O politických dôvodoch inflácie

Rôznych teórii prečo máme infláciu nájdete stovky možno i tisíce. Od vcelku rozumne vyzerajúcich, cez sprisahania v rozsahu tisícov sprisahancov, až po zásahy mimozemšťanov či rôznych abnormálne obdarených tvorov. Ja ponúkam taký obyčajný pohľad, založený na ľudských vlastnostiach, ktoré denne stretávam.

Ľudia sú súťaživí, niektorí viac niektorí menej, ale každý má rád úspech. Každého poteší ak je v niečom prvý, najlepší. Je jedno, či vyhral tenisový turnaj abiturientov 4.B ročník 1975. Beh na 100 m na OH. Preteky so susedom o krajšiu skalku, väčšie auto, viac vypitých pív, väčšieho trpaslíka a pichľavejší kaktus. Disciplín, v ktorých sa ľudia pretekajú je snáď nekonečne veľa. Jednou z nich je politika.

Politika je súťaž o moc rozhodovať o iných. Politika sa odohráva všade okolo, od absolventa, čo sa snaží postúpiť na vyššie miesto až po prvú politickú ligu. Prvá politická liga, to je súťaž o právo riadiť štát. Je to súťaž o moc rozhodovať o právach a povinnostiach všetkých ľudí na danom území a o práve trestať kohokoľvek kto nerešpektuje vaše rozhodnutia. Cena v takejto súťaži je ako vidieť veľká, a tak je i veľa účastníkov a široká paleta motivácií a použitých prostriedkov.

Rozoberať motivácie účastníkov nemá žiaden zmysel, nikomu do hlavy nevidíte. Možno stojí za to zamyslieť sa nad charakterom účastníkov, ale očakávam vcelku normálne rozdelenie od altruistov po psychopatov. Inteligencia účastníkov prvej ligy bude asi nadpriemerná, čo dokázali postupom do najvyššej súťaže.

Hlavný problém sa nezdá byť v účastníkoch súťaže, ale skôr v pravidlách. Pravidlá hovoria, že vyhrá ten, kto sa bude páčiť najväčšiemu počtu ľudí. Tá súťaž nie je celkom rovná, lebo ostatný víťaz má na získanie priazne slušnú kôpku cudzích peňazí. Čo asi človek v tejto pozícií urobí? S najväčšou pravdepodobnosťou začne rozdávať. Nebude chamtivý a dopraje všetkým. Zvýši dôchodky, prispeje na školy, pridá sestričkám, kúpi nový tomograf. Nech sa ľudia zabavia, postaví nový štadión, a aby si nemysleli, že zabudol odkiaľ prišiel, tak aj diaľnicu do rodnej viesky.

Ups už minul viac ako mal. Čo s tým. Na to nie je potrebný žiaden ekonomický génius. Stačí si pustiť telku a chvíľu pozerať reklamy. Veď si predsa môžeme požičať. Taká pôžička je geniálny vynález. Nemusí sa splácať teraz, ale až niekedy v budúcnosti. Tá pôžička môže byť dokonca tak úžasná (štáty bežne vydávajú 10, 15 či 20 ročné dlhopisy), že jej splácanie absolútne nemusí trápiť toho kto si požičiava. Ruku na srdce a zrátajte koľko poznáte ľudí, ktorí by takúto možnosť nevyužili?

Aby som nezabudol na ostatných účastníkov súťaže. Aké sú ich možnosti? Viete si predstaviť, že by voľby vyhral niekto s prísľubom, zníženia dôchodkov, zníženia miezd štátnych zamestnancov a obmedzenia štátnych investícií? Ja nie. Ak niekto chce vyhrať voľby musí sľúbiť viac ako jeho predchodca a ak si chce úspech zopakovať, tak musí aspoň časť sľubov splniť. Keď sa takýto proces pár krát zopakuje dlhy narastú do úctyhodných rozmerov. Napríklad u nás je to tak.

