Menej štátu

Splyňovači

Pred vyše trištvrte rokom som napísal jeden z mojich najkľúčovejších článkov “Inštitucionalizované zbavovanie sa individuálnej morálnej zodpovednosti”, kde som popísal, že v každej dobe a v každej spoločnosti existuje istá sorta ľudí, ktorá “vzorne” nasleduje v danej dobe platné zákony a práve aktuálnu ideológiu. Strácajúca pri tom schopnosť vnútornej sebareflexie a morálky. Neuvažujúca nad tým, či daný zákon dáva alebo nedáva zmysel, nezamýšľajúca sa nad tým, či dané pravidlo ubližuje nejakým ľudom (spôsobujúc “collateral damage”) a už vôbec neriešiaca či je reálne efektívne alebo nie.

Toto je typ gardistov, ktorí v súlade so štátnym nariadením nakladali Židov do vagónov, dávali ich do pece, neskôr ako pohraničiari v súlade so zákonom strieľali ľudí na úteku do slobodnejších krajín alebo ako ŠTBáci v rámci záchrany republiky bonzovali a ničili životy množstva nevinných ľudí.

Nazvime ich jednoducho — splynovači.

• Splynovači nevymreli. Splynovači len čakali na systém, v ktorom ich opäť bude počuť. V ktorom budú opäť dôležití a viditeľní.
• Spoznáte ich jednoducho — na otázku “prečo?” zvyknú odpovedať “lebo zákon”.
• Splynovači nemajú radi deviácie, preto radi bonzujú toho, kto „nezapadá“. Argumentujú pritom, že “všetci sme si predsa rovní!”, mýliac si slovo “rovný” so slovom “rovnaký”.
• Splynovači sú veľmi flexibilní. Ak robíte niečo, čo ešte včera bolo legálne, ale dnes už nie je, tak budú prví, ktorí vám povedia, že máme nový zákon, ktorý treba rešpektovať.
• Splynovači sú experti v postracionalizovaní akéhokoľvek nezmyselného zákona (inak by ho samozrejme nemohli verejne vzorne nasledovať). Sú presvedčení o tom, že akýkoľvek zákon musí byť vždy v prospech ľudí.
• Splynovači totiž milujú verejný záujem. Ich predchodcovia už vedia, že v jeho mene sa totiž vraždí najľahšie.

Pandémia COVID-19 spôsobila na Slovensku aj v Čechách urýchlene schválenie rôznych nových drastických zákonov. Nevieme či vydanie sa “čínskou cestou” je to najsprávnejšie, lebo existuje množstvo iných vyspelých krajín ako Južná Kórea alebo Švédsko, ktoré sa vydali cestou “Laissez-Faire” a odmietli drakonické reštrikcie do svojich životov. Pričom riziko samotnej nákazy ani náhodou nepodceňujú, starostlivo chránia najviac ohrozených občanov a situáciu očividne dobre zvládajú.

Napriek tomu splyňovači už teraz vedia, že súčasne schválené drastické zákony sú správne a treba ich poctivo vynucovať.

Nenávisť voči ľudom, čo cestujú

Najskôr som si všimol zvýšenú nenávisť voči ľuďom, ktorí cestujú (“ľudí s cestovateľskou anamnézou”). Chápem, že títo ľudia môžu predstavovať zvýšenú pravdepodobnosť nákazy, ale správať sa k nim ako k ľudskému hnoju, je fakt príliš. Prikladám pár snapshotov ako vyzeralo “vítanie” slovenských krajanov zo Španielska na Slovensku.

Štát na tom nie je o nič lepšie — neprejavuje väčšiu ústretovosť k všetkým Slovákom zo zahraničia, ktorí by sa chceli vrátiť. Prikladám verejný status Rada Ondřejíčka:

Nikto z mojich kamarátov, Slovákov žijúcich v zahraničí, nemá chuť, ani motiváciu sa za súčasných okolností vrátiť na Slovensko (vrátane mňa).

Nenávisť za porušovanie nezmyselných zákonov

Minulý týždeň schválili na Slovensku špehovaciu legislatívu, ktorá štátu dáva možnosť sledovať všetkých občanov bez súdneho príkazu. Osobne si myslím, že daná legislatíva nielenže bude neúčinná (dá sa totiž triviálne obísť tým, že si necháte doma telefón alebo použijete anonymnú SIM kartu), ale podľa mňa je pravdepodobnejšie, že vďaka nej dôjde k reálnemu zneužitiu citlivých údajov o polohe všetkých občanov zo strany štátu. A to buď priamo zo strany interných zamestnancov Úradu verejného zdravotníctva, ktorí budú obeťou korupcie, tak zo strany prípadných hackerov, ktorí môžu hackovať ďalšie nové servery, kde tieto informácie budú uložené.

