Zaujímavá otázka, na ktorú dajú ľudia rôzne odpovede. Tie budú závisieť od ich vzdelania, skúseností, či profesného zamerania. Pri myslení si všetci nesieme so sebou svoju históriu a tá určuje náš uhol pohľadu. Programátor databáz myslí v tabuľkách a ja ako dlhoročný účtovník myslím účtovne. Pohral som sa trocha s účtovným pohľadom na svet a nakoniec sa mi podaril dôkaz. Nie je to síce objav, je to iba dôkaz veci, o ktorej mnohí vedia, niektorí ju tušia a množstvo ľudí ju neakceptuje, ani keby bola dokázaná 50 nezávislými dôkazmi.
Účtovníctvo nie je žiadna vzletná ekonomická veda, je taká nádeničina, ktorá má ale pre ekonomiku rovnaký význam ako zákon zachovania hmoty a energie pre fyziku. Aj dôsledky sú rovnaké. Ekonomické teórie, ktoré sa rozchádzajú s účtovníctvom, sú rovnako hodnotné ako tie fyzikálne, ktoré sa rozchádzajú so zákonmi zachovania.
Základný účtovný princíp vychádza z veľmi jednoduchého predpokladu – „Každý majetok odkiaľsi pochádza.“ Ak chce účtovník popísať ekonomický stav nejakého subjektu, zostaví jednoduchú tabuľku, kde na jednej strane bude súpis všetkého majetku a na druhú stranu položí všetky zdroje, z ktorých tento majetok pochádza. Majetok sa označuje ako aktíva, zdroje ako pasíva a celá tabuľka sa nazýva súvaha, alebo bilancia. Štandardne sa používa v takejto forme.
| Súvaha 1 | |
| Majetok | Zdroje |
| 1. Dlhodobý majetok | 1. Vlastné zdroje |
| 1.a. Dlhodobý hmotný majetok | 1.a. Vklady |
| 1.b. Dlhodobý nehmotný majetok | 1.b. Zisky – straty za dobu existencie subjektu |
| 1.c. Dlhodobý finančný majetok | 2. Záväzky |
| 2. Obežný majetok | 3. Časové rozlíšenia zdrojov |
| 2.a. Peniaze | |
| 2.b. Pohľadávky | |
| 2.c. Zásoby | |
| 3. Časové rozlíšenia majetku | |
Stav je zapísaný k určenému dňu. Jednotlivé druhy majetku i zdrojov sú vyjadrené v peniazoch v rovnakej mene v cenách, za aké boli obstarané. Súčet oboch strán je vždy a za každých okolností rovnaký.
Ak mám odpovedať na otázku z názvu článku, tak to znamená zostaviť takúto tabuľku pre každý subjekt vlastniaci akýkoľvek majetok a vykonať konsolidáciu. Konsolidácia v podstate znamená sčítanie súvah všetkých subjektov a vylúčenie vnútorných vzťahov.
Predstaviť si sčítanie rovnakého druhu majetku nie je problém. Vyradenie vnútorných vzťahov je trochu zložitejšie. Najjednoduchšie sa to dá vysvetliť na príklade rodiny. Zostavíme tabuľku za každého člena a sčítame, rovnaké položky. To ale nestačí, lebo váš syn si od dcéry požičal 10€ a po sčítaní nám vychádza, že rodina má záväzky i pohľadávky vo výške 10€, čo zjavne nie je pravda. Aby sme vyjadrili stav rodiny, správne musíme takýto záväzok i takúto pohľadávku zo súvahy vylúčiť.
V tejto chvíli môžeme začať zostavovať súvahu ľudstva. Prvý krok je jednoduchý. Je to zostavenie a sčítanie súvah všetkých subjektov na Zemi, ktoré vlastnia majetok. Výsledkom bude zas len tabuľka ako Súvaha 1. Druhým krokom je zložitejší, nakoľko potrebujeme vyradiť všetky vnútorné vzťahy pozemšťanov.