Dlh ktorý bol doteraz vytvorený je nesplatiteľný. Ak si niekto myslí, že stačí prestať kradnúť, odporúčam pozrieť si štruktúru rozpočtu. Cca 80% výdavkov tvoria mzdy, dávky a dotácie. Nákupy štátu tvoria iba 20%. Určite sú predražené a obrovská časť z nich je zbytočná, ale rozpočet do prebytku nedostanú. Ak by niekto chcel dlh skutočne splatiť musel by výdavky znížiť o viac ako 20% čo je dlhodobý priemerný deficit SR. Ak by to malo byť 5% prebytok znamenalo by to desiatky rokov splácania pri 25% znížení výdavkov.

Skutočne si niekto myslí, že voľby by mohla vyhrať a následne sa udržať pri moci asociálna kreatúra, ktorá by sľúbila 25% zníženie dôchodkov, miezd málo platených učiteľov, z číreho altruizmu pracujúcich lekárov a sestričiek, hrdinských obrancov mieru a ešte hrdinskejších ochrancov zákona? Úbohých trpiacich poľnohospodárov a vytváračov pracovných miest, ani nespomínam. Nie. Takáto hyena nikde na svete voľby vyhrať nemôže.

Politici všetkých krajín zachráňte sa! Máme inštitúciu ktorá rieši všetky problémy so štátnym dlhom. Volá sa centrálna banka. Nechápem prečo banka, bankovú činnosť totiž vôbec nevykonáva, ale tak sa volá a nič na tom nezmením. Musím ale poznamenať, že názov „Štátny úrad pre emisiu obeživa“, skrátene ŠUEO, by bol omnoho výstižnejší.

Niekto namietne, že niektoré ŠUEO ako napr. FED sú súkromné a iné sú nezávislé inštitúcie. Na vyvrátenie takejto námietky úplne postačí pozrieť sa, kto a ako menuje vedenie tohto úradu. Všade nájdete konštrukcie typu menuje prezident na návrh parlamentu, menuje parlament na návrh vlády, kráľ po voľbe, … . Preložené do zrozumiteľnej reči. Vedenie ŠUEO menujú víťazi politickej súťaže.

Ďalší mechanizmus je strašne jednoduchý. ŠUEO vytlačia (v podstate sa ani nemusia vytlačiť, stačí prepísať nuly a jedničky v počítači) nové peniaze. Požičajú ich komerčným bankám, prebehne multiplikácia a ajhľa je dostatok peňazí na nákup štátnych dlhopisov a perpetum mobile je na svete. Len zaostalí, extrémistickí, voľno trhoví ekonómovia tvrdia, že z toho bude inflácia, na ktorej niekto zarobí a niekto prerobí. Inflácia z toho nakoniec vždycky je (myslím infláciu ako zmenu pomeru peňazí a disponibilných statkov), ale nemusí sa to prejaviť v cenovom indexe nejakého spotrebného koša, ktorý sa v poslednej dobe prezentuje ako inflácia.

Ostáva už len otázka, kto je ten, čo zarobil a kto ten, čo prerobil. Namiesto rôzne komplikovaných konštrukcií je dobré pozrieť sa na začiatok, kde čaká mnohých prekvapenie.

Zarobili na tom všetci tí, ktorí sú platený štátom. Dôvod je šokujúco jednoduchý. Bez deficitu a jeho monetárneho krytia by boli ich dôchodky, mzdy, prídavky, dávky, dotácie, kompenzácie a netuším ako sa všetky tie platby volajú o deficit nižšie.

So znalosťou odpovede na prvú otázku, sa dá nie príliš zložito zistiť kto prerobil. Prerobili všetci tí, ktorí štátom platení nie sú.

Čo s tým? To netuším. Podstata problému totiž nespočíva v osobách a obsadení, ale v pravidlách hry.

