Dvaja nezaradení poslanci Mihál a Beblavý prišli s návrhom, aby firmy začali povinne zverejňovať platy v pracovných ponukách. Tento nápad nie je pôvodne nich, no nechali sa inšpirovať skupinou „Pracujúca chudoba“. Pri tomto návrhu vychádzajú z toho, že zamestnávatelia využívajú situáciu pri pracovných ponukách, a zamestnancovi dajú nakoniec po dohode nižší plat, ako by tomu bolo vtedy, ak by ho zverejnili vopred.
Bez ohľadu na nezmyselnosť regulácií pri dobrovoľnom pracovnom vzťahu dvoch subjektov, by som chcel poukázať v prvom rade na to, že nie zákony, ale produktivita firiem a jednotlivcov na trhu je to, čo tvorí bohatstvo a to čo v konečnom dôsledku určuje aj výšku platov zamestnancov. Títo ľudia teda vychádzajú z úplne pomýleného (socialistického) ekonomického konceptu, kde predpokladajú, že zákonmi dokážu zvýšiť priemerné mzdy v hospodárstve.
Ďalším argumentom zástancov tohto zákona je to, že v inej krajine (Rakúsku) to tak majú, je to vyspelá krajina, vyspelejšia ako my, tak prečo si nezobrať príklad? Tu je to znovu o typickom zamieňaní si kauzality s koreláciou. Ak je Rakúsko úspešná krajina, kde ľudia zarábajú oveľa viac ako na Slovensku, tak to nie je vďaka reguláciám na pracovnom trhu, ale napriek nim.
Skúsim teraz uviesť vecné dôvody, prečo si myslím, že tento návrh nie len že nič neprinesie, ale je naopak pre pracovný trh škodlivý:
1. Potenciálne zníženie platov
Ak si niekto od uvedenej zmeny sľubuje nárast platov, tak je na omyle. Skôr opak bude pravdou. Firmy ktoré doteraz nezverejňovali platy, boli najmä tie, ktoré sa tým nechceli veľmi prezentovať – možno aj z dôvodu nižšieho ohodnotenia, ktoré chcú (aj keď len na začiatok) ponúknuť. Ak bude toto povinné, bude to znamenať, že firma pristúpi skôr k uverejneniu spodnej hranice.
Akonáhle sa účastník na pohovor dostaví, firme už bude jasné, že s uvedeným platom je stotožnený a nebude sa ani len snažiť ponúknuť viac. Tento faktor teda reálne zhorší vyjednávaciu pozíciu uchádzača o prácu.
Druhým a celkom reálnym spôsobom, ako to môže mať skôr negatívny dopad na mzdy, je platová konkurencia na pracovnom trhu, keďže väčšina firiem pozerá aj na to, koľko platí za danú prácu človeku konkurenčná firma. Toto môže byť najmä pri pozíciách s nižšou kvalifikáciou rizikovým faktorom, a firma si pri hľadaní uchádzača stanoví rovnaké alebo len o niečo vyššie platové podmienky, ako má konkurencia – ako by ináč ponúkla. Alebo rovno zníži platy aktuálnym zamestnancom, ak bude vidieť, že konkurent v regióne ponúka oveľa nižšie platy.
2. Zvýšenie nákladov pre firmy
No a v tejto súvislosti, ak je táto povinnosť, ako navrhovatelia deklarujú zaväzujúca aj po prijatí uchádzača do zamestnania a nie len informatívna, sa dostáva zamestnávateľ do rizika, že pri pohovore nebude môcť prijať človeka s nižšou kvalifikáciou či skúsenosťami, ktorý by ale bol ochotný pracovať aj za nižší plat.
Bude teda musieť vyhlásiť nové výberové konanie, ktoré bude musieť znovu zverejniť, a všetkým prejsť znovu. Toto sú hlavne z časového hľadiska obrovské potenciálne náklady pre firmy navyše.
No a keďže peniaze nepadajú firmám zo stromu, niekde budú chýbať – a to sa nakoniec paradoxne prejaví aj na platoch zamestnancov.
