Neúčasť v referende ako zrkadlo pokrytectva

Priznám sa, že som nadšený z toho, že drvivá väčšina mojich kamarátov a inteligentných ľudí odmietla účasť v referende Aliancie za rodinu. Dôvody boli rôzne a pochopiteľné – o ľudských právach sa nehlasuje, hlasovaním uvedené referendum a jeho proklamované myšlienky legitimizujeme, štát nemá právo zákonne vynucovať výsledky referenda nezávisle od toho, či vyhrá jedna alebo druhá strana apod.

O to viac ma ale prekvapuje, že presne títo istí ľudia mali problém s pochopením, prečo sa nezúčastňujem posledných parlamentných či prezidentských volieb.

Dôvody sú totiž prakticky rovnaké ako tie, kvôli ktorým sa oni nezúčastnili posledného referenda.

1. O ľudských právach sa nehlasuje.

Medzi základné ľudské právo patrí podľa mňa právo na vlastný súkromný majetok a výsledky svojej práce.
Naša ústava (ako produkt fiktívneho sociálneho kontraktu, ktorý nikto nikdy nepodpísal) legitimizuje náš parlament rozhodovať o vynucovanom zdanení a štátnom rozpočte a súčasne znemožňuje na tému daní a štátneho rozpočtu vyhlasovať referendá, teda priamou demokraciou o tom rozhodovať, vid. veta 3, článok 93 slovenskej ústavy:

(3) Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. Čím automaticky zo všetkých slovenských občanov robí ovce, lebo túto možnosť im berie a  prenecháva len zvolenému parlamentu (Švajčiari o týchto veciach v referende rozhodovať normálne môžu).

Účasťou v parlamentných voľbách legitimizujete parlament, aby rozhodoval o vašom  vlastníckom (ľudskom) práve na váš súkromný majetok a výsledky vašej práce.

2. Štát nemá právo zákonne vynucovať výsledky referenda nezávisle od toho, či vyhrá jedna alebo druhá strana.

S náhodným človekom, ktorý žije vo Veľkých Kapušanoch ma okrem nášho spoločného jazyka, kultúry a rovnakého vládcu nespája prakticky nič.

Nemáme žiadne spoločné vzťahy, dodávateľov, klientov, ekonomicky s ním interagujem menej ako s ľubovoľnou svetovou korporáciou, ktorá robí biznis na Slovensku. Nemáme spoločné nehnuteľnosti, nie sme členmi rovnakých komunít, firiem, či náboženských organizácií. S desiatkami virtuálnych komunít na Internete som previazaný podstatne viac ako s týmto človekom z Veľkých Kapušian.

Napriek tomu tento človek s ktorým má prakticky nič nespája má demokratické hlasovacie právo rozhodovať o mojej budúcnosti, podobne ja mám demokratické hlasovacie právo rozhodovať o jeho budúcnosti. To, že zdieľame spoločný jazyk či spoločnú kultúru nás nijako neoprávňuje k tomu, aby sme mali právo svojím hlasom navzájom rozhodovať o svojej budúcnosti.

Nepopieram zmysel demokracie – napríklad v malých komunitách, kde sa ľudia navzájom poznajú alebo sú navzájom ekonomicky alebo inak vlastnícky prepojení, kedy zmysel hlasovať o spoločných veciach skutočne existuje (ľudia v rôznych zoskupeniach, organizáciach, či vlastníckych štruktúrach majú potrebu o veciach demokraticky rozhodovať).
Bohužiaľ nič z toho nie je prípad mňa ako obyvateľa Bratislavy a robotníka z Veľkých Kapušian.

Účasťou v parlamentných voľbách legitimizujeme, aby ľudia, ktorí s Vami nijako nesúvisia, mali právo rozhodovať o Vašej budúcnosti.

3. Neúčasťou v parlamentných voľbách nevyjadrujete súhlas s najsilnejšou stranou.

Všimli ste si ale, že neúčasťou v referende za rodinu nevyjadrujete súhlas s jeho víťazmi? Aspoň drvivá väčšina ľudí, ktorí sa nezúčastnila tohto referenda, si to myslí.

Podľa tvrdení množstva voličov ale neúčasť v parlamentných voľbách automaticky znamená podporu najsilnejšej strany.

Toto pokrytectvo je dané tým, že parlamentné voľby sú platné nezávisle od účasti, referendum nie. Otázka samozrejme znie z akého titulu parlamentné voľby nepotrebujú minimálnu účasť a či je vôbec morálne, aby v situácii, kedy sa ich zúčastní minorita obyvateľstva, tak mali akékoľvek právo rozhodovať o budúcnosti väčšiny  (v prípade Referenda o rodine si to neviete predstaviť, tak prečo v prípade parlamentných volieb áno?).

V skutočnosti keby nejaké voľby mali mať príliš nízku účasť, bolo by to len odrazom nedostatočnej viery a poslušnosti celej spoločnosti v autoritu štátu a tohto typu demokratického usporiadania, čiže také voľby by sa pravdepodobne ani vôbec nestihli uskutočniť a systém by sa rozpadol ešte pred termínom volieb. Ak by si aj nejaká polpercentná menšina nejaké „voľby“ usporiadala, mali by asi takú relevanciu ako výkriky extrémistov alebo bláznov na ktorých sa každý len smeje a ignoruje ich.

Neúčasťou na hlasovaní vyjadrujeme, že nesúhlasíme s celým hlasovacím systémom, ani s jeho následným uplatnením v usporiadaní spoločnosti. Snažíme sa tým dosiahnuť efekt kvóra (neplatnosti hlasovania).

7,778 celkovo návštev, 4 návštev dnes

18 odpovedí

  1. Avatar
    február 09, 2015

    „O to viac ma ale prekvapuje, že presne títo istí ľudia mali problém s pochopením, prečo sa nezúčastňujem posledných parlamentných či prezidentských volieb.“

    Nie je na tom nic nepochopitelne. Jedine, ze by autor vychadzal zo zlych predpokladov, co je velmi pravdepodobne, lebo ina jeho veta (viackrat opakovana) jednoducho nie je pravdiva:
    „Účasťou v parlamentných voľbách legitimizujeme, aby…“

    Parlamentne volby nevyzaduju legitimizaciu ucastou tak ako referendum. Kto ma najviac hlasov, tomu patri mocensky aparat. Bodka. A snaha aby nepatril tym uplne najvaecsim hajzlikom je pre mna plne a jednoducho pochopitelna.

    Thumb up 8 Thumb down 9

    Odpovedať

    • Avatar
      február 09, 2015

      Akurát tento prístup plne podporuje salámovú metódu. Tí väčší hajzlíci sa posunú ešte viac doľava, kým tí „naši“ zaujmú ich predchádzajúcu pozíciu. A takto pekne postupne sa to posúva. Vy samozrejme vždy volíte to aktuálne menšie zlo a ešte z toho máte radosť.

      V tomto prípade sa vždy pýtam:
      ako ďaleko by tí „vaši“ museli zájsť, aby ste ich už nevolili?
      Alebo jednoducho stačí, aby sa našiel niekto, kto bude ešte horší a ste ochotní voliť ľubovoľne veľké zlo? Stačí, keď bude v ponuke ešte väčšie?

      Thumb up 9 Thumb down 2

      Odpovedať

      • Avatar
        február 10, 2015

        Aha, takze „mat z toho radost“ a pojmy ako „vasi“…. Neviem preco mi cokolvek z toho vsugerovavate. Ja tu branim nazor, ze propagovana automaticka neucast na volbach (ci akomkolvek podobnom demokratickom statnom hlasovani) nie je univerzalne dobry napad.

        Ten argument o posuvani dolava stoji na hlinenych nohach. Preco by sa preboha take nieco malo diat kvoli tomu, ze volime tych co su najviac „vpravo“ (odhliadnuc od obmedzeni „lavo-pravej“ terminologie). Skor by som ocakaval, ze hlasovanim napravo davame signal, ze je tu dopyt, chceme viac ponuky a mozno aj smerom este viac napravo. Ten posun vlavo co popisujete Vy by som skor cakal, ze sa stane ked nepojdem hlasovat vobec. Davam signal ze robte si ako len chcete….

        Thumb up 1 Thumb down 2

        Odpovedať

      • Avatar
        február 10, 2015

        „ako ďaleko by tí “vaši” museli zájsť, aby ste ich už nevolili?“

        Otazka je pekna, ale v drvivej vaecsine pripadov uplne irelevantna. Este som nezazil volby, kde by sa nedalo volit k lepsiemu. A ak niekto povie ze je jedno ci nam vladne Sulik, alebo Meciar, ved obaja su statisti, tak nezije v realnom svete. Lebo tam vonku je spominany rozdiel velmi citelny.

        Thumb up 2 Thumb down 2

        Odpovedať

    • Avatar
      február 09, 2015

      „Parlamentne volby nevyzaduju legitimizaciu ucastou“ – parlamentne volby implicitne vyzaduju legitimizaciu poslusnostou obcanov po volbach a ucast na volbach je dosledkom alebo prejavom ochoty pre tuto poslusnost. Cize ona ta ucast predsalen odzrkadluje nieco o tej legitimizacii.

      Thumb up 2 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        február 10, 2015

        Účasť na voľbach nemá vôbec, ale vôbec nič spoločné s poslušnosťou občanov po voľbách alebo jej legimitizáciou. Ani len implicitne. Takže ani táto komplikovaná konštrukcia na odôvodnenie neúčasti na voľbách neobstojí.

        Thumb up 1 Thumb down 2

        Odpovedať

  2. Avatar
    február 09, 2015

    Zásadný rozdiel medzi referendom a napr. voľbami do parlamentu je v tom, že referendum je jednorazové a veľmi špecifické (zväčša sa rieši jedna konkrétna téma), kdežto pri voľbách do parlamentu sa rieši celé obdobie s množstvom rôznych otázok s tým súvisiacich.

    Z toho dôvodu si podľa mňa ľudia v pohode risknú neúčasť na referende (napríklad ostatné referendum sa reálne týkalo úplného zlomku nášho obyvateľstva a aj v prípade jeho úspechu by bol dopad na 99 % obyvateľstva zanedbateľný). Naopak, pri voľbách do parlamentu (možno aj práve z dôvodu neexistencie spodnej hranice účasti) to väčšina ľudí nechce nechať na náhodu, pretože tie ovplyvnia ich život minimálne na najbližšie 4 roky (alebo v prípade zadlžovania krajiny aj omnoho dlhšie).

    Ak by som ale vychádzal z toho, čo píšete, teda že „nesúhlasíme s celým hlasovacím systémom, ani s jeho následným uplatnením v usporiadaní spoločnosti“, jediný spôsob, ako dosiahnuť zmenu je práve zúčastniť sa parlamentných volieb a následne takúto zmenu od členov parlamentu vyžadovať. Teda, tých spôsobov je zrejme viac, ale toto je asi najjednoduchší a najefektívnejší. (I keď – vzhľadom na minulé skúsenosti – zrejme trochu utopický.)

    Thumb up 7 Thumb down 1

    Odpovedať

  3. Avatar
    február 09, 2015

    Vidím to podobne, ako autor. Už dávnejšie som sa rozohodol, že ak by som volil, tak len stranu, ktorá bude mať principiálne pravicové stanovisko.

    Smer a podobnú zberbu nevolím z princípu. Takže si vyberám z ostatných, bez ohľadu na smero-bandu. Ak tam nie je nič pre mňa, tak proste nemám dôvod voliť. To, že existuje ešte horšia alternatíva nemôže byť dôvod na aktívnu voľbu zla.

    Ak neplatí, že voľbou legitimizujem zlo, tak určite neplatí, že ako nevolič nebodaj súhlasím s víťaznou ponukou. Oni dostanú moc len na základe svojich voličov. Nie na základe (nedostatku) hlasov pre opozíciu. Ak by som podporil ľavicovú opozíciu (iná neexistuje) a ona by vyhrala, tak by som aktívne podporil zlo. A to proste už nie som ochotný urobiť. Vysvetlil som to vyššie, nepodporím salámovú metódu, ktorou sa k totalite dostávame síce pomalšie, menej viditeľne, ale v konečenom dôsledku tak isto.

    Thumb up 4 Thumb down 3

    Odpovedať

    • Avatar
      február 10, 2015

      Aha, cize ked sa volieb nezucastnis a nechas rozhodnut tych druhych, tak potom ta ta vlada nijako neovplyvnuje. Ty si ju nevolil, volili si ju ti druhi. Takze take zakony ty akcpetovat nemusis.
      Zaujimave. V ktorej krajine zijes? Ehm, na ktorej planete zijes?

      Thumb up 4 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        február 10, 2015

        Skôr je to otázka rôznych logických systémov. Podľa mňa je veľmi veľký rozdiel, či systém existuje s mojou explicitnou účasťou, alebo napriek mojej neúčasti. Účasťou vo voľbách aktívne súhlasíš s tým systémom. Využívaľš svoje „právo“ meniť veci. Veríš v to, že tým spôsobom sa niečo zmení.

        No a podľa mňa je to naopak. Voľby sú len cirkus. Je to podobné, ako za komunistov: môžeš kritizovať úplatkárskeho mäsiara, nemôžeš kritizovať „verejné“ vlastníctvo.

        Thumb up 2 Thumb down 5

        Odpovedať

  4. Avatar
    február 09, 2015

    pekny clanok… v poslednom case je to tu zase o menej statu konecne…

    Inak ma bavi pocuvat v radiu ci citat vyjadrenia nasich politikov ci novinarov a politologov, ako su uplne v pohode, ze referendum potrebuje 50% a viac volicov, a parlamentne (prezidenske, ci EU) volby, staci aj 20% a su uplne v poriadku. Krasa… A nikto iny to nevidi, nikto to nespomenie, kazdy okolo mna je hluchy a slepy… Ale nadava, na vsetkych… Hlavne na kapitalistov… Svine…

    Thumb up 5 Thumb down 1

    Odpovedať

  5. Avatar
    február 09, 2015

    Zacal som pisat komentar, ale bolo to dlhe, tak som to dal radsej na blog.
    https://nazorstarejskoly.wordpress.com/2015/02/09/reakcia-na-clanok-neucast-v-referende-ako-zrkadlo-pokrytectva/

    Thumb up 3 Thumb down 0

    Odpovedať

  6. Avatar
    február 09, 2015

    Ja by som to cele ale pokrytectvom nenazval. Je to len ina taktika ako pristupovat k danym veciam. Pri referendach sa na Slovensku uz akosi zauzivalo, ze ked si proti alebo ti tema nepride klucova, tak sa clovek jednoducho nedostavi. Pri volbach je situacia trocha ina. Tych tem je tu viac, to znamena, ze viac volicov sa na nieco chyti. Ale hlavne politikom je ucast vo volbach srdecne ukradnuta. Nepostrehol som, zeby Flasikovej-Benovej ako Kukanovi ubralo z euronadsenia to, ze ucast vo volbach bola taka nizka. Preto nizkou ucastou sa pri volbach nic nedosiahne. Ja osobne svoje nevolenie nechapem ako nejake posolstvo vladnucim elitam. Je to len sposob psychohygieny ako sa nezatazovat rozhodovanim o niecom, co na moj zivot v konecnom dosledku nema ziadny vplyv.

    Thumb up 1 Thumb down 2

    Odpovedať

    • Avatar
      február 10, 2015

      Suhlas a argument o psychohygiene beriem. To je v skutocnosti mozno jediny dobry argument preco nejst hlasovat. Aj ked … obcas trocha hrosej koze nezaskodi. 😉

      Thumb up 0 Thumb down 2

      Odpovedať

  7. Avatar
    február 10, 2015

    Voľby aj referendum sú právom NIE povinnosťou.
    Treba rešpektovať „VŠETKY“ názory.
    To čo sa veľmi málo spomína je zlyhanie:
    Zlyhanie verejnoprávnej RTVS, ktorá už roky slúži iba tým čo vládnu.
    Ani pred týmto referedom NEUSKUTOČNILA „okrúhle stoly“ odborníkov.
    Lebo by sa muselo priznať že 50 percent „občanov“ nikdy nestretlo a možno ani nepočulo o nejakom
    rovnako orientovanom.
    Hlavne by sa muselo priznať, že rodiny ohrozuje KORUPCIA, klientelizmus, chudoba, nezamestnanosť,
    problémy s bývaním, zdravotná starostlivosť…. atď…
    A KTO za to môže ? Vláda KTOREJ RTVS slúži.
    Podobné je to s ostatnými médiami.

    Keby sme zozbierali podpisy a uskutočnili referendum s jedinou otázkou:
    Súhlasíte s tým, že na Slovensku nemá byť KORUPCIA ?
    Referendum by bolo úspešné a ???
    Aj tak by najväčšou zábavou obyvateľov zostali seriály, alkohol a cigarety…

    Thumb up 2 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      február 10, 2015

      to je prave chyba nasej nepriamej demokracie … ak by boli volby a referenda nielen pravom ale aj povinnostou, ludia by si velmi dobre rozmysleli ako volit (vratane takych tych zakulisnych spekulacii ako „volit mensie zlo“ ci nevolit „pre niekoho“ ale „proti nemu“, pripadne by si dobre rozmysleli odpovede na otazky , keby vedeli, ze vysledok ovplyvni prave aj ich jednotlivy hlas

      Thumb up 1 Thumb down 2

      Odpovedať

  8. Avatar
    február 10, 2015

    S právom na majetok je to veľmi veľmi pochybné.
    Totiž žiadny človek ešte nevyrobil ani jedinú molekulu, ani 1 atóm, dokonca ani len elenktrón či fotón…

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

  9. Avatar
    február 13, 2015

    Ad1: ak by Vaše tvrdenie bolo pravdivé, referendum by nesmelo byť vyhlásené. Keďže bolo odobrené v spomínanej veci dokonca súdom, ďalší komentár je asi…irelevantný…?

    Ad2: Právne implikácie sú dôsledkom akéhokoľvek referenda kdekoľvek. Nechápem čo si potom vlastne predstavujete pod referendom alebo čo vlastne akože riešite…?

    Ad3: Ak sa v referende niekto niečo pýta, je pritom jedno kto čo alebo či sa konkrétne Vám niečo páči alebo nie, občan krajiny má morálnu povinnosť odpovedať. Má taktiež rešpektovať faktický status, či je referendum celoštátne , celoeurópske, obecné….a nie si povedať že veď čo ja mám s tým alebo s oným. Jednoduché ako facka. Nič viac nič menej ako sa zdvihnúť a povedať áno alebo nie. Tvrdenia typu hlasovanie nohami, taktizovanie, spiatočnícka téma referenda alebo vyjadrovanie nesúhlasu obštrukciou sú len pokrytecké žvásty ľudí, ktorí kašlú na svoju zodpovednosť. Ale keď sa jedného dňa, a priznajme si že vzhľadom na ich správanie „zu recht“, pri nejakej inej príležitosti rozhodne o nich bez nich, tak potom sa všade vyfňukávajú jak soplavé decká ako je to tu všetko nanič a korupcia a nedemokracia a fúj a zlé a emigrovať a neviemčo ešte.

    …len tolko…

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Kliknite sem pre zrušenie vašej odpovede.

Leave a comment

*