Žijeme v dobe spoločenskej akceptácie systému prevrátených morálnych hodnôt, zákonitostí trhu a spravodlivosti. Žijeme v dobe, kde určitá skupina ľudí môže dlhodobo a beztrestne páchať obludné zlo a žiť si pri tom na vysokej nohe, zatiaľ čo človek pracujúci poctivo vo fabrike, ktorý nikomu nič zlé nespravil, ide do basy za kus trávy vo vrecku.
Sme naučení, že slovo kriminálnik dnes znamená to, keď niekto porušuje zákony. Porušovanie zákonov považujeme za porušovanie morálky a naopak dodržiavanie zákonov, za dodržiavanie morálnych hodnôt. Predstava o tzv. „slušnom občanovi dodržiavajúceho zákony“ („law-abiding citizen“) sa udomácnila v našich mysliach natoľko, že je považovaná doslova za nespochybniteľnú dogmu.
Mier je vojna. Sloboda je otroctvo. Nevedomosť je sila.
Pritom všade kde sa pozrieme, vieme identifikovať jasné rozpory tohto presvedčenia. Všade, kde sa pozrieme, vieme aj sami jasne identifikovať, že ak je niečo zákonné, neznamená to hneď aj to, že to musí byť správne. A naopak, ak je niečo nezákonné, nemusí to byť hneď nemorálne (alebo kriminálne v tom pravom slova zmysle).
Ako do očí bijúci a verejnosťou nespochybniteľný príklad, sa nám dnes jasne ponúka v podobe zdieračského EÚ mechanizmu – Eurovalu. Že solidarita? To nemyslíte vážne! Politici obrátili morálku o 180 stupňov a zlegalizovali kriminálnu činnosť v podobe frakčného bankovníctva. Privilegovali určitú skupinu ľudí, ktorí mohli a stále môžu dlhé roky beztrestne parazitovať na takomto systéme rozdávaním „ne-hodnôt“.
Bankári (dnes zaužívanejšie skôr „banksteri“) si spolu s politikmi založili výhodný biznis mafiánskeho typu najhrubšieho zrna. Za tieto nehodnoty si nakupovali obrovské budovy, platili si miliónové odmeny, korumpovali politikov a nakupovali si lojalitu u ľudí. Výhodný biznis sa pomaly končí, no dokým je ešte ten posledný človek v tejto krajine ochotný až do úmoru makať na týchto parazitov, tak sa na tom ešte dlho nič nezmení.
Príčinu dnešného stavu najlepšie vystihuje výrok Juraja Karpiša: „Banky a štát sú v jednej posteli.“
„Dnes“ nastal deň zúčtovania. Ne-hodnoty musí niekto zaplatiť. Niekto (bežný pracujúci človek), musí zaplatiť jachty a obrovské budovy bankárom a politikom, ktoré boli zaplatené ne-hodnotami. Niekto musí zaplatiť štedré dôchodky v Grécku a hypotéky v Španielsku. Obrovský mafiánsky biznis narástol do nevídaných rozmerov a nechcú sa ho zbaviť ako bankári, tak ani politici, ktorí by riskovali svoje teplé miestečká a pravidelný prísun čerstvých špinavých peňazí.
Hospodárske ukazovatele v krajinách PIIGS hovoria jasnými číslami, akým smerom sa to celé bude uberať. Ak politik vytvorí systém, aby na ňom s bankármi parazitoval, nemôžeme očakávať od tej istej špinavej mašinérie, že situáciu vyrieši. Ľudia budú čím ďalej tým viac nútení platiť zo svojej aktuálnej produkcie vyššie a vyššie výpalné (dane) a pomaly budú prichádzať aj o svoje úspory.
Ľudia si musia uvedomiť, že výmena figúrok nikdy postačovať nebude. Musia si uvedomiť, že v zdravej spoločnosti musia platiť morálne princípy. Ak je niečo kriminálne, zákon to nemôže zmeniť na legálne. Ak je niečo morálne, zákon to nemôže zmeniť na nelegálne.
Dnešní bankári by mali sedieť v chládku a nie v luxusných jachtách. No pred nimi tam určite patria politici, ktorí legalizovali kriminálny čin a umožnili tak vytvorenie a nárast tohto mechanizmu do obludných rozmerov.
16,115 celkovo návštev, 1 návštev dnes
Uff,…. ten článok je napísaný tak dobre, ako by som ho napísal ja osobne.
Len jednu, ale dosť závažnú pripomienku mám :
Všetko, čo politici robia, robia s vedomým, a so suhlasom nášho pospolitého ludu. Možno to robia priamo na základe požiadaviek ludu. Na základe požiadaviek VOLIČOV.
Taký EuroVal – typický príklad : SaS, aby zabránili eurovalu, pripustili aj pád vlády. Chvályhodné.
A potom prídu voľby, a naši milí spoluobčania, voliči, dali veľkú väčšinu hlasov vo volbach práve tým eurovalovým stranám. A ešte najviac priamo smerákom. Ako nazvať takéto rozhodnutia voličov ??? Masochizmus ??? Tatálna strata pudu sebazáchovy ?
