Podobenstvo o hospodárovi

Ježiš povedal učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: „Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.“ A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: „Čo tu nečinne stojíte celý deň?“ Vraveli mu: „Nik nás nenajal.“ Povedal im: „Choďte aj vy do mojej vinice!“

Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: „Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!“ Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: „Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.“ Ale on jednému z nich odpovedal: „Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý. Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“ Mt 20, 1- 16

Okrem náboženského posolstva sa tu nedá nevšimnúť aj ekonomický rozmer celého podobenstva. Vie si niekto predstaviť, ako by vyzeralo podobenstvo dnes?

Hospodár by si rozhodne nemohol zavolať niekoho len tak, bez papiera, inak by sa jednalo o čiernu prácu. Večer by asi sotva mohol vyplatiť tak, ako vyplatil. Musel by brať do úvahy minimálnu mzdu, mohol by predpokladať, že námietka tých, čo pracovali od rána, sa dostane na súd. Nepochybne by sa skúmalo, či prebehlo všetko v súlade s antidiskriminačnými zákonmi. Daňový úrad by isto skúmal, že prečo za tú istú prácu platia rôznu mzdu, nakoľko podobné praktiky často poukazujú na daňové úniky. Tiež by mohol vzniknúť problém okolo gastrolístkov. Keď už by hospodár figuroval v toľkých obvineniach, došlo by aj na to, či svojim stálym zamestnancom správne platí odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, či je pracovisko v súlade s najnovšími EU normami, atď.

Ponaučenie: Nenechajme štát strkať nos do toho, do čoho ho nič nie je. Od nepamäti je spravodlivé, keď sa dodržiavajú dohody medzi dvoma slobodnými subjektami, nech sa tie dohody niekomu zdajú akokoľvek divné. Neberme právo nakladať ľudom s celým svojim majetkom podľa ich vlastného uváženia. Ak chce hospodár vyplatiť rovný denár, netolerujme, že štát do toho vstúpi a časť uchmatne. Nerešpektovanie týchto najzákladnejších a najjednoduchších princípov je proti ľudskej prirodzenosti. Ak ste veriaci, tak veríte, že tá pochádza od Boha, ak ste ateista, tak veríte, že vychádza z prírody. Tak či onak, narušovať to, čo je prirodzené, nevedie k ničomu dobrému.

9,200 celkovo návštev, 3 návštev dnes

37 odpovedí

  1. Avatar
    máj 07, 2012

    ad cierna praca. je tu medzera v zakone na ktoru sa je mozne odvolat. aj ustna dohoda je dohoda. to, ze potom hospodar na zaklade tejto dohody neodvadza dane a odvody tak to je dnes protizakonne.

    „Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.“

    tu si to odporuje. vraj spravodlive. hospodar plati za vykon a za cas. nezabudajme na cas…

    Thumb up 1 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      máj 07, 2012

      neodporuje si to a naozaj dostali co bolo spravodlive. Hospodar neplati za „vykon a cas“. Hospodar plati tolko, co sa vopred dohodli. To, ze niektori potom zavideli inym neznamena, ze nedostali spravodlivo zaplatene. „Spravodlive“ znamena to, ze dostanu tolko, na kolko sa vopred dohodli – cize nikoho neukratil, nikomu nedal menej ako slubil. A ak by niekto nesuhlasil s takou dohodou, nemusel ten kseft zobrat.

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        máj 07, 2012

        dohoda znela spravodlivo. jedni cely den u neho pracovali a dalsich oslovil, ze cely den len postavaju.

        hospodar plati za vykon a za cas. rakusania a liberali tu zvyknu argumentovat nakladmi obetovanej prilezitosti, alebo teoriou o uroku, casova preferencia, cas ma svoju cenu.

        ze sa niekto s niekym dohodne, to este automaticky neznamena spravodlivost. aj v davnych dobach prakticky este pred existenciou statu tu ludia mali „reklamacne poriadky.“

