ tvrdí, že ekonomika upadala, teda že vlastne menej vyrábal, tak to pravda nie je. Pokiaľ mal však autor na mysli, že ekonomika produkovala čoraz menej vecí, teda menej tovarov a služieb, o ktoré mali ľudia v tej dobe skutočný záujem, tak to pravda bude. A predpokladám na základe toho, čo napísal predtým, tak mal asi na mysli to druhé.

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            júl 16, 2012

            No treba si povedať asi, že prečo bol čím ďalej tým menší dopyt. My môžeme produkovať koľko chceme, no pokiaľ to budú zbytočnosti o ktoré sa nik na trhu nezaujíma, nikde nás to neposunie. Problém bol hlavne v tom, že sme mali uzavretý trh, obchodovanie len s komunistickými krajinami. Na fungovanie trhu treba otvorenú ekonomiku, čo sme 40 rokov nemali. Kuba nás nezachránila a ZSSR nás ešte viac ožobračoval. Áno, tam sa produkovalo… tam to všetko išlo zadarmo.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            júl 17, 2012

            Tých problémov bolo určite viacej. Nebolo to len o uzavretom trhu. Podstatný problém bol kapitál a jeho využívanie. A keďže bol využívaný neefektívne celkovo, tak výsledok sa dostavil.

            Thumb up 0 Thumb down 0

        • Avatar
          júl 16, 2012

          Neexistuje lepšie porovnanie, ako porovnanie s krajinou s ktorou sme mali rovnakú štartovaciu čiaru v danom období. Načo ukazovať nejaké čísla bez toho, aby si to s niečím porovnal? Môžeš to napr. porovnať s Kubou, iste aj v roku 89 by sme vyšli ako super krajina…

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            júl 17, 2012

            a co tak porovnavat ekonomiku so samou sebou ak chces vidiet jej vyvoj? 🙂
            porovnavat dva odlisne fungujuce systemy podla kriteria platneho pre jeden z nich je trochu nezmysel…
            ja chcem vidiet vyvoj ekonomiky od roku 48 do roku 89 – chcem vidiet vyvoj vyroby, spotreby, vystavby a pod.

            Thumb up 1 Thumb down 0

          • Avatar
            júl 17, 2012

            Výroba a výstavba nič nehovorí o životnej úrovni, lebo z dlhodobého hladiska na to môže spoločnosť doplatiť. Porovnávaj rast reálnych miezd. A porovnávať to môžeš aj samé so sebou, len opakujem, že kľudne ti môže vyjsť aj rast. Ja beriem aj spomalenie vývoja ako úpadok, čo môže v konečnom dôsledku znamenať tiež rast, no extrémne malý. Ak si povieš, že to je fajn, že to stačí, tak ok, hádať sa nebudem. 🙂

            Thumb up 1 Thumb down 2

          • Avatar
            júl 17, 2012

            Škoda strácať čas s takými anonymnými ušmudlanými psíkmi. Odpoveď dostal, nebola mu dostatočná. Lepšia nie je a nebude. Akékoľvek predlžovanie diskusie znamená, že sa bude stále viac zahaľovať do svojej blahosklonnosti spravodlivého, lebo nedostal presnú odpoveď, ako ju požadoval, a pretože v scholastike sa realita odvíja od verbálneho víťazstva, problém vlastne neexistuje.

            Pritom alternatívou od začiatku je, aby si ušmudlaný psík urobil domácu úlohu sám a namiesto vyžadovania priniesol vlastné fakty.

            Thumb up 1 Thumb down 3

          • Avatar
            júl 19, 2012

            porovnam rast realnych miezd. priemerna cista realna mzda na slovensku este nedosiahla uroven 89teho roku. o mediane ani nehovorim. napriek tomu ze technologie boli v 89 deviato najmenej o 23 rokov zastaralejsie ako dnes.

            Thumb up 1 Thumb down 0

  8. Avatar
    júl 16, 2012

    Nemôžem súhlasiť, že pokiaľ by nebolo štátu, tak by v podnikoch nebolo potrebné mať účtovníkov alebo ekonómov. To by ma zaujímalo, ako si vlastne prišiel k tomu záveru.