9,170 celkovo návštev, 1 návštev dnes

23 odpovedí

  1. Avatar
    február 25, 2014

    este by som spomenul, ze existuje moderna alchymia tzv keynesianska ekonomia, ktora sa snazi prospesnost inflacie ‘vedecky’ podlozit. kedze su to vsetko somariny, tak vystupy hranicia so zdravym rozumom: nicenie funkcnych automobilov nas privedie k prosperite, zivelne katastrofy ako ekonomicky stimul …

    inac ja mam pred dnesnym inflacnym systemom vcelku respekt, za poslednych 100 rokov, co je nasvete, sa vyvinul do dokonaleho stavu. najprv si vlady tlacili svoje peniaze sami – a dokazali sposobit hyperinflaciu do par rokv, vid medzivojnove nemecko. system – centralna banka poziciava a komercne banky nakupuju vladne dlhopisy – je genialny a dokazal inflaciu udrzat v medziach (10%). potom sa vymyslelo, ze este lepsie bude, ked centralna banka nebude politicky ‘nezavisla’. Paulovi Volckerovi sazaciatkom 80-tych potom podarilo zosekat inflanciu na 5% (kym ho politici neodpisali|) a Greenspan zaciatkom 90-tych rokov tancovanim okolo totemu dokonca zamedzil jednej recesii (najvacsi uspech centralneho bankovnictva ever after).

    ked k tomu priratame pofiderne meranie inflacie (ak nejaka cena vyleti, tak sa jednoducho skrtne z vypoctu) a globalizaciu (lacny dovoz z azie) tak treba uznat, ze cely tento nonsens slape ako hodinky.

    Thumb up 8 Thumb down 1

    Odpovedať

  2. Avatar
    február 25, 2014

    Dobrá správa je, že to takto nemôže fungovať večne. Zlá správa – zánik tohto systému bude veľmi bolestivý. Nielen pre politikov…

    Thumb up 7 Thumb down 1

    Odpovedať

  3. Avatar
    február 26, 2014

    Iba repostujem jeden zo starších postov:

    „Dopad tlače peňazí centrálnou bankou sa ohromne preceňuje. Za normálnych okolností predstavuje M0 (v podstate hotovosť) – teda peniaze ktoré centrálna banka tlačí – cca 5% HDP krajiny (niektoré krajiny ktorých mena sa používa aj v zahraničí – ako npr. USA to majú aj vyššie). Ak inflácia z dlhodobého hľadiska kopíruje rast peňažnej zásoby a tá rastie povedzme 5% ročne (2% inflácia a 3% reálny rast HDP), tak to znamená že centrálna banka tlačí cca 0,05 x 0,05 = 0,25% HDP ročne.

    Takže len zopakujem, inflačná daň – teda priamy dopad tlače peňazí centrálnou bankou je len 0,25% HDP ročne. To je o dva rády menej ako moderné krajiny vyberajú na daniach. Z celkového sú zisky centrálnej banky z tlače peňazí (razobné) doslova šušne.“

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      február 26, 2014

      To je pekné. Má to len jeden drobný háčik. M0 je monetárna báza od ktorej sa odvádzajú všetky ďalšie agregáty.
      Zvýšenie M0 pri nezmenenom multiplikátore sa do M1 premietne cca 10 – 20 násobne.
      Samotné M0 nie je ekonomicky významné ani zaujímavé. O to zaujímavejšie sú ale dopady jeho zmeny.

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        február 26, 2014

        Absolútne súhlasím že „Samotné M0 nie je ekonomicky významné ani zaujímavé. O to zaujímavejšie sú ale dopady jeho zmeny.“

        Ak by centrálna banka povedala že jednorazovo zdvojnásobí peňažnú zásobu a za novovytlačené peniaze kúpi a zoskartuje dlhopisy, tak by to znamenalo „iba“ zníženie vládneho dlu v objeme jednotiek percent HDP. Ale v praxi by to z dlhodobého hľadiska znamenalo jednorázové zdvojnásobenie cenovej hladiny, čo je by malo omnoho významnejšie ekonomické dopady.

