Nelegálny altruizmus

S myšlienkou altruizmu, z ktorého dokáže benefitovať celá spoločnosť, ale napriek tomu zostáva v prudko nelegálnej rovine, som sa pohrával už dávnejšie.

Napísať tento článok som sa rozhodol potom ako som objavil falošnú webovú stránku organizácie Worldwide Tax Foundation, ktorá by mala združovať veľké korporácie (McDonalds, IKEA, Starbucks, Facebook, Fiat, Google). Podľa stránky tejto organizácie sa jej členovia rozhodli peniaze ušetrené na daňových optimalizáciách venovať priamo a adresne ľudom z krajín, kde tieto spoločnosti reálne podnikajú a dane neplatia. Samozrejme, bez štátnej korupcie a jeho neefektivity. Citujem výrok priamo z webu tejto organizácie:

„Namiesto toho, aby sme štátu dávali peniaze vo forme daní, radšej by sme ich dali zákazníkom, ktorí sú tiež občania. Som si istý, že to ocenia viac, než keby sme platili naše dane v plnej výške.“

— Anthony Beaner, predseda dozornej rady WWTF —

Napriek neexistencii takejto ľavičiarmi vysnívanej organizácie, rád by som koncept nelegálneho altruizmu viac rozvinul.

Projekt reálnej a účinnej sociálnej podpory založenej na demokratickom princípe

Predstavte si nasledujúci projekt:

Fyzické osoby, ale aj firmy by sa rozhodli, že nezaplatia dane. Tieto peniaze by ale verejne vložili do špeciálneho verejného transparentného charitného fondu. Všetkým ľudom v danej krajine by umožnili demokraticky (napríklad online) hlasovať o tom, ako peniaze z tohto fondu budú následne použité — na ktoré charity, prípadne iné sociálne projekty, pre ktoré by sa väčšina ľudí dobrovoľne (a hlavne demokraticky☺ rozhodla.

Viac anarchokapitalistickejší altruistický projekt — fyzické osoby alebo firmy by sa rozhodli, že nezaplatia dane. Namiesto toho by tieto peniaze vložili do verejného transparentného fondu, z ktorého by bez akejkoľvek straty (zapríčinenou štátnou korupciou alebo neefektívnosťou) bolo 100% z celého fondu spravodlivo prerozdelených medzi všetkých občanov Slovenska. Prípadne viac socialistická verzia — všetky peniaze z tohto fondu by boli prerozdelené primárne ľudom, ktorých mesačný príjem je menší ako 500 EUR.

Napriek tomu, že je evidentné, že peniaze všetkých týchto ľudí by boli použité podstatne lepšie ako je to teraz (keď sa najskôr rozkradnú a potom neefektívne prerozdelia) a spoločnosť by z toho očividne viac benefitovala ako teraz, všetci ľudia participujúci na tomto projekte by boli perzekuovaní za nedodržanie svojej daňovej povinnosti, kriminalizovaní a posielaní do väzenia.

Štát nemá tvár

To, že tento altruistický scenár, z ktorého by benefitovala celá spoločnosť je nelegálny, je spôsobený faktom, že štát nemá “tvár”.

Nikoho konkrétneho (ako je to v prípade firmy alebo občianskeho združenia), kto by verejne akceptoval celospoločenskú výhodu tohto projektu oproti súčasnému stavu. Štátni úradníci totiž tvár žiadnu nemajú — sú len drobnými článkami obrovského štátneho aparátu, ktoré len “sledujú zákon” a nie sú schopní zo širšieho hľadiska vnímať zmysel a spoločenskú prospešnosť podobných altruistických projektov, prípadne niesť za čokoľvek zodpovednosť.

Odporcovia tohto ‘nelegálneho altruizmu’ budú argumentovať, že predsa zákony musia platiť pre každého a je úplne jedno, akú pridanú hodnotu pre spoločnosť by mali projekty, ktoré by tieto zákony porušovali. Toto je možné podľa mňa len kvôli beztvárnosti štátu a jeho nejasnej zodpovednosti. Ak by ste s podobným nápadom prišli za ľubovoľným vlastníkom firmy a vysvetlili mu, že z daného nápadu aj napriek tomu, že porušuje nejakú ich nezmyselnú vnútornu smernicu, dokážu benefitovať všetci jeho zamestnanci ako aj zákazníci, a súčasne nikomu nebude ublížené, je veľmi pravdepodobné, že by daný nápad okamžite akceptoval a zrealizoval.

