Menej štátu

Niektorí vravia, že demokracia nie je ideálna, ale nikto nič lepšie nevymyslel. Iní zasa, že demokracia je diktatúra väčšiny. Dnes žijeme zvláštnu dobu, keď sa na reálnych príkladoch dá uvažovať o tom, kde je vlastne rozdiel medzi demokraciu a diktatúrou.

Nebudem chodiť okolo horúcej kaše a priamo napíšem, že sloboda je pre mňa hodnota najvyššia. Cením si ju zhruba rovnako, ako svoj život samotný. Ja to cítim tak, že demokracia moju slobodu obmedzuje. Hovoria mi, že demokracia moju slobodu chráni a že obmedzenie slobody je v demokracii možné len za presne určených podmienok.

Takže pre účely tohto článku predpokladajme, že ak chce štát obmedziť vašu slobodu, musí jasne uviesť dôvod obmedzenia. Musí potrebu obmedzenia vašej slobody racionálne zdôvodniť. Tak to skúsme na reálnom príklade:

Povedzme, že som majiteľom obchodu typu „Hornbach“. Veľkého hobby marketu. Štát mi zakáže vykonávať moju podnikateľskú činnosť, zakáže mi predávať tovar zákazníkom. Dôvodom je pandémia akéhosi vírusu. Skutočne stačí tento pseudodôvod na likvidáciu môjho podnikania? Skutočne nemám právo sa dožadovať skutočného, racionálne odôvodneného vysvetlenia (z môjho pohľadu nezmyselného) obmedzenia mojej slobody, ktoré pre mňa môže znamenať likvidáciu môjho biznisu?

Rád by som si prečítal také vysvetlenie takto závažného zásahu do mojej slobody od ľudí, ktorí to považujú za demokratické. Ja sem napíšem svoje vysvetlenie, prečo uzatvorenie obchodu podobného typu považujem za čistý akt štátnej svojvôle.

Od začiatku epidémie až doteraz sú otvorené podobne veľké obchody. Síce sú vynucované isté hygienické opatrenia (tie by som povedzme akceptoval), ale tie obchody sú otvorené a chodí do nich nakupovať množstvo ľudí.

V tých obchodoch pracujú predavači, ktorí sú vystavení jasne vyššiemu stresu, ako to bývalo v dobe pred epidémiou. Áno, používajú ochranné prostriedky, pokladnice sú oddelené plexisklom. Sú implementované opatrenia na ochranu zamestnancov, ktoré nemám problém urobiť aj vo svojom hobby markete.

Tvrdím, že neexistuje žiadny dôkaz, že sa pracovníci otvorených veľkých obchodov pri svoje práci nakazili novým vírusom. Tvrdím dokonca, že dlhodobá prevádzka veľkých obchodov bez zdokumentovanej nákazy predavačov je dôkazom toho, že veľký obchod za dodržania existujúcich hygienických a iných obmedzení je úplne bezpečný s ohľadom na šírenie nákazy (nákaza sa tam nešíri). Ak sa totiž nákaza nerozšírila na pracovníkov, ktorí v obchode strávia denne celú pracovnú dobu, je to podľa mňa dostatočný dôkaz pre tvrdenie, že sa tam nenakazia ani moji zákazníci.

 

Môj záver:

Medzi demokraciou a diktatúrou nie je rozdiel. Presnejšie: stačí infekčná choroba a konšpiračné médiá, zdieľajúce so štátom jednu posteľ. Konšpiračné médiá, ktoré šíria poplašné správy o nebezpečenstve, ktoré nikdy neexistovalo a ani neexistuje. A väčšina spoluobčanov nemá problém tlieskať nastolenej diktatúre. Obmedzovaniu slobody iným občanom bez racionálneho dôvodu.

1,995 celkovo návštev, 1 návštev dnes