Prečo ešte nemáme rešpektovanú súkromnú univerzitu

Jedna rozšírená protrhová mantra tvrdí, že súkromný sektor, ak sa mu to umožní, skôr či neskôr prevalcuje sektor verejný. V jeho prospech nehrá iba vyššia efektivita a flexibilita, ale aj informačná výhoda. Súkromný sektor pracuje s rozptýlenými trhovými informáciami a preto lepšie pozná zákaznícke požiadavky, ktoré následne dokáže aj úspešnejšie napĺňať.

Pred 22 rokmi na Slovensku štát veľkodušne umožnil súkromnej iniciatíve napĺňať zákaznícke potreby. Podľa centrálnych plánovačov malo dôjsť k chaosu a znefunkčneniu jednotlivých sektorov hospodárstva. Dá sa ale povedať, že uvoľnenie ekonomickej regulácie a otvorenie sa medzinárodnému obchodu je success story. Obyvatelia Slovenska ešte nikdy doteraz nemali k dispozícií toľko rozmanitého tovaru a služieb. Tovary, ktoré boli len pred nedávnom luxusom, sa pomaly stávajú dennou súčasťou života širokých vrstiev obyvateľstva.

V dnešnej dobe už nikto nespochybňuje, že súkromný sektor dokáže lepšie ako verejný zabezpečiť väčšinu denno-denných potrieb obyvateľstva. Existujú síce predstavy, že bez štátnej regulácie by si ľudia kupovali otrávené jedlo, ak by bolo o pár centov lacnejšie a autá by nemali bezpečnostné pásy, keby to nenariadil osvietený úradník, ale aj tak je dnešná situácia výrazným pokrokom v porovnaní so situáciou pred pár desiatkami rokov. Bohužiaľ ešte stále existujú sektory, v ktorých podľa názoru väčšiny obyvateľstva trh zlyháva. Jednoznačnými favoritmi sú školstvo a zdravotníctvo.

Štát si síce ponechal v oboch týchto sektoroch hlavné slovo, ale nezakázal vstup trhových subjektov aj do týchto odvetví. Abstrahujme teraz od nefér podmienok, ktoré panujú v zdravotníctve a školstve, keď zákazníci musia povinne financovať štátnych poskytovateľov, ktorí im následne poskytujú dané služby ‘zadarmo’. V takomto prípade majú súkromní aktéri výrazne sťaženú pozíciu, keď musia zákazníkovi predať službu, ktorú už má raz predplatenú formou štátneho rozpočtu. Dokáže súkromný sektor prekonať tento handicap svojou efektivitou a orientáciou na zákazníka?

Dobrou prípadovou štúdiou je slovenské vysoké školstvo. Súkromné zdroje mali dve desiatky rokov čas na to, aby poskytli k štátnym univerzitám relevantnú alternatívu. Ak sú slovenské verejné vysoké školy továreň na titul odtrhnutá od reality, nie je dnešné slovenské súkromné školstvo to isté na druhú? Prečo tu za 20 rokov nevznikla žiadna súkromná vysoká škola, ktorá by si vybudovala patričný rešpekt? Nie je to ďalšie pomyselné zlyhanie trhu?

Najprv by som sa trochu vrátil do doby, v ktorej bola formovaná štruktúra vysokej školy, ako ju poznáme dnes. Univerzita je v podstate stredoveká inštitúcia a jej forma vznikala v 12. storočí. Ako už samotný názov napovedá (universitas – všeobecnosť), mala poskytovať všeobecné, celospoločenské vzdelanie. Univerzity zakladala cirkev, alebo panovník a navštevovalo ich iba mizivé percento obyvateľstva. Napríklad v takom 14. storočí bola jediná univerzita v nemecky hovoriacom prostredí v Prahe a to hovoríme o Svätej rímskej ríši národa nemeckého, ktorá sa rozprestierala na neuveriteľnom priestore (dnešné Nemecko, Rakúsko, Česko, Holandsko). Univerzitní absolventi sa venovali už iba ďalšiemu štúdiu a teóriám. Fungovali buď ďalej na univerzite, alebo na aristokratických dvoroch kvôli prestíži panovníka.

