Menej štátu

Rôznych teórii prečo máme infláciu nájdete stovky možno i tisíce. Od vcelku rozumne vyzerajúcich, cez sprisahania v rozsahu tisícov sprisahancov, až po zásahy mimozemšťanov či rôznych abnormálne obdarených tvorov. Ja ponúkam taký obyčajný pohľad, založený na ľudských vlastnostiach, ktoré denne stretávam.

Ľudia sú súťaživí, niektorí viac niektorí menej, ale každý má rád úspech. Každého poteší ak je v niečom prvý, najlepší. Je jedno, či vyhral tenisový turnaj abiturientov 4.B ročník 1975. Beh na 100 m na OH. Preteky so susedom o krajšiu skalku, väčšie auto, viac vypitých pív, väčšieho trpaslíka a pichľavejší kaktus. Disciplín, v ktorých sa ľudia pretekajú je snáď nekonečne veľa. Jednou z nich je politika.

Politika je súťaž o moc rozhodovať o iných. Politika sa odohráva všade okolo, od absolventa, čo sa snaží postúpiť na vyššie miesto až po prvú politickú ligu. Prvá politická liga, to je súťaž o právo riadiť štát. Je to súťaž o moc rozhodovať o právach a povinnostiach všetkých ľudí na danom území a o práve trestať kohokoľvek kto nerešpektuje vaše rozhodnutia. Cena v takejto súťaži je ako vidieť veľká, a tak je i veľa účastníkov a široká paleta motivácií a použitých prostriedkov.

Rozoberať motivácie účastníkov nemá žiaden zmysel, nikomu do hlavy nevidíte. Možno stojí za to zamyslieť sa nad charakterom účastníkov, ale očakávam vcelku normálne rozdelenie od altruistov po psychopatov. Inteligencia účastníkov prvej ligy bude asi nadpriemerná, čo dokázali postupom do najvyššej súťaže.

Hlavný problém sa nezdá byť v účastníkoch súťaže, ale skôr v pravidlách. Pravidlá hovoria, že vyhrá ten, kto sa bude páčiť najväčšiemu počtu ľudí. Tá súťaž nie je celkom rovná, lebo ostatný víťaz má na získanie priazne slušnú kôpku cudzích peňazí. Čo asi človek v tejto pozícií urobí? S najväčšou pravdepodobnosťou začne rozdávať. Nebude chamtivý a dopraje všetkým. Zvýši dôchodky, prispeje na školy, pridá sestričkám, kúpi nový tomograf. Nech sa ľudia zabavia, postaví nový štadión, a aby si nemysleli, že zabudol odkiaľ prišiel, tak aj diaľnicu do rodnej viesky.

Ups už minul viac ako mal. Čo s tým. Na to nie je potrebný žiaden ekonomický génius. Stačí si pustiť telku a chvíľu pozerať reklamy. Veď si predsa môžeme požičať. Taká pôžička je geniálny vynález. Nemusí sa splácať teraz, ale až niekedy v budúcnosti. Tá pôžička môže byť dokonca tak úžasná (štáty bežne vydávajú 10, 15 či 20 ročné dlhopisy), že jej splácanie absolútne nemusí trápiť toho kto si požičiava. Ruku na srdce a zrátajte koľko poznáte ľudí, ktorí by takúto možnosť nevyužili?

Aby som nezabudol na ostatných účastníkov súťaže. Aké sú ich možnosti? Viete si predstaviť, že by voľby vyhral niekto s prísľubom, zníženia dôchodkov, zníženia miezd štátnych zamestnancov a obmedzenia štátnych investícií? Ja nie. Ak niekto chce vyhrať voľby musí sľúbiť viac ako jeho predchodca a ak si chce úspech zopakovať, tak musí aspoň časť sľubov splniť. Keď sa takýto proces pár krát zopakuje dlhy narastú do úctyhodných rozmerov. Napríklad u nás je to tak.

