Neuctievajte voľný trh

Moja kamarátka mi minule vysvetľovala, ako už stráca entuziazmus pre libertarianizmus, ktorý bol v nej niekoľko rokov dozadu. Myslím že hovorila za mnoho mladých ľudí, ktorí spoznávajú myšlienky libertarianizmu a čítajú mnoho názorov a výrokov v tejto oblasti. Naša viera v ľudskú slobodu ich ale určite osloví viac ako opisovanie niečoho formou náboženskej doktríny.

„Voľný trh sa o to postará!“

Hovoril som s ňou o príklade budovy, ktorá vyrastala v mojom susedstve a blokovala značnú časť výhľadu z mojej bytovky na pekný Brooklynský most. Povedal som niečo ako že ak by malo byť po mojom, tak by som odsekol vrchné tri poschodia, pretože mnohí vrátane mňa si myslia, že to presahuje výškový limit dohodnutý s komunitnými organizáciami a že pravdepodobne sa jedná o nejaké nedorozumenie.

Na to mi povedala, že už ju nebaví tá štandardná libertariánska pesnička: zakaždým, keď sa v diskusii s libertariánom rieši napr. chudoba, nerovnosť, zdravotná starostlivosť, rasová diskriminácia či životné prostredie, zakaždým je odpoveďou to, že to vyrieši voľný trh.

Voľný trh nie je finálnym riešením problémov

Je mnoho libertariánov, ktorí opakujú túto voľnotrhovú mantru. Trvajú na tom, že voľný trh a súkromné vlastníctvo dokážu vyriešiť všetky naše problémy – no nedokážu, a nemali by sme to ani očakávať.

Moja viera v slobodu nie je slepá. Nie je to forma viery, no skôr skratka v porozumení ekonómie a histórie.

Skúste si napr. predstaviť situáciu pred 50. rokmi, keď telekomunikačná spoločnosť AT&T mala stále v Spojených štátoch udelený monopol a niekto sa opýtal, ako by asi dokázali súkromné spoločnosti poskytovať telekomunikačné služby, ak na to nemajú oprávnenie? Ako by bez schopnosti vyvlastňovania súkromný majetok, dokázali súkromné firmy potiahnúť také množstvo telefónnych liniek, aby zabezpečili ľuďom telefónnu prípojku do ich domovov či firiem?

Keď sa presunieme do súčasnosti tak vidíme, že prakticky každý človek vo veku 13 rokov a viac (niektorí aj mladší) vlastní dnes „funkčné vreckové zariadenie“, ktoré v sebe kombinuje telefón, počítač a fotoaparát. Nie je potreba žiadnych stožiarov s káblami, žiadne telefónne linky do domácností a ani schopnosť vyvlastňovať súkromný majetok. V 1960-tom roku bola otázka „Kto dokáže vybudovať tak nákladnú telefónnu infraštruktúru?“ a dnes je otázka „Načo nám je telefónna infraštruktúra?„.

Povedať, že voľný trh je riešením všetkých našich problémov a potrieb, by nemal byť spôsob argumentácie, ktorý by sa mal používať. No voľný trh funguje jednoducho na princípe, že pokiaľ ľudia voči sebe neiniciujú fyzické násilie alebo krádež, všetko ostatné je v poriadku.

Toto tvrdenie je „OK“ do tej miery, že síce sa vám nemusia páčiť niektoré veci ktoré sa odohrávajú, no dokážete ich tolerovať, lebo to nezasahuje do vášho majetku alebo vašej osoby. V takomto prostredí sociálneho a psychologického prostredia sa môže udiať prakticky čokoľvek. Môžeme vymýšľať smartfóny. Nemocnice môžu otvárať svoje operačné sály dennej chirurgie v Tescu. Môže vzniknúť Facebook či Google. Môže povznikať tisíce nových malých pivovarov či kaviarní, podávajúc tie najlepšie nápoje presahujúce to najlepšie čo ste mohli kedy piť. Našlo by sa určite ešte mnoho prípadov.