Absolvent univerzity mal status polyhistora. To, čo bolo možné v stredoveku, už nie je možné v dnešnej dobe, keď je poznanie na diametrálne inej úrovni, ako bolo pred 500 rokmi. Univerzity v dnešnej dobe pripravujú ľudí do praxe – potenciálnych expertov vo svojom odbore. Nemajú poskytovať svojim absolventom všeobecné vedomosti, ale konkrétne schopnosti, ktoré im pomôžu k uplatneniu sa v reálnom svete. A hlavne je ich narozdiel od stredoveku neuveriteľne veľa, dokonca na najmenej očakávaných miestach. Boli ste už niekto v Sládkovičove?

Prečo stredoveký koncept všeobecnej vzdelávacej inštitúcie doteraz funguje a jeho poslaním má byť flexibilné vzdelávanie pre potreby modernej doby? Dôvodom bude asi fakt, že prím vo vzdelávaní má štát. Ten nielen, že vzdelanie poskytuje, ale aj stanovuje, čo sa bude učiť na inštitúciach, ktoré nespravuje. A týmto výrazne formuje ponuku na trhu vzdelávania. Ak teda platí Sayov zákon trhu a každá ponuka si automaticky vytvára dopyt, tak štátne inštitúcie si sami takto vytvárajú zákazníkov pre svoj produkt.

Reakciou na tento dopyt sú aj dnešné súkromné vysoké školy. Ak máme zákazníkov, ktorí žiadajú titul a nie schopnosti, tak v slobodnom trhovom prostredí sa ich potreby jednotliví aktéri snažia uspokojiť. Nemôžme sa teda čudovať, že sa súkromné vysoké školy nelíšia od verejných, keďže samotný dopyt na trhu so vzdelaním je výrazne pokrivený. Dá sa povedať, že súkromné vysoké školy by mali byť prirodzene menej kvalitné, lebo nekomplikujú zákazníkom prístup k diplomu nejakými vedomosťami.

Kam táto situácia vedie, je možné vidieť na početnom výskyte slovného spojenia „nezamestnaný absolvent“. Je v podstate absurdné, keď človek, ktorý kvôli vlastnej konkurencieschopnosti strávil výrazne viac času vo vzdelávacích zariadeniach ako iní, nakoniec nemôže nájsť prácu. Bolo by zaujímavé preskúmať, či sa tento fenomén nezačal objavovať až v čase, keď sa štát začal výrazne angažovať na trhu so vzdelaním. Dnešná západná Európa zúfa nad tým, že má mladú a vzdelanú generáciu, ktorá si nejakým nešťastným riadením osudu nevie nájsť prácu. Ale nie je to skôr tak, že mladí Európania majú pochybný štempel, päť zabitých rokov na univerzite a absenciu pracovných návykov?

Na trhu ale nie sú iba spotrebitelia, ktorých jediným záujmom je získať titul. Potreba získavania schopností a vedomostí je tak prirodzená, že sa nedá eliminovať ponukou, ktorú produkuje verejné školstvo. Takáto potreba sa ale výrazne líši od predstavy, ktorú majú o vzdelávaní úradníci na ministerstve školstva. Ako som už vyššie spomenul, pôvodne bolo všeobjímajúce vysokoškolské vzdelanie určené iba pre malú skupinu spotrebiteľov. Dnešní zákazníci na trhu s vedomosťami požadujú konkrétnu zručnosť a potrebujú ju dosiahnuť v primeranom čase.

Keď si v dnešnej postindustriálnej spoločnosti potrebujem osvojiť nejakú zručnosť, snažím sa stráviť štúdiom čo najmenej a následne rýchlo použiť novonadobudnuté schopnosti v praxi. Jedine prax spraví z teoretika odborníka a naučí ho orientovať sa vo svojom obore. A preto sa slobodný trh so skutočným vzdelaním orientuje na rôzne kurzy a školenia. Tie sa oveľa viac hodia na dnešné potreby, kedy si klient nemôže dovoliť stráviť pár rokov v školskej lavici.