Zostáva len konštatovať, že altruizmus v rôznych formách bude naďalej kriminalizovaný kvôli tomu, že štát nemá tvár a nedokáže vďaka svojej primitívnej rigidnosti obsiahnuť niečo, z čoho by benefitovala celá spoločnosť.

4,623 celkovo návštev, 6 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

17 odpovedí

  1. Avatar
    marec 31, 2016

    Dalo by sa uspesne polemizovat o tom, ze altruizmus je nemoralny, nelogicky, a neefektivny. Pekne to vysvetluje objektivizmus; na CZ/SK napr. http://www.aynrand.cz/media/Schwartz/pritazlivost-altruismu.pdf
    Koncept danoveho ‘altruizmu’ sedi do laviciarskej psyche – sam nic nedokazem, ale rad sa so svojim nic podelim, ak pri tom dostanem viac od schopnejsich. Cele to je len parazitizmus skrze virtue signalling.

    Namiesto danovych vypalnikov ktori su altruisticki len na oko by v ich nepritomnosti fungovala charita. Ta ma na rozdiel od ‘podpor’ z dani spatnu vazbu, a typicky pri nej existuje konkretny zaujem darujucich t.j. presny opak altruizmu. Napriklad: Prispejem chudobnemu susedovi Jozkovi na skolu, aby sa v dospelosti ne(z)ozieral a nevalal po ulici, aspon potom nebude ohrozovat moje deti. Alebo: Budem varit polievky bezdomovcom, aby nemali az taku motivaciu kradnut (a valat sa po ulici, co zvysi cenu mojho domu) atd.
    Z tohoto hladiska je dobry pocit ktory mame pri pomoci bliznemu cosi ako ‘odvodovy bonus’ 😀

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      marec 31, 2016

      https://yourlogicalfallacyis.com/ambiguity

      „altruizmus“ ktory je nemoralny je iny vyznam tohto slova ako „altruizmus“ ktory sa spomina v clanku

      Thumb up 1 Thumb down 0

      Odpovedať

    • Avatar
      marec 31, 2016

      Altruizmus môžeš konať aj zo súcitu, libertariánska spoločnosť pravdepodobne nezmení určité charakterové vlastnosti. Ak si altruista (v rozumnej miere), aj tak dávaš z vlastného rozhodnutia svoje vlastné peniaze, teda nie si ľavičiar ex definitione.

      Pri charite máš možnosť dobrovoľnosti a rozhodnutia, kam tie peniaze pôjdeš – ak s cieľom nesúhlasíš, nemusíš tam nič dávať, nieto ešte demokraticky rozhodovať, ako s tým naložiť.

      Thumb up 1 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        marec 31, 2016

        @Mejtil: Dakujem za odpoved, ale presne voci tomu sa vymedzujem – pre mna je jasny rozdiel medzi altruizmom a charitou. To co Vy uvadzate ako priklad zo sucitu spada u mna do charity; altruizmus chapem ako akciu z ponizenia t.j. z pocitu svojej mensej hodnoty – preto vymedzenie moralne/nemoralne. Pripad vynuteneneho sucitu (ako je popisovany v clanku) teda nie je altruizmom, ani charitou per se. Priklad: zbran pri hlave cloveka kvoli obdaruvaniu zobraka – toto nema moralny kvalifikator vzhladom na darcu (a nie je ani altruizmom ci charitou).
        Pre doplnenie, suhlasim s sucit ~ nie laviciar (a nie len kvoli statistike z ktorej vychadzaju lepsie praviciari .. eh, konzervativci).

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

    • Avatar
      apríl 02, 2016

      Objektivisti nemozu dobre vysvetlit altruizmus, lebo toto vsetko je o preferenciach, o hodnotach. A tie ako vieme su subjektivne.

      Tvoj priklad neopisuje altruizmus, ale casovu preferenciu. Dnes trochu investujem, aby ma v buducnosti niektory chudacisko neakym sposobom neobral. Preferenciou je dlhodoby uzitok pred kratkodobym.

      Vychadzajuc z 1. odstavca a mozno som to uz aj tu na menej statu niekde pisal je jasne a zrejme, ze nieco ako altruizmus neexistuje!, nakolko kazdy clovek na svete ma svoje vlastne preferencie, svoje hodnoty, svoje vlastne ciele a vsetko co robi smeruje k „nakrmeniu jeho duse“.