Voliči sú celí natešení, ako vláda zdaní tie hnusné banky. Volič nevie, že každá korunka v zaplatených daniach je z penazí, ktoré banky vytiahnu od ludí. Volič nevie – zrejme – vôbec nič. Chce iba ISTOTY. Rany istoty. Dostane ich.
qed :
„A violent overthrow.“
– hehee, ZVRHNÚŤ – a KOHO ? Chceš zvrhnuť VäČŠINU tohto národa ?
To bude dosť probém.
No teda ! Toto malo byť reakciou za príspevkom qed-a .
No a mali dat hlasy Gorile Spirkovi ci Kocnerovi. Dumaj tavarisc.
libertarian
poopravil by som vetu
„Všetko, čo politici robia, robia s vedomým, a so suhlasom nášho pospolitého ludu. “
politici to robia lebo LUD ( volici ) to tak chce. Volici a nielne na Slovensku chcu aby sa staty zadkzovali. Chcu aby stat minal a pri tom sluboval ako volicom bude robit dobre. Ostanu sluby a dlhy.
Tied lhy treba platat = poziciavat si.
Pozicaju si od??? bank. + dalsich investorov.
Kto to splati? Volici a ich potomkovia.
Vsetci sa tvaria, ze nemaku ziadnu zodpovednost. Ale tie „pozicky“ chcu ti co ich pozicali naspat.
Ako z toho? infromovat a vzdelavat volicov?
Naco? Na Slovensku sa volici riadia pocitmi a nie rozumom.
Ved sa hovori:
Kde konci zdravy sedliacky rozum zacina politika…
Ja by som iba vymenil slova ne/legalne za ne/legitimne v predposlednom odstavci. Zakon to totiz praveze na ne/legalne zmenit moze (bohuzial)
Ano dobry clanok. Co teda Martin Bulák navrhuje ? 🙂
A violent overthrow.
ach násilie radsej nie, to je sport pre „lud“, prosim iny navrh.
To teda určite nie. Aspoň nie z mojej strany. 🙂
Nasilie je celkom egitimne, ak je to obrana proti okradaniu . V tomto pripade však nevidím problém s legitimitou, ale s realnym prevedením. Ak väčšina spoločnosti podporuje a schvaluje parazitizmus, veľa sa s tým nedá robiť. Iba ak zdupkať. Ale KDE ??!
Je legitímne, no ak existuje alternatíva, tak je lepšie použiť nenásilnú alternatívu. A tou je neplatenie daní. Čistý pasivný odpor.
Pekná rada.
Len mi poraď, ako v obchode nazaplatiť DPH. A ako v zamestnaní zabraniť zamestnavatelovi, aby odviedol za mna dane a odvody.
mojou radou je zaplatiť tie dane. začať tvoriť úspory niekoľko mesiacov, možno rok. potom nakúpiť potraviny a oblečenie a následne už potom nič nakupovať a spustiť ostrí generálny štrajk. netreba ísť ani na námestia, len zostať doma, ísť do parkov, kecať so susedmi, priateľmi a vytrvat. žiadne násilie.
Este dodám, že ghandi to dokázal. dal dokopy 200 miliónov ľudí. Je to možné uskutočniť. lenže nesmieme mať strach zo slobody a zo zodpovednosti za svoje jednanie, za svoj život.
Otázka stojí skôr takto – čo je jednoduchšie a akceptovateľnejšie. Nezaplatiť výpalné, alebo ísť zavraždiť toho kto ťa „vypaluje“?
alebo presvedcit vypalnika ze ak znizi vypalne zarobi viac. 🙂
Ak myslíš len ako v tejto oblasti, tak trhové bankovníctvo.
Povedzme, ze sa zhodneme na tom co hovori „reformna vlada“, ale to je „iba“ ciel. Mas predstavu o tom ako sa tam dostat?
Ten vysmiaty maoista na fotke je fakt dobry 🙂
To je skutocne „elita“ europy. Vsetkeho schopni najomni gauneri. S objednavkou, podpisanou vacsinou obyvatelstva. To bude ina katarzia, ked to raz praskne.
preto treba zacat ludom vysvetlovat ze demokracia je omyl lebo produkuje politikov a ti su zavisli na vlastnikoch kapitalu..cize je jedno ci tam bude miklos alebo fico ale bo sulik…
Frakcne bankovnictvo je v pohode, ved vzniklo prirodzene, sutazou medzi bankami na volnom trhu. Co navrhuje „menejstatu“? Dalsiu statnu regulaciu bank? Statny zakaz frakneho bankovnictva? Lebo tak mi to vyznelo.
Máš pravdu, je to „v pohode“, pokiaľ poskytovateľ znáša následky. Teda má biznis (banku) a ide do rizika. Neviem čo navrhuje menej štátu, no ja totálnu dereguláciu, teda trhové bankovníctvo, konkurenciu. Tam už je v podstate jedno, kto ako bude fungovať, lebo každý na svoje chyby doplatí.
To znie dobre a niekedy to tak aj fungovalo. Ja by som sa pod to podpisal.