        A to je hlavný dôvod prečo vlády zväčša nepoužívajú monetizáciu dlhu ako štandardný nástroj na financovanie vládnej politiky. Inak povedané hlavným cieľom tlačenia peňazí nie je financovanie vlády (ako sa spomína v článku) – to sú úplné šušne, desatiny percenta HDP ročne. Hlavným cieľom tlačenia peňazí je makroekonomický stabilizícia, čo je už ale iný príbeh.

        Thumb up 1 Thumb down 2

        Odpovedať

        • Avatar
          február 27, 2014

          „Hlavným cieľom tlačenia peňazí je makroekonomický stabilizícia,…“
          – nie celkom tak. To tlačenie penazí evidentne žiadne reálne dôsledky na REALNU ekonomiku nemá. To tlačenie penazí „stabilizuje“ iba tu absurdnú tieňovú finančnú sféru. Tá finančná dlhová pyramída sa zachranuje tým, že sa ešte navyšuje. Raz padnuť musí, to je matematická istota – len sa odkladaním pádu (tlačením penazí) ťahá na vyššie poschodie. Hlavne aby spadla až počas „budúcej vlády“.

          Thumb up 2 Thumb down 0

          Odpovedať

        • Avatar
          február 27, 2014

          citujem:
          “ Inak povedané hlavným cieľom tlačenia peňazí nie je financovanie vlády (ako sa spomína v článku) – to sú úplné šušne, desatiny percenta HDP ročne. “

          – šušne ?
          Fed skupuje už viac ako polovicu vládnych dlhopisov USA. Čo by sa stalo, keby tento šušen neskupoval ?
          Ako by vyskočilo potom uročenie vládnych dlhopisov ?
          Ako dlho by vláda USA dokázala platiť úroky z dlhopisov pri tomto vyššom úročení ?
          Na tomto „šušni“ stojí existencia vlády USA. A možno aj EU.

          Thumb up 2 Thumb down 0

          Odpovedať

        • Avatar
          február 27, 2014

          Áno vládny dlh nie je zvyčajne priamo financovaný CB. Nárast bázy, ale spôsobí nárast peňažnej zásoby (Nekryje sa nám to s peňažnými agregátmi, ale to by sme sa už utopili v debate) a z tej už štátne dlhopisy financované sú. Tak som to trocha upravil a je tam vsunuté „po multiplikácii“.

          Ten článok ale nie je o finančnom mechanizme akým sa to udeje, ale o tom, aké sú politické príčiny tohoto deja a kde k tomu vzniká politická objednávka.

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

          • Avatar
            február 28, 2014

            „Nárast bázy, ale spôsobí nárast peňažnej zásoby … a z tej už štátne dlhopisy financované sú“

            Tu by som si dovolil oponovať. V prvom rade, všetky veci sú „financované“ z (multiplikovanej) peňažnej bázy. Takže tvrdenie že vládne dlhopisy sú takto financované má rovnakú váhu ako to že sú takto financované hypotéky alebo mzdy.

            Ak sa bavíme o financovaní „novovytlačenými“ peniazmi, tak sa tým myslí financovanie práve ničím nekrytou peňažnou bázou, bavíme sa o vyššie uvedenom razobnom. Multiplikované peniaze nie sú tlačené rovnako ako keď peniaze tlačí centrálna banka. Komerčné banky ktoré bázy „multiplikujú“ musia dodržiavať účtovnú súvahu a každý dolár či euro musí byť „kryté“ nejakými aktívami – väčinou úvermi, ktoré sú na oplátku zaistené fyzickým majetkom (nehnuteľnosti, firemný kapitál apod.)