Keďže uvažujem o Zemi ako celku, tak ku každej pohľadávke musí existovať aj záväzok. Záväzky a pohľadávky, ktoré sú v vnútornými vzťahmi musíme vylúčiť. Je síce pravdou, že týmto krokom zaniknú všetky pohľadávky a všetky záväzky, ale pokiaľ viem, tak ľudstvo nikomu nič nedlhuje a taktiež nikto nič nedlhuje ľudstvu, takže tento krok je správny.
Časové rozlíšenia sú vo svojej podstate záväzkami a pohľadávkami. Ak si predplatíte noviny na budúci rok. Tak máte v priebehu budúceho roka noviny dostávať. Ku každej takejto udalosti na druhej strane existuje niekto, kto predplatné prijal a je teda povinný vám noviny dodávať. V rámci Zeme ako celku je vzťah úplne rovnaký ako s peňažnými záväzkami a pohľadávkami a teda časové rozlíšenia zo súvahy vylúčime. Pre kontrolu sa môžeme spýtať, či si niekde vo vesmíre niečo predplatili, alebo prijala predplatné. Ak nie, tak je tento krok tiež správny.
Ďalším kandidátom na vyradenie by mohli byť peniaze. Oproti čomu ale vyradiť peniaze. Tu nám pomôžu banky. To, čo bežne označuje ako peniaze, je peňažný agregát M2 a ten sa skladá z peňažnej základne = to, čo vydali centrálne banky t.j. agregátu M0 a jeho multiplikácie. Multiplikácia, ale neznamená nič iné len reťazec záväzkov bánk voči vkladateľom a pohľadávok za poskytnutými úvermi. Keďže táto časť peňazí je v skutočnosti tvorená pohľadávkami a záväzkami, tak ju musíme vyradiť.
Zostalo nám to, čo vydali centrálne banky, ale to je tiež iba záväzok centrálnych bánk poskytnúť na požiadanie inú hodnotu. Tou hodnotou je menové zlato a tak tu máme ďalší záväzkovo – pohľadávkový vzťah, ktorý môžeme vyradiť. Niekto môže namietnuť, že centrálne banky vydali omnoho viac peňazí, ako sú ich zásoby menového zlata. Ten presah nie je až tak veľký, nakoľko každé vydanie nekrytých peňazí skôr, či neskôr skončí v raste cien a teda i precenení zásob menového zlata. Ten zbytok skrátka nie je majetkovou hodnotou a teda nemá čo v súvahe robiť. Vyzerá to tak, že peniaze v súvahe ľudstva vôbec nie sú.
Kontrolná otázka znie používa ľudstvo peniaze ako prostriedok výmeny s nejakým iným ľudstvom. Odpoveď je záporná a vyradenie peňazí je správny krok.
Ako ďalší druh majetku kandidujúci na vyradenie zo súvahy by mohol byť dlhodobý finančný majetok. Ten pozostáva z dvoch druhov – jednak sú to podiely na iných subjektoch napr. akcie a potom rôzne druhy dlhopisov a derivátov. Dlhopisy a deriváty sú však normálne záväzkové vzťahy a tak ich musíme vyradiť.
Zostali nám podiely, vklady a akcie v podnikoch a iných subjektoch. Tieto subjekty ich ale účtujú na strane pasív ako o vkladoch, teda istom druhu záväzkov voči investorom. Z pohľadu investorov sa nám akcie a podiely javia zasa ako pohľadávky. Z predošlého vieme, že záväzky a pohľadávky máme zo súvahy vyradiť.
V tejto chvíli máme zo súvahy ľudstva vyradené všetko, čo vyradené malo byť a naša súvaha vyzerá takto.
| Konsolidovaná súvaha ľudstva. | |
| Majetok | Zdroje |
| 1. Dlhodobý majetok | 1. Vlastné zdroje |
| 1.a. Dlhodobý hmotný majetok | 1.b. Zisky – straty za dobu existencie subjektu |
| 1.b. Dlhodobý nehmotný majetok | |
| 2. Obežný majetok | |
| 2.c. Zásoby | |
Reálnym majetkom ľudstva ako celku teda je:
- 1.a. Dlhodobý hmotný majetok, čo predstavuje všetku pôdu, známe a využiteľné nerastné zdroje, chovné stáda, budovy a pozemky, všetky stroje a prístroje, vybavenie domácností od nábytku po oblečenie.