Lenze kvoli „bank runom“ sa zaviedli centralne banky a vseliake regulacie bankoveho sektora. Asi to teda v tej dobe brali ako vazny problem.
Alex :
„Lenze kvoli “bank runom” sa zaviedli centralne banky“
– A ako dôsledok činnosti centralnych bank sa vytvoril pád celej meny , hyperinflácia, a „run“ na menu. Fajn riešenie. Gratulujem ti k tvojim vedomostiam.
Nemusíš mi ďakovať za školenie. Píšem to hlavne preto, aby si nazavádzal ostatných.
Dakujem za gratulaciu, lebo to, co som napisal, bolo spravne : “Lenze kvoli “bank runom” sa zaviedli centralne banky” spravne? ano a dalej som to nerozoberal, lebo som myslel, ze je kazdemu jasne, ze centralne banky maju aj nevyhody a su to tie, ktore si spomenul.
Nedakujem za skolenie, ale dakujem ti, ze si doplnil nieco, co som predpokladal, ze je kazdemu na tychto srankach jasne.
Zdá sa , že to frakčne bankovníctvo BUDE PROBLÉM :
http://freeglobe.parlamentnilisty.cz/Articles/2239-az-se-o-financnim-kolapsu-dozvite-ve-zpravach-uz-bude-pozde.aspx
frakcne bankovnictvo vzniklo na volnom trhu. tymto by si teda priznaval, ze volny trh vytvoril problem, ktory nejakov vyssou autoritou riesit. Stat a jeho zakazy a regulacie? Tak gratulujem v miernom posune smerom k socializmu libertarian.
Precitaj si, co pisal Martin Bulak.
„Martin Bulák 17.10.2012 o 17:12 #
Máš pravdu, je to “v pohode”, pokiaľ poskytovateľ znáša následky. Teda má biznis (banku) a ide do rizika. Neviem čo navrhuje menej štátu, no ja totálnu dereguláciu, teda trhové bankovníctvo, konkurenciu. Tam už je v podstate jedno, kto ako bude fungovať, lebo každý na svoje chyby doplatí.“
je to tak, ked chceme byt liberalni, tak bohuzial, kazdy si musi sledovat komu da svoje peniaze. Alebo nech si niekoho najma, kto mu to odsleduje. Alebo nech sa riadi nejakym ratingom. To nie je problem frakcneho bankovnictva ani statu. Je to problem kazdeho jedneho cloveka, ze co urobi so svojimi peniazmi. Nikto ta nenuti ich pchat do banky a nikto nenuti firmy sa uverovat a robit factoring.
CB ako take nie su prave trznym produktom 🙁 Na druhu stranu, toto je davna historia a uz je to asi jedno…
Co sa tyka FRB a nuteneho obehu, tak suhlasim. Pride mi, ze sa robi somar z komara:
– mozeme vlastnit cudzie meny – ano
– mozeme mat ucty v cudzine – ano
– mozeme volne menit menu – ano
– mozeme mat zmluvy v cudzich menach – ano
– mozeme fixovat kontrakty inak ako nasou menou – ano
To, ze de jure musime prijat platbu v „nasej“ mene, asi nenesie v sebe nejaky extra naklad, ked obratom ruky mozeme tieto peniaze hned „vymenit“. Moj nazor
„Tam už je v podstate jedno, kto ako bude fungovať, lebo každý na svoje chyby doplatí.“
Co by zabranilo bohatym ludom (ktori by tym padom ovladali svojim majetkom banky, firmy, alebo aj napriklad tie sukromne bezpecnostne sluzby, ktore tu neustale spominate) v tom, aby dosledky svojich chyb jednoducho preniesli na ludi menej majetnych? Ak skrachuje sukromna banka, ako chces zabezpecit aby boli peniaze vyplatene vsetkym vkladatelom a nie len bohatym kamosom majitela? Ake nastroje na dosiahnutie svojich prav by mali v rukach bezni vkladatelia?
on nemusi nijako zabezpecit, vkladatelia si zabezpecia sami ako najlepsie vedia.
A ako?
co ja viem ako? Ja to vediet nemusim tak ako to nemusi vediet martin bulak a ani ty.
Samozrejme mozme teraz polemizovat nad tym ako by to slo ale nie je nasa (pisem za navrhovatelov free bankingu) povinnost vediet ako by sa ludia proti tomu chranili, to by som potreboval krystalovu gulu.
Moj nazor je ze zodpovedni ludia by ocenili hlavne tradiciu banky, jej historiu a samozrejme transparentnost. Ale ci by to tak v reali naozaj bolo ti fakt povedat neviem.
a tu to je. Malicki chudobni takmer bezmocni vkladatelia to zabezpecili cez to , ze zvolili politikov, ktori su za vacsi stat a regulacie.
Igi :
„Ak skrachuje sukromna banka, ako chces zabezpecit aby …… “
– ale, ale … a prečo chceš nasilu zachranovať ostatných ??? Alebo chceš vytvoriť nejaký EUROVAL na ich odškodnenie ? Euroval z penazí iných ludí, ktorí si dokážu chraniť svoj majetok ? Fica na nich !!! Ten všetko zariadi.