            Holou pravdou je, že komerčné banky na vládnych dlhopisoch moc nezarábajú. Drvivá väčšina ich súvahy na strane aktív netvoria vládne dlhopisy ale komerčné cenné papiere (hypotekárne záložné listy apod.) Logicky to vyplýva z ich biznis modelu, kedy zisk tvoria práve na marže medzi úrokmi z vkladov a úrokmi z úverov. Banka ktorí by lákala klientov na vklad peňazí a „investovala“ by ich iba do nákupu vládnych dlhopisov by až tak dobre nepochodila. Pozrite si štruktúru (privátnych) držiteľov vládneho dlhu a zistíte že to nie sú komerčné banky ale dlhopisové a penzijné fondy, poisťovne čo vlastnia jeho drvivú väčšinu.

            Naproti tomu centrálna banka takéto pravidlá nemusí dodržiavať. Ona jediná si vie peniaze vytvoriť z ničoho a jediné čo ju brzdí je práve hrozba práve tá hrozba inflácie.

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            február 28, 2014

            Odpoveď J.V.Dubois

            Súhlasím s celým príspevkom.

            Jediné čo k nemu dodať, je fakt, že vládny/verejný dlh je z veľkej miery financovaný tým čo vznikne z prírastku monetárnej bázy. Komerčné banky sú v tom čiste ako technický prvok, ktorý vynásobí bázu multiplikátorom.

            Vládny dlh je dlh ako ktorýkoľvek iný. Všetky dlhy sú financované z úspor +/- zmena peňažnej zásoby. A práve tu je to miesto, kde sa malou zmenou menovej bázy dá zvýšiť ponuka úverov a je to v dosahu politickej moci.

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            február 28, 2014

            Hmm, stále mám pocit že nie je jasné slovo „financovaný“ vo vete „štátny dlh je financovaný tým čo vznikne z prírastku monetárnej bázy“

            Štátny dlh nemá väčšinou s prírastkom peňažnej bázy (akokoľvek definovaného) veľa spoločného. Jediné čo má zmysel riešiť je spomínané „razobné“, ktoré je realizované ako zisk centrálnej banky ktorú táto pravidelne odozvdáva do štátneho rozpočtu.

            Všetky zvyšné efekty a multiplikácie nemajú žiaden iný priamy dopad na financovanie vládneho dlhu. Respektíve z tohto hľadiska je vláda uchádzačom o „multitplikované“ peniaze rovnako ako každý iný uchádzač o kredit – kombináciou ponúkaného úroku a rizika nesplácania dlhu. Zatiaľčo fyzické a právnické osoby zaisťujú dlhy fyzickým majetkom (nehnuteľnosťami, kapitálom) štát zauisťuje svoje dlhy podielom na výbere budúcich daní.

            Alebo ak to chcete povedať inak, všetky efekty multiplikácie by existovali aj pri zlatom štandarde. Predstavte si že peňažná báza je krytá zlatom – centrálna banka zaručuje stabilnú cenu zlata. Prestavme si že na zemi sa každý rok vyťaží o 5% z existujúceho objemu zlata. Peňažná báza M0 rastie o 5% ročne a prírastky sa multiplikujú tak isto ako keď je mena naviazaná na tovary v spotrebnom koši.

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            marec 03, 2014

            Áno je to presne tak multiplikácia by prebiehala aj pri akomkoľvek komoditnom základe meny.

            Ja to myslím z toho úplne najširšieho pohľadu. Skúsim to z tohoto konca.

            1. CB riadi menovú bázu. Nárast menovej bázy spôsobuje menovú expanziu.

            2. Ak by k menovej expanzii nedochádzalo nezvyšovala by sa ponuka úverov a muselo by dôjsť k jednej z následujúcich udalostí, resp. k ich kombinácii.
            2.a. Vláda vyrovná rozpočet.
            2.b. Vláda nevyrovná rozpočet a jednoducho nezaplatí svoje záväzky.
            2.c. Vláda bude z úverového trhu vytláčať súkromný sektor, čo jej získa čas.

            3. CB je politicky ovplyvňovaná a tak tú bázu zvýši.

            PS : Dali ste mi zaujímavý námet. Komerčné banky totiž na inflácii z princípu zarábať nemôžu. Skúsim k tomu iný článok.