3. Trestanie produktívnych firiem na trhu
Bez ohľadu na nezmyselnosť návrhu, stále hovoríme v globále o novej regulácii, ktorá je z logiky veci vymáhaná pod hrozbou pokuty.
No a pri pracovných ponukách hovoríme o produktívnych firmách, kde pracujú šikovní ľudia, ktorým sa evidentne darí, rozrastajú sa, rozhodli sa zamestnávať ľudí – a v súvislosti s tým dodržiavať x nezmyselných regulácií, platiť obrovské dane a odvody.
Nový zákon by teda hovoril v podstate o tom, že bez ohľadu na to, či by to bola chyba alebo neznalosť zákona, alebo zámer – chýbajúca mzda na ponuke by pokutovala produktívnu úspešnú firmu.
Ak sa stotožníme s takýmto legislatívnym precedensom, tak Slovensko definitívne vstúpi na cestu socialistického marazmu.
4. Globálna konkurencieschopnosť krajiny
Z pohľadu globálnej konkurencieschopnosti a postavenia Slovenska ako konkurujúcej ekonomiky je veľmi dôležité, aby sme dlhodobo ponúkali pre investorov výhodné podmienky na podnikanie.
Investor sa okrem iných faktorov zaujíma samozrejme aj o byrokratickú záťaž a regulácie, ktoré sa následne automaticky premietajú do nákladovej položky firmy.
Takéto kroky sa môžu zdať partikulárne veľmi zanedbateľné, no globále tvoria obrovskú záťaž a hlavne určujú trend, ktorým sa krajina uberá, a ktorý je sledovaný a je signálom pre investora, či krajina ide cestou deregulácie, teda skvalitňovania podnikateľského prostredia, alebo naopak zvyšovaním množstva regulácií, a teda aj priamych či potenciálnych nákladov (vo forme pokút).
Slovensko ako malá podkapitalizovaná postsocialistická krajina potrebuje kapitál a investorov ako soľ. Aktuálne sme v rebríčku ekonomickej slobody na 57. mieste s klesajúcou tendenciou, dokonca pod krajinami ako Bulharsko, Kosovo, či Rwanda. Týmito krokmi si čím ďalej tým viac pílime konár pod sebou.
Keď už nové povinnosti, tak také, ktoré otvoria ľuďom vo vzťahu ku štátu oči. Ako pekne navrhol kolega Tibor:
Navrhujem, aby sa uzákonilo, že v zmluve musia byť uvedené celé mzdové náklady, ktoré reálne zamestnávateľ za prácu zamestnávateľa zaplatí. A tiež, aby zamestnávateľ celú túto sumu posielal zamestnancovi na účet. Zamestnanec potom bude povinný odvody, dane a iné poplatky, ktorými je zaťažený jeho príjem odvádzať príkazom zo svojho účtu na tie rôzne účty štátnych úradov.
Som presvedčený, že by sa malo prestať zavádzať v tom, kto je zodpovedný za ten rozdiel medzi tým, čo platí zamestnávateľ a čo reálne dostane zamestnanec na účet.
8,287 celkovo návštev, 2 návštev dnes
no vy ste tomu zase dali…ak v prvom bode hovoris, ze to bude znamenat znizenie miezd, tak preco potom v dalsich hovoris, ze to tresta firmy ?…zase si strielate do kolena…okrem toho, ziadne znizenie sa konat nebude, prave naopak…vlastne prepacte, som zabudol, ze v anarchokapitalistickom svete sa najlepsie podnika a zije vtedy, ked zamestnavas v pasikavom pyzame za sacok orieskov
inak priatelu, ty si zrejme nikdy nechodil po pohovoroch, lebo kazdy kto ma skusenosti so slov. „trhom prace“, hladanim jobu a mzdovym „vyjednavanim“ (rozumej triafanim sa do predstav zamestnavatela) v slovenskych podmienkach, kde sa na poziciu hlasia kvanta ludi, by zverejnovanie intervalu mzdy len privital, tak ako je to aj v zapadnych a najma anglosaskych krajinach…okrem toho usetris aj cas, financie a nervy selekciou pozicii/interview, ktore pre teba nie su z platovych dovodov relevantne
Zníži im to teoreticky náklady v špekulovaní s výškou mzdy pri prijímaní, no zvýši v byrokratickej záťaži, čase a potenciálnych pokutách. A priateľu – neboj, chodil som po pohovoroch, aj som sa (často zbytočne) nacestoval stovky kilometrov. Navyše som bol zaťažený jednou obrovskou štátnou reguláciou, ktorá ma veľmi znevýhodňovala, a ktorá už našťastie iným odpadla – čakal som na výkon vojenskej služby.