    Thumb up 0 Thumb down 2

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 16, 2012

      Nikde som netvrdil, že by neboli potrební úplne a všade. Tvrdím, že do veľkej miery by neboli potrební vo veľkých a v malých firmách úplne. Dnes chcú malí podnikatelia (živnostníci) mať veci v poriadku hlavne vo vzťahu k štátu. Taký remeselník vyrábajúci povedzme produkty z dreva by určite účtovníka nepotreboval.
      Čisto teoreticky, ak by teda nebol štát, čo by robil remeselník? Venoval sa robote. Ak by bola robota hotová, dal by si za ňu zaplatiť. Faktúra? Čo je to faktúra? Ak by chcel niekto doklad od neho, tak by mu ho spravil. Jednoducho účtovníctvo by nemuselo existovať.

      Thumb up 0 Thumb down 2

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 17, 2012

        Martinovia, ono kazda vaccsia firma, ma 2 utvary:
        – ma uctovne – kde si prijimaju a vydavaju faktury (co je nutne tak ako tak) na to ti stacia fakturantky, ale ma tam aj uctovnicky, ktore potom vyplnuju vykazy pre potreby DANI a pre firmu je toto na milu Jarmilu – to je pre stat
        – ma controlling – kde si vyplnujes svoje vykazy, aby si mohol financne riadit firmu, toto je zas pre firmu
        Takze v sucasnosti musis mat 2 departmenty vlastne na to iste, ale pre teba (ako firmu) je potrebny len jeden (plus tie fakturantky)

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          júl 17, 2012

          Áno, je to tak, že analytické účtovníctvo dá podnikateľovi presnú a hlavne včasnú odpoveď, čo na trhu zaberá a čo nie. Vďaka nemu môže rýchlo reagovať na potreby trhu a zarobí viac. Preto sa najlepšie darí firmám, ktorých majiteľ má základy účtovníctva a robí ho celé sám, alebo aspoň to analytické účtovníctvo, ktoré je dôverné a ostáva vo firme.

          Ak je živnostník a robí jedinú vec, tak potom účtovníctvo je na obtiaž, robí sa raz ročne pre dane a niekedy to môže vyústiť do situácie, že živnostník rok strácal peniaze, no prišiel na to až pri daňovom priznaní. Potom ho manželka čaká doma za dverami s valčekom na cesto.

          Najhoršia situácia je, keď je roľník. Priemysel môže zmeniť výrobu alebo sa odsťahovať za trhom. Sedliak nemá geografickú mobilitu a nemôže zmeniť výrobu. Naviazaný na lokalitu, poľnohospodárstvo a škrtený dlhodobou podkapitalizáciou, má len jedno riešenie, a to zvýšiť výrobu a tým sa trh ešte viac zaplaví presne tým, čo ľudia nekupujú. Účty robí tiež len pre štát. Takému analytické účtovníctvo nepomôže, pomôže len poslať deti do mesta do školy, aby sa netrápili do smrti na roli aj oni.

          Thumb up 1 Thumb down 0

          Odpovedať

        • Avatar
          júl 17, 2012

          Tomáš to beriem samozrejme. No zober si koľko je na Slovensku živnostníkov? 400.000 ? Si zober, ako by sa im mohlo žiť, nebyť administratívnej záťaže (byrokracie). Ja si to ani neviem predstaviť… keď sa zamyslím nad tým, koľko polien ti tento prašivý štát kladie do cesty.

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            júl 17, 2012

            Martin, tym som chcel povedat, ze ani tie velke firmy nepotrebuju uctovnictvo v tom zmysle ako som pisal vyssie
            O zivnostnikoch sa ani nemusime bavit, tam je to ako si pisal ty.

            Proste ani na riadenie korporacie uctovnikov nepotrebujete, ale controlling. Controlling maju a uctovnictvo je len paralelna struktura (je to naklad, ktory na firmu prehadzuje stat – aj ked nakoniec figuruje v sukromnych nakladoch)

            Thumb up 0 Thumb down 0

        • Avatar
          júl 17, 2012

          Presne na toto som narážal, keď som položil tú otázku. Jednoducho aj bez štátu by podnik potreboval účtovníkov.
          Samozrejme, že nie toľko koľko potrebuje teraz.