- 1.b. Dlhodobý nehmotný majetok tvorený celým poznaním ľudstva od Pythagorovej vety, cez projekt procesora, ktorý bude na budúci rok stiahnutý ako zastaralý, cez právne systémy všetkých štátov až po evakuačný plán vášho bloku.
- 2.c. Zásoby všetkého druhu. Od uhlia a rudy na skládkach USS, cez jatočný dobytok na farmách a sklady supermarketov až po obsah vašej chladničky.
Účtovníka vždy viac ako strana majetku zaujíma strana zdrojov a aj tu je omnoho zaujímavejšia. Dokazuje totiž, že jediný zdroj, z ktorého pochádza všetok majetok ľudstva, je kumulovaný zisk.
4,872 celkovo návštev, 2 návštev dnes
Dobrý článok. Ak sa niečo dá dodať, tak snáď len toľko, že pôda a nerastné zdroje sú vlastníctvom niekoho, lebo si ich niekto kedysi dávno uchmatol a privlastnil. Biely muž kam prišiel, tam si uchmatol a privlastnil všetko, čo sa mu zdalo k niečomu užitočné podľa pravidla prvý prišiel, prvý zobral. To pravidlo sa vzťahovalo len na bielych mužov. Veveričky, medvede, či pôvodní obyvatelia (divosi a teda nespôsobilí) nemohli byť vlastníkmi. Len biely muž mohol byť vlastníkom i iných ľudí, žien, divochov. Štáty, ktoré na tomto princípe vznikli ešte nedávno, majú najväčšie problémy sa toho princípu dnes vzdať.
Kľúčovými slovami článku je posledný odstavec, posledné dve vety. Krížom cez celé dejiny sa bohatstvo vytváralo tak, že sa časť statkov nespotrebovala, ale odložila bokom. Socani prišli až v predošlom storočí. Našťastie. Ak by socani prišli pred 2000 rokmi, tak by ľudstvo 2000 rokov prežieralo všetko, čo sa vyprodukovalo. Boli aj také civilizácie, no tie už zväčša zanikli. Socani stále praktikujú pravidlo uchmatnúť a privlastniť si, nech je to v mene už ktoréhokoľvek božstva: marxizmu-leninizmu, mečiarizmu-lexizmu, ficizmu-slotizmu. Prežrať, všetko prežrať, rozkradnuť, zabrániť akumulácii, každému rovnako. Sociálizmus vedie k stagnácii ľudského pokroku. Niektorí sme to aj reálne na vlastnej koži zažili, niektorým to aj tak nemožno vysvetliť.
No a to sú v kocke asi dva najväčšie problémy dnešnej doby.
az na ten fakt, ze socani neexisuju 🙂 kazdy clovek na tejto planete ma svoje vlastne zaujmy, svoje vlastne ego a kazdy ma svoju casovu preferenciu.
„Socani prišli až v predošlom storočí. “
Toto je dost pomyleny pohlad. Feudali sa spravali rovnako ako socialisti, teda brali z cudzieho, ich konanie malo rovnaky vplyv na akumulaciu kapitalu, len neboli kryti nijakou modernou socialno-demokratickou intelektualnou bajkou, bolo to jednoducho len z principu silnejsieho.
vsak to. bielych muzov za socanov neoznacil, pritom tie opisy su totozne. brali to co nebolo ich.