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            marec 03, 2014

            V praxi sa dnes aj pri expanzii peňažnej bázy deje 2c. Vláda súperí o zdroje s privátnym sektorom, vláda tieto prostriedky láka prostredníctvom úroku na vládne dlhopisy. Hovorí sa tomu „crowding out“ a to je stav ktorý platí za „normálnych“ okolností.

            Kľúčové je však uvedomiť si, že expanzia peňažnej bázy nemá (za normálnych okolností) priamy vplyv na schopnosť vlády splácať dlh – mimo spománaného razobného niekde na úrovni desatín percenta HDP ročne.

            Ak sa na to pozriete iným pohľadom, tak potom za každým tvrdením že niekto získava z tlače peňazí nekalú výhodu – toto musíte ohodnotiť.

            A presne ako hovoríte – komernčné banky z tlače peňazí nemajú výhodu. Ak sa na to totiž pozriete zbližša, zistíte že komernčné banky momentálne fungujú vo veľmi podobnom režime ako je popísaný v rozličných popisoch „freebankingu“. Teda na jednej strane síce vytvárajú peniaze (ktoré majú na svojej súvahe balancované poskytnutými úvermi), ale na druhej strane sú vo vytváraní peňazí v konkurencii s ostatnými komerčnými bankami. Teda v tomto systéme komernčé banky „razobné“ rozpúšťajú v úrokoch na vklady.

            Jediný subjekt na trhu ktorý tlač peňazí nemusí ničím kryť je centrálna banka, avšak ako sme si povedali razobné je v tomto prípade skutočne mizivé.

            Thumb up 0 Thumb down 1

  4. Avatar
    február 26, 2014

    Autor si opat buchol do dochodcov, ti su nejaki novodobi kulaci. O bankstroch samozrejme cudne mlci.

    Thumb up 7 Thumb down 6

    Odpovedať

    • Avatar
      február 26, 2014

      Keby ste pozorne čítali článok autora a potom nad ním porozmýšľali, pochopili by ste, že nie bankstri, ale dôchodci sú politickým dôvodom inflácie.

      Thumb up 2 Thumb down 6

      Odpovedať

      • Avatar
        marec 02, 2014

        Co bude konecne riesenie , pece, cyklon B ci rana motykou do hlavy, aby dochodci nezaclanali v stastnyh Hayekovskych zajtraskoch.

        Thumb up 5 Thumb down 2

        Odpovedať

        • Avatar
          marec 22, 2014

          nie, možno nejaká zmena systému, ktorý takto funguje?
          nikto ale neprišiel doteraz s ničím lepším…

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

    • Avatar
      február 27, 2014

      „O bankstroch samozrejme cudne mlci.“
      – tato „mudra“ pripomienka má jednu vadu – tí „bankstri“ konaju absolutne v sulade so zákonmi, ktoré uzákonili politici, zvolení tými dôchodcami. Je zbytočné kritizovať bankstrov, veď oni robia PRESNE TO, čo od nich očakávaju politici, a teda aj ich voliči. Voliči chcú hlavne veľa prašuliek od svojich politikov, a politici im vyhovejú. Ale tak, že najviac sa pri tom nažerú tí bankari. Asi by sme nemali voliť tých politikov….

      Thumb up 5 Thumb down 7

      Odpovedať

  5. Avatar
    február 28, 2014

    J.V. Dubois :

    “ Respektíve z tohto hľadiska je vláda uchádzačom o “multitplikované” peniaze rovnako ako každý iný uchádzač o kredit – kombináciou ponúkaného úroku a rizika nesplácania dlhu. Zatiaľčo fyzické a právnické osoby zaisťujú dlhy fyzickým majetkom (nehnuteľnosťami, kapitálom) štát zauisťuje svoje dlhy podielom na výbere budúcich daní.
    Alebo ak to chcete povedať inak, všetky efekty multiplikácie by existovali aj pri zlatom štandarde. Predstavte si že peňažná báza je krytá zlatom – centrálna banka zaručuje stabilnú cenu zlata. “

