Menej štátu

Počuli ste už niekedy v televíznom spravodajstve prominentného politológa so stopercentnou istotou predikovať budúci vývoj aktuálnych udalostí? A hneď na druhý deň ste sa v rovnakých správach dozvedeli, že udalosti nakoniec prebehli presne tak ako pán predpovedal. Iba s opačným znamienkom. Zdá sa Vám, že Váš lekár lieči podľa jednoduchého algoritmu? Je mu zle, tak tri dni PN-ky a acylpyrín. Je mu veľmi zle, týždeň voľna a antibiotiká. Myslíte si, že šrotovanie starých, ale stále funkčných automobilov ľudstvo k prosperite neprivedie?

Ak máte pocit, že armáda preplatených expertov nedá na pálčivú otázku lepšiu odpoveď ako bežný človek z ulice, tak by ste si mali prečítať Čiernu labuť od Taleba. Bude sa Vám veľmi páčiť.

Taleb vysvetľuje čitateľom myšlienkovú schému expertov na základe príbehu labutí. Do roku 1697 bola celá ornitologická obec v Európe presvedčená, že labute sú iba biele. A do budúcnosti sa s inou farbou nerátalo. Až kým holandský moreplavec Willem de Vlamingh nedoniesol do Európy správu, že v Západnej Austrálií žije labuť čiernej farby. Predpokladám, že sa následne roztrhlo vrece s ornitologickými prácami, kde sa existencia čiernej labute označovala ako očakávaná a vyplývajúca z moderných poznatkov.

Fenomén udalosti, ktorú nikto na základe doterajšieho vývoja nedokáže predikovať, sa neobmedzuje iba na svet vodného vtáctva. Čierne labute sa objavia v každom obore ľudskej činnosti. Samotná existencia čiernych labutí ale nieje až tak prekvapivá. Zaujímavé je, ako ich ľudia opakovane ignorujú.

Pozrime sa na zopár labutích udalostí z nedávnej histórie.

Archetypom nepripravenosti na čiernu labuť je takzvaná Maginotova línia. Francúzsky generálny štáb ju začal stavať v 30-tych rokoch ako reakciu na Hitlerov mocenský nástup. Skúsenosť s prvou svetovou vojnou bola nasledujúca – dve armády zakopané v stovkách kilometroch zákopov mieria na seba puškami. Takáto situácia trvá roky bez výraznej zmeny. Francúzi preto vybudovali sústavu pevností a bunkrov po celej východnej hranici s Nemeckom. V každom bunkri boli asi aj sušiaky na čižmy, lebo večne mokrá obuv spôsobovala vojakom v prvej svetovej vojne enormné problémy.

Kombinácia novej nemeckej stratégie – Blitzkrieg – a fenomén tanku nakoniec koncepciu Maginotovej línie roztrhali na márne kúsky. Nemci sa k nej cez Belgicko a Luxembursko dostali za par dní. Odzadu.

Verziu Maginotovej línie môžeme nájsť aj v iných oboroch ľudskej činnosti. Jednu takúto bariéru, ktorá nás má ochrániť pred včerajšími prehrami si momentálne staviame v bankovníctve.

V časopise .týžden bol minulý rok rozhovor so slovenským ekonómom Ľubošom Pástorom, pôsobiacim na Chicagskej univerzite. Na tému predchádzania bankovým krízam poznamenal preto treba bankové regulácie. Podľa mňa si vlády vybrali správne … pozmeňujú pravidlá tak, aby sa to (rozumej bankový kolaps) už nezopakovalo. Že pripravenosť na doteraz známe biele labute je zoči voči neočakávanej čiernej labuti zbytočná, sa museli francúzski generáli trpko presvedčiť na vlastnej koži. Rovnaká lekcia čaká asi aj na ekonómov.

Ale nemusíme chodiť do Francúzska alebo USA. Notorických ignorantov čiernych labutí máme na rodnej hrudi dostatok. Edo Chmelár je v tejto disciplíne majster.