Nepopieram, že pre niektoré povolania je nutná masívna príprava, ktorá sa podobá na tú, ktorú poskytuje dnešné vysoké školstvo. Ak chce byť človek lekárom, právnikom, alebo atómovým fyzikom, nestačí mu stráviť pár mesiacov na školení. Dopyt po týchto vedomostiach stačia uspokojovať dnešné štátne školy.

Oveľa väčší dopyt ako po vyššie spomenutom vzdelaní je v dnešnej dobe po konkrétnych schopnostiach, ktoré vyžaduje informačná ekonomika. Keď si chce zákazník osvojiť nejaký programovací jazyk, softvérovú aplikáciu, alebo sa zlepšiť v nejakom cudzom jazyku, tak vyhľadá súkromného poskytovateľa takejto služby. A preto sú tieto potreby kvalitne napĺňané. Takéto súkromné vzdelávanie funguje bezproblémovo a nie je kvôli tomu ani témou v médiach.

Z dnešného trhu so vzdelaním sa nedá vyčítať, aké je optimálne riešenie potreby po odborných znalostiach. A fakt, že štát sa rozhodol podporovať masívny stredoveký model len výrazne skresľuje situáciu. Nepochybujem o tom, že je na trhu pár inštitúcii, ktoré by si nikdy nenašli zákazníka, ak by si ich ten mal dobrovoľne platiť a neboli poskytované nedobrovoľne a ‘zadarmo‘. Odpoveď na to by nám dala až privatizácia štátneho školstva a následne odštátnenie vzdelávania.

7,474 celkovo návštev, 2 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

24 odpovedí

  1. Avatar
    apríl 27, 2012

    Podla mna problem s VS sposobil prave „sukromny“ sektor (nie zrovna majitel vecierky) oni proste potrebuju vypatlanych ved je uplne jedno z akej odbornosti ten titul je.

    Podla mna, skolske osnovy uz od 2. stupna Z.s. su navrhnute hlavne za ucelom utlmenia predstavivosti a uceloveho ovplyvnenia podvedomia vo vyukovom veku(specialne mat., fyz., lit. a dejpis)

    existuju 3 druhy vysokoskolskych titulov:

    1. ten co hovory o vas, ze ste viac menej „genius“ (k nemu sa ale nedostane hocikto, v SR je to napr. FEI)

    2. ten co hovory o vasej VELMI specifickej odbornosti, (med, stroj., prirodne vedy, tu sa da dalsim studiom prepracovat do skupiny 1.)

    3. ten co hovory o stupni vasej indokrinacie, posledne generacie zacinaju prejavovat znamky odolnosti vo velkom pocte, Z.S. uz nestaci. (buduci „leaders“ marketing a pod)

    neberte to vazne ;o)

    p.s. ale na druhej strane, ked pocujem alebo citam clanok slovenskeho nacionalistu na temu hungaria, tak sa mi zjavia moje slovencinarky

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      apríl 27, 2012

      Sukromny sektor chce podla teba vypatlanych, hlavne nech maju titul hoc aj pochybny? A to si kde odpozoroval? Titul/Netitul ako faktor je dolezity hlavne v tabulkovych platoch vo verejnom sektore. Nie zeby sukromnici neprihliadali na vzdelanie, ale u nich je dolezitejsie, co dany clovek realne vie a ako realne robi. Titul zavazi mozno ako su k dispozicii dvaja asolvetni bez praxe ale jeden je z vysokej a druhy zo strednej skoly. Ale celkovo nemam informacie, ze by sa sukromne firmy isli potrhat po magistroch socialnej prace.
      Autor ma velku pravdu v tom ze sukromne VS naozaj len uspokojuju to po com je dopyt. A tu je dopyt len po tituloch. Poznam ludi vo svojom okoli, ktori na takych skolach studovali. A nemam z nich pocit, ze si isli rozsirit obzory. Skor islo o ten titul.
      Aku kvalitu vzdelania vie sukromny sektor poskytnut tym, co vzdelanie chcu je vidno na jazykovych skolach. Tam ludia nechodia kvoli papieru, ale aby sa realne naucili cudzi jazyk. A porovnaj si uroven sukromnych jazykoviek, ich siroku ponuku jazykov, typu kurzov s ponukou statnych skol, najlepsie s ponukou, co tu bola, kym boli len statne jazykove skoly.

