Pravica a ľavica, modrá a červená, oddanosť a strach

Každý potenciálny parazitujúci tyran potrebuje svojim nádejným otrokom ponúknuť riešenie z ich „neľahkej“ situácie. Jednoduché je to pre neho najmä vtedy, ak problém reálne existuje a môže sa chytiť nejakej témy.

Najlepšie je to ale vtedy, ak je tyran rečnícky zdatný a dokáže strhnúť masy. Vtedy môže v spoločnosti vytvárať aj sám vlastné fiktívne problémy. Čím bude u ľudí navodzovať strach a zároveň ponúkať ich riešenia. Ak dokáže ľudí presvedčiť o tom, že problém existuje a je reálnou hrozbou (pre nich, pre ich blízkych..atď.), tak mu dajú obrovské sumy peňazí a zbavia sa aj svojich slobôd, len na to, aby tento problém zažehnal. Ani sa nebudú dožadovať priamo riešenia problému. Úplne im bude postačovať, ak budú vedieť, že je tu niekto, kto sa “postará”.

Nakoľko fiktívne problémy (logicky) nebudú existovať, nemusí ich ani riešiť. Kľudne môže používať rovnakú taktiku znovu a znovu. A čo v prípade reálnych problémov? Jednoducho vám tyran povie, že ak by on neexistoval, veci by boli ďaleko horšie. Pokiaľ nebude existovať „paralelný vesmír“, tak vždy budete ťahať za kratší koniec.

Na Slovensku (ako aj v iných “vyspelých demokraciách”) sa používa tzv. komparatívny systém morálnych aspektov politického spektra. Ide o systém, v ktorom potenciálna vládnuca vrstva (skupina parazitujúcich tyranov) ponúka spoločnosti riešenia ich problémov a potrieb, z ktorých si následne dobrovoľne vyberajú. Primárnym cieľom tohto systému je presvedčenie ľudí o tom, že:

  • alternatíva k ponúkanému systému neexistuje (resp. predstavuje totálny chaos, amok, násilie, zabíjanie…)
  • aj medzi ponúkanými riešeniami existujú dobré a zlé možnosti
  • vždy existuje niečo, čoho sa musia obávať (Things To Be Feared)

Na prvý pohľad vám bude pripadať, že prvý cieľ je dôležitejší a druhý je možno zbytočnosť, no opak je pravdou.

Prvý cieľ je síce potrebný, no zväčša nie je ani v praxi používaný. Pretože (potenciálna) vládnuca vrstva (skupina tyranov) dokáže tak kvalitne oblbnúť pospolitý ľud, že on sa ani len nezačne pýtať, či existuje alternatíva. V prípade, že si niekto dovolí alternatívu k systému spomenúť, väčšinou stačí vládnucej vrstve zopakovať údajné číhajúce nebezpečenstvá, čím zaručene debata skončí.

Iné je to v prípade druhého cieľa, pri ktorom sa musí sústavne udržiavať presvedčenie o tom, že v ponúkaných riešeniach existuje dobrý a zlý výber. Presvedčenie o tom, že v systéme sú dobrí a zlí tyrani. U nás sa používajú pojmy ako ľavica a pravica, alebo obľúbené tiež modrá a červená („modrá je dobrá“, „biela revolúcia“ a pod.).

Pokiaľ vás tyran dokáže presvedčiť o tom, že existuje takáto voľba, budete ho aj na kolenách prosiť, len aby vám ponúkal takéto možnosti. Preto je pre všetky strany tohto systému životne dôležité, aby existovali minimálne dve možnosti, aby ste volili to svoje “dobro” a hlavne nepovažovali za zlého tyrana, ale toho, kto volí „zlo“ (alternatívu vášho „dobra“).

Vy si zvolíte modrú, lebo modrá je vraj dobrá. No už si neuvedomíte, že modrá by bez červenej nikdy neexistovala a že v skutočnosti sú si tieto alternatívy oveľa bližšie, než si myslíte. Sú na seba priam existenčne naviazané. Ak by toto neexistovalo, ľudia by nechodili k „voľbám“ a tým by bola ohrozená aj existencia tyrana. Vie si vôbec tyran predstaviť, že by nik nešiel „voliť“?!?

Aby takýto systém mohol aj dlhodobo existovať, musí tyran v spoločnosti navodiť reálnu hrozbu nebezpečenstva. Samozrejmosťou je udržiavanie v strachu pri obidvoch cieľoch. Ľudia musia byť hlboko presvedčení o tom, že akákoľvek alternatíva k systému, ktorý im ponúka vládnuca vrstva, predstavuje zlo a utrpenie. Musia byť tyranovi dokonale oddaní.

Dokonale indoktrinovaní (oblbnutí) poddaní si nebudú vedieť ani len predstaviť, že by mali žiť bez systému, ktorý im tyran ponúka. Budú sa deliť do skupín ponúkaných táborov modrej a červenej a budú medzi sebou aj do krvi bojovať, len aby si dokázali, že práve tá nimi zvolená možnosť v ponúkanom systéme je tá pravá.

Ani len nepomyslia na to, že či je vôbec tyranský systém ten správny.

Strach a výber z možností sú esenciálnymi prvkami úspešnej a dlhodobej oddanosti poddaných. Ak by neexistoval strach, neexistovala by oddanosť. Ak by neexistovali možnosti, neexistovala by motivácia formálne legalizovať nemorálne činy tyrana.

2,331 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

10 odpovedí

  1. Avatar
    máj 09, 2012

    Ideológia a naivita. To ide dokopy.
    Kto žil za socializmu vie aké boli platy, dôchodky, potraviny v obchodoch, ale aj spotrebný tovar .
    Ak sa to porovnalo s tým čo bolo u tých „zlých“ imperialistov vždy to vyšlo veľmi ZLE. napriek tomu dnes mnohí spomínajú na socializmus ako na niečo SUPER.
    Ľudia boli dlhé roky „vedení“ stranou, že najlepšie sa o nich postará štát.
    Štát s vedúcou úlohou strany im hovoril čo majú konať, ako majú myslieť a VLASTNE chcel tých čo by viedol NON STOP až do smrti.
    Reči o ľavici a pravici sú len „REKLAMA“. Veď čo bolo ľavicové na PPP projektoch, najzaujímavejších zákazkách pre spriaznené súkromné firmy, výhodách štátu napr. v sociálnych podnikoch ATĎ…
    Rovnako program KDH často predbieha tie najľavicovejšie myšlienky u nás…
    Preto zostáva jediné vychovávať a vzdelávať občanov.
    Vedieť čo je prvoradé a prioritné často nevedia ani naši najvyšších zástupcovia .
    Alebo nechcú vedieť že:
    prvoradé je domôcť sa mzdy a nie mať zákon o jej minime
    mať zdravotnú starostlivosť a nie mať napísané že je zadarmo
    mať schopných učiteľov a nie najlacnejších
    mať fungujúce zákony a nie pripravené a právnické finty a „okľuky“ súdov
    vedieť na úrade niečo vybaviť a nie pobehovať medzi úradníkmi často dosadzovanými politikmi…
    atď…

    štát tvoria občania
    vždy bude taký štát aký je občan

    Thumb up 1 Thumb down 2

    Odpovedať

  2. Avatar
    máj 09, 2012

    suhlas, len by som si dovolil namietat k uradom 🙂 mne by sa viac pacilo mat absolutne minimum uradov a z toho vyplyvajucich vybavovaciek 🙂 kompetenciu uradnikov beriem ako samozrejmost 🙂

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

  3. Avatar
    máj 09, 2012

    Riešenie je pritom jednoduché aj v priestore tzv. demokracie. Stačí zaviesť skutočne demokratickú zastupiteľskú demokraciu. Kde si volič bude môcť slobodne zvoliť, že v parlamente ho nebude zastupovať nikto. Príslušný počet parlamentných mandátov zostane prázdnych. Samozrejme, na schválenie obmedzenia slobody občana (t.j. zákona) bude stále potrebný nadpolovičný počet kladných hlasov. Ako je logické zo systému zastupiteľskej demokracie. Ak sa schvaľuje obmedzenie slobody ostatných (zákon), tak by logicky malo byť odhlasované nadpolovičnou väčšinou. Skúste si zo strandy spočítať, aký počet voličov dnes stačí na to, aby vznikla parlamentná väčšina. Reálne úplne jasná menšina.

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      máj 11, 2012

      Aj dnes sú mestá, kde primátora a poslancov pri volebnej účasti okolo 20 percent nakoniec zvolí 12 percent z celkového počtu voličov.
      ALE môžu za to tí čo idú voliť?
      Alebo mlčiaca väčšina?

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        máj 11, 2012

        To záleží od toho, ako neúčasť interpretuješ. Pretože sa dá interpretovať aj ako demokratická požiadavka „nechceme žiadneho primátora“. Podľa mňa by jednoducho slobody voľby z ponúkaných možností mala obsahovať aj slobodný výber „žiadnu z možností“. Netvrdím, že by na to mala stačiť pasívna neúčasť, ale dnes ani aktívnou účasťou na voľbách nemáš šancu presadiť, aby nebol zvolený nikto z ponúkaných kandidátov.

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

      • Avatar
        máj 11, 2012

        Vždy môžu za to tí, čo idú voliť.

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          máj 12, 2012

          ale kdeze. edmund burke to povedal jasne. zlo zvitazi iba vtedy ak dobri ludia neurobia nic.

          Thumb up 2 Thumb down 2

          Odpovedať

          • Avatar
            máj 12, 2012

            Otázka že či to čo spravia bude to dobré… 🙂

            Thumb up 1 Thumb down 1

        • Avatar
          máj 13, 2012

          Teda ak pôjde voliť len jeden jediný VOLIČ a zvolí SEBA ?
          Tak za to môže ON.
          Ale ak je to akokoľvek absurdné TOTO naše volebné zákony nevylučujú.

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

    • Avatar
      máj 11, 2012

      No, neviem, či je to celkom premyslené. To by znamenalo konzerváciu súčasného stavu. Pritom napríklad dnes existuje aká-taká možnosť dekriminalizovať marihuanu – a taká možnosť by zrejme nebola, keby v parlamente bolo obsadených len tých 60% kresiel (zodpovedá volebnej účasti – takže je to irelevantné, ak by bolo treba aktívne hlasovať za „nikoho“). Je tá konzervácia najlepšie riešenie? Zníženie daní – tj. zvýšenie slobody by tiež bolo ťažké.

      Viem si predstaviť argument, že aj tak 99 zo 100 zákonov obmedzuje slobodu, takže je dobre, keď parlament prijme čo najmenej zákonov. Ale je možné aj to, že poslanci sa najľahšie zjednotia na odsúhlasení vlastných výhod, zvýšení vlastnej moci – čiže by žiadne zvýšenie slobody nemalo šancu.

      Smerujem k mojej krásnej myšlienke o časovo obmedzenej platnosti zákonov. Cieľ: priblížiť sa k stavu, že všetky zákony podporuje nadpolovičná väčšina občanov/voličov. Pôvodne som chcel, aby zákon automaticky stratil platnosť 4 roky od svojho prijatia. Parlament môže schváliť taký istý zákon, ale treba na to znovu nájsť väčšinu, znovu argumentovať v prospech a hlasovať za. (Totiž ak sa znovu pozrieme na tie drogy, našlo by sa snáď dosť takých poslancov, ktorí nezahlasujú za dekriminalizáciu, lebo to nepovažujú za podstatný problém. Ale zároveň by nehlasovali ani za kriminalizáciu, lebo to nepovažujú za podstatný problém. Takto sú drogy kriminalizované, lebo nie je dostatočne aktívny odpor proti kriminalizácii. Ale neznamená to, že všetci ostatní aktívne podporujú kriminalizáciu ) Ale vidím tam praktické problémy – priveľa zákonov. Takže by mi stačilo aj to, keby bolo možné ľahko zrušiť staré zákony, resp. aj staré paragrafy. Napríklad by na zrušenie stačilo 30 poslancov (taký istý počet ako na podanie na Ústavný súd) alebo petícia so 100000 podpismi (takou sa parlament musí aj dnes zaoberať).

      Hoci z hľadiska legitimity ťažko nájdem nejaké výhrady k možnosti hlasovať za „nikoho“.

      Thumb up 1 Thumb down 1

      Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*