Feudali ani bieli kolonisti neboli velmi ako socani. Ak ked pri feudaloch nemozno hovorit o volnej ekonomike, princip ich fungovani anebol o kradezi prip. redistribucii. Feudali vlastnili svoj majetok a spravovali ho. Rozsirovali hrady, budovali hospodarstva, reinvestovali zisk. Ano dochadzalo tam k vojnam a nasilnym ziskom majetku. Ale celkove mnozstvo majetku pocas stredoveku tiez stupalo, to znamena ze tam dochadzalo tvorbe hodnot. Rovnako je to aj s bielymi muzmi kdekolvek na svete. Cast majetku ziskali nasilne (tak ako on nasilne aj na roznych miestach prisli). Ale pochybujem, ze Australia by bola taka bohata krajina, ak by sa tam belosi neukazali a spravovali ju dodnes aborigini. Alebo take USA by sa nedostali na mesiac, ak by ich manazoval Winetou a jeho potomkovia. Bohatstvo krajin a ludstva ako takeho nie je determinovane len prirodnymi zdrojmi, ale aj pridanou hodnotou ktoru dokazali ludia vytvorit svojou pracou a umom,
svoj majetok spravovali feudali ale za pomoci otrokov a poddanych. takze branili inym v tvorbe ich vlastnych hodnot. to iste dnes robi stat skrze dane. obera ta o cast mzdy, cim ti brani nakladat s tvojim majetkom a vo vytvarani tych hodnot, ktore by boli pre teba zaujimavejsie. a tiez nemozes tvrdit, ze stat ziadne hodnoty nevytvoril. postavil z nasich penazi vytunelovany tunel, napriklad 🙂
a k tym aborogincom a povedzme indianom, alebo aj cernochom len jeden vtip:
„Redaktor New York Times sa pýta indiánskeho náčelníka Dva tesáky:
„Máte 90 rokov, celý ten čas pozorujete belochov – aké úspechy dosiahli a aké škody napáchali? Keď to všetko zvážite, kde podľa vás urobili chybu?“
… „Keď bieli muži prísť, Indiáni byť vládcami zeme. Žiadne dane, žiadne dlhy. Bizónov veľa, bobrov veľa, voda čistá… Ženy urobiť všetku prácu. Šaman liečiť zadarmo. Muži celý deň loviť a chytať ryby. Večer spievať, tancovať, fajčiť, celú noc kefovať.“
Potom sa náčelník trpko pousmial: „Biely muž dosť kretén, keď si myslieť, že takýto systém sa dať zlepšiť.“
Kontrolné otázky:
Bude sa daň z luxusu platiť aj z hodiniek?
Lebo načo je niekomu KTO sa zastáva tých najslabších a najchudobnejších toľko hodiniek v takej obrovskej cene ?
Ukazuje sa tým solidarita?
Vysvetlenie je jednoduché. Majiteľ drahých luxusných hodiniek tieto dostal do daru. Aby nemal komplexy keď jedná s tými čo „sa obohacujú“ na najchudobnejších.
Otázkou zostáva ktorí chudobní a akou čiastkou sa museli poskladať ?
aby som odpovedal na otazku z nazvu clanku.
z planety zem a prilahleho vesmiru 🙂
..no a zdrojom zisku je práca, a teraz ide len o to, ako sa bude deliť výsledok práce medzi formálneho vlastníka existujúceho majetku a ľudí, ktorí na tom majetku pracujú; ak teda si odmyslíme skupinu ľudí, ktorí pracujú sami na seba;
tato uvaha mi silne pripomenula toto mudro:
Prečo vlak hrkoce?
Rozoberme si tento problém. Vlak……to sú vlastne vagóny a lokomotíva. Vagóny sa len vezú, takže ich zanedbáme. Lokomotíva je motor a kolesá. Len kolesá sa dotýkajú koľajníc…takže aj motor zanedbáme. Koleso, to je vlastne kruh. Kruh vypočítame ako pí er na druhú. Pí je konštanta, takže aj tú zanedbáme. Ostane nám er na druhú………..čo je vlastne štvorec. A čo robí štvorec keď sa otáča? No predsa hrkoce
„Zostalo nám to, čo vydali centrálne banky, ale to je tiež iba záväzok centrálnych bánk poskytnúť na požiadanie inú hodnotu. Tou hodnotou je menové zlato a tak tu máme ďalší záväzkovo – pohľadávkový vzťah, ktorý môžeme vyradiť.“
Peniaze NIE SÚ kryté zlatom. Nikde na svete, pokiaľ viem. Žiadna centrálna banka Vám nevymení peniaze za zlato. Peniaze za sebou žiadnu reálnu hodnotu nemajú. Ich „hodnota“ spočíva iba v legislatívnom donútení používať ich. No mnohokrát nestačí ani to donútenie aby peniaze stratili zdanie hodnoty – napr naposledy v Zimbabwe.
Poopravil by som ťa trochu. To, že peniaze žiadnu reálnu hodnotu nemajú, je fakt. Ale ich „hodnota“ nespočíva v legislatívnom donútení, ale v dôvere, ktorú v ne čoby výmenné jednotky, vkladáme. Je to teda forma akejsi spoločenskej zmluvy.
Veď si treba priznať, že peniaze sú celkom praktická vec a ľuďom z nich plynie úžitok (a to nemám na mysli prvoplánový úžitok typu, že si môžem kúpiť super auto, či skvelú dovolenku, ale že vďaka nim môžem obchodovať a podobne), t.j. do ich používania nás netreba nútiť.
To Zimbabwe je dobrým príkladom toho, kedy ľudia stratia v dané obeživo dôveru, legislatíva ju druhotná záležitosť.
Súhlasím. Myslel som to ale tak, že tá dovera v peniaze vzniká ako dosledok legislatívneho donútenia. Bez zákona a nejakej miery vymožiteľnosti uplatňovania toho zákona by tá dovera nevznikla. Do používania peňazí nás netreba nútiť, ale treba nás nútiť od používania tých „správnych“ peňazí. Aby sme náhodou nezačali používať „reálne“ peniaze (napr. zlato), čo by viedlo k tomu, že celá mašinéria na čele s centrálnou bankou by stratila možnosť vytvárať peniaze z čistého vzduchu.
Skutočné „peniaze“ sú využiteľné statky, všetko ostatné je len zjednodušený výmenný prostriedok, či sa jedná o papierové peniaze alebo kovové (odhliadnuc napr. od využitia zlata a drahých kovov v mikroelektronike). Zisk ľudstva sa rovná všetkej práci, ktorú ľudstvo doteraz vynaložilo, po odrátaní amortizácie.
hodnota peňazí je krytá produktom, preto sa centrálne banky snažia zosúladiť dynamiku rastu peňažnej zásoby voči dynamike tvorby HDP ;
a toto je zle, teda zle, ze to robia 🙂
„Tak dlho, kým sa bude nepretržite meniť množstvo peňazí v obehu, nemôžeme sa zbaviť hospodárskych výkyvov. Obzvlášť platí, že každá menová politika, ktorá si kladie za cieľ stabilizovať hodnotu peňazí, a preto sa pri každom náraste výroby uchyľuje k nárastu ich ponuky, musí spôsobovať presne tie výkyvy hospodárstva, ktorým chce zabrániť.“
Friedrich August von Hayek
Profits, Interests, and Investment and Other Essays on the Theory of Industrial Fluctuations
ak by sa centrálna banka NEsnažila o stabilnú hodnotu peňazí/kúpnu silu, tak by podnikatelia nemohli plánovať investície, pretože by nedokázali nijakým spôsobom odhadnúť vývoj ceny produktov a služieb vyjadrený v peniazoch ; okrem toho fixný objem peňažnej zásoby by znamenal pokles tvorby hdp pre umelý nedostatok úverov z dôvodu vysokej ceny peňazí na trhu, to by znamenalo samozrejme aj pokles zamestnanosti, etc… podľa mňa je logické, že meradlo cien – teda peniaze- musí mať stabilnú hodnotu, aby sa subjekty na trhu mohli racionálne ekonomicky rozhodovať; tá stabilita sa dosahuje práve tým, že dynamika tvorby peňažnej zásoby je v súlade s dynamikou hdp – Fisherova rovnica MV=PQ
Peto, tak pouvazuj nad nasledovnym. maju dnes pri intervenciach zo strany CB peniaze stabilnu hodnotu? podla mna nemaju. ich hodnota neustale klesa. za viac penazi kupujes vzdy coraz menej a v nizsej kvalite.
ak by bola penazna zasoba konstantna, tak by vsetci vedeli, ze aky cenovy vyvoj sa da ocakavat. ceny by postupne zacali klesat a tym hodnota penazi stupat. ak cena vsetkeho klesa tak by klesala aj cena penazi, cize urok by bol stabilne velmi nizky co uverovanie naopak podporuje. samozrejme k tomuto treba pristupovat za predpokladu zrusenia FRS.
hovorí sa tomu -ceteris paribus-, teda že stabilita meny (vonkajšia / vnútorná) je cieľom, ak sa ostatné premenné nemenia, teda ak neexistuje racionálne odôvodnená iná hodnota/cieľ, ktorý treba dosiahnuť;
pouvažuj nad tým, že napr. FED má okrem úlohy stabilnej meny aj úlohu podporovať rast hdp a zamestnanosť; keby FED pripustil krachy finančných inštitúcií a nepraktikoval kvantitatívne uvoľňovanie, tak by to síce z krátkodobého hľadiska bolo v prospech stabilnej meny ale v strednom horizonte by to spôsobilo masívny krach podnikov, nezamestnanosť a jednoducho v týchto prípadoch je to výber medzi rôznymi cieľmi, krátkodobým a dlhodobým; to, že cena peňazí tým klesá je pravda, je to cena za udržanie zamestnanosti a zabránenie kolapsu z tzv. technických dôvodov – napr. druhotná platobná neschopnosť apod.
vsetko sa meni, jedinou istotou v zivote cloveka je zmena. clovek sa snazi byt od prirody koumak, byt pri svojich vedomostiach a schopnostiach co najviac efektivny, teda vyrobit co najviac za rovnaky cas, alebo vyrobit tolko isto za kratsi cas. z tohto jednoznacne vyplyva, ze tym pozaduje stale viac hodnot vo vyssej kvalite a teda to iste plati aj pri peniazoch. chce mat coraz hodnotnejsie peniaze a nie nekvalitne smejdy. hdp je indikator na draka. v nazve ma slovo produkt tak spocitavajme vyrobene hodnoty. pocet vyrobenych topanok, aut, mobilov…. ak dnes vyrobim tri auta rovnakeho typu a zajtra dve aj tak rastiem, lebo pocet aut v obehu je 5. to, ze sa fed o nieco snazi a dava si ciele, to neznamena, ze to je dobre a racionalne. sucasnost ukazuje opak. ludia po zaniku fedu by vydavali svoje peniaze, vlastne to robia aj teraz.
suhlas, niekedy ma az udivuje viera ludi v neomylnost centralnych bankarov 🙂 a tiez viera v to ze rast cien je dobry a pokles cien zly 🙂
To sa mi snáď zdá. Kri sa začína posúvať smerom k liberalizmu, ktorý pred tým tak často kritizoval.
Či mi niečo uniká?
kritizoval a kritizujem to, v com sa liberali mylia, mylili a snad raz mylit prestanu 🙂
A v čom sa konkrétne mýlia? Stále si presvedčený o objektívnej hodnote?
„Martin TT 1.6.2012 o 11:17 #
A v čom sa konkrétne mýlia? Stále si presvedčený o objektívnej hodnote?“
samozrejme, ze ano v duchu jednej z definicii objektivity:
„všeobecná platnosť; pozitívna dokázateľnosť a existencia, pozorovateľnosť pre všetkých.“
a toto nie je v rozpore so subjektivnou teoriou hodnoty 😀
takto nejako som to myslel aj pred par rokmi ked sme o tom debatovali, len neviem ci sa mi to vtedy podarilo takto paradne naformulovat 😀
Tak buď je niečo subjektívne alebo objektívne. Nemôže to byť oboje.