Ja nechcem nikoho „zachranovat“. Ja sa pytam, ake konkretne nastroje budu mat chudobnejsi ludia v Bulakovom slobodnom systeme k dispozicii na ochranu pred tym, aby si z nich bohatsi spoluobcania nespravili feudalnych nevolnikov, to je snad uplne legitimna otazka.
Chudobnejší ludia nemusia držať peniaze v banke. Takže sa nemusia bat krachu banky.
Ja považujem za najnebezpečnejší krach meny – postihne aj peniaze uložene pod vankušom.
„Chudobnejší ludia nemusia držať peniaze v banke.“
Pre zamestnavatelov (majitelov firiem) je velmi jednoduche rozhodnut sa, ze vyplaty budu poukazovat LEN na ucty v bankach a nie v hotovosti. A vo volnom trhu by to tak aj urobili, kedze by tym maximalizovali svoj prospech, rovnako ako prospech majitelov bank. A co v takej situacii?
Martin,
citat: „Neviem čo navrhuje menej štátu, no ja totálnu dereguláciu, teda trhové bankovníctvo, konkurenciu. Tam už je v podstate jedno, kto ako bude fungovať, lebo každý na svoje chyby doplatí.“
Nie je to celkom tak. Peniaze su typickym prikladom sietoveho efektu, ak sa na nich nieco do****, tak to postihne aj tych ludi, ktori v priamom kauzalnom vztahu so zdrojom problemu nie su. Preto argumentuje hlavny prud rakusanov (Rothbard, Hoppe, Salerno, Block, De Soto atd), ze je treba zabranit vplyvu bankovnictva na mnozstvo penazi. Az donedavna sa javilo, ze jedinou moznostou, ako to dosiahnut, je pravna reforma (zakaz FRB). Odkedy sa objavil Bitcoin, je zrejme, ze existuje aj iny mechanizmus: penazna baza s velmi nizkymi transakcnymi nakladmi.
Odpoved je, myslim si, ze tu: http://www.youtube.com/watch?v=jhUwf6zk1b8 Treba si pozriet cast o bankach (treba hladat). Podstatne je, ze regulacia zo strany statu nemoze fungovat, pretoze „stat a banky su v jednej posteli“. To je ako dat vrahovi moznost vymerat si dlzku trestu…
Dovolim si malu poznamku. Frakcne bankovnictvo sice sposobuje ekonomicke problemy (napr. ekonomicke cykly), je aj pravdou, ze je privilegovanou cinnostou (banky ho maju dovolene prevadzkovat, bezni ludia nie), nie je vsak porusenim prav. Frakcne bankovnictvo je v podstate kopirovanim: vytvarani statkov, ktore su v kauzalnom vztahu s originalom a trhom akceptovane ako (skoro) dokonala nahrada. Ale kopirovanie prava autora neporusuje, podobne ako vytvaranie nekrytych kopii penazi neporusuje prava vlastnika penaznej bazy.
Dovodom problemov sposobenych frakcnym bankovnictvom nie je ani tak frakcne bankovnictvo same, ale jeho vplyv na mnozstvo penazi. A vplyv frakcneho bankovnictva na mnozstvo penazi je len ciastocne dosledok statnych zasahov. Hlavnym dovodom su transakcne naklady. Ludia akceptuju bankami vyrobene penazne nahrady namiesto penaznej bazy, lebo takto znizuju svoje transakcne naklady.
Ked si to uvedomime, logicky z toho vyplyva aj riesenie: penazna baza s velmi nizkymi transakcnymi nakladmi. Ak su tieto dostatocne nizke, produkty vytvorene bankami nebudu trhovymi aktermi akceptovane ako nahrada penazi, penazna mena bude totozna s penaznou bazou, a bude uplne jedno ci frakcne bankovnictvo bude alebo nebude existovat.
Empirickym prikladom, ze take nieco je mozne, je Bitcoin. Bitcoin zaroven splna aj dalsie parametre „dobrych“ penazi: ponuka je neelasticka a dobre predvidatelna, produkcia nepotrebuje pravne privilegia a je vykonavana v konkurencii (tympadom hranicne produkcne naklady sa blizia trhovej cene).
„Frakcne bankovnictvo je v podstate kopirovanim: vytvarani statkov, ktore su v kauzalnom vztahu s originalom a trhom akceptovane ako (skoro) dokonala nahrada.“ – No ak by to takto bolo, tak by to asi nebol problém a banková kríza by dnes neexistovala. Zaujímavé je aj tvrdenie „akceptované trhom“, lebo to čo tu dnes máme je skôr prispôsobenie sa trhu tomu, čo je posväzené zákonom. Čistá konkurencia teda nemá šancu na takomto trhu vzniknúť, resp. úspešne konkurovať.
Kopirovanie ako take sice nesposobuje makroekonomicke problemy, zvysuje vsak ponuku. Zvysovanie ponuky produktov je skoro vzdy dobre. V pripade penazi vsak elasticka ponuka sposobuje problemy kvoli specifickej funkcii penazi.