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          máj 07, 2012

          Dohoda nielenže znela spravodlivo, ale aj spravodlivá bola…jediná spravodlivá cena (čohokoľvek, či tovaru, služby, alebo práce) je taká, za ktorú je predávajúci ochotný predať a kupujúci kúpiť…bez akýchkoľvek vonkajších zásahov…

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            máj 07, 2012

            ako si vysvetlujete potom v citovanom texte pocit krivdy, ktori mali ludia co cely den makali?

            snaha sa ceni, tu vam nemozem upriet, ale popierate touto vasou teoriou tvrdenia povedzme hayeka, ktory tvrdi v osudovej domyslavosti, ze spravodlivost neexistuje nakolko dvaja jednotlivci nemaju rovnake podmienky. tak ma skuste presvedcit, ze ten kto pracoval cely den ma rovnake podmienky ako ten co na konci dna siel pracovat na jednu hodinu… prajem uspesnu argumentaciu 😀

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            máj 07, 2012

            ako by si tu krivdu vyriesil Ty?

            daj riesenie a mozno uzname ze Tvoje riesenie situacie je spravne

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            máj 11, 2012

            Pocit krivdy v citovanom texte pramení zo závisti.

            Thumb up 2 Thumb down 1

          • Avatar
            máj 11, 2012

            ak sa budeme riadit definiciou zavisti, jej skutocnym vyznamom tak o zavist neslo.

            Thumb up 0 Thumb down 1

        • Avatar
          máj 07, 2012

          s kazdym uzavrel inu dohodu. s jednym sa dohodol na cely den s inym na pol dna. take boli dohody.

          neuzatvaral so vsetkymi jednu dohodu podla ktorej sa riadia vsetci. kazda skupina mala vlastnu dohodu. v tom je pointa.

          to ze kazdemu vyjde ina hodinova taxa, neznamena ze dohody su nespravodlive alebo zle. Preco si osobuje pravo rozhodovat co je dobre a co je zle, ked to nie je Tvoja vec?

          ako by si to vyriesil Ty? tym z rana by si zaplatil viac, alebo tym z obeda menej?

          Thumb up 1 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            máj 07, 2012

            vid reakciu na martina 😉

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            máj 07, 2012

            tie dohody boli spravodlive v tom, ze boli dodrzane tak ako boli dohodnute. dohodnute boli dobrovolne a slobodne. to ze sa niekto po case rozmysli nic nemeni na povodnej dohode, nabuduce sa moze dohodnut inak.

            nieco podobne som zazil aj ja. kupil som si nabytok a o 2 tyzdne bol ten isty nabytok v akcii o 30% lacnejsie. tiez som citil krivdu 🙂 (chvilu 🙂 ) zakon ma zakazat zlacnovat tovar? alebo ma zakon zakazat dostat vyssiu vyplatu ako kolega? ako si to predstavujes aby to bolo spravodlive?

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            máj 07, 2012

            praca je tovar a v tomto pripade, v tomto podobenstve doslo k jej zdrazeniu.

            chybou hospodara bolo vyvolanie pokusenia v ludoch, ktorí pracovali cely den. citili sa byt oklamani.

            zakon sem netahaj prosim. ten s tym nic v tomto pripade nema.

            opat mam pocit, ze mi jednoducho nerozumiete. ja respektujem kazdu dohodu, aj predaj ostrova manhathan za cacky v hodnote 24 usd. upierate mne, ale dokonca aj vlastnym uvaham a myslienkam, ktore tu vyjadrujete, ze ludia vzdy dochadzaju k vyberu, k volbe na zaklade porovnavania. porovnaval si predsa aj ty, ked si kupoval nabytok. porovnavat mali pravo aj ti, co s hospodarom urobili dohodu ako prvi, prirodzene pravo.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            máj 07, 2012

            Citat z podobenstva: Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý.

            spravodlive podla koho? podla Teba? podla tych co robili cely den? „nespravodlive“ sa to stava az vtedy ked sa celodenny pracanti dozvedia, ze v peniazoch dostanu rovnako ako ti co robili pol dna alebo len hodinu. pointa je v tom, ze boli dodrzane dohody, ktore boli dobrovolne a slobodne.

