Momentky z, ehm, z EHMK2013

Megalomanské, trápne, provincionálne, predražené, populistické, amatérske. Tak nejako charakterizujú dianie okolo projektu Európskej únie - EHMK Košice 2013 jeho kritici. Preto im je dobré odpovedať protiútokom či už vo forme oficiálnych vyhlásení organizátorov, magistrátu, článkami v známych alebo menej známych médiách, platenými diskutérmi či úprimnými a zanietenými nadšencami.

Na úroveň novozavedenej kultúry sa treba pozerať pozitívne a zbytočne neupozorňovať napríklad na toto:

Výtlky na cestách nie sú výnimkou nikde. V Košiciach dostali cesty okrem výkyvov počasia výrazne zabrať zvýšeným pohybom ťažkých mechanizmov práve z dôvodu výstavby objektov EHMK2013. Neporušený  asfalt, kubíky betónu i častokrát až nebezpečne šmykľavá dlažba sa nachádzajú v „revitalizovaných“ parkoch, na cesty financie nezvýšili. Fotiť aj omnoho väčšie a hlbšie diery je možné hocikde v meste, od okrajových sídlisk až po epicentrum Košíc.

Prípadne na toto:

Špinavé a chátrajúce budovy tiež nie sú výnimkou v žiadnom meste Slovenska. Do obrazu EHMK takáto fotka nezapadá, ale ak to pôjde so šafárením magistrátu tak ako doteraz, takýchto zákutí bude stále viac.

Alebo hoci na toto:

Daň za psa mesto vyrubilo na 40€ za rok. Spravidla jej platiči exkrementy po svojich psoch poctivo zbierajú a odhadzujú do určených nádob. Ale na ich odvoz sa občas zabúda. Bude toto realita zadĺžených Koších v blízkej budúcnosti?

Niekto môže namietať, ako tie fotky súvisia s Európskym hlavným mestom kultúry. Nuž, nepatrím k tým, ktorí za kultúru považujú len to, čo im nariadi strana, vláda, magistrát, či mocná EÚ. Kultúra v mojom ponímaní je oveľa širší pojem. Poďme sa však radšej pozrieť na projekty, ktoré sú oficiálnou súčasťou celého tohto cirkusu.

Najviac peňazí pochopiteľne ide na investičné projekty. Sú to sumy, ktoré nemôžu nechať chladným žiadneho zodpovedného človeka. Platíme ich my, platiť ich budú naše deti a možno aj ich deti. Krátkozrakosť typu „zaplatí to Únia“ je síce rozšírená, ale všetko nás napokon dobehne. Keď som sa pred časom začala zaujímať o podrobnosti okolo EHMK, na moje štyri oficiálne otázky som dostala dve (a pol) oficiálne odpovede. Predovšetkým ma zaujímal najväčší (cca 20 miliónov bez DPH) projekt KULTURPARK. V uzavretej zmluve sa spomína termín dokončenia vrátane odovzdania najneskôr 31.12.2012. Keď bol termín už pri začiatku realizácie nespokojnými občanmi označený ako nereálny, dostalo sa im odpovede, že nie sú odborníci, v stavebníctve sa nevyznajú a všetko bude splnené tak, ako je dohodnuté. K dnešnému dňu nie je na stránke „transparentného“ mesta zverejnený žiadny dodatok k zmluve s generálnym dodávateľom. Na informačnej tabuli stavby je však už dátum dokončenia mierne modifikovaný.

Ukončenie výstavby: 31.12.2013. Rok sem, rok tam. Hlavne, že na Silvestra bude veselo. Čulý ruch je predzvesťou splnenia upraveného termínu.

Na rekonštrukcii sa evidentne pracuje.

Uvidíme, aké bude ďalšie tempo výstavby a čo prebehne skôr. Či slávnostne otvorenie kompletne dokončeného areálu, alebo pojednávanie krajského súdu z dôvodu žaloby za neposkytnutie informácií o podrobnostiach tejto stavby. Naozaj ťažko odhadnúť. Aj keď je ešte jedna okolnosť, ktorá našepkáva, že sa na stavbe bude intenzívne makať. Totiž v jej tesnej blízkosti, priam v okrajovej časti areálu vyrastá súkromný projekt s poetickým názvom Šafránová záhrada.

Sľubované budúce lukratívne bývanie v srdci mesta. Bezprostredne za novostavbou v pozadí rozostavané schátralé objekty projektu KULTURPARK. Ale po dokončení by mali byť okolie aj výhľad diametrálne odlišné. 

Patrilo by sa, aby majitelia týchto luxusných apartmánov prišli bývať do prostredia nezaťaženého zvýšeným hlukom, prašnosťou s nedokončenými prístupovými cestami.

Zdá sa to, alebo tieto dve rôzne investičné akcie dvoch rôznych investorov nie sú od seba oddelené?

Zanechajme Kulturpark a poďme sa pozrieť na inú, mediálne ešte možno známejšiu stavbu, ktorá má zaručiť, že Košice budú kultúrnou Mekkou Slovenska aj priľahlých gubernií. Preto aj zodpovedajúci svetový názov. KUNSTHALLE.

 Niekdajšia Mestská plaváreň, nepochybne architektonický skvost, sa prezlieka do novej podoby. 

Budova roky chátrala, teraz sa má vynoviť a účelov, na ktoré sa vraj bude môcť využívať, je veľa. Samozrejme, kultúra bude na prvom mieste. Teda predpokladajme, že aspoň prvých päť rokov. Taká je totiž podmienka, aby mesto nemuselo peniaze za celý projekt vrátiť. No a po piatich rokoch sa pôvodne na kultúru určené objekty môžu využívať hocijako.

Akoby bola už jedna časť stavby vynovená a dokončená. Alebo že by to nebola súčasť projektu?

Pekná, v celoštátnej architektonickej súťaži ocenená stavba v bezprostrednej blízkosti budúcej Kunsthalle je obývaná a to nie hocikým. Síce ide oficiálne o nebytový objekt, niekoľko nielen košických prominentov tam však aj s rodinami už býva. Z jednej strany Kunsthalle, z inej tiež pri príležitosti EHMK aj motorovými pílami, bagrami a cisternami s betónom zrevitalizovaný Mestský park. Stavba je súkromná a stojí na súkromnom pozemku, čo mne ako zástancovi menej štátu a slobody jednotlivca nedáva žiadnu príčinu na rozčuľovanie sa a odsudzovanie skutočného využitia jej priestorov.

Zaujímavý je však spôsob, ako sa pôvodne mestský pozemok dostal do súkromných rúk. „Pozemok susediaci s Mestským parkom získal v čase, keď bol primátorom terajší župan Zdenko Trebuľa. Spolu s inými mestskými nehnuteľnosťami bol založený v Prvej komunálnej banke, od nej ho D. Mach kúpil. Tak Košice riešili dlhy z éry Rudolfa Schustera.“

Po zoznámení sa s tou skutočnosťou sa natíska otázka, ako asi bude mesto riešiť prípadné enormné zadlžovanie sa spôsobené aj projektom EHMK. Už teraz financie chýbajú. Ak sa „podarí“ porušiť niektoré podmienky, ktorých dodržanie vyžaduje únia a mesto bude musieť financie vrátiť, máme tu sekeru ešte väčšiu, ako nechal Schuster. Kto to zaplatí? Občania Košíc, celého Slovenska alebo sa budú dlhy riešiť zakladaním a neskorším odpredajom či dražbami mestského majetku súkromníkom? Aj toho majetku, ktorý sa teraz tak veľkolepo rekonštruuje a je v tesnej blízkosti súkromných objektov, za ktorými  stoja mená z vrcholových podnikateľských a politických kruhov?

Budúcnosť ukáže, ako to celé dopadne a naznačí, čo všetko a dokedy budú občania tolerovať politikom, ktorých si zvolili. A to nie len v Košiciach. Možno aj vďaka tomuto projektu pochopia, že je lepšie právomoci a prostriedky politikom zverené do ich rúk obmedzovať a nie naopak. Toto všeobecné poznanie by bolo najhodnotnejším a najužitočnejším prínosom ku skultúrneniu národa. Uvidíme.