Je sice pravda, ze zakon ma na substitucny efekt vplyv, podla mna vsak je tento oponentami statnych penazi zvelicovany. Vacisnou pouzivanie inych penazi zakazany nie je, to je skor specifikum uzavretych trhov (napr. v komunizme). Pouzivanie je „len“ do istej miery penalizovane (napr. zakonmi o uctovnictve), a privilegovane (banky mozu vytvarat nove peniaze, normalni ludia nie).
Frakcne bankovnictvo existovalo aj v casoch, ked zakonne platidlo nebolo a banky nemali pravne privilegia. Okrem toho existuje aj v medzinarodnom obchode, kde zakonne platidlo vynucovane nie je.
Problém je v tom, že tvoríš hodnoty z ničoho. Rozdávaš nekryté peniaze. Ako som spomínal, kľudne to môže niekto robiť aj na voľnom trhu – no je to de facto kriminálna činnosť. Teda ten kto to robí, tak musí v konečnom dôsledku počítať s tým, že skončí na šibenici.
Kriminalna cinoost je, ked tvrdis, ze peniaze lezia u teba v banke na policke a nikto na ne nemoze siahnut – ze su ako auto na parkovisku. Dovolim si „expertny odhad“, ze minimalne na tychto strankach a v diskusii kazdy jeden vie, ze banka peniaze dalej poziciava, a ze s nimi podnika.
Tomas Lengyel :
“ kazdy jeden vie, že banka peniaze dalej poziciava, a ze s nimi podnika.“
– Ale toto predsa nie je kritizovaná emisia nekrytych penazí . Banka, samozrejme, môže požičať vklady v nej uložené. Ale nemala by požičať 10-nasobok toho, ako su vklady v nej. Emisia DLHU je falšovanie penazí.
Ak sa dohodneme, ze ti dam tisicku na vianoce, ktoru reaz este nemam. Spiseme na to smenku. Ty nechces cakat do vianoc a smenku predas. Prave sme vyrobili peniaze z nicoho. Teda v momente podpisu smenky.
Zmenka je „zmenka“, a je to na nej jasne napisané. Peniaze emitovane bankou su formalne nerozoznatelne od inych penazí.
Za zmenku ručí jej emitent. Za peniaze emitovane bankou ručí ……. ? Asi všetci občania.
Je trapne diskutovať taketo jednoznačne veci.
To tu ideme diskutovať ako negramotní ?
Emitentom zmeniek, ktore prave pouzivame je ECB. Preco ma tnetankuje je v nejakom z mojich komentarov tu
Tomáš :
„Emitentom zmeniek, ktore prave pouzivame je ECB“
– práve že nie. Iba zlomok z eur vyšlo z ECB. Väčšina je emitovaných komerčnými bankami. A z tohto vyplýva časť problémov.
Pripušťam, že keby ich nesmeli emitovať kom.banky, tak by ich vychrlila ECB, a moc by sa to nezmenilo.
Porovnavat vydanie zmenky s emisiou penazi v ECB je dost trufale a podla mna pramenia z nedostatocneho pochopenia cyklu vzniku dlhu a nepochopitelneho velebenia monopolu centralnej banky:
1. zmenkovy dlznik musi dlznu sumu splatit – a plati za nou peniazmi, ktore zarobi, teda prispeje svojou pracou ci kapitalom do vymeny, cim rastie bohatstvo na oboch stranach (dlznik pouzije pozicku a veritel dostane urok). Cim ale prispieva centralna banka? Nic nevyrobi a este dostane urok. Nie je to nic ine ako institucia na falsovanie penazi. Okrem toho vdaka centralnej banke klesaju uroky, co poskodzuje sporitelov. Centralna banka umoznuje, ze peniaze stracaju hlavny znak – vzacnost, to je (bola?) jedna zo zakladnych vlastnostni penazi!
2. Ak zmenkovy dlznik nevyplati zmenku, tak nastava bankrot. Moze centralna banka skrachovat? Nemoze. Preco? Pretoze stare zmenky pokryje novymi zmenkami, je to perpetum mobile na dlh. Ved toto je dovod, preco su zadlzene vsetky staty, ktore maju centralne banky – stat je hlavny nakupca dlhu (zmeniek), pretoze nema rozpoctove obmedzenie tak postavene, ako sukromne subjekty. Okrem toho, sucasna politika v EU je postavena na popierani bankrotu – potvrdzuje sa presne to, co som spominal vyssie.
Uz ta to tankuje?
Nic noveho si mi nepovedal, takze ma to netankuje o nic viac ako predtym.
Ano, saskovanie s urokovou mierou je poriadny zasah do cien, ale:
– svajciarsky frank nema nuteny obeh
– niektore krajiny dolarizovali dobrovolne menu este pred tym nez bola dolarizovana de jure.
– prerozdelovanie skrz CB je menej bolestive a menej skodlive ako cez statny rozpocet
Libertarian,
v inom komentare som poskytol link ukazujuci, ze to, co vydavali banky, malo aj v minulosti, pred centralnymi bankami, specificku formulaciu.