Byrokratickej zatazi? Slovo dohodou je dlhsie ako 435€. Cas usetria na ludoch, ktori na pohovor nepridu, kvoli nizkej mzde. Vzrastie aj ich efektivita.
Kazdy menej statnik je v tejto teme velmi slaby, clanok, diskusie na FB nevynimajuc. Pritom proti zverejnovaniu by mal byt hlavne stat, teda slovenski politici. Casto sa tu spomina argumen proti, ze ludia cestuju a teda minaju peniaze zbytocne. Pracu by aj vzali, ale nastupny plat mizerny. Cestujuci ludia platia spotrebne dane a ak clovek na inzerat s uverejnenym platom reagovat nebude tak stat bude mat na dani vypadok.
Svet sa mení a Slovensko ešte rýchlejšie.
Preč sú časy kedy bol nadbytok pracovníkov. Kedy bolo treba precestovať stovky km aby sa „uchádzač“ o kvalifikovanú prácu dozvedel že zamestnávateľ mu ponúka plat 4 eurá a cestoval naspäť.
Po niekoľkých „výjazdoch“ tých čo hľadali kvalifikovanú prácu prešla chuť celodenným výletom si zistiť koľko ponúkajú zamestnávatelia.
Máme 40 000 voľných pracovných miest podľa Ministerstva práce… Okolo 250 000 nezamestnaných…
Ak niekto nezverejňuje plat pripomína mi to nákup kedy sa cenu dozvieme len pri pokladni.
ARGUMENT zverejnenia celých nákladov Zamestnávateľa je rovnaký ako nezverejniť nič.
Lebo KTO sa zaujíma o dane, odvody, príspevok na stravu, pracovné pomôcky a podmienky na prácu, mnohé byrokratické povinnosti a mnoho nezmyslov ktoré zamestnávateľ musí plniť ak nechce byť pokutovaný ???
Mnoho pracovníkov sa až pri prvej výplate dozvie že má základný plat a „príplatky“…Ktorým až časom porozumie.
Ani to ich neochráni od toho že im za ich prácu nepríde žiadna výplata…
A to je ďalšia téma…
Uz vidim tie inzeraty na Profesii: „Ponukany plat: 500-2500 brutto“ Ten interval je uplne lubovolny.
Opominas najdolezitejsi prinos tohto navrhu, populisticke body pre novovznikajuci politicky subjekt.
Druhy prinos zverejnenia tohto navrhu je informacia ze Beblavy je populista ktory nevaha davat na stol nedomyslene navrhy nezmyselnych regulacii ak chce ziskat politicke body.
Nedokazem si ale vysvetlit ako sa takymto navrhom zrovnal Mihal, ktoreho som doteraz vnimal ako racionalneho cloveka.
No tak to ste zabili.. Vase argumenty si navzajom odporuju.. akoze doteraz supertajna info o vyske mzdy po odtajneni firmam zvysi naklady? LOL podla mna im ich znizi, pretoze ludia budu vediet na com su a pokial firma bude ponukat 500e a uchadzac pod 700e nejde, tak si nepoda ziadost, nepojde na pohovor a im sa zredukuje casova narocnost pri spracovani mnozstva ziadosti o x %. Niektore firmy si dokonca aj teraz dovoluju uviest vysku mzdy do ponuky, tak sa opytajte ich, aky to ma pre fi efekt.