Tento týždeň som behom 2 dní poslal na Slovensko 30 českých anonymných SIM kariet kamarátom, ktorí majú vážne obavy o svoje súkromie v budúcnosti. Veľké množstvo z nich sú novinári, pre ktorých ochrana ich súkromia je kriticky dôležitá a ktorí majú reálne negatívne skúsenosti s tým, ako ich Kočner využitím skorumpovaných štátnych inštitúcii sledoval. Majú teda bezprostrednú skúsenosť so zneužitím štátneho špehovania, ktorého boli sami obeťou a vedia, že štátnym inštitúciám ako polícia alebo SIS nemožno veriť.

Napriek tomu som bol na sociálnych sieťach prekvapený množstvom negatívnych reakcií, že týmto spôsobom im umožňujem obchádzať nový zákon a vyhýbať sa štátom vynucovanej karanténe. A to od ľudí, ktorí nemajú vôbec páru o tom, či schválená špehovacia legislatíva bude reálna efektívna, či o tom, ako táto legislatíva môže byť masívne v budúcnosti zneužitá. A samozrejme ani o tom, že množstvo týchto novinárov sa v minulosti už stalo obeťou zneužitia štátneho špehovania.

Zákaz predaja respirátorov je ďalší stupídny zákaz, ktorý ohrozuje najviac ohrozené skupiny obyvateľstva (ľudí chorých na astmu, starých ľudí atď). Dôvod zákazu je taký, že respirátory chránia len ich užívateľov, nie ostatných. Namiesto toho, aby sa ľudom jednoducho vysvetlilo, že keď majú respirátory s filtrom, tak ich stačí prelepiť alebo, že treba nosiť respirátor spolu s rúškom, tak ich pre istotu zakážme predávať všetkým!

Minister zdravotníctva Krajči je totálne nekompetentný, keď znemožňuje najviac ohrozeným skupinám obyvateľstva kúpiť si takýto účinný respirátor, pokým sa cítia skutočne ohrození. A tiež šíri nezmysly, že ochranné rúška chránia na 100%. Keď je to skutočne pravda, tak prečo ich potom nepoužívajú zdravotníci v prvej línii?

Súčasne minister žiada všetkých, aby respirátory nazvyš venovali zložkám štátu. Kedže predaj respirátorov na Slovensku bude zakázaný, znamená to, že ceny respirátorov na čiernom trhu pôjdu výrazne hore. Štátne zložky, ktoré disponujú respirátormi (napríklad od dobrovoľných darcov) začnú s nimi na čiernom trhu kšeftovať a vznikne ďalšia respirátorová mafia napojená priamo na štátne zložky. Toto riziko si dokonca uvedomuje aj samotný minister zdravotníctva slovami “to nechcem, aby sa dialo” (čo samozrejme neznamená, že sa to diať nebude, kedže sú tam jasné ekonomické incentívy).

Ak začnem po zákaze respirátorov na Slovensku, ich posielať z Čiech pre ľudí, ktorí ich skutočne potrebujú a pokladajú sa za ohrozenú rizikovú časť obyvateľstva (podobne ako sa vnímajú novinári so svojím súkromím a preto potrebujú anonymné SIM karty), tak sa určite nájde množstvo proaktívnych splyňovačov, ktorí mi vyhodia na oči, že tým obchádzam zákon, lebo poskytujem bežným ľuďom zakázané respirátory. A tým automaticky ohrozujem všetkých ostatných, lebo ich určite nebudú používať spolu s rúškom (podotýkam, že toto je výstup postracionalizácie splyňovačov, lebo v takmer všetkých iných krajinách sú minimálne FFP2 respirátory povolené a nikto s tým nemá problém).

Splynovači si totiž vždy nájdu dôvod, prečo akýkoľvek nezmyselný zákon dáva zmysel a prečo zaň musia bojovať.

Slováci sú blbí, preto potrebujeme reštriktívne zákony

Najčastejšia argumentácia, ktorú počúvam od inteligentných ľudí na obhajobu zavedenia uvedených reštriktívnych zákonov (napríklad špehovacej legislatívy umožňujúcej prístup k polohe obyvateľstva bez súdneho príkazu, zákaz predaja respirátorov atď) je, že ľudia na Slovensku sú blbí a preto potrebujeme reštriktívne zákony. Obvykle to dostávam ako automatickú odpoveď, keď začnem popisovať situáciu v Južnej Kórey, Švédsku alebo v Švajčiarsku (a toto sa netýka len súčasnej situácie, ale prakticky čohokoľvek — napríklad v Švajčiarsku v referendách hlasujú bežne o výške daní, Slováci sú “ale príliš blbí” a preto majú túto možnosť rovno zakázanú v Ústave — viď článok 93).