Prednedávnom komentoval súboj o prezidentský palác. Podľa Chmelára si mal Fico Kisku natrieť na chlieb. Čo sa týka priamych volieb prezidenta, na Slovensku už poznáme jednu bielu labuť. Tou je svojho času liberálna kandidátka opozície Iveta Radičová. Pred piatimi rokmi bojovala s národným socialistom Ivanom Gašparovičom. Do druhého kola postúpila biela labuť nádejne, so zdolateľným odstupom za Gašparovičom. Situácia v navlas rovnaká ako tento rok. Gašparovič ale dokázal zmobilizovať voličov a presvedčivo vyhral. Samotný autor tohto textu by pod vlyvom bielej labute na Kisku pred druhým kolom nevsadil ani halier. Našťastie nemám toľko intelektuálneho sebavedomia, aby som svoje predpovede písal na papier. Žarty si zo mňa potom robili iba kolegovia v práci (na rozdiel od Eda).

Nassim Nicholas Taleb sa narodil v Libanone v tamojšej kresťanskej komunite. Študoval na Sorbonne(!). Dlhý čas sa venoval ochrane investorov pred trhovým rizikom. Pravdepodobnosťou, náhodilosťou a neistotou sa zaoberá celú svoju kariéru.

Prečo sa takzvaný experti neustále mýlia, keď svoje teórie stavajú na minulosti a pri tom úplne ignorujú náhodilosť? Túto otázku si Taleb kladie v knihe viackrát. Vysvetľuje si to existenciou dvoch paralelných svetov a ich nesprávnou kombináciou.

Existuje takzvané Priemerovo. Svet, ktorý sa dá popísať Gaussovou krivkou. Dobrým príkladom je ľudská výška. Nájdeme jedincov, ktorý merajú tesne nad dva metre. Existujú aj ľudia menší ako meter. Ale pravdepodobnosť výskytu desaťmetrového človeka je nulová.

Naopak, keď sledujeme napríklad príjmy obyvateľstva, situácia je výrazne odlišná. Existujú mediánové hodnoty okolo ktorých sa zdržuje väčšina populácie. Výskyt miliardových príjmov, ale výrazne mení pravdepodobnostnú krivku. A existencia trilionárov sa nedá v budúcnosti vylúčiť rovnako, ako narodenie dvadsaťmetrového človeka. Tento svet nazval Taleb Extrémov.

Ako to súvisí s čiernymi labuťami? Nasadzovanie Gaussoveho rozdelenia z priemerova na javy z extrémova je intelektuálnou obsesiou.

Že svet ekonomických a politických javov je extrémov ako hrom je jasné každému. Modelovať takéto javy pomocou matematických pravidiel je odsúdené na neúspech. Ekonómia, politológia (Taleb spomína aj medicínu) nikdy nebudú exaktné vedy s algoritmickými riešeniami problémov. Chvíľu sa možno zdá, že sme pochopili ako trh (spoločnosť, ľudské telo) funguje. Ale to je iba spokojnosť klientov Bernieho Madoffa, ktorí si čítajú vo výpisoch zo svojho investičného účtu o bielych labutiach. Na horizonte už vidieť rozmazanú škvrnu práve prilietajúcej čiernej labute, ktorá roztrhá našu intelektuálnu namyslenosť na franforce.

Talebova kniha je pohladením pre každého, kto má v sebe zdravú dávku skepticizmu k ľudskému poznaniu. V mnohých vedných oboroch sme bohužiaľ stále na úrovni indiánskeho šamana, ktorý sa snaží hrou na bubienok privolať stádo bizónov. A keď niekto spochybňuje kauzalitu medzi bubnovaním a príchodom bizónov, stane sa terčom posmechu a ťukania na čelo. Taleb si od svojich akademických kolegov užil svoje.

PS: Pred nedávnom soudruzi z NDR vyrátali, že v Európe chýba 9 miliárd včiel (!). Situácia nastala kvôli tomu, že sme chceli vysádzaním repky olejnatej ochladiť zemeguľu. Čínski experti už začali opeľovať kvety ručne.

11,081 celkovo návštev, 2 návštev dnes