V tomto zmysle sa voľný trh nie len postará o problémy ktoré sú nám známe, ale aj odhalí nedostatky a medzery o ktorých by sme inak nikdy nevedeli.

Čo je vidieť a čo nie

My, ktorí sme zástancovia filozofie slobody, sme vždy v nevýhode oproti intervencionalistom, ktorí navrhujú či už zaviesť všeobecnú socializovanú zdravotnú starostlivosť alebo zavádzať regulácie na riešenie klimatických zmien, lebo porozumenie nekonečnosti a nepredvídateľnosti spoločenského správania je centrálnym bodom našej filozofie.

Je ľahké sa pozrieť a pochopiť to, ako niekoho mzda ide hore z 350€ na 400€, po tom ako štát upraví výšku minimálnej mzdy. No už je ťažšie vidieť toho, kto už nedostane sprepitné alebo odmeny. Je ťažšie vidieť toho, kto má nižšie schopnosti a zručnosti a pre výšku minimálnej mzdy má problém sa zamestnať.

Ak by si spomínaná telekomunikačná spoločnosť udržala monopol až doteraz, tak ako štátna pošta, videli by sme možno telefónne handsety v každej izbe a v každom aute, no nevideli by sme smartfóny. Pravdepodobne by sme nevideli vysokorýchlostný internet v toľkých domácnostiach ako teraz alebo bezdrôtové hotspoty na toľkých verejných miestach ako dnes.

Narozdiel od mnohých ľavičiarov, väčšina libetariánov berie limity ľudského vedomia a schopností vážne. Preto berieme vážne aj otvorené nekonečno v možnostiach slobodného spoločenského jednania. Trhy sú kreatívne a spontánne v tom zmysle, že miliardy vynaliezavých myslí dokáže v každej sekunde slobodne využívať lokálne či kontextuálne znalosti, aby hľadali a riešili malé či komplexné problémy. So správnymi pravidlami hry – vrátane súkromného vlastníctva, slobody združovania, a platným právom – bude mať tvorivosť v srdci tejto otvorenej nekonečnosti tendenciu podporovať sociálnu spoluprácu a blahobyt. Toto nie je viera. To je len pochopenie príčiny a následku v spoločnosti na celom svete.

No pokušenie rozhodnúť sa pre dotované plánovanie pred spontánnosťou a donucovanie pred slobodou zostáva naďalej veľmi aktuálne. Ako vysvetlil aj Henry Hazlitt vo svojej knihe Ekonómia v jednej lekcii, krátkodobé a lokálne je zvyčajne viac zrejmé ako dlhodobé a globálne. Treba tréning na to, aby ste videli to, čo nie je hneď vidieť.

Odhliadnúc od morálky odcudzovania majetku ktorý patrí niekomu inému len preto, lebo si vy myslíte že ho viete využiť na niečo užitočnejšie, alebo od zakazovania nenásilných činností niekomu len preto, lebo sa vám nepáčia a odhliadnúc aj od toho, že korupcia a klientelizmus sa objavia aj vtedy, ak ide o najušľachtilejšie a najcitlivejšie oblasti – stále skončíte s akceptovaním centrálneho plánovania (aj v limitovanej miere ako niekoho garantovaný príjem či minimálna mzda), lebo predpokladáte, že nepredvídateľné ľudské správanie nenájde cestu k riešeniu tých vecí, ktoré sa takto snažíte vyriešiť.

Tento predpoklad je ale ukážkovo chybný. A pretože je chybný, zákonite budete čoraz viac a viac vŕtať do životov obyčajných ľudí, obmedzovať a riadiť ich rozhodnutia čoraz viac a viac v márnej snahe napraviť problémy spôsobené vlastnými zásahmi z minulosti.