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

  9. Avatar
    júl 18, 2012

    Daňové zaťaženie podnikov je o produktivite práce, čo je parameter konkurencieschopnosti. DPH je o spotrebe, žranici a aperitíve, ktorý osloví masy. Hollande zrušil príplatok k DPH 1.5% a presunul to naspäť na zamestnávateľov. A potom chudák nechápe, prečo Air France zrušila 5 tisíc miest a prečo PSA ide zrušiť ešte ďalších pár.

    http://spravy.pravda.sk/francuzski-socialisti-zrusili-zvysenie-dph-ktore-presadil-sarkozy-1ge-/sk_ekonomika.asp?c=A120718_092011_sk_ekonomika_p01

    Thumb up 1 Thumb down 0

    Odpovedať

  10. Avatar
    júl 23, 2012

    pola mna by pisalkovia z tejto stranky mali prestat produkovat(hluposti) a zacat pracovat(s lopatou)

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

  11. Avatar
    júl 23, 2012

    Doporucujem nasledovny Dostalov blog u Smeho:

    http://dostal.blog.sme.sk/c/304059/Medailove-nezmysly-v-linii-tety-Viery.html

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

  12. Avatar
    júl 23, 2012

    Jen pár otázek: Jakou produktivitu má spekulace na finančním trhu (algorithmic trading)? K tomu potřebujete kapitál a čas, práci nepotřebujete – veškeré činnosti s tím spojené provádí počítač, čili zaměstnanost NULA. A zisk se pohybuje o dva až tři řády výš oproti ostatním odvětvím (stavitelům, hoteliérům, pekařům, architektům, či dopravcům). Je to přínosná forma činnosti? Je opravdu „sloboda využívania kapitálu na jeho zhodnocovanie esenciálny prvok pre dosiahnutie rozvoja a prosperity“? A čí prosperity? Asi stojí za zamyšlení, že na světě se denně zobchoduje globálně zboží za cca 30 miliard USD, ale na trhu s deriváty denně „proteče“ 4.000 miliard USD (ano, 4 biliony), někdo vydělá, další prodělá (je to hra s nulovým součtem) – jaká hodnota se tam vytváří? Tuhle svobodu využívání kapitálu chceme?

    Thumb up 2 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 26, 2012

      sice stare otrepane z internetu, ale vystizne:

      1. Kedysi dávno v jednej dedinke v Indii jeden muž oznámil dedinčanom, že kúpi opice každú za $10 .

      2. Dedinčania vedeli, že v okolí je mnoho opíc, odišli do lesa a začali ich chytať.

      3. Muž kúpil tisíce opíc za sľúbenú cenu $10. Ako sa znížil počet opíc v prírode dedinčania nepokračovali v ich úsilí. Na to muž oznámil, že bude kupovať opice po $20. Toto znova vyburcovalo dedinčanov a opäť začali chytať opice.

      4. Čoskoro na to sa výskyt opíc ešte znížil a ľudia sa vrátili späť na svoje farmy. Muž zvýšil ponuku na $25, ale aj tak bolo veľmi ťažké chytiť opicu.

      5. Teraz muž oznámil, že bude kupovať opice za $50 za kus a pretože musí odísť do mesta bude ho zastupovať jeho asistent, ktorý bude v jeho mene nakupovať opice.

      6. Keďže muž nebol prítomný asistent povedal dedinčanom: “ Pozrite na všetky tieto opice v klietke, ktoré muž kúpil. Ja vám ich predám za $35 a keď sa muž vráti z mesta vy mu ich môžete predať späť za $50 ako včera muž oznámil.

      7, Dedinčania dali dokopy všetky svoje úspory a kupili všetky opice.

      8. Po tomto dedinčania už nikdy nestretli ani muža ani jeho asistenta, iba opice boli všade okolo ako na začiatku.

      Vitajte na Wall Street !

      Thumb up 1 Thumb down 1

      Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*