“všeobecná platnosť; pozitívna dokázateľnosť a existencia, pozorovateľnosť pre všetkých.”
Popravde ja tomu nerozumiem, čo chceš tým povedať.
„Martin TT 1.6.2012 o 12:48 #
Tak buď je niečo subjektívne alebo objektívne. Nemôže to byť oboje.
“všeobecná platnosť; pozitívna dokázateľnosť a existencia, pozorovateľnosť pre všetkých.”
Popravde ja tomu nerozumiem, čo chceš tým povedať.“
subjektivnu teoriu hodnoty a teoriu medzneho uzitku tu nemusim zrejme rozvadzat. ale pre istotu kratky citat:
„Aby se směna uskutečnila, musí obě strany hodnotit směňované statky odlišně, a to tak, že každý si musí cenit více toho, co chce, než toho, čeho se vzdává. Kdyby tomu tak nebylo, nedošlo by ke směně. Musí dojít k tomu, co Murray Rothbard nazval dvojitou nerovností hodnot. Je to v logice lidského jednání, oboru, který Ludwig von Mises pokřtil jako praxeologii.“
ides do obchodu a u ludi vidis, ze co vsetko maju v kosikoch. uvedomujes si, ze toto vsetko ma pre nich vyssiu hodnotu, ako peniaze, ktore su ochotni za ten tovar zaplatit a zaroven obchodnik je ochotny sa vzdat tovaru v ich kosikoch, aj toho v regaloch a policiach, lebo peniaze co maju v penazenkach si ceni viac ako tovar, ktory ponuka.
uskutocnenie vymeny je demonstraciou preferencii. demonstracie preferencii ludskych jednani splnaju vsetky podmienky uvedene v tejto citacii:
“všeobecná platnosť; pozitívna dokázateľnosť a existencia, pozorovateľnosť pre všetkých.”
rakusania len slovo objektivita nahradili svojou teoriou demonstrovanych preferencii.
parafrazoval by som to asi takto: subjektivne priciny vedu k objektivnym dosledkom.
Ja poznám to, čo napísal Mises. To sme sa ti dávnejšie snažili vysvetliť s Jurajom na HNonline. Pamätáš si to? Ty si to vtedy odmietal a stále si tvrdil, že keď dvaja vyrobia rovnaký výrobok, tak musí byť cena rovnaká, pretože obaja do toho dali rovnakú prácu (zjednodušil som to, ako si to vtedy vysvetľoval).
Mňa by teda zaujímalo, čo sa odvtedy stalo. Či sme len my zle to vysvetľovali alebo si si prečítal sám celého Misesa a až potom si to pochopil.
“všeobecná platnosť; pozitívna dokázateľnosť a existencia, pozorovateľnosť pre všetkých.”
Teraz som pochopil, čo si s tým chcel povedať. A dáva to celkom zmysel, aj keď sa nad tým nejako hlboko nezamýšľam.
Pri tej výmene by som ťa opravil. Pretože z môjho pohľadu to nie je o tom, ako si cenia peniaze, pretože tie sú len vlastne výmenný prostriedok a zúčtovacou jednotkou v tomto procese. Tu by si mal porovnávať ako si hodnotíš svoju prácu, za ktorú si dostal peniaze. Teda keď to beriem z pohľadu bežného zamestnanca.
Martin TT 2.6.2012 o 8:05
tak ako si to opisal si to moc nepamatam a nemam potrebu to tu teraz rozoberat.
k tomu dalsiemu len tolko, ze aj moja praca za peniaze je vymenou. a teda tym, ze ju vymienam za peniaze, ktore ma k dispozicii moj zamestnavatel si ich cenim viac ako moju pracu a on si ceni moju pracu a moj cas viac ako peniaze, ktore mi za nu dava.