Dlh ktorý bol doteraz vytvorený je nesplatiteľný. Ak si niekto myslí, že stačí prestať kradnúť, odporúčam pozrieť si štruktúru rozpočtu. Cca 80% výdavkov tvoria mzdy, dávky a dotácie. Nákupy štátu tvoria iba 20%. Určite sú predražené a obrovská časť z nich je zbytočná, ale rozpočet do prebytku nedostanú. Ak by niekto chcel dlh skutočne splatiť musel by výdavky znížiť o viac ako 20% čo je dlhodobý priemerný deficit SR. Ak by to malo byť 5% prebytok znamenalo by to desiatky rokov splácania pri 25% znížení výdavkov.

Skutočne si niekto myslí, že voľby by mohla vyhrať a následne sa udržať pri moci asociálna kreatúra, ktorá by sľúbila 25% zníženie dôchodkov, miezd málo platených učiteľov, z číreho altruizmu pracujúcich lekárov a sestričiek, hrdinských obrancov mieru a ešte hrdinskejších ochrancov zákona? Úbohých trpiacich poľnohospodárov a vytváračov pracovných miest, ani nespomínam. Nie. Takáto hyena nikde na svete voľby vyhrať nemôže.

Politici všetkých krajín zachráňte sa! Máme inštitúciu ktorá rieši všetky problémy so štátnym dlhom. Volá sa centrálna banka. Nechápem prečo banka, bankovú činnosť totiž vôbec nevykonáva, ale tak sa volá a nič na tom nezmením. Musím ale poznamenať, že názov „Štátny úrad pre emisiu obeživa“, skrátene ŠUEO, by bol omnoho výstižnejší.

Niekto namietne, že niektoré ŠUEO ako napr. FED sú súkromné a iné sú nezávislé inštitúcie. Na vyvrátenie takejto námietky úplne postačí pozrieť sa, kto a ako menuje vedenie tohto úradu. Všade nájdete konštrukcie typu menuje prezident na návrh parlamentu, menuje parlament na návrh vlády, kráľ po voľbe, … . Preložené do zrozumiteľnej reči. Vedenie ŠUEO menujú víťazi politickej súťaže.

Ďalší mechanizmus je strašne jednoduchý. ŠUEO vytlačia (v podstate sa ani nemusia vytlačiť, stačí prepísať nuly a jedničky v počítači) nové peniaze. Požičajú ich komerčným bankám, prebehne multiplikácia a ajhľa je dostatok peňazí na nákup štátnych dlhopisov a perpetum mobile je na svete. Len zaostalí, extrémistickí, voľno trhoví ekonómovia tvrdia, že z toho bude inflácia, na ktorej niekto zarobí a niekto prerobí. Inflácia z toho nakoniec vždycky je (myslím infláciu ako zmenu pomeru peňazí a disponibilných statkov), ale nemusí sa to prejaviť v cenovom indexe nejakého spotrebného koša, ktorý sa v poslednej dobe prezentuje ako inflácia.

Ostáva už len otázka, kto je ten, čo zarobil a kto ten, čo prerobil. Namiesto rôzne komplikovaných konštrukcií je dobré pozrieť sa na začiatok, kde čaká mnohých prekvapenie.

Zarobili na tom všetci tí, ktorí sú platený štátom. Dôvod je šokujúco jednoduchý. Bez deficitu a jeho monetárneho krytia by boli ich dôchodky, mzdy, prídavky, dávky, dotácie, kompenzácie a netuším ako sa všetky tie platby volajú o deficit nižšie.

So znalosťou odpovede na prvú otázku, sa dá nie príliš zložito zistiť kto prerobil. Prerobili všetci tí, ktorí štátom platení nie sú.

Čo s tým? To netuším. Podstata problému totiž nespočíva v osobách a obsadení, ale v pravidlách hry.

9,170 celkovo návštev, 1 návštev dnes