            rozumiem ti ako to myslis, ze nie je spravodlive aby jeden robil viac a druhy menej a dostali rovnako zaplatene. to ze hospodar dal niekomu viac ako si zasluzil je len hospodarova dobra vola. ( 😀 na podobnom ale nedobrovolnom principe funguje aj socializmus 🙂 kazdy pracuje inak ale vsetci sa mame rovnako :-), rozdiel je len v dobrovolnosti 🙂 )

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            máj 07, 2012

            tiez citat z podobenstva:

            „Vzali ho a šomrali na hospodára: „Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.“

            ale najprv reakcia na tvoju cast podobenstva. liberali tvrdia, ze si vlastnikom svojho tela, pracu ktoru vykonavas svojim telom je taktiez tvojim vlastnictvom. presne to iste plati aj na ludi, ktori mu na vinici pracovali, do bodky, konkretne tato cast:

            „Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý.“

            neviem preco sa pytas toto:

            „spravodlive podla koho? podla Teba?“

            nespravodlive to prislo tym co tam tak dlho robili, mna ten hospodar neototo a svoj nazor som tu uz vyjadril.

            posledny odstavec. dobry postrech, ale aj komunisti vravievali, ze kazdemu podla jeho zasluh. komancovia boli zrejme papezskejsi ako papez, od dnesnych socialistickych liberalov rozhodne 😀

            Thumb up 0 Thumb down 1

    • Avatar
      máj 07, 2012

      ad. cierna praca: Zákonník práce, § 42

      (1) Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

      Vysvetlivky

      Platnú písomnú pracovnú zmluvu je potrebné uzatvoriť najneskôr v deň vzniku pracovného pomeru (deň nástupu do práce). V prípade, že zmluvné strany (Vy a Váš zamestnávateľ) podpíšu PZ neskôr, platí, že pracovná zmluva bola dohodnutá len ústne a podpísaný dokument (ktorý ste podpísali po začatí pracovného pomeru) sa považuje iba za potvrdenie o vzniku pracovného pomeru. Ústne dohodnutá PZ sa nepovažuje za neplatnú, t.j. pracovný pomer je platne dohodnutý, aj keď zamestnávateľ porušil pracovnoprávne predpisy a môže mu byť udelená sankčná pokuta.

      Autor zabudol este na povinnost hospodara zaregistrovat sa ako zamestnavatel na socialnej poistovni, v kazdej zdravotnej poistovni ktorej klientom je jeho zamestnanec a tiez na registracnu povinnost na danovom urade ako zamestnavatel. Potom musi na socialnej poistovni a v zdravotnych poistovniach prihlasit kazdeho zamestnanca, najneskor den predchadzajuci nastupu do zamestnania. Ak to nesplni, hrozia mu dalsie sankcie. Zamestnanci musia zobrat pracovnu zmluvu a ist sa na urad prace odhlasit. Dalej musi zamestnavatel zorganizovat skolenie BOZP…. a toto su len najzakladnejsie povinnosti 🙂

      Nikde v clanku sa nepise, ze hospodar neplati dane a odvody. Hospodar do bodky dodrzal to co zamestnancom slubil, nikoho neoklamal, takze je predpoklad, ze by si splnil aj ine, hoc nespravodlive a nanutene dohody (dane a odvody).

      Anna Christa to vystihla 🙂 Kazdy dostal tolko, kolko sa dohodli, preto to bolo spravodlive. Nikto nespominal hodinovu sadzbu alebo sadzbu od vykon. To ze Tebe sa to zda nespravodlive, neznamena ze dohoda medzi nimi bola zla. Bola presne taka ako uznali obe strany pre seba za dobre. Hospodar len splnil dohodu. Na druhy den nespokojni mozu ziadat inu dohodu, v tom im nikto nebrani.