    – pekná teoria, komplet opísaná z učebníc tej vašej smiešnej ekonomie. Ale realita je iná :
    Vláda NIE JE uchádzačom o “multitplikované” peniaze rovnako ako každý iný . Jedine vláda má od centrálnej banky ZARUČENÉ, že CB nakúpi vládne dlhopisy v NEOBMEDZENOM rozsahu. Jedine vláda nemusí NIKDY splatiť svoje dlhy, iba ich môže na veky kryť novými dlhmi

    „štát zaisťuje svoje dlhy podielom na výbere budúcich daní. “ Nie. Štat svoje dlhy spláca emisiou nových dlhopisov, ktoré skupuje (priamo/nepriamo) CB. Štat výberom daní NEPOKRÝVA ani bežné ročné výdavky.

    „všetky efekty multiplikácie by existovali aj pri zlatom štandarde.“
    – Nie. Pri zlatom štandarte by sa CB NEMOHLA hrať na ručiteľa za všetky vládne dlhy. Veď preto aj vlády zrušili zlatý štandart. A ten pôvodný zlatý štandart aj tak nebol zdaleka plnokrvný, iba taká atrapa.

    Máš pekne našprtané ekonomické frázy zo školy. Frázy, ktoré už neplatia, vlády ich nedodržuju.

    Thumb up 3 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      marec 11, 2014

      Zamieňate multiplikáciu a fiduciárnu emisiu. Súto dve naprosto odlišné veci. Dubois má pravdu multiplikácia so všetkými sprievodnými efektami existuje resp. existovala aj pri zlatom štandarde. Fiduciarna emisia je však pri zlatom štandarde výrazne obmedzená.

      PS : Článok o multiplikácii v zlatom štandarde mám už hotový, len to doladiť.

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

  6. Avatar
    marec 02, 2014

    Mzdy TVORIA 80 percent?
    Neverím tomu.
    Stačí jeden príklad. Na mýte sa vyberie 150 mil. eur cca.
    Štátu ide 50 cca a neverím, že z toho ide 40 mil. na mzdy.
    Súhlasím s tým, že na mzdy ide veľa a musí ísť.
    Celá colná správa si môže privyrobiť a v čase osobného voľna = večer a SO a NE kontrolovať či sa vydávajú bločky… Z pokút majú svoje percentá…
    Neviem či to korešponduje so zákonom o štátnej službe a ďalšími pracovnými predpismi…
    Ale aký je výsledok. Pokuty (časť, ktorá nebola vyplatená ako domena) sú príjmami štátneho rozpočtu. Ten tí čo sú pri moci míňajú, plytvajú, nehospodárne s ním nakladajú. Napísal by som aj rozkrádajú, ale KTO bol odsúdený za rozkrádanie štátneho rozpočtu?
    Pri tom vidíme „úspešné zákazky“ kde si štát na „základe zákona“ zaobstará tovary a služby za CENY, ktoré sú 2-3 x drahšie ako by si ich obstaral obyčajný občan.
    Príkladom môže byť dodávka tovarov a služieb = kancelárskych potrieb pre ministerstvá školstva a vnútra koniec roka 2013…
    Keby bolo v štátnom rozpočte menej MOŽNO by sa aj menej PLYTVALO. Len ešte TEN život na dlh…

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      marec 03, 2014

      „mzdy, dávky a dotácie.“

      Resp. obligatórne výdaje teda výdaje zo zákona

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

  7. Avatar
    marec 02, 2014

    V našich končinách sa aspoň inflácia počíta správne, narozdiel od USA, kde ju podhodnocují o 2 percentá.

    http://www.epshark.cz/clanky/201403/c201403c01.php

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Kliknite sem pre zrušenie vašej odpovede.

Leave a comment

*