Obedy zadarmo tu mali byť už dávno

S potešením som prijal správu, že medzi slovenskou „opozičnou“ elitou sa konečne našiel niekto, kto sa otvorenie prihlásil k ľavicovej orientácii. Špeciálne sa teším z toho, že svoj postoj demonštroval na podpore ľavicového opatrenia, voči ktorému sa možno jasne a zreteľne vyhraniť. A demonštrovať zásadný rozdiel medzi ľavicovým a pravicovým riešením „problémov“ v spoločnosti.

Ako úplne prvé by som sa chcel ohradiť proti obvineniu, že pravicové riešenia nie sú sociálne. Pretože ja si to isté myslím o opatreniach ľavicových. Áno, aj ja som presvedčený, že pre spoločnosť by malo byť neprijateľné, aby nejaké dieťa nemalo čo jesť.

Ľavica navrhuje, aby štát platil školské obedy pre všetky deti.

Ja som presvedčený, že pravica by mala trvať na tom, že rodičia musia dokázať uživiť svoje deti z výsledkov svoje vlastnej práce. Aby sa rodiny nemuseli spoliehať na dobrotivý štát v tak základnej otázke, ako je zabezpečenie dostatku stravy.

Kým ľavica bude slovíčko „musia“ vo vyššie uvedenej vete interpretovať tak, že chuderu slobodnú matku posielam šlapať chodník, ja tvrdím, že schopnosť uživiť seba a svoju rodinu vlastnou prácou je základom sebavedomia a úcty voči sebe samému. Som presvedčený, že pocit závislosti živiteľa rodiny na štátnom zabezpečení stravy je jeden z najhorších pocitov, aký môže zdravý, svojprávny človek zažiť.

Nemám však problém priznať, že dnes existuje dosť prípadov, keď rodičia nedokážu financovať základné potreby rodiny. Ja som presvedčený, že hlavným dôvodom týchto problémov je to, že temer dve tretiny svojho príjmu musia odovzdať štátu. A preto riešenie vidím jasne: rodičom (ani ich deťom) netreba nič extra dávať, úplne postačí im ich jednoducho neoberať o výsledky ich práce.

Na Slovensku máme stranu, ktorá sa deklaruje ako pravicová a ktorá navrhuje systém (Odvodový bonus), ktorý vraj ponechá viac prostriedkov v rukách občana. Predstavitelia však jedným dychom s ponukou menšieho zdanenia bránia tento systém pred ľavicou, ktorá ich obviňuje, že navrhovaný systém bude pre štát deficitný.

Za seba by som chcel jasne napísať: iná reforma prerozdeľovania, ako pre štát silne deficitná, podľa mňa z pravicového hľadiska nemá absolútne žiadny zmysel. Nemá zmysel robiť celospoločenské reformy, ak po ich realizácii štátu zostane rovnako. Lebo prostriedky, čo majú  zostať zachované ako príjem štátu, sú presne tie isté prostriedky, ktoré musia byť odobrané ich pôvodným vlastníkom. Aj rodinám s napätým rozpočtom.

Môj pravicový návrh je teda jednoduchý: Ponechať občanovi bez akéhokoľvek zdanenia (odovy, dane, ….) prvých 500 eur zárobku na dospelú osobu plus ďalších 300 eur na vyživované dieťa. Pre rodinu s dvoma deťmi to znamená 1600 eur mesačne bez viditeľnej ruky štátu v ich peňaženke.

Akoby som ten ľavicový kvikot počul: A za čo sa budú stavať cesty? Kto bude financovať zdravotnú starostlivosť pre tú rodinu?

Milí ľavičiari: Skutočne by mal mať národný futbalový štadión pre spoločnosť vyššiu prioritu, ako schopnosť rodiny vo Veľkom Krtíši uživiť svoje deti? A nechceli ste vy kedysi solidárny štát? Lebo ja nemám problém so systémom „každý za vlastné“ ani v oblasti zdravotnej starostlivosti. Ale chápem to správne, že požadujete odtŕhanie jedla od úst detí chudery slobodnej mamičky, aby ste tým mohli financovať operáciu pre managera nadnárodnej spoločnosti, pôsobiacej na Slovenku? Kto z nás je tu sociálny autista?

Očakávam tiež výhradu, že existujú aj rodičia, ktorí svojim deťom nedajú najesť a zarobené (a štátom neskonfiškované) prostriedky utratia za niečo iné. Tak prestaňme byť prehnane politicky korektní a falošne citliví. Nehanbime sa spýtať otázku: koľko zo zarobených prostriedkov dávate na alkohol, cigarety a inú „zábavu“? Áno, pravica by mala jasne deklarovať, že druhou stranou slobody (možnosti si riadiť svoj život) je zodpovednosť.

A napriek tomu všetkému som si plne vedomý, že aj keď štát nebude nehorázne oberať chudobných pracujúcich, stále budú existovať rodiny, ktoré svojim deťom nedokážu zabezpečiť stravu svojou prácou.

Z pravicového hľadiska jednoduché: v najhoršom pomôže širšia rodina, komunita, dobročinné organizácie a podobne.

Že sa v spoločnosti nenájde dosť ľudí, ktorí sa doborovoľne podelia so skutočne potrebnými o jedlo? Lebo to kritizované ľavicové opatrenie zo začiatku je jedno teplé jedlo v škole. Jednak aj v súčasnom štáte s nehoráznou výškou výpalného pre bežného pracujúceho sú ľudia stále ochotní sa poskladať na to, čo štát nedokázal z tej horibilnej vybranej sumy zabezpečiť ešte väčším chudákom.

Ale hlavne: spoločnosť, ktorá sa nedokáže dobrovoľne, bez nátlaku a násilia postarať o stravu pre tých, čo si ju skutočne nedokážu zabezpečiť vlastnou prácou, takáto spoločnosť je podľa môjho hlbokého presvedčenia odsúdená na zánik. A žiadne násilím vynucované prerozdeľovanie (obedy zadarmo) jej nepomôžu.

 

1,622 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

Zatiaľ bez komentárov.

Tento článok zatiaľ nik nekomentoval.

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*