To, ze ludia akcetpuju financne produkty vyrobene bankami ako ekvivalentne s peniazmi je dosledok toho, ze tieto produkty maju nizsie transakcne naklady. Nie je v tom nijaky podvod (napr. s nazvom), je to jednoducho dosledok empirickych vlastnosi roznych statkov. Podobne ako ked uzivatel akceptuje piratsku kopiu ako ekvivalent originalu, ani v tom nie je nijaky podvod.
Existuju dokonca aj formy penazi, ktore rezervu nemaju vobec (t.j. rezerva nie je len frakcna, nie je vobec), su to napriklad rozne „komplementarne meny“, komunitny kredit atd. Najvacsim prikladom je WIR, http://en.wikipedia.org/wiki/WIR . Nie je sice rozsireny natolko ako ine formy svajciarskeho franku, ale uz dosiahol stav, kde sa neda z hladiska ekonomickej teorie ignorovat. Podla klasifikacie uvedenej v Misesovom Theory of Money and Credit, Appendix B: http://www.econlib.org/library/Mises/AppBgraph.gif WIR nema klasifikaciu, napriek tomu ze z empirickeho hladiska existuje uz skoro 80 rokov a je formou penazi.
Peter :
„To, ze ludia akcetpuju financne produkty vyrobene bankami ako ekvivalentne s peniazmi je dosledok toho, ze tieto produkty maju nizsie transakcne naklady“
– hm…. nechapem. Mne pošle zamestnavateľ mzdu na učet, a ja absolutne neviem rozlišiť, či tie peniaze su z ECB, alebo z VUB. A keby som to aj rozlíšil, prd by mi to bolo platné.
——-
„. Nie je v tom nijaky podvod (napr. s nazvom), je to jednoducho dosledok empirickych vlastnosi roznych statkov.“
– Nie ??? Ak ti dá svoj „dlžobný úpis“ ECB-čka , teda ti dá eurobankovku, alebo ti , alternatívne, dá svoj DLŽOBNÝ ÚPIS tvoj nezamestnaný sused , tak to nerozlišuješ ???
Penazna baza eura je momentalne:
– hotovost (mince a bankovky)
– ucty, ktore maju komercne banky v ECB
Hotovost je produkovana monopolne na zaklade privilegia, a ma vysoke transakcne naklady. Ucet v ECB mozes mat len ked si banka (t.j. tiez privilegium), ked si normalny clovek tak nie.
Pri zlate je penaznou bazou zlato.
Kedze hotovost ma vysoke transakcne naklady, existuje dopyt po inych formach penazi. Ci je produkcia inej formy penazi povolena len na zaklade privilegia, alebo ci je vydana na zaklade plnych rezerv ma sice nejaky nenulovy vplyv na rozhodovanie, ale skoro nikdy nie je hlavnym dovodom. Aj keby vyroba foriem penazi nevyzadovala privilegia, aj tak by ludia dobrovolne akceptovali ako platidlo nezavisle od rezervy, keby transakcne naklady znizovali dostatocne. Ako som uz povedal, WIR je velmi dobrym prikladom, lebo nie je vyrabany na zaklade privilegia, ani nie je statnym platidlom, a napriek tomu existuje bez rezerv.
George Selgin napriklad tvrdi, ze ked bol run na banky, tak ludia, potom ako vybrali vklady, ich zvycajne hned ulozili do druhej banky a nenechali si hotovost u seba. Toto spravanie je kozistentne s mojim argumentom, ze je dopyt po formach penazi s nizsimi transakcnymi nakladmi (aj ked Selgin s mojim vysvetlenim nesuhlasi).
Bankovy ucet, ktory pouzivas, nie je penaznou bazou, nezavisle od toho, aky penazny system mame. Nie je penaznou bazou ani pri fiat peniazoch ani pri zlate. Kvoli tomu, ze tento financny produkt (bankovy ucet) ma nizsie transakcne naklady ako hotovost (napriklad mozes pouzivat na platenie bankomatovu kartu, robit prevody online atd), existuje po nich dopyt ako metode platby. Ak je dopyt (t.j. likvidita) dostatocne vysoky, tak sa tento financny produkt stane formou penazi.
Zmenka, ktoru vystavi tvoj sused, transakcne naklady neznizuje, takze nie je dovod, aby ju trh akceptoval ako formu penazi. Ale keby tvoj sused bol napriklad velmi bohaty s konexiami na politikov, mohol by hypoteticky zalobovat aby nemusel splnat regulaciu, objednat pocitace v datovom centre a ponuknut digitalnu zmenku ktora sa da jednoducho a lacno transferovat medzi ludmi. Takato by uz transakcne naklady znizovala a hypoteticky by sa mohla stat formou penazi.
Ak su vsak transakcne naklady penaznej bazy dostatocne nizke (napr. Bitcoin), tak je tazsie vyvynut take financne produkty, ktore ich znizuju. V extremnom pripade su pri baze take nizke, ze ich financne produkty znizit nedokazu vobec. Potom dopyt po financnych produktoch ako prostriedkoch vymeny existovat nebude, a nestanu sa formami penazi, budu len formou investicie.
Je to mozno trocha abstraktne, ale predstav si taky penazny system, pri ktorom ked budes chciet participovat na lubovolnej financnej transakcii (elektronicky prevod, vyplata, …), nebudes potrebovat mediatora (napr. banku). Co sa potom stane? Financne produkty vytvorene bankami nebudu trhom akceptovane ako forma penazi.
Podniká, no nemala by, pokiaľ na to nemá povolenie od vlastníka. Banka by mala slúžiť len ako bezpečné úložisko statkov. Ľudia si predsa ukladali zlato do bánk v prvom rade preto, aby ho mali bezpečne uložené. Takto to malo aj zostať.
Nikto ti nebrani mat peniaze v banke v bezpecnostnej schranke. Ked otvaras v banke ucet, tak sa ti banka zavazuje, ze ti ma poziadanie vyda alebo prevedie urcite prostriedky (rovnako tak su tam aj obmedzenia, napr. ze par milionov v hotovosti nedostanes na poziadanie, ale ze to bude trvat).
Banka deklaruje to, ze kedykolvek prides, tak ti urcitu sumu da (ak nou disponujes na ucte). Ak toto nedodrzi, tak porusila zmluvu!
Vsak si skuste predstavir, co by sa stalo, keby expert na grafy povedal: Vcul sme zrusili zakon o povinnej akceptacii Eura! … Ja myslim, ze vobec nic
Vlastnicke pravo na hodnoty neexistuje (aspon podla rakusanov). Tvorenie „nekrytych“ penazi je kopirovanie a kopirovanie nikoho prava neporusuje. Vid aj na tejto webstranke je niekolko clankov o nezmyselnosti dusevneho vlastnictva.
Kriminalizovanie „falsovania“ penazi je tiez len statny vymysel. Na slobodnom trhu by takato cinnost bola dovolena. „Falsovanie“ je len taky retoricky trik, podobne ako „pirat“. Len keby si niekomu podstrcil kopiu namiesto originalu v rozpore so zmluvou, dopustil by si sa podvodu.
Obcas, ked chcem byt provokativny, tak oponujem, ze uzivatelia penazi si za stratu hodnot mozu sami, lebo akceptuju nekryte peniaze ako substituty skutocnych penazi. To je vsak trocha zvelicovanie, lebo je to dosledkom sietoveho efektu a transakcnych nakladov.
Ale existuje vlastníctvo na hmotné statky, ktoré si si aj do banky uložil v určitej podobe. Pôvodne môžeme hovoriť, že to bolo zlato. V prvom rade sa banka dopúšťa neoprávneného konania ak požičiava tretím osobám a nemá na to povolenie od vlastníkov tých hmotných statkov, ktorí si ich uložili do depozitu. „Čisté bankovníctvo“ by malo fungovať na poskytovaní úverov medzi tromi stranami, nie dvomi, tak ako je to teraz. V každom prípade ten kto si hmotný statok uloží, mal by mať nad ním plnú kontrolu. Banky tu fungujú ako výrobne na statky, no reálne ničím takým nie sú.
Ale to, co uvadzas (poziadavka vkladatelov na uchovanie depozitu v banke), nie je nevyhnutnou vlastnostou FRB. Je to len jednou z moznych implementacii. To, ze banky nemaju 100% krytie je vo vseobecnosti zname, ludia teda maju moznost odmietnut vlozit peniaze ak sa im to nepaci.
George Selgin napriklad tvrdi, ze vklady nikdy neboli dokladmi o ulozeni v banke, vid http://www.freebanking.org/2012/07/17/banknotes-are-not-and-have-never-pretended-to-be-warehouse-receipts/
Mne osobne je uplne jedno, co banka s mojimi vkladmi robi, kludne nech si s nimi vytiera zadok. Ja chcem digitalne, nie fyzicke peniaze, a nechcel by som ich ani keby sme mali penazny system zalozeny na zlate.
Peter :
“ Frakcne bankovnictvo je v podstate kopirovanim: vytvarani statkov, ktore su v kauzalnom vztahu s originalom a trhom akceptovane ako (skoro) dokonala nahrada. Ale kopirovanie prava autora neporusuje, podobne ako vytvaranie nekrytych kopii penazi neporusuje prava vlastnika penaznej bazy.“
– Nesuhlasím. Prijatelne by bolo iba to, keby banky nevytvárali PRESNÉ KOPIE penazí, ale keby emitovai vlastné DLHOPISY. A taktiež by muselo byť dovolené používať alternatívne peniaze. Frakcne bankovnictvo v kombinacii s monopolom meny je zločin.
„Dovodom problemov sposobenych frakcnym bankovnictvom nie je ani tak frakcne bankovnictvo same, ale jeho vplyv na mnozstvo penazi.“
– jeho vplyv na mnozstvo penazi je jeho ZÁKLADNU vlastnosťou. Jeho PRINCÍPOM. Takže to nemôžeš oddelovať.
“ A vplyv frakcneho bankovnictva na mnozstvo penazi je len ciastocne dosledok statnych zasahov. Hlavnym dovodom su transakcne naklady. Ludia akceptuju bankami vyrobene penazne nahrady namiesto penaznej bazy, lebo takto znizuju svoje transakcne naklady.“
Nemáš pravdu, lebo :
– Ludia akceptuju bankami vyrobene penazne nahrady , pretože tieto sa nedajú odlíšiť od „základných“ peňazí. A zákon dáva týmto NÁHRADÁM rovnaké atributy ako zakladnej mene.
– Ludia akceptuju bankami vyrobene penazne nahrady aj preto, lebo STAT svojim ZÁKONOM zakazuje alternatívne peniaze.
„Ked si to uvedomime, logicky z toho vyplyva aj riesenie: penazna baza s velmi nizkymi transakcnymi nakladmi. Ak su tieto dostatocne nizke, produkty vytvorene bankami nebudu trhovymi aktermi akceptovane ako nahrada penazi, penazna mena bude totozna s penaznou bazou, a bude uplne jedno ci frakcne bankovnictvo bude alebo nebude existovat.“
– STAT svojim ZÁKONOM zakazuje alternatívne peniaze. Takže tvoja úvaha je čiste akademická.
A nechápem celko dobre, čo znamená >
“ penazna baza s velmi nizkymi transakcnymi nakladmi.“
„Empirickym prikladom, ze take nieco je mozne, je Bitcoin. Bitcoin zaroven splna aj dalsie parametre “dobrych” penazi “
– mam silný dojem, že bitcoin je „nedovolený“ a iba tolerovaný, a STATy ho zatrhnú ihned, ako sa príliš rozšíri.
Ahoj libertarian,
tesi ma, ze stale aktivne prispievas do debat (ak si to ty z debat v pravom spektre, podla stylu pisania si to ty).
Ci je kopia „presna“ alebo nie urcuje uzivatel, nie vydavatel. Preco by mali byt banky zodpovedna za to, co robia ich uzivatelia?
Alternativne peniaze pouzivat dovolene v principe je, len je to penalizovane. Zakazane je to len v extremnych pripadoch (napr. komunizmus). Keby to dovolene nebolo, tak by z definicie nemohol existovat medzinarodny obchod (lebo tam aspon jedna strana musi pouzivat inu menu ako statnu). Nie je to teda celkom monopol, ista miera konkurencie dovolena je. Stat „len“ urcuje, ze on (a banky ktorym to dovoli) maju monopol na „jeho“ menu. Keby tento monopol neexistoval, tak by konkurencia produkovala peniaze dovtedy, kym by sa hranicne naklady na vyrobu dostali na uroven trhovej ceny penazi (t.j. hyperinflacia).
Vplyv FRB na penaznu menu nie je automaticky, je to dosledkom akceptacie tychto vytvorov ako substitutov za peniaze. Podrobnejsie napr. Rothbard – Austrian Definitions of Money Supply a Salerno – Money, Sound and Unsound (kapitola 3).
Aj ked zakon penazne formy vytvorene bankami privileguje, nie je to hlavnym dovodom ich akceptacie. Znova poukazujem na akceptaciu zahranicnych mien v medzinarodnom obchode.
Transakcne naklady zahrnaju aj zasahy statu do penazi. Peniaze, ktore tymto zasahom budu odolavat viac ako ine, maju teda komparativnu vyhodu.
Bitcoin sice zakazat mozne je, ale aky to bude mat efekt je druha vec. Drogy su tiez zakazane a aj tak ich mozes ziskat. Okrem odolnosti voci zasahom (vid predchadzajuci odstavec) je treba zohladnit aj elasticitu dopytu. Ludia budu vzdy chciet nejaky vymenny prostriedok. Ale stat chce regulovat vsetky vymenne prostriedky, nielen take, ktore mu „vadia“. Ak je nejaky odolnejsi voci zasahom, tak efekt regulacie ho ovplyvni disproporcionalne menej ako ine prostriedky.
Najviac verejne dostupnych udajov o sucasnom pravnom stave Bitcoinu je z Nemecka. Tam financny regulator klasifikuje Bitcoin ako platidlo, dovoluje jeho vyrobu a pouzitie ako platidlo bez obmedzenia, a vymenu bitcoinov za fiat peniaze reguluje podobne ako zmenarne.
Penazna baza s nizkymi transakcnymi nakladmi znamena, ze ked chces s niekym obchodovat, tak je to jednoduche spravit bez toho aby si musel pouzit formy penazi vytvorene bankami (resp. inymi privilegovanymi institutmi). Ked napriklad chces vymenit zlato za nejaky tovar alebo sluzbu, mozes to spravit len vtedy, ked ste fyzicky v kontakte a mate pri sebe vhodne denominacie, aby si mohol zaplatit presne. Ked chces platit niekomu v zahranici, mozes teoreticky poslat zlato postou, ale to je neprakticke a riskantne. Okrem toho treba overit, ze je to skutocne zlato a nema vovnutri tungsten. Toto zvysuje transakcne naklady a vytvara dopyt po inych formach penazi, ktore su jednoduchsie pouzit, napr. bankomatova karta alebo elektronicky prevod medzi ziro uctami.
Ked su vsak transakcne naklady bazy nizke, tak je dopyt po inych formach tiez nizsi. V extremnom pripade su transakcne naklady take nizke, ze dopