Murray Rothbard – Man, Economy and State (Zásady ekonómie)

Neexistuje veľa kníh, ktoré by sa dali označiť za neoddeliteľnú súčasť kánonu liberálnej teórie. Ak chcete pochopiť, čo to je klasický liberalizmus, mali by ste prečítať (alebo aspoň byť oboznámení s ich obsahom) zopár kníh. Pri ponore do klasického liberalizmu či libertarianizmu vám v knižnici určite nesmú chýbať Dve pojednania o vláde od Johna Locka a Bohatstvo národov od Adama Smitha. Z Rakúskej ekonomickej školy sú zase povinným čítaním diela: Human Action od Ludwiga von Misesa (alternatívou by mohlo byť dielo Liberalizmus od toho istého autora), Cesta do otroctva od F.A. Hayeka a Zásady ekonómie od Murrayho Rothbarda. V dnešnej recenzii si predstavíme práve posledné zmienené dielo.

Kniha „Man, economy and state“, v českom preklade Zásady ekonómie je najlepším pokračovaním a dôsledným dopracovaním myšlienok prezentovaných už skôr, v Misesovom diele Human Action. Český názov tohto diela (Zásady ekonómie) sa inšpiroval dlhou tradíciou Rakúskej ekonomickej školy, ktorú do dokonalosti doviedol práve Murray Rothbard. Dielo nadväzuje okrem Misesa aj na prvé dielo Rakúskej ekonomickej školy – Mengerove „Princípy ekonómie“, ktoré začali tradíciu Rakúskej ekonómie a názvom ktorej sa českí prekladatelia nechali inšpirovať, čo kvitujeme s veľkým povďakom.

Misesova „Human action“ je výborné ekonomické dielo, ale jeho filozofický presah z neho robí skôr filozofickú klasiku a naopak Hayekova „Cesta do otroctva“ je skôr prorockým varovaním pred hrôzami socializmu. „Zásady ekonómie“ sú, na rozdiel od dvoch vyššie zmienených diel, sústredené iba na rozvíjanie čistej ekonomickej teórie. Táto kniha je tým najlepším úvodom do teórie kapitalizmu (trhového hospodárstva) a liberálnej ekonómie. Individualizmus, vytvárajúci bohatstvo a lepší svet pre všetkých, a kooperácia na základe slobodnej vôle prestáva byť objektom viery, ale argumentácia v tejto knihe vás nenechá na pochybách o úžasnom prínose slobody pre blahobyt ľudstva. Fundovaná ekonomická analýza a racionalita argumentov musí silne zapôsobiť na predsudky čitateľa.

Rothbard vo svojich „Zásadách“ postupuje systematicky, za pomoci apriórne-deduktívnej metódy pred vašimi očami rozvíja skutočne nespochybniteľnú teóriu ľudského konania. Jeho kritický, ale konštruktívny prístup, ktorý nikdy neopomenie vyvrátiť alternatívne teórie (keynesiánske či marxistické), akokoľvek nepríjemná či logická sa ich argumentácia môže zdať. Táto kniha sa nebojí názorov protistrán a silou logického argumentu, za pomoci rozumu ich ničí. Práve táto črta Rothbardovho diela ma primäla k silnému obdivu voči tomuto autorovi. Jeho neotrasiteľná viera v hľadanie pravdy je elektrizujúca a porovnateľná jedine s Kantovou Kritikou čistého rozumu. Bohužiaľ, porovnateľná je s Kritikou aj svojou náročnosťou, takže ak očakávate ventilátor pri otáčaní strán, musím vás vyviesť z omylu – čítať to je niekedy „fest makačka“. Myslím, že dočítať ju bez #finallydone na Twitteri a selfie s knihou na Facebooku jednoducho nejde.

Výklad Rothbard začína vysvetlením základných pojmov, ktoré sú esenciálne pre správne pochopenie teórií Rakúskej školy. Jeho rozbory pojmov konajúceho človeka, prostriedkov a cieľov, výmeny a času vás uvedú do základných pojmov. Následne plynule prechádza k skúmaniu priamej výmeny a ekonomických vzťahoch, ktoré pri barteri vznikajú. Logicky po výklade o priamej výmene nasleduje rozprava o nepriamej výmene. Rothbard podrobne a zrozumiteľne vysvetľuje pôvod peňazí a spôsoby ich použitia.

V knihe je jasne vysvetlený cenový mechanizmus a spôsob, akým sa vytvárajú ceny na nenarušovanom – voľnom trhu. Spolu s Rothbardom prechádzame všetkými štádiami výroby, od štruktúry výroby, cez úrokovú mieru až k úlohe riskujúceho podnikateľa v trhovej ekonomike.

Úplne nový je Rothbardov prínos k teórii monopolov. Nikto z predchádzajúcich ekonómov nedokázal dostatočne vysvetliť koncept monopolov a ich vznik na voľnom trhu. Svedčí o tom aj zmätená Misesova argumentácia o monopoloch, ktorú práve Rothbard upravil a dal jej jasné základy – monopoly môžu vzniknúť a udržať sa iba na základe privilégia garantovaného vládou. Jednoduché a zároveň také geniálne! Práve v kapitole o monopolnej konkurencii je artikulovaná, teraz už tak typická, nechuť „Rakúšanov“ voči patentom. V misesovskom duchu tu Rothbard vysvetľuje, prečo sú minimálne mzdy zlé, a že vždy vedú k tvorbe inštitucionálnej nezamestnanosti. Takže, keď budete počuť nabudúce ľavičiara kričať o vykorisťovaní pracujúcej triedy, odkážte ho na obrovskú nezamestnanosť na Slovensku, spôsobenú presne tými istými vládnymi zásahmi do trhu práce, ktoré podrobne popisuje Rothbard.

Keďže peniaze sú krvou ekonomiky, Rothbard neopomína ani monetárnu teóriu. Nadväzuje na Misesa, ktorý včlenil monetárnu ekonómiu do všeobecného celku ľudského konania. Pri kúpnej sile peňazí Rothbard vysvetľuje dopyt a ponuku po peniazoch a vyvracia mnohé, často veľmi rozšírené, omyly dneška. Už v tejto kapitole nenápadne naznačí úlohu peňazí pri tvorbe hospodárskych cyklov, takže čítajte zvlášť pozorne!

Posledná kapitola, a čo si budeme klamať, kapitola, kvôli ktorej sa táto dlhočizná kniha preslávila a kvôli ktorej ju väčšina čitateľov začala čítať, sa venuje ekonómii násilných zásahov do trhu. Rothbardov ďalší originálny prínos je v jeho typológii intervencií a ich rozdelení na autistickú, binárnu a triangulárnu intervenciu. Pri fundovanej analýze binárnej intervencie sa zameriava na skúmanie pokusov o správnej veľkosti a forme zdaňovania a ukazuje nám, na mnohých príkladoch, ako zdanenie iba odčerpáva zdroje z ich efektívnejšieho použitia na voľnom trhu a dáva vláde prakticky neobmedzenú moc plytvať so vzácnymi zdrojmi. Ukazuje aké nezmyslené sú regulácie, excesívne zdanenie, dotácie a transferové platby a úplne ničí mýtus „verejného vlastníctva“, čím opäť obhájil úlohu súkromného vlastníctva pri odstraňovaní pociťovanej nespokojnosti konajúcimi ľuďmi.

Záverom vysvetľuje pôvod a príčiny hospodárskych kríz a kreditných cyklov, odhaľuje vládu ako strojcu hospodárskych cyklov a ukazuje nám nutné dôsledky vládnych intervencií do ekonomiky – inflácia a dezintegrácia spoločnosti.

Man, economy and state (česky „Zásady ekonómie“) sú najpodarenejšou ekonomickou knihou, pojednávajúcou o princípoch fungovania trhového hospodárstva a spoločnosti vôbec. Kniha je vhodná pre všetkých, tak to mal Murray v pláne, pre začínajúceho laika, tak aj pre profesora ekonómie. Ak chcete pochopiť zásady ekonomickej vedy a spoznať najlepšiu obhajobu individualizmu z ekonomickej stránky a zažiť kritické zmýšľanie na tej najvyššej úrovni, je Murray Rothbard pre vás ako stvorený!

3,781 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

13 odpovedí

  1. Avatar
    apríl 03, 2015

    Je zaujimave , ze cim viac ide neoliberalny kapitalizmus ala Tatcherova-Hayek do 3,14-ce, tym viac sa objavuje roznych kecalov, ktori pripominaju adamitov v Tabore.

    Thumb up 3 Thumb down 8

    Odpovedať

  2. Avatar
    apríl 03, 2015

    Táto recenzia ma presvedčila, že si to chcem prečítať. Vďaka! 🙂

    Thumb up 7 Thumb down 3

    Odpovedať

  3. Avatar
    apríl 04, 2015

    Teória vždy bola pekná . Ale dnes je PLNO dôkazov verejne prístupných.
    Súkromný FED tlačí „nekryté“ peniaze v usa a koľko desaťročí sa mu darilo tajiť že je súkromným ?
    Za najľavicovejších sa vyhlasujú najbohatší…
    Všetko čo sa deje okolo nás ukazuje že moc, peniaze to je v prvom rade korupcia a ohlupovanie občanov.
    Tí čo najviac vykrikujú o „obrovskej príjmovej nerovnosti“ svojimi činmi presne tú nerovnosť zvyšujú
    tak, že zadlžujú najchudobnejších..
    Najväčším problémom a nielen na slovensku je „nevzdelanosť“ a neochota zmeniť to!
    Skúste sa vo svojom okolí porozprávať o ekonomike , o tom ako to všetko funguje….
    Potom zažijete nečakané…

    Thumb up 1 Thumb down 3

    Odpovedať

    • Avatar
      apríl 05, 2015

      FED nie je sukromny.

      Thumb up 0 Thumb down 3

      Odpovedať

      • Avatar
        apríl 05, 2015

        Dlhé desaťročia sa darilo „tajiť“ že FED je súkromný podnik.
        Fed tvorí 12 regionálnych súkromných bánk pôsobiacich na vymedzenom území (district): Boston, New York, Philadelphia, Cleveland, Richmond, Atlanta, Chicago, St. Louis, Minneapolis, Kansas City, Dallas a San Francisco. V čele Fedu je sedemčlenná Rada guvernérov (Board of Governers), ktorá schvaľuje zmeny v diskontných sadzbách a požiadavkách na rezervy a riadi regulačné operácie. Jej členov vymenúva prezident so súhlasom Senátu na 14 rokov. Predsedu Rady potvrdzuje prezident na štvorročné obdobie.

        Thumb up 2 Thumb down 0

        Odpovedať

        • Avatar
          apríl 06, 2015

          Fed sídli v sukromných budovach, riadia ho „sukromné“ osoby. Ale je napriek tomu štátny, pretože plne podlieha štátnym orgánom, personálne je menovaný štátom a jeho „zisky“ nie su prevoditelné na sukromé osoby.

          Aj Fico a Kiska sú „SÚKROMNÍCI“ , a slovensko nie je kvôli tomu sukromné.
          Slovensko je SÚKROMNÉ iba vdaka tomu, že štátne orgány pracuju V PROSPECH sukromných osôb.
          V tomto zmysle je sukromný akýkolvek štát so skorumpovanou vládou.

          Thumb up 3 Thumb down 2

          Odpovedať

          • Avatar
            apríl 06, 2015

            Opísal som PRESNE ako to s FEDom je.
            Ak je tam niečo nepresné BOLO by vhodné napísať čo.
            Ak ho tvoria „Súkromné regionálne banky“ je to súkromná firma.
            Táto súkromná firma (vlastníctvo súkromných bánk) má veľa štátnych zákaziek a žije z toho. Preto tam štát (usa) nominujú svojich zástupcov.
            Ako popísal som.
            Neviem čo je na mojom popise nejasné???
            Prečítam si iný = presnejší a správnejší OPIS (definíciu) KTO a AKO vlastní FED !!!

            Thumb up 3 Thumb down 0

        • Avatar
          apríl 06, 2015

          Fed je technicky „soukromý“ ve smyslu, že není součástí rozpočtu federální vlády. Kritici tvrdí, že je to soukromá banka vlastněná bankéři. Ale pokládají špatnou otázku, když se ptají: „Kdo vlastní Fed?“ Správná otázka je, kdo vlastní „je“, protože vlastnictví se týká těch dvanácti oblastních bank, ne Fedu jako celku. Každá z těchto oblastních bank je „vlastněná“ bankami, které podnikají v její oblasti. Toto vlastnictví ale není jako vlastnění akcií Applu. Ten podíl, který má každá banka, nemůže být prodán a poskytuje pouze omezenou množinu rozhodovacích práv. Dokonce i úrok, který byoblastní banky vydělaly na vlastnictví vládních dluhopisů, se vrací ministerstvu financí, takže to asi neprospívá Fedu nebo těm bankéřům, kteří ho údajně vlastní.

          Oblastní banky rozhodně nejsou soukromé ve smyslu, v jakém je soukromý Apple, Ford nebo i malý lokální podnik. Kromě toho, že podíly nelze prodávat, je tu ta samozřejmější připomínka, že celý systém byl vytvořen Kongresem, který mu také přidělil spoustu privilegií včetně monopolu na tisk peněz. Říkat Fedu „soukromá banka“ je pravda jenom ve velmi omezeném smyslu těch slov a kritika založená na tomto tvrzení je výjimečně zavádějící a vysoce neinformovaná.

          http://www.nechtenasbyt.cz/skutecna-historie-fedu-proc-nebyl-potreba-zazrak-nebo-konspirace-aby-vznikl/

          Thumb up 2 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            apríl 07, 2015

            FED vlastnia súkromníci. Poznáme vlastníctvo štátne a súkromné.
            FED nevlastní štát…
            Všetky ostatné „reči“ nie sú podstatné.
            Napísal som „súkromný FED“ a tak vznikla táto polemika.
            Žiadny argument že FED vlastní usa vláda, štát nie sú.
            Preto len zopakujem FED je vo vlastníctve súkromnom…

            Thumb up 2 Thumb down 0

    • Avatar
      apríl 06, 2015

      „Úplne nový je Rothbardov prínos k teórii monopolov. Nikto z predchádzajúcich ekonómov nedokázal dostatočne vysvetliť koncept monopolov a ich vznik na voľnom trhu. Svedčí o tom aj zmätená Misesova argumentácia o monopoloch, ktorú práve Rothbard upravil a dal jej jasné základy – monopoly môžu vzniknúť a udržať sa iba na základe privilégia garantovaného vládou.“

      Thumb up 2 Thumb down 2

      Odpovedať

  4. Avatar
    apríl 07, 2015

    Ján Zvolen :
    píšeš :
    „Opísal som PRESNE ako to s FEDom je.
    Ak je tam niečo nepresné BOLO by vhodné napísať čo.
    Ak ho tvoria “Súkromné regionálne banky” je to súkromná firma.
    Táto súkromná firma (vlastníctvo súkromných bánk) má veľa štátnych zákaziek a žije z toho. Preto tam štát (usa) nominujú svojich zástupcov.“

    – popísal si to správne. Ale z toho popisu NEVYPLÍVA ten dôsledok, že to je sukromna firma.
    citát :
    „Ak ho tvoria “Súkromné regionálne banky” je to súkromná firma.“
    Ak slovenský PARLAMENT tvorí 150 SÚKROMNÝCH osôb, tiež z toho nevyplíva, že parlament je sukromný. Priznávam, že tí poslanci si plnia hlavne vlastné vrecká, ale to je iná téma.

    Thumb up 1 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      apríl 07, 2015

      Darilo sa skoro 90 rokov tajiť aj samotných USA že FED je súkromná firma.
      Ja to nehodnotím, neriešim IBA konštatujem.
      Vlastnícka štruktúra, právomoci štátu a delegovanie zástupcov je jasná a už „VEREJNE“ známa.
      Neviem prečo by som mal diskutovať o fakte
      že ak FED vlastnia súkromné banky či je štátny ???

      Vo svojom príspevku som napísal, „súkromný FED“…neviem ako PRAVDA môže vyrušiť ???

      Thumb up 1 Thumb down 0

      Odpovedať

    • Avatar
      apríl 07, 2015

      KtosiIný
      Ak parlament tvorí 150 poslancov je to štátna firma ?
      To som ja nikdy netvrdil.
      Je to obchodná firma vládnej väčšiny…
      Takže aké štátne ???
      ..
      Táto www, ako aj príspevok je o vplyve ekonomiky na fungovanie štátu.
      Ale keby nebolo „pokriveného štátu“ = volenými zástupcami občanov
      ktorí nezastupujú tých čo ich ZVOLILI ale konajú všetko pre tých čo ich sponzorujú nebolo by o čom…

      Riešime ekonomickú teóriu?
      ale nie slovenskú prax
      kde vláda cez štátny rozpočet
      dáva PRIVILÉGIÁ
      a tým kazí „rovnakú príležitosť“ na trhu
      teda štát nedáva „ústavnú rovnosť“
      ale korupčnú a inú nerovnosť
      a voliči sa hádajú… a hádajú..
      a zostanú im len dlhy a dlhy ich deťom vnukom pravnukom….

      Thumb up 0 Thumb down 2

      Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*