Nachádzať sa v pozícii obhajcu slobody nie je vôbec zlé, ak si predstavíme, aké katastrofálne sú doterajšie snahy centrálne riadiť spoločnosť.

Uctievať trh vs. uctievať štát

Neobhajujem všetkých libertariánov. Často počúvam kritikov, ktorí hovoria, že „Vy zástancovia voľného trhu považujete ten trh za nejakého boha, ktorý vyrieši všetky naše problémy„. A majú pravdu. Niektorí obhajcovia voľného trhu majú takú slepú vieru v jeho všemocnosť. Niektorí uctievajú voľný trh ako nejaký druh deus ex mercatum („Boh trhu“), ktorý zázračne a nevysvetliteľne vyrieši všetky spoločenské problémy. To je možno tým, že ich oddanosť ekonomickej slobode je skutočne súčasťou ich vierovyznania.

No a ostatní, ako napr. aj ja, nevidia dôvod na to, aby sa miešala ekonómia s vierovyznaním, aj v tom prípade ak nejaké vierovyznanie praktizujete. A ak už teda nejakú vieru praktizujete, nemá zmysel k tomu pridávať ešte ďalšiu vieru vo voľný trh či štát.

Zdroj: FEE.org / Sandy Ikeda

3,923 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

15 odpovedí

  1. Avatar
    júl 29, 2015

    trh nas privedie najblizsie k niecomu, comu hovorime dokonalost…

    Thumb up 6 Thumb down 7

    Odpovedať

  2. Avatar
    júl 31, 2015

    Celkom dobre som nepochopil ani niť príbehu, ani pointu. Najprv tá budova v New Yorku. Ak by sa nechal pôsobiť voľný trh, každá budova by bola tak vysoká, ako developer chce a limitom by bola až technolģia – kedy sa stane budova nestabilnou. Výšku budov by regulovala len a len výška nájomného a ceny pozemkov by mali priestorové rozdelenie podobné normálnej distribúcii, teda zvonová krivka. V praxi tá zvonová krivka naozaj existuje, no budovy podliehajú posúdeniu štátnych úradov a ich výška môže byť reglementovaná. V Ženeve by štát nedovolil, aby budova spôsobila ujmu iným ľuďom čo i len obmedzením výhľadu, lebo ľudia majú množstvo prostriedkov, ako sa k projektu vyjadriť a blokovať ho roky sťažnosťami a odvolaniami. Developer si radšej zvolí cestu verejnej konzultácie a zabezpečí si súhlas všetkých okolo. Budova sa postaví rýchlejšie a nebežia úroky z banky.

    Voľný trh naozaj rieši problémy. Všetky veľké problémy regulácie vyrieši trh. Trh nie je všeliek, môže zlyhať. Najväčším zlyhaním trhu je vyťaženie ropy za 200 rokov (1850-2050), pričom sa tvorila 200 miliónov rokov. Jednak vyčerpaním neobnoviteľného zdroja, jednak záťažou planéty skleníkovými plynmi. Podobným zlyhaním trhu je euro. Prvý problém je problém trhu, druhý problém je problém štátneho zásahu na vytvorenie umelého platidla bez ohľadu na trh. Spája ich tragédia spoločnej pastviny. Zisky si privlastňuje každý sám, náklady ponesú kolektívne všetci.

    Takže voľný trh áno, ale občas doň treba zasiahnuť a regulovať ho. Tu je zas dvojaká regulácia. Regulácia na švajčiarsky spôsob, čím menej zásahov a čím menej štátu. Štát má zasahovať často a málo a nechať pôsobiť trh, len občas korigovať externalitu. Alebo regulácia na komunistický spôsob právom silnejšieho. Povelové hospodárstvo, keď panovník smie všetko a aj si všetko dovoľuje. Preto Fico s Kažigrafom vyzerajú ako hlupáci. Hrajú sa na prozreteľnosť, lebo vyhrali voľby. Ale nie sú ani vševedúci, ani neomylní. Dokonalá informácia všetkých, dokonalá ekonomická racionalita všetkých, nekonečný počet hráčov, z ktorých jednotlivo žiaden nemôže sám ovplyvniť trh, to sú predpoklady dokonalého trhu, ktorý sa samoreguluje lepšie, ako ktorýkoľvek vládca. Žiaden Fico ich nedokáže nahradiť a keď veľkými labami ide robiť slona v porceláne, len narobí škody. Pár rokov vládnutia a už vidíme, že Fico by ekonomiku zhumpľoval rovnako, ako jeho komunistickí predchodcovia počas 40 rokov.

    Toto sú zhruba body, ktoré som čakal v článku o roli voľného trhu a nie veľmi ich tam našiel.

    Thumb up 2 Thumb down 11

    Odpovedať

    • Avatar
      august 13, 2015

      “ Zisky si privlastňuje každý sám, náklady ponesú kolektívne všetci.“

      – ano. Toto je klasický výsledok, ak funguje spoločne „trh“ aj štát. Ak funguje tvoj systém ŠTATOM REGULOVANÉHO TRHU. To už je možno lepší ten socialistický „iba štát“.

      ŠTATOM REGULOVANÝ TRH nie je trh – ale skurvený etatizmus preoblečený za trh.

      -.-.-.-.-.-.
      Nik, kto je rozumný, netvrdí, že „trh koná ideálne, bez chýb“. Čistý trh obsahuje chyby, spôsobene ludskou nedokonalosťou. Ludská nedokonalosť spôsobuje chyby trhu.
      Etatizmus má tie chyby vložené geneticky. Tam to nie su odchýlky, tam to sú štandarty.

      Thumb up 2 Thumb down 1

      Odpovedať

  3. Avatar
    august 11, 2015

    ci slobodny trh vyriesi vsetko? nuz vyriesi. problem je v tom, ci to riesenie je pre nas uspokojujuce, alebo nie, ale to uz je nas problem.
    slobodny trh nie je ziadna entita, od ktorej sa ocakavaju „spravne riesenia“, je to iba akysi „priestor“, ktory dovoluje absolutne zbierat plody dobrovolnej a slobodnej ludskej cinnosti. ake dosledky ma tato cinnost nezalezi na slobodnom trhu, ale na charaktere vstupov.
    viem, ze vsetky prirovnania krivaju, ale jednym primitivnym si pomozem.
    ak sa budem stravovat iba u mcdonald, asi budem mat vyrazne zdravotne probelmy z dovodu zlej stravy.
    teda slobodne rozhodnutie na slobodnom trhu vyriesilo moju dalsiu existenciu. VYRIESILO. ze som s tymto riesenim ja a moja rodina nespokojna? to ale nie je problem volneho trhu.

    alebo priklad ropy z clanku. predpokladajme na chvilu (naivne), ze ludstvo nebude schopne najst alternativne zdroje a ropa sa na slobodnom trhu minie a ludstvo bude bez energie zomierat.
    zase sa jedna o riesenie slobodneho trhu. teda vstupom bolo plytvanie a neochota nieco vymysliet a vysledkom bude kolaps. to je riesenie slobodneho trhu. ze sa nam nepaci? nuz, kto vopcha klinec do zasuvky bude „potraseny“. to ale nie je chyba zasuvky…

    osobne pod riesenim slobodneho trhu nevidim bezvyhradne pozitivny vysledok ale iba nevyhnutny vysledok na zaklade vstupov. v tomto je slobodny trh spravodlivy a oplyva ohromnou vyhodou voci vsetkym inym rieseniam : Nema svedomie.

    pripadne negativne riesenia slobodneho trhu maju pre mna ovela vacsiu pritazlivost ako akekolvek regulacie trhu.
    pri regulacii sa totiz dostavame k zakladnej otazke: ktoru regulaciu este ano a ktoru uz nie, pripadne KTO tuto regulaciu ma prijat a co spravime s tym jedinym clovekom so 6 miliard (napr.), ktory nejaku regulaciu odmietne. (zakon rovnosti v leb. teorii).
    prinutime ho?

    Thumb up 1 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      august 11, 2015

      Omyl, priateľu, ropa sa neminie a o to sa postará práve slobodný trh. Čím jej bude menej, tým sa stane vzácnejšou a teda i drahšou. Ak bude benzín za 5 eur a nafta za 4.50, spotreba poklesne, používanie áut s tepelným motorom tiež a nastúpia bicykle, verejná doprava, elektromobily a elektrododávky. Globálne náklady na to isté riešenie vzrastú, ale potom sa bude hľadať iné riešenie, iná konfigurácia. Pretože motivácia nájsť iné riešenie bude všeobecná a silná, niekto príde s myšlienkou, niekto iný s inou myšlienkou a ľudstvo sa zas posunie dopredu. Na veľké zmeny je najlepší slobodný trh.

      Kde slobodný trh nebude fungovať sú mikroekonomické detaily a tiež mimoekonomické efekty. Napríklad správanie sa ľudí je neracionálne a trh nefunguje v cenách, ale v individuálnych preferenciách, ktoré môžu byť mimoekonomické. Takisto v prípade fosílnych palív nie je problémom dostupnosť palív samotných, ale dôsledky ich frenetického pálenia a spotreba environmentálnych statkov, ktoré nie sú tovarmi, lebo sú zadarmo. Čistý vzduch, čistá rieka, čisté moria, neporušený les. Tu všade sú silné externality, keď znečisťovateľ necháva veľké sociálne náklady na iných. V takom prípade sa na trh nedá spoľahnúť, lebo trh reguluje len trhové vzťahy.

      Podobne aj základné úlohy štátu, ako právo, spravodlivosť, bezpečnosť občanov, to sa nedá zveriť trhu. Čo sa stane, keď sa súdy, prokuratúra, polícia, inštitúcie správajú trhovo, to práve vidíme na Zlodejsku.

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        august 11, 2015

        ale o tom je aj moj prispevok.
        k 1 . odstavcu: jasne pisem
        „predpokladajme na chvilu (naivne)“:
        som si vedomy toho, ze ak aj pride k vycerpaniu dnes znamych zdrojov energie, nastupi ludsky rozum a vynaliezavost a pouzivanie inych zdrojov.

        2. odsek: ak je nase spravanie, take ako popisujes tak sa nestane nic ine, iba si znicime zivotne prostredie a teda vyhynieme, co bude ale nasledok nasho rozhodnutia a teda super fungovania slobodneho trhu: proste vybrali sme si samodestrukciu, tak sa nam aj dostane.
        teda aky bude charakter vstupov v slobodnom priestore take budu jeho vysledky. teda „riesenie“. slobodny trh to vyriesil.

        trhovy „produkt“ je kazdy, ktory podlieha dobrovolnej vymene. (napr. aj darovanie : darujem nieco niekomu, pretoze moj dobry pocit ma pre mna vyssiu hodnotu ako darovany produkt, teda pracujem so ziskom-zakladnym atributom trhu)
        teda svoje okamzite pohodlie dobrovolne vymienam za samodestrukciu v znicenom prostredi. ak teda jestvuje nejaky znecistovatel, ktory zaroven ponuka na trhu produkt, kvoli ktoremu znecistuje prostredie, spolocnost kupou jeho produktov vyjadruje suhlas so znecistovaim. opakom by bolo odmietnutie tohto produktu a stratenie vyznamu znecistovat…
        BTW co sa tyka znecistovania: mas nejaky priklad, kedy doslo k rozsiahlemu znecistovaniu prostredia a jeho destrukcii vlastnikom? lebo drviva vacsina toho, co pises je vdaka tomu, ze prirodu likviduje NAJOMCA, nie vlastnik (teda bez statneho vlastnenia-v systeme sukromneho vlastnictva- by aj rozsah znecistovania bol nepomerne mensi)
        moja reakcia bola iba o tom, ze slobodny trh vyriesi vsetko aj ked nie vzdy v pozitivnom slova zmysle, ale vzdy je to iba reakcia na vstupy (kto seje vietor zne burku)

        posledny odsek:
        podla mna moze a nevidim v tom ziadny problem. fungovanie sukromnych sudov, ci sukromnej policie cez system poistovni popisal uz rothbard…
        Zlodejsko nie je slobodnym trhom prave vdaka monopolizacii silovych zloziek je mozne to, co sa tu deje, preto sa neda nazvat trhovym spravanim sucasna situacia na SK

        zjednodusene: je lahke skorumpovat par ludi, ktori maju na povel monopolnu silu, ako obehat vsetky mozne, ci nemozne bezpecnostne agentury.

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

        • Avatar
          august 14, 2015

          Ja len tak na okraj drobnú otázku:
          ak by platilo to Vaše:
          .
          „2. odsek: ak je nase spravanie, take ako popisujes tak sa nestane nic ine, iba si znicime zivotne prostredie a teda vyhynieme, co bude ale nasledok nasho rozhodnutia a teda super fungovania slobodneho trhu: proste vybrali sme si samodestrukciu, tak sa nam aj dostane.
          teda aky bude charakter vstupov v slobodnom priestore take budu jeho vysledky. teda “riesenie”. slobodny trh to vyriesil.“,
          .
          =nebude to teda znamenať,
          že mi voľný trh vnútil väčšinovým násilím smrť,
          ktorú som si ani dobrovoľne a ani z vlastne vôle nevybral…?

          …a tiež by zaujímal to,
          prečo ak je natoľko dôležitá pre Vás slobodná voľba Vášho JA,
          tu zrazu hovoríte MY
          (=“vybrali sme si samodestrukciu“ ako „nasledok nasho rozhodnutia“).

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

          • Avatar
            august 18, 2015

            Ano, presne to by znamenalo. Volny trh Vam vnutil vacsinovym nasilim destrukciu.
            Tieto uvahy su sice legitimne ale vzhladom na pravdepodobnost vyskytu zbytocnym teoretizovanim. Mozeme sa donekonecna priet v podobnych otazkach. Ja napriklad tvrdim, ze sucasne spravanie (niekedy samodestrukcneho charakteru) nie je odvodene od nevedomosti ludi, ci o ich neznalosti o skodlivych vplyvoch, ale od ich presvedcenia, ze „niekto to uz konecne musi zakazat.“ V tomto mojom nazore ma neustale utvrdzuju rozne zverejnene temy v masmediach a reakcie pod nimi. Ak je to negativum, 90% reakcii je: „dufam, ze to skor, ci neskor zakazu“. (naposledy v diskusii o zakaze cirkusov z dovodu tyraia zvierat). Ta ohromna viera v nejakeho ochrancu menom stat, je tak silna, ze v ludoch uplne zlikvidovala pocit spoluzodpovednosti za vzniknuty stav, co je nepochybne jedna z hlavnych uloh systemu menom „STAT“.
            Preto si dovolim tvrdit, ze v atmosfere zodpovednosti za svoje ciny by k samodestrukcii, ci nadmernemu plytvaniu proste nedochadzalo. (moj dedo mal pozemok rozdeleny na styri lany, pricom vzdy jeden lezal uhorom na striedacku, aby si zem oddychla-NEMAL TO ZAKONOM PRIKAZANE-podobne aj rezanie vinohradu, ci ovocnych stromov).
            ak by ste ale boli jedinym clovekom zo 6 miliard, ktoremu by vadilo znecistovanie desiatok tisíc sukromnych vlastnictiev (vrtatane Vasho), potom ano-budete obetou slobodneho trhu. (mozete mi vycislit pravdepodobnost tohto javu?)

            Naproti tomu pravdepodobnost, ze budete obetou systemu zvaneho stat je ovela, ovela (o niekolko radov) vyssia.
            Nech sa paci, priklad: kolko rodicov (pravoplatnych voliacich volicov) je za to, aby bol zakazany predaj sladkosti v skolskych zariadeniach? Nech len tretina (tretina je moj vypocet pomerov nazorov na reakciach na navrh zakona). Jedna sa o 30% ludi, ktori iniciovali na sebe nasilie. Teda 30% ludi, ktori skodia sami sebe, vdaka systemu zvany „stat“. Poznate podobny pripad zo sukromia vo svojom okoli? (kde ludia iniciuju nasilie sami voci sebe)
            Lebo ja nie…

            A o obrane proti tymto cinom nema zmysel ani diskutovat.
            Na slobodnom trhu sa mozete branit dokedy mate sil a mozete si zvolit akekolvek prostriedky.
            V statnom systeme je branenie sa limitovane rozhodnutim najvyssieho sudu….. a sposob obrany? Len si ho skuste zvolit na zaklade rozhodnutia slobodneho individua.. :o) uvidite, co sa stane…

            o JA a MY… prvy pad mnozneho cisla som pouzil ako reakciu na Romana Kanalu, ktory tvrdi, ze slobodny trh by zlyhal v mikroekonomickych podmienkach. Teda on tvrdi, ze by SME sa MY spravali tak, ci onak.
            Moja odpoved s pouzitim prvej osoby jednotneho cisla by nemala zmysel.

            Stale verim, ze MY nie je MY ale iba mnozinou viacerych JA… :o))

            Thumb up 2 Thumb down 0

          • Avatar
            august 18, 2015

            Re.: „yoss“…
            No vidíte.
            Ešte ani ankap slobodná spoločnosť reálne neexistuje,
            a Vy už máte tendenciu prehliadať a ospravedlňovať väčšinové násilie iniciované a vykonávané v mene slobody tým,
            že vraj nebude také výrazné ako dnešné väčšinové násilie v mene štátu.
            .
            Tú mieru tolerancie budete neustále posúvať,
            vopred sa na to morálne pripravte.

            Thumb up 0 Thumb down 2

      • Avatar
        august 13, 2015

        R.Kanala :
        citujem :

        “ Najväčším zlyhaním trhu je vyťaženie ropy za 200 rokov (1850-2050), pričom sa tvorila 200 miliónov rokov. “

        „Omyl, priateľu, ropa sa neminie a o to sa postará práve slobodný trh. Čím jej bude menej, tým ……“

        Nasrať sam sebe na hlavu, to je pekné…..

        Thumb up 0 Thumb down 2

        Odpovedať

        • Avatar
          august 13, 2015

          Ja teda neviem, fakt ako u blbých… Jeden ušmudlaný psík chce, aby som v jeho zmätených textoch hľadal zmysel, druhý chytá za slovíčka a za nohavice.

          Ťažba ropy je na vrchole, možno už aj za ním. Ropa z bridlíc z Alberty sa ťaží takým spôsobom, že na jej vyťaženie sa jej spotrebuje zhruba toľko, čo sa jej vyťaží. Biopalivá tiež spotrebúvajú toľko energie, koľko dávajú. Limitujúcim faktorom nie je dostupnosť suroviny, ale dôsledky spotreby – globálne zmeny. Dôvodom je, ako spomenul vo svojom druhom príspevku „vlasto svec-yoss“, že ľudia sa nesprávajú ako vlastníci, ale ako nájomníci. Externalita je pri rope obrovská. Preto zlyhanie trhu.

          Ak by sa ropa ťažila dnešným tempom, vyťaží sa rýchlo. Potom sa posledné zbytky nebudú predávať po 100 ani 1000 dolárov za barel, ale omnoho viac. Nebude sa používať na tankovanie áut, ale len na použitie, kde je nenahraditeľná. Preto posledné zbytky vydržia ešte dlho. Ale už nebude benzín na pumpách. Bude vodík, alebo elektrina, alebo niečo ešte iné. Preto úspech trhu.

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

      • Avatar
        august 13, 2015

        R.Kanala, citujem :

        „Podobne aj základné úlohy štátu, ako právo, spravodlivosť, bezpečnosť občanov, to sa nedá zveriť trhu.“
        Hej? Štat robí lepšie ? Hitler, Stalin, Gotwald, Mao, ………………….

        Súdy v tržnom prostredí robia občas CHYBY. Štatne sudy robia GENOCIDU a teror občanov.
        —.-.-.-.
        „Čo sa stane, keď sa súdy, prokuratúra, polícia, inštitúcie správajú trhovo, to práve vidíme na Zlodejsku.“
        – aha, takže v SR pracuju sudy NIE ŠTÁTNE ?????
        Sám sebe serieš na hlavu a vyvraciaš vlastné slová.

        Thumb up 1 Thumb down 2

        Odpovedať

        • Avatar
          august 13, 2015

          A zas ako u blbých. Na Zlodejsku štátne súdy pracujú tak, že kto zaplatí sudcovi viac, ten vyhrá spor. Sudcovia sa správajú trhovo a rozhodujú trhovo. Súdy sú s.r.o. a súdnictvo je súkromný pašalik. Ale to nie je zlyhanie trhu, to je patológia národa. Byť Slovákom je diagnóza.

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

          • Avatar
            august 14, 2015

            “ Ale to nie je zlyhanie trhu,“

            – suhlasím. Potom je však absurdný názor :
            „Podobne aj základné úlohy štátu, ako právo, spravodlivosť, bezpečnosť občanov, to sa nedá zveriť trhu.”
            -.-.-.-.
            So mna môžeš robiť debila, ale urob debila s Prof. Ing. Josef Šíma, Ph.D. a z jeho knihy
            http://www.libinst.cz/Files/KqLFy4r2/profile/2609/pravo_obrana.pdf

            Prof. Ing. Josef Šíma, Ph.D. (* 6. ledna 1972, Podbořany) je český ekonom a vysokoškolský pedagog. Ve své výzkumné činnosti se soustřeďuje zejména na ekonomii a právo, ekonomii regulací a rakouskou ekonomickou školu. Od roku 2009 působí jako rektor vysoké školy CEVRO Institut.

            Fakt, že ŠTATNE sudnictvo nefunguje použiješ ako argument, že súdnictvo nemôže fungovať v tržnom prostredí. To ti pripadá normálne ???

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            august 15, 2015

            Re.: „KtosiIný“…
            Podľa môjho názoru to R.K. vystihol celkom dobre:
            ono je to jedno, či tu bude súdnictvo dnešné štátne, alebo voľnotržné podľa predstáv slovenských ankápov,
            pretože problémom je karpatská mentalita sudcov, nie ukotvenie v spoločenskom systéme.
            ….
            …a ja si dovolím ísť v úvahách započatých R.Kanalom ešte ďalej:
            práve táto karpatská mentalita je dôvodom,
            pre ktorý si neprajem prechod na voľný trh v slovenských pomeroch.
            To, čo funguje v Lichtenštajnsku či na Singapure v skutočnosti funguje iba v Lichtenštajnsku a na Singapure.
            Ak tvrdí český liberálny ekonóm vo svojich teóriách niečo iné, tak to tvrdí ČESKÝ ekonóm o ČESKÝCH pomeroch, a i to stále iba v rovine teórií.
            .
            Aplikovanie voľnotržného neregulovaného súdnictva do karpatsko-kapitalistickej slovenskej mentality by bolo podľa môjho názoru čistou nefalšovanou katastrofou.

            Thumb up 1 Thumb down 0

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*