Menej štátu… viac slobodyHľadať
Sociálna politika

Nelegálny altruizmus

Pavol Lupták2 min čítania17 komentárov

S myšlienkou altruizmu, z ktorého dokáže benefitovať celá spoločnosť, ale napriek tomu zostáva v prudko nelegálnej rovine, som sa pohrával už dávnejšie.

Napísať tento článok som sa rozhodol potom ako som objavil falošnú webovú stránku organizácie Worldwide Tax Foundation, ktorá by mala združovať veľké korporácie (McDonalds, IKEA, Starbucks, Facebook, Fiat, Google). Podľa stránky tejto organizácie sa jej členovia rozhodli peniaze ušetrené na daňových optimalizáciách venovať priamo a adresne ľudom z krajín, kde tieto spoločnosti reálne podnikajú a dane neplatia. Samozrejme, bez štátnej korupcie a jeho neefektivity. Citujem výrok priamo z webu tejto organizácie:

„Namiesto toho, aby sme štátu dávali peniaze vo forme daní, radšej by sme ich dali zákazníkom, ktorí sú tiež občania. Som si istý, že to ocenia viac, než keby sme platili naše dane v plnej výške.“

- Anthony Beaner, predseda dozornej rady WWTF -

Napriek neexistencii takejto ľavičiarmi vysnívanej organizácie, rád by som koncept nelegálneho altruizmu viac rozvinul.

Projekt reálnej a účinnej sociálnej podpory založenej na demokratickom princípe

Predstavte si nasledujúci projekt:

Fyzické osoby, ale aj firmy by sa rozhodli, že nezaplatia dane. Tieto peniaze by ale verejne vložili do špeciálneho verejného transparentného charitného fondu. Všetkým ľudom v danej krajine by umožnili demokraticky (napríklad online) hlasovať o tom, ako peniaze z tohto fondu budú následne použité - na ktoré charity, prípadne iné sociálne projekty, pre ktoré by sa väčšina ľudí dobrovoľne (a hlavne demokraticky☺ rozhodla.

Viac anarchokapitalistickejší altruistický projekt - fyzické osoby alebo firmy by sa rozhodli, že nezaplatia dane. Namiesto toho by tieto peniaze vložili do verejného transparentného fondu, z ktorého by bez akejkoľvek straty (zapríčinenou štátnou korupciou alebo neefektívnosťou) bolo 100% z celého fondu spravodlivo prerozdelených medzi všetkých občanov Slovenska. Prípadne viac socialistická verzia - všetky peniaze z tohto fondu by boli prerozdelené primárne ľudom, ktorých mesačný príjem je menší ako 500 EUR.

Napriek tomu, že je evidentné, že peniaze všetkých týchto ľudí by boli použité podstatne lepšie ako je to teraz (keď sa najskôr rozkradnú a potom neefektívne prerozdelia) a spoločnosť by z toho očividne viac benefitovala ako teraz, všetci ľudia participujúci na tomto projekte by boli perzekuovaní za nedodržanie svojej daňovej povinnosti, kriminalizovaní a posielaní do väzenia.

Štát nemá tvár

To, že tento altruistický scenár, z ktorého by benefitovala celá spoločnosť je nelegálny, je spôsobený faktom, že štát nemá “tvár”.

Nikoho konkrétneho (ako je to v prípade firmy alebo občianskeho združenia), kto by verejne akceptoval celospoločenskú výhodu tohto projektu oproti súčasnému stavu. Štátni úradníci totiž tvár žiadnu nemajú - sú len drobnými článkami obrovského štátneho aparátu, ktoré len “sledujú zákon” a nie sú schopní zo širšieho hľadiska vnímať zmysel a spoločenskú prospešnosť podobných altruistických projektov, prípadne niesť za čokoľvek zodpovednosť.

Odporcovia tohto ‘nelegálneho altruizmu’ budú argumentovať, že predsa zákony musia platiť pre každého a je úplne jedno, akú pridanú hodnotu pre spoločnosť by mali projekty, ktoré by tieto zákony porušovali. Toto je možné podľa mňa len kvôli beztvárnosti štátu a jeho nejasnej zodpovednosti. Ak by ste s podobným nápadom prišli za ľubovoľným vlastníkom firmy a vysvetlili mu, že z daného nápadu aj napriek tomu, že porušuje nejakú ich nezmyselnú vnútornu smernicu, dokážu benefitovať všetci jeho zamestnanci ako aj zákazníci, a súčasne nikomu nebude ublížené, je veľmi pravdepodobné, že by daný nápad okamžite akceptoval a zrealizoval.

Zostáva len konštatovať, že altruizmus v rôznych formách bude naďalej kriminalizovaný kvôli tomu, že štát nemá tvár a nedokáže vďaka svojej primitívnej rigidnosti obsiahnuť niečo, z čoho by benefitovala celá spoločnosť.

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Sociálna politika

Tomášove trináste dôchodky: Pyramídová hra pred neodvratným krachom

Priebežný dôchodkový pilier vykazuje miliardové manká a výber poistného už dnes nestačí ani na bežné výplaty. S blížiacim sa odchodom silných ročníkov do penzie a prepadom pôrodnosti sa štátna pyramídová schéma nezadržateľne rúti do kolapsu. Namiesto plytvania na trináste dôchodky na dlh je najvyšší čas začať systém demontovať a vrátiť zabezpečenie na starobu do rúk občanov.

Martin Bulák

Sociálna politika

Krivé zrkadlo príjmovej nerovnosti

Giniho koeficient slúži politikom a bruselským úradníkom ako univerzálna modla sociálnej spravodlivosti, hoci v skutočnosti meria iba statické rozdelenie peňazí v jedinom okamihu. Slovensko patrí na papieri k najrovnostárskejším krajinám v celej Európskej únii, no v skutočnej kúpnej sile sa krčí na chvoste. Meradlo, ktoré ignoruje reálnu životnú úroveň aj šancu vymaniť sa z chudoby, vedie k opatreniam, ktoré škodia práve tým najzraniteľnejším.

Martin Bulák

Diskusia (17)