Problém je, že keď “blbosť Slovákov” budeme riešiť reštriktívnymi zákonmi a opatreniami, tak nikdy nezačnú byť viac inteligentní a hlavne viac zodpovední. Nikdy sa neposunú na úroveň Švajčiarska, kde v referende si sem tam dobrovoľne odhlasujú aj zvýšenie daní (tým nechcem samozrejme tvrdiť, že vyššie dane sú lepšie ako nižšie).

Reakcia formou reštriktívnych zákonov kvôli tomu, že obyvateľstvo je “blbé” má jeden veľmi vážny negatívny efekt. A to sa volá “collateral damage”, čo znamená, že veľké množstvo nevinných ľudí vďaka tomu bude trpieť alebo bude kriminalizovaných.

Napríklad teraz, keby som na Slovensku začal predávať anonymné SIM karty, lebo si reálne myslím, že to zvyšuje súkromie občanov, ktoré je špeciálne v časoch novej špehovacej legislatívy reálne ohrozené alebo kvalitné respirátory, lebo si reálne myslím, že je ohrozené zdravie rizikovej skupiny obyvateľstva, tak ma rovno budú kriminalizovať (v lepšom prípade penalizovať).

Je to podľa Vás správne?

Ak odpoviete na túto otázku “Ale taký je teraz zákon!”, tak ste sa práve zaradili do kategórie splyňovačov.

Splyňovači v radoch polície

Policajti, colníci či vojaci kvôli tomu, že nasledujú “primárne zákony” (a bohužiaľ často jedno aké), tak najčastejšie podliehajú pri zmene systému, režimu, či veľkej kríze názorom splyňovačov. Sú to často poslušní vynucovatelia akýchkoľvek nových zákonov v prvej línii. Kvôli častej absencii ich vnútornej sebareflexie a morálky, ktorá je nad zákon, ich vnútorne nerešpektujem (aj keď navonok musím, lebo “ma zastrelia”). Tomuto fenoménu som sa v minulosti venoval v mojich článkoch “Binárne vnímanie etiky” a “Korene mojej policajne fóbie”.

Policajní splyňovači obzvlášť v dnešnej ťažkej dobe sa “prebúdzajú” a sršia hyperaktivitou. Nižšie uvedené špehovacie video získané dronami polície z Derbyshire poukazuje na “nezodpovedných občanov”, ktorí si dovolili ísť sami na prechádzku do prírody! Už nikto nerieši to, že tam išli sami, že s nikým neinteragovali a nikoho neohrozovali. Ani to, že samotní lekári hovoria o tom, že osamotené prechádzky v prírode sú aj teraz dôležité pre zdravie.

Tí istí splyňovači, ktorí ešte pred pár mesiacmi vám ako moslimskej žene zakazovali a znemožňovali zahalenie tváre (buď búrkou alebo hidžabom), tak teraz sú schopní vás dokopať za to, že si ju nezahalujete rúškom.

Chápem, že rúško je v dnešnej dobe veľmi dôležité (ja osobné nosím FFP3 respirátory s rúškom), ale fyzicky útočiť na tých, ktorí ich nemajú, je skutočne prejavom necivilizovanosti.

Nezávisle od toho, či reakcia Pardubickej polície bola alebo nebola v tomto videu primeraná (vyzerá, že ten muž je mentálne retardovaný), tak by som toto video na mieste polície určite nezverejnil pod názvom “ZÁKROK PROTI MUŽI BEZ ROUŠKY” (ale skôr ako “Zákrok proti agresívnemu opitému mužovi”). Inak to fakt evokuje, že keď nemáte rúško, tak vás čaká takéto policajné násilie.

Bez policajtov, ktorí vzorne nasledujú zákon a kriminalizujú všetkých neposlušných občanov, by sme ale súčasnú krízovú situáciu nedokázali vyriešiť!

Argumentoval by nejeden občan snažiaci sa postracionalizovať ich agresívne správanie.

To práveže nevieme. To si len myslíme. Možno sa viac osvedčí liberálnejší juhokórejský či švédsky model.

Pokým to ale nevieme, tak by sme mali mať neustále na zreteli obrovské množstvo nevinných obetí nových drastických zákonov, ktoré sme zaviedli a zavádzame.

Lebo sa ľahko môže stať, že naša pandemická kríza bude mať väčší “collateral damage” ako akákoľvek vojna s kobercovými náletmi.

A hlavne pozor na splyňovačov!

4,103 celkovo návštev, 2 návštev dnes