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        apríl 29, 2012

        Sukromny sektor chce vypatlanych do vedenia
        ktore ale nerozhoduje,
        len presadzuje rozkazy niekoho s „divnymi“ a „asi“ dlhodobymi zamermi
        neprotestuje proti rozhodnutiam z hora,
        nezvazuje alternativ a ak ano nieje ochotny sa ich ani len pokusit navrhnut,
        moc nerozmysla

        Samozrejme ze do vyvoja chce co najlepsich a oni aj velmi dobre vedia kde ich hladat (napr. statnice FEI). Samozrejme si tito si aj velmiLdobre sponzoruju a to nie len pre vyuku, ale aj vyvojove projekty.

        vypatlany je asi silne a dost nepresne slovo, skor indokrinovany

        A kde som to zobral? Mam to na ociach cely zivot

        Jazykove skoly su uspesne, lebo pouzivaju metodu hodim ta do bazena a TY sa naucis plavat. Proste sa na hodinach komunikuje v danom jazyku. To je sila „stereotypu“, netreba nicomu rozumiet casom sa to „nalepi“ na kazdeho

        Podla mna sa na to so „Sukromnym sektorm“ teda „sukromnici“ (to vyplyva uz z nazvu) a rozvojom velmy zle pozera, lepsie povedane nas to tak „naucili“

        Sukromny sektor ma zaujem o zisk, svoj vlastny prospech a rozvoj, nie spolocnosti. Ale velmi dobre sa ho naucili pouzivat ako nastroj a je to uz hodne davno co pochopili, ze si ludi k tomu moze „vychovat“ a cim skor zacnu tym lepsie a hlbsie sa zapracuju az sa z nezmyslu stane smysel, teda nieco co si myslime, ze je nasmu druhu prirodzene (2. stupen, este stale sa to tak tusim vola).

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

        • Avatar
          apríl 29, 2012

          tak napr. asi najjednoduchsie na „uvidenie“

          2. stupen Zakladna skola, volitelny predmet:

          Pred ’89: Technecke prace – Pestovatelstvo

          Po ’89 (nie presne): Nabozenstvo – Eticka vychova

          (nesudte kto ma lepsie)

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

          • Avatar
            apríl 29, 2012

            „neberte to vazne ;o)“

            je to v tom prvom prispevku, stale plati a vzdy bude!!!

            ale mozte to brat ako moznost, jedna z nekonecna

            Thumb up 0 Thumb down 0

  2. Avatar
    apríl 28, 2012

    Problémom školstva na Zlodejsku je to, že zákazníkom nie je prijímateľ služby, teda žiak a študent. Na Zlodejsku je škola klient a platcom štát a platí sa na hlavu ako niekde na bitúnku. To je socík – namiesto rovnosti šancí a súťaže o výsledky sa priamo štátom nastolí rovnosť výsledkov. Riešením by bolo spoplatnenie školstva, hoci i symbolické. Netreba mať supertrávnik a zadarmo autobusovú dopravu na obrovskom kampuse ako v Stanforde, kde študent zaplatí desiatky tisíc dolárov za semester. Treba mať ozajstný študijný program, ozajstných profesorov, ktorých bude treba zaplatiť, bude treba titul čo sa nedá kúpiť, dobrú knižnicu a počítačovú sieť. O ostatné sa postará trh sám. Budú školy, kam nik nepôjde a zaniknú. To treba akceptovať a nebrať to ako katastrofu.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      apríl 29, 2012

      nieje zisk a kradez skoro to iste?

      mechanizmus vynalozenych prostriedkov a ziskanych sedi, ci nie? Rozdiel len v suhlase a co si mysli druha strana? Ci aj ine? A ked nema na vyber?