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        máj 07, 2012

        „Platnú písomnú pracovnú zmluvu je potrebné uzatvoriť najneskôr v deň vzniku pracovného pomeru (deň nástupu do práce). V prípade, že zmluvné strany (Vy a Váš zamestnávateľ) podpíšu PZ neskôr, platí, že pracovná zmluva bola dohodnutá len ústne a podpísaný dokument (ktorý ste podpísali po začatí pracovného pomeru) sa považuje iba za potvrdenie o vzniku pracovného pomeru. Ústne dohodnutá PZ sa nepovažuje za neplatnú, t.j. pracovný pomer je platne dohodnutý, aj keď zamestnávateľ porušil pracovnoprávne predpisy a môže mu byť udelená sankčná pokuta.“

        vari tvrdim ja nieco ine? 😀

        zaujimave, ja nieco spomeniem a ty napises v reakcii na mna, ze v clanku sa to nespomina, ale ty v zapati pises tiez co tam autor neuviedol.

        ja v mojej reakcii neriesim nespravodlivost. ste to vy, kto pozna iba mantinely vo forme sloboda a nesloboda, spravodlivost a nespravodlivost, dobro a zlo, pekny a skaredy, rychly a pomaly… ja sa snazim posudzovat v tomto pripade mieru spravodlivosti a ta je rozhodne nizsia v pripade tych co pracovali sotva jednu hodinu a aj to po zapade slnka 🙂

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          máj 07, 2012

          zakonnik prace a vysvetlenie som dal pre lepsiu orientaciu citatela, neodporujem tomu co pises ked mas pravdu 🙂

          odvody a dane si spomenul Ty, reagoval som na Teba 🙂

          citujem:
          tu si to odporuje. vraj spravodlive. hospodar plati za vykon a za cas. nezabudajme na cas…

          Ty si nastolil otazku spravodlivosti / nespravodlivosti 🙂

          ako by si robotnikov vyplatil Ty?

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            máj 07, 2012

            otazka spravodlivosti je nastolena uz v podobenstve.

            spravodlivejsie by bolo za menej casu a menej vykonanej prace platit menej. dokonca sa v tomto pripade nemozno bavit ani o tom, ze z dovodu nedostatku pracovnej sily, cena prace stupa. v tomto podobenstve bolo ludi bez prace len tak postavajucich viac ako dost.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            máj 07, 2012

            z cisto ekonomickeho pohladu mas pravdu, menej prace = menej penazi. ale hospodar uzavrel aj dohody, ktore nedavaju ekonomicky zmysel a dodrzal ich.

            v slobodnom svete ma kazdy pravo uzavriet slobodne dohodu s kym chce a dohodnut si podmienky ake chce. to ze sa tie dohody niekomu nepacia je irelevantne z pohladu slobody a splnenia uzavretych dohod.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            máj 07, 2012

            ale davaju ekonomicky zmysel aj tie, ktore sa nam mozu zdat menej vyhodne. povedzme, ze ho tlacil termin a vedel, ze s poctom ludi, ktorych uz zlanaril to nestihne. preto mohol byt ochotny poslednym zaplatit rovnako za menej vykonanej prace. ide predsa o pocit zisku, subjektivnu teoriu hodnoty a rakusku oblubenu, ze kazde jednanie je racionalne 😀

            Thumb up 0 Thumb down 1

  2. Avatar
    máj 07, 2012

    toto je tiez z biblie:

    „14 Keď to Ježiš zbadal, rozhorčil sa a povedal im: Nechajte deti pri­chádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. 15 Amen, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň. 16 Bral deti do náručia, kládol na ne ruky a požehnával ich. 17 Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, padol pred ním na kolená a pýtal sa ho: Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som získal podiel na večnom živote? 18 Ježiš mu povedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, iba jediný — Boh! 19 Poznáš prikázania: Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, nebudeš krivo svedčiť, nebudeš podvádzať, cti si svojho otca a svoju matku. 20 On mu však povedal: Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti. 21 Vtedy sa Ježiš naňho s láskou zahľadel a po­vedal mu: Jedno ti chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma! 22 Po týchto slovách mládenec zo­smutnel a zarmútený odišiel, lebo mal mnoho majetku. 23 Ježiš sa rozhliadol po svojich učeníkoch a povedal im: Ako ťažko sa dostanú bohatí do Božieho kráľov­stva! 24 Učeníci sa zarazili nad jeho slovami, ale Ježiš im to zopakoval ešte raz: Deti, ako ťažko je vojsť do Božieho kráľovstva! 25 Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako vojde boháč do Božieho kráľovstva. 26 Oni sa ešte viac zhrozili a medzi sebou si hovorili: Kto potom môže byť spasený? 27 Ježiš sa na nich zadíval a po­vedal: Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie; lebo Bohu je všetko možné. 28 Tu sa ozval Peter: Pozri, my sme opustili všetko a nasledovali sme ťa. 29 Ježiš od­povedal: Amen, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustil dom, bratov alebo sestry, matku alebo otca, deti alebo polia pre mňa a pre evanjelium, 30 aby nedostal teraz v tomto čase stonásobne viac — domy, bratov, sestry, matky, deti i polia hoci s prenasledovaním — a v budúcom veku večný život. 31 Mnohí prví budú posled­ní a poslední budú prví.“

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      máj 07, 2012

      Presne tak!
      Ide o dobrovolnost, z vlastnej vole rozdavat, obetovat sa za druheho, robit charitu.
      Nikde v Biblii neni nabadanie na
      – statny Fico-style, t.j. „Aha, milionar! Berte mu a rozdajte.“
      – alebo Filko style: „Aha, v korunach jeho hypotekarny byt vychadza na miliony! Berte mu!“ alebo priamo z tej situacie:
      – „Ucenici moji, zviazte ho a rozdajte jeho majetok. Jemu je len na pritaz.“
      😀

      nasielie sa nerata.

      Thumb up 2 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        máj 07, 2012

        slovo nabadanie by som na tvojom mieste pozmenil. lebo dokonca aj v tomto pripade jezis nabada 🙂

        v biblii su aj ine zaujimave casti, skus si precitat cast o tom ako nechal vyschnut figovnik, alebo to co bolo opisane s jeho pomazanim, pripadne ako vyhanal nasilim penazomencov z chramu 🙂

        Thumb up 1 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          máj 07, 2012

          hej, nabada, ale toho majitela rozdavat a nie druhych nech oberu majitela. Potom by to sedelo.

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            máj 07, 2012

            ked jezis vyhanal tych penazomencov, dobytok atd. nevyhanal zo svojho…

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            máj 08, 2012

            Akože nie zo svojho? Chrám je predsa domom jeho otca a teda aj jeho domom..

            Thumb up 2 Thumb down 1

          • Avatar
            máj 08, 2012

            nestaval ho on, nedal ho postavit on z vlastneho kapitalu, jeden dokonca chcel zburat, ten tiez nebol jeho a do troch dni postavit novy, ten by bol jeho 🙂

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            máj 08, 2012

            🙂
            Všeto čo píšeš by sa dalo poňať presne naopak akurát v tejto súvislosti.
            Ale to už by bolo na filozofickú a nie ekonomickú debatu. 🙂
            Nech sa páči, pokračujte v nej, ja budem len potichu sledovať.

            Thumb up 1 Thumb down 2

          • Avatar
            máj 08, 2012

            To, ako vyhnal penazomencov je dost kontroverzne a hlbsiu analyzu by urcite vedel dat skutocny znalec Pisma a nie ja. Mozem k tomu ale napisat 2 veci:
            1. neni to protiargument proti tomu co som doteraz pisal ja. (t.j. majetok penazomencov nebol rozdany a nedoslo k ziadnemu prerozdelovaniu majetku)
            2. je tu padny dovod sa domnievat, ze pan Jezis, ako Rabbi, ucitel v danej synagoge mal bud pravomoc vyhnat tych ludi alebo iba realizoval to, co kazal vtedajsi zakon a ze teda penazomenci tam boli na cierno. Myslim si to preto, ze nikde dalej v Pisme sa nedozvedame o konsekvenciach z toho, ze ich vyhnal. Vieme, ze farizeji sa na neho zufalo snazili nieco nasit. Ak by toto nebolo v sulade s vtedajsimi zakonmi, tak by po nom skocili ako supy.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            máj 08, 2012

            doslo k prerozdelovaniu majetku, lebo im poprevracal stoly, ich majetok sa porozhadzoval po zemi a ich vyhnal. majetok im nedovolil vziat so sebou:

            „15 Tak prišli do Jeruzalema. Keď vstúpil do chrámu, začal vyháňať tých, čo v chráme predávali a kupovali. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov pulty. 16 Nedovolil, aby niekto niečo prenášal cez chrám. 17 Učil ich a hovoril: Či nie je napísané: Môj dom sa bude nazývať domom modlitby pre všetky národy? Vy ste však z neho urobili pelech lotrov!“

            vid 16. vers

            z versu 17. vyplyva, ze to nie je jezisov dom a, ze to bolo napisane opat nie jezisom, ale niekym prednim.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            máj 08, 2012

            Preco si myslis, ze nedovolil zobrat veci so sebou? Podla tejto vety? „Nedovolil, aby niekto niečo prenášal cez chrám“
            Myslim si, ze sa to da kludne interpretovat akoze v buducnosti im nedovolil nieco prenasat po chrame. Vo filmovom spracovani to vyzeralo, ze ten „biznis“ prevadzkovali na chodbe tesne pred chramom. Neviem… ja uz sa od tej diskusie odpajam, lebo uz nemam co nove doplnit 🙂
            Pre mna nie je ziadny z biblickych pribehov navadzanim na bratie cudzieho majetku nasilim (ani tento), pre teba je. Proste sa nedohodneme a zivot ide dalej 🙂

            Thumb up 1 Thumb down 1

          • Avatar
            júl 17, 2012

            Nejako som vyrozumel, že si dáma, ak nie prepáč. K ríspevku: To by si musela poznať ako bol chrám vystavaný. Miesto, kde predávali bolo len nádvorie, samotný chrám mal obetnú miestnosť a ešte viac v strede bola svätyňa s archou zmluvy. Tiež nie som veľký znalec písma, ale vychádza mi to tak, že nikomu nedovolil prejsť cez tú obetnú časť, koniec koncov prístup do týchto priestorov mal svoje pravidlá, ktoré všetci poznali. Teda nikomu nič neodcudzil, hoci môže byť pravdou, že niekomu mohol niečo poškodiť. To sa ale pri náprave protiprávneho konania môže stať. Predaj holubov totiž nemali robiť na tomto nádvorí, ktoré bolo určené na modlitby, ale ešte vonku pred chrámom.

            Thumb up 0 Thumb down 0

  3. Avatar
    máj 07, 2012

    Na rovinu sa priznám, že nechápem, čo je tým podobenstvom myslené.

    Ale čo sa týka trhových vzťahov, tak môj názor je, že takýto hospodár by toho vína veľmi nedorobil. Lebo starať sa o vinicu len po večeroch … no neviem, či by to v konkurencii iných hospodárov stačilo.

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      máj 10, 2012

      Zdravim Ta Tibor.. poznam Ta z blogov a diskusii na sme. Osobne si myslim ze autor nevedomky zacal rozoberat ekonomicku stranku podobenstva, o ktoru vobec v odkaze tohto rozpravania nejde….Hospodar bol le ako priklad, aby ludia na priklade porozumeli , ze Boh je schopny odpustit aj najvacsiemu hriesnikovi, ktoremu nikto nepovedal o Bohu, laske, odpustani, a zil ako vedel… to su ti, ktorych nikto nenajal…
      Ale ked dostali moznost spoznat Jezisa, a prijali jeho ucenie to sa rovna nechali sa najat na pracu vo vinici, nakoniec ich Boh ohodnoti rovnako ako tych, ktori od zaciatku o nom poculi, vedeli a zili podla tohoto ucenia…prenasat obsah tohoto podobenstva do ekonomickej roviny je podla mna uplne scestne… a ak si vsimnes, hospodar ani netrva na tom, ze je to spravodlive….z ich pohladu…

      Ale on jednému z nich odpovedal: „Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý.

      dokonco to chapem tak. ze ak chce clovek urobit DOBRO, nemusi to byt spravodlive…

      chudal zobre na ulici a ja sa rozhodnem mu dat 5 eur… je to spravodlive voci tym co musia za 5 E pracovat 2 hodiny a platit z nich dane??? nechcem tu mudrovat, len ze si napisal ze nerozumies co je tym podobenstvom myslene. Cawes. pekny den

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        máj 11, 2012

        Ďakujem veľmi pekne za vysvetlenie toho podobenstva. To mi dáva zmysel. A teda použiť ho v kontexte tohto článku je proste nemožné.

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

  4. Avatar
    máj 07, 2012

    Skúsim na príklade z aktuálnych reálií vysvetliť, prečo by som ja osobne snažil vyhýbať sa vzťahom s popisovaným hospodárom.

    Vyberal som mobilného operátora pre súkromné účely. Podľa verejných cenníkov je jediný favorit: o2. Cenníkové ceny Orange aj Telekomu sú rádovo vyššie. Ale od známych viem, že v Orange aj Telekome môže človek dostať úplne iné ceny. Proste človeku zavolajú, že majú pre neho výhodnú ponuku. Ale ja podobné telefonáty zo zásady skladám temer okamžite. Mám z podobných praktík (verejne rozšírená služba za rôzne ponúkané ceny) veľmi zlý pocit.

    A teraz: okrem telefonovania som chcel aj mobilný internet. Viem, že technicky má najlepší internet Orange. V cenníku majú balíček 1Gbyte za 6,95 euro. Ale ponúkajú tiež službu Musicjet, ktorej obsahom je síce prístup ku hudobným nahrávkam, ale jej súčasťou je aj mobilný internet s kapacitou práve tých 1Gbyte. A Musicjet kupón na 6 mesiacov stojí 19,90 euro, t.. 3,33 na mesiac. Opäť mám blbý pocit. Prečo v cenníku ponúkajú službu na 6,95, pričom ju v akoby inej službe predávajú za 3,33? Napriek blbému pocitu mám ten Musicjet.

    Tiež si stojím za tým, že jediná spravodlivá cena je tá, ktorá bola slobodne dohodnutá medzi stranami obchodu. Ale myslím si, že to neznamená, že aj po slobodnom uzatvorení obchodu si nemôžem myslieť o druhej strane, že ma dobehla. Že jedná (z môjho pohľadu) nekorektne. A že moje trhové rozhodnutie bude vyhýbať sa obchodovaniu s takouto druhou stranou, aj keď budú jej ponuky „výhodnejšie“.

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

  5. Avatar
    júl 17, 2012

    Podobenstvo o hospodárovi má zmysel najmä teologický, či skôr eschatologický. To podobenstvo hovorí najmä o tom, že my, ľudia tiež zvykneme premárniť svoj život, alebo aspoň časť života neužitočnými činnosťami, ale hlavne prežívame ho bez poznania Boha a aj bez snahy o priblíženie sa k Bohu. Taký život sa podobá onomu postávaniu „záhaľčivo na námestí“. Pritom Boh nás neustále volá, každého iným spôsobom, k tomu aby sme hospoznali. A každému, kto jeho pozvane prijme, daruje večný život v „nebeskom kráľovstve“. Aj tomu, kto od malička žil nábožným životom, aj tomu, kto uverí až na smrteľnej posteli. Všetci dostanú rovnakú odmenu. Ten denár je teda symbolo nebeského kráľovstva. Boh nám chcel ukázať, že jeho prístu je iný, než prístu tohto sveta, aj jeho spravodlivosť je iná, ako spravodlivosť tohto sveta. Nie nadarmo je na inom mieste napísané, že zlodeji, neviestky a mýtnici nás predbehnú na ceste do Božieho kráľovstva. Prví budú poslednými a poslední prvými. Zakiľ ešte žijeme, stále máme šancu sa obrátiť.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Kliknite sem pre zrušenie vašej odpovede.

Leave a comment

*