Ja nie som odporca toho, aby firmy zverejňovali platy v inzerátoch – skôr naopak, veľmi si to želám. Ak to bude dobrovoľné. Akonáhle to bude povinné, zvýši to rizikové náklady (záväznosť mzdy, pokuty…), tak ako popisujem v článku.
lokalny Kochovci by za velkokapital aj zivot polozili.. mam coraz vacsi pocit, ze svoji indentitu len blafuju a v reale su to vsetko nejaki oligopolno-korporatny akcionari z Fortune 500 😀
Nechápem, prečo toto je vôbec téma. Keď niekto ponúka na predaj ojazdenú kosačku na trávu na bazoši, tiež tam uvedie cenu. Jednak, aby si ten kupujúci vedel zrátať, či si to môže dovoliť a jednak, aby predávajúci nemusel kosačku ukazovať 327 záujemcom, ktorí sa nakoniec otočia na opätku, lebo je príliš drahá. Ak raz niekto niečo ponúka, tak je úplne prirodzené, že uvedie podmienky. Vopred. Aby sa ostatní vedeli zariadiť. Čo je na tom na debatovanie a vytváranie umelých kvázi teórií? Výška mzdy je základnou náležitosťou pracovnej zmluvy a zároveň jedným z najdôležitejších kritérií pri výbere pracovného miesta pre zamestnanca. To je ako keby pri náplni práce do inzerátu napísal zamestnávateľ, že „dohodou“. Tak si prosím Vás všetci ušetrime svoj drahocenný čas a povedzme si už na začiatku, že čo to je a za koľko to je.
Martin, Martin. Ty necitis, ze bojujes sam so sebou a iba sa umelo snazis hladat vykonstruovane argmenty, len preto aby si bol proti? Ked sa pomylis, aj sam napises pravdu. Napriklad „…a firma si pri hľadaní uchádzača stanoví rovnaké alebo len o niečo vyššie platové podmienky, ako má konkurencia – ako by ináč ponúkla.“ Staci, ked jedna firma len o 10€ ponukne vyssi plat, a hadaj kde pojdu uchadzaci! A co potom bude musiet urobit druha firma? Prebit ponuku. A co sa tym vlastne deje? Zvysuje sa ponukana mzda. A co je to? Je to trh, kde zamestnavatel a zamestnanec su ZROVNOPRAVNENI. Ty by si hadam nechcel opak.
To jsou zase kraviny. Zveřejnění platů má několik výhod. Jak tu zaznělo – ušetří to čas těm, kteří přijdou na pohovor, jsou tam třeba 3 hodiny (kolega v práci takto byl) a nakonec to odmítl kvůli příliž nízkému platu na danné pozici. Zabité 3 hodiny.
Nebo jak tu každý tahá, že prostor na dohodu… na otázku, jaká je moje představa, hodím nějakou sumu, která je vyšší než jejich stanovený budget, tak si akorát poklepou na čelo, nebo řeknu naopak hodně nízkou částku než tu, kterou jsou ochotni nabídnout, tak si akorát sám pod sebou podříznu větev.
Trh funguje na premisách informovanosti a ekonomickej racionality. Ak je informácia čiastočná, záujem o transakciu môžu prejaviť aj takí, ktorí si hodnoty dôležitých parametrov domyslia, alebo ich očakávajú v inej hodnote. A potom od transakcie odstúpia. Ako keď je tovar na regáli nesprávne označený a správnu cenu človek zistí až pri pokladni a tovar odmietne zakúpiť. Vznikajú tak transakčné náklady obom stranám.
Hlúposti, ja si len chcem vedieť porovnať koľko mi zamestnávatelia ponúkajú a v prvom rade sa uchádzať o prácu u tých čo ponúkajú viac nech to vytvára tlak na tých čo platia zamestnancom príliš málo aby im zvýšili plat. Keď si predsa kupujem napríklad chladničku tak jedna z najdôležitejších veci na ktoré pozerám je že ktorý eshop ju predáva lacnejšie, len hlupák by si ju kúpil v tomto eshope ktorý ju má za najvyššiu cenu. Tento zákon nenúti firmy ľuďom dávať priveľa peňazí, len rovno napísať do inzerátu to čo im dajú aj do zmluvy. Napríklad v inzerátoch ibm je napísané junior programátor – od 1000 eur, senior – od 1300 eur, nič zložité.