      Alebo ako?

      sa to vlastne stat milionarom? ;o)

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        apríl 30, 2012

        rozdiel medzi ziskom a kradezou je rovnaky ako rozdiel medzi milovanim a znasilnenim. cisto technicky je to iba otazka suhlasu, prakticky su to ale dve diametralne odlisne veci.

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

        • Avatar
          máj 01, 2012

          Yop

          znasilnenie ma vela podob, nie len donutit nasilim, prehovaranie (ukecavanie) je verbalne znasilnovanie, je ich viac

          slova su len odleskom praveho vyznamu.

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

  3. Avatar
    apríl 28, 2012

    Moj postreh.
    – malo kvalitnych ucitelov. Za 18 rokov po SK skolach som mal jedineho Top ucitela so vsetkym co k tomu patri. ( vedomosti, motivacia, vyklad, tempo, nadsenie) V GB som mal za rok 4.
    – na PF chodia prevazne ludia co nevedia, co zo sebou a ti co sa na ine skoly nedostanu. Je to pochopitelne, pretoze ucitelia maju nizke platy a nikto nechce zivorit.
    – v roku 1989 tu ostalo quantum zakomplexovanych quazi pedagogov, ktori stale trcia vo vysokych funkciach a podryvaju autoritu vsetkych skol
    – mozno sme mi slovaci taki lekvari, ze jednoducho na to nemame.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      apríl 28, 2012

      Súhlasím, ja som sa na Slovensku stretol asi so 4 takými učiteľmi, 3 z nich boli Nemci…

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

  4. Avatar
    apríl 28, 2012

    Este jedna vec ma napadla. Ked to porovnam zo sportom alebo futbalovym klubom, tak taktiez sa nam nepodarilo nic svetoborne vybudovat. Je tam prilis vela nazorov a nevieme respektovat nazor druhych. Chyba konstruktivny respekt k lepsim. Nasledne chyba trpezlivost, aby sa plan presadil do praxe. Casto to moze trvat i viac rokov. Po ciastkoch neuspechoch prichadzaju zmeny, ktore by ani nemuseli byt.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      apríl 29, 2012

      Profesionalny sport, napr. futbal je nieco comu nemozem porozumier. Tak neuveritelne vela prostriedkov a absolutne nic z toho. Mam rad fucik, este stale chodime raz za tyzden na hodku, ale tie prostriedky (financie) co sa tocia okolo prof. sportu by nas dostali na Mars

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

  5. Avatar
    apríl 28, 2012

    zaujimave, ze nie private, ale prave public universities (teda take na ake ste chodili aj vy priatelia z klubu mladych IT-ckarov – anarchistov) patria v drvivej vacsine pripadov vo vyspelom civilizovanom svete medzi najziadanejsie a najprestiznejsie..opat mlatite slameneho panaka a opat zrejme ani netusite, co chcete vlastne svetu zdelit..alebo, branil vam niekto navstevovat a vzdelavat sa na sukromnych univerzitach ? v com je vlastne problem ?

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      apríl 28, 2012

      1)Súkromníci sa musia biť o zákazníkov. 2)Neexistuje pozitívna korelácia medzi IQ dieťaťa a disponibilným príjmom rodičov. Súkromné univerzity si musia hľadať zákazníkov, ktorí majú peniaze. A zvyčajne to býva tak, že títo mladí ľudia sa nedostali na štátne školy. Takže súkromné školy doplňujú štátne školstvo tam, kde „zlyhávajú“ štátne školy. Súčasné súkromné VŠ ani nepotrebujú ponúkať nejaký matfyz, ktorý je náročný na mentálnu kapacitu, nie to zariadi štát. Nepotrebujú sa biť so štátnymi školami, pretože väčšina ich študentov sú práve študenti, ktorí by štúdium na verejnej VŠ nezvládli.
      Ďalšia vec je, že kopa z tých najlepších univerzít sú súkromné/ boli založené a dlhu dobu prevádzkované súkromným sektorom. To, že štát poskytuje (nejakým prostriedkom) student loans napr. skrze FFEL programy je už druhá vec, že? 🙂

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

    • Avatar
      apríl 28, 2012

      az bude moznost sa odhlasit zo statneho systemu (skolstvo, zdravotnictvo, socialne, dochodky), potom bude moznost si vybrat a clovek si vyberie tu kvalitnu, ci to uz bude sukromna a ci „verejna“, ktoru si bude sam platit.
      Ked vidim, co vychadza z dnesnych vysokych skol a to tam idu ti ludia celkom normalni, tak je to katastrofa.
      Inak tie naj univerzity napriklad s USA ako MIT, Harvard, Princeton ci Yale su public? ano, maju aj granty z verejnych rozpoctov, ale hlavne su to sukromne skoly….
      PS: inak politika v nasom state nici skoly a kazdou zmenou vlady je to horsie a horsie … vid. posledne vyjadrenia pana ministra skolstva… proste des

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        apríl 29, 2012

        „Ked vidim, co vychadza z dnesnych vysokych skol a to tam idu ti ludia celkom normalni, tak je to katastrofa.“

        wow, uz som sa to snazil napisat vyssie, ano je to niekedy az neuveritelne

        o par generacii bude z „katastrofy“ „vzor“ . Uvidite, vlastne neuvidite, proste treba pockat,este stale doznieva „old school“ ozvena.

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

    • Avatar
      apríl 29, 2012

      v peniazoch?

      ;o)

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

  6. Avatar
    apríl 28, 2012

    Slovo UNIVERZITA

    „Ako už samotný názov napovedá (universitas – všeobecnosť), mala poskytovať všeobecné, celospoločenské vzdelanie.“

    Nie je to tak. Latinské „universitas“ znamená „všeobecnosť, súhrn, celok“ – „univerzita“ v dnešnom chápaní vznikla na základe latinského spojenia „universitas magistrorum et scolarium“ = súhrn vyučujúcich a študujúcich.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

  7. Avatar
    apríl 29, 2012

    sukromne vysoke skoly na slovensku zväčša len predavaju tituly. čiže jednoznačne môžme povedať že pustenie sukromnikov do školstva bolo a je zlým krokom. školstvo musí byť štátom (spoločnosťou) dobre regulované. lebo ludia (spotrebiteľ, študent) konajú iracionálne, a svoje chyby si bohužial uvedomia ked už je neskoro….

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      apríl 30, 2012

      sukromne skolstvo na slovensku neexistuje.

      mas pravdu, ludia su debilny, a preto je potrebne kazdemu zobrat svojpravnost a riadit mu cely zivot

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

    • Avatar
      apríl 30, 2012

      Podla mna na vine je stat. Dnes uz kazdy uradnik musi mat pomaly vysoku skolu aj ked by ju v skutocnosti nepotreboval, lebo stat nastavil take pravidla pre uradnikov.Tak sa necuduj preco existuje ten „iracionalny“ dopyt , ktory sa z casti preniesol bohuzial aj na sukromny sektor.

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

  8. Avatar
    máj 03, 2012

    Výborný článok vystihujúci podstatu problému dnešného školstva. Riešenie otázky štátneho školstva považujem za kľúčové, pre napredovanie spoločnosti. Všetci liberáli by sa mali prioritne zaoberať deetatizáciou školstva.
    Ak by si vedel túto tému ešte viac rozviesť a konkretizovať, tak budem rád. Veľmi by ma to zaujímalo. Ďakujem.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*