      Thumb up 1 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        apríl 03, 2016

        Popisujem rozdiel medzi chartitou a altruizmom, Vy to spajate – asi sme sa nepochopili. V skratke: charita/vypomoc ma prvok (casovej) preferencie; altruizmus ho ale nema, nakolko je z podstaty ‘bez uzitku pre darujuceho’.
        Preto je altruizmus nelogicky atd., napriklad aj z objektivistickej perspektivy. Bez preferencie to nema zmysel, a ta tam chyba – ak chcem byt konzistentny altruista, musim ‘sa obetovat/rozdat’ v nejakom smere voci kazdemu bez rozdielu, a bez ohladu na moje potreby. Altruizmus vo svojej podstate odraza vnutorny pocit vlastnej menejcennosti. Charita ja naopak adresna, na zaklade preferencii a slobodneho rozhodnutia, a v podstate nejak uspokojuje potreby darujuceho (hoci aj len narcizmus; proti gustu …).

        Samotny clanok velmi nechapem, asi preto ze zmatocne pouziva pojem ‘altruizmus’ na popisanie cohosi, co altruizmus nie je – to sa zase odraza v pojmovej zmati v komentaroch.
        Na druhej strane si uvedomujem, ze clanok s priamo napisanou myslienkou „namiesto odvadzania dani sa slobodne rozhodujte koho obdarujete a cim; na zaciatku ale radsej kupujte za usetrene prostriedky naboje, a vracajte svoje danove ‘podlznosti’ v naturaliach“ asi nikto nezverejni … lenze vsetko ostatne je IMHO zbytocne chodenie okolo problemu. Bud mame spolocnost zalozenu na dobrovolnosti, alebo nie; bud mame monopoly, alebo nemame; bud sme slobodni, alebo volime byt otrokmi …

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

        • Avatar
          apríl 03, 2016

          Ako mozete tvrdit, ze nieco co robime je bez uzitku pre nas? To, ze vy si myslite, ze je nieco bez uzitku este neznamena, ze to je naozaj bez uzitku. Nic take proste neexistuje. Vsetko co robime, robime pre svoj vlastny prospech. A je jedno, ci ide o materialny, alebo nematerialny – dusevny prospech. Dokonca to plati aj vtedy ked sa „altruistu“ opytate preco to robi a on nevie odpovedat.

          Monopoly mame, mali sme a budeme mat vzdy aj keby vsetky vlady a staty na Zemi zanikli. Mozno by ich bolo menej, mozno rovnako, mozno viac. Preco? Lebo kazdy z nas vie nieco, kazdy nieco ine a kazdy v inej kvalite.

          Dokonca stat sice zle, ale prispieva k mensej monopolizacii v ekonomike. Zoberme si slovenske dialnice. Stat umoznuje stavat dialnice aj firmam, ktore dialnice stavat nevedia. Okrem zisku je vsetka praca outsourceovana, dokonca aj straty su zostatnene.

          Thumb up 1 Thumb down 0

          Odpovedať

  2. Avatar
    marec 31, 2016

    uz teraz davam peniaze a demokraticky sa rozhoduje, kde sa daju…
    vola sa to volby a prave prebehli…
    je uplne jedno ako to nazveme, demokracia vsetko pokrivy…
    nema to nic spolocne z altruizmom…
    zle polozena premisa clanku

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

  3. Avatar
    marec 31, 2016

    A toto je čo za blud ?

    „Predstavte si nasledujúci projekt:
    Fyzické osoby, ale aj firmy by sa rozhodli, že nezaplatia dane. Tieto peniaze by ale verejne vložili do špeciálneho verejného transparentného charitného fondu.“

    Toto sa akože dá urobiť ???
    Rozhodnem sa nezaplatiť dane (napr. DPH v obchode). Ako to mám urobiť – ked mi to obchodník pripočíta k cene tovaru ??????? A zamestnávateľ mi odoberie dane priamo z výplaty???

    Na akej planéte žije autor ??????????????????????????????????????????

    Thumb up 0 Thumb down 3

    Odpovedať

    • Avatar
      marec 31, 2016

      tak podnikatel ma vyrazne viac moznosti ako notoricky zamestnanec

      viac sa snazit, menej dristat po internete

      Thumb up 2 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        marec 31, 2016

        Už sa „teším“, ako budú podnikatelia NEodvádzať dane so zámerom posielať tie peniaze na charitu. Podnikateľ sa nechá kvôli charite zničiť daňovým úradom aleba aj zavrieť do basy.
        To sú idiotské uvahy…..

        Thumb up 2 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          marec 31, 2016

          Ten článok je len čisto mentálne cvičenie, nič viac. Príde mi provokatívna situácia, keby nejaký podnikateľ nezaplatil dane a všetky tieto peniaze venoval napríklad deťom chorým na rakovinu alebo nejakú inú verejne akceptovanú charitu. A následne by skončil vo väzení za nesplnenenie svojej daňovej povinnosti. A táto by spravilo veľa rôznych ľudí. Dostali by sme situáciu, kedy všetci ľudia najviac podporujúci charitu v spoločnosti by sedeli v base 🙂

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

        • Avatar
          marec 31, 2016

          presne o tom je clanok
          keby podnikatel optimalizovane dane presmeroval na sukromne (neskorumpovane a nevykradane) prerozdelovanie, tak ide do basy
          ergo, stat zabija skutocny altruizmus

          Thumb up 3 Thumb down 0

          Odpovedať

  4. Avatar
    marec 31, 2016

    Podľa mňa existuje aj jednoduhší spôsob ukázať, prečo štát nie je altruistický a prečo je to celé len odžub.

    Povedzme, že nemám nič proti tomu, aby prerozdeľovanie od „bohatých“ ku „chudobným“ robil štát. Akurát ja si pod „bohatým“ a „chudobným“ predstavujem zásadne a len fyzickú osobu. Takže jediné prerozdeľovanie bude ku fyzickým osobám s príjmom pod určitú hranicu.

    Žiadne štátne podniky, žiadne štátom poskytované služby. Všetky služby budú poskytované na slobodnom trhu. A nakupovať ich budú fyzické osoby. Nie je tak ťažké si predstaviť, že sa určí nejaká suma, ktorú jednotlivec potrebuje na „prežitie“ (nech už si pod tým predstavím čokoľvek).

    Ale toto je kameň úrazu. Že štát chce hlavne podnikať. Dnešný štát je systém Fašizmus 2.0: na štát prisatí „podnikatelia“, všakované ziskovky, 345.sektory a iné, jasne podnikateľské subjekty. Ktorých služby by si nikto za svoje vlastné peniaze nekúpil.

    Nemám problém so štátnym „altruizmom“, prerozdeľovaním prostriedkov ku skutočne potrebným. Ja mám problém so štátnym korporativizmom, proste som zásadne antifašista 🙂

    Thumb up 9 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      marec 31, 2016

      Problem statu je inde – a to prave v neadresnosti a bezpodmienocnosti rozdelovania podpory (ak pominieme nasilie). Za vsetkym treba hladat zenu (welfare), a trh (motivacie) – stat sa bude vzdy snazit vytvarat si zavislych obcanov t.j. volicov vacsieho statu. Kedysi to tak mozno chvilu nebolo, ale tajomstvo je uz davno von. Davky nie su o pomoci dostat ludi na vlastne nohy (naopak), a z principu nikdy ani nebudu.

      Thumb up 1 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        apríl 01, 2016

        Finančné dávky, ktoré štát vypláca (potrebným) fyzickým osobám sú ten posledný problém „opatrovateľského“ štátu.

        Skúsim na príklade:
        Štát podniká v zdravotníctve. Čo v praxi znamená, že v tomto odvetví vytvoril mohopol na zdravotnícke služby. Nie je problém to, že štát by (za)platil za niekoho potrebného zdravotnú službu, ktorú reálne potrebuje, ale nemôže si ju dovoliť. Problém je ten, že štát mu tú službu poskytuje. V kvalite, aká zodpovedá monopolnej a štátom prevádzkovanej službe. Zároveň ten monopol a všetky tie obmedzenia v oblasti zdravotníctva znamenajú, že ani keby som veľmi chcel, veľkú množinu zdravotníckych služieb si nemôžem kúpiť na normálnom trhu. Poskytovatelia sú jednak obmedzovaní v trhovom poskytovaní služieb a tiež štát im zaplatí aj za mizernú kvalitu. Prečo by mali poskytovať trhové služby?

        Zopakujem: nie je problém v tom, že štát by prerozdeľoval medzi fyzickými osobami. Keby si ľudia (či už zo svojich, alebo prerozdelených) prostriedkov mohli (či museli) kupovať služby na slobodnom trhu. Keby ľudia určovali, čo si kúpia a čo si nekúpia.

        Thumb up 1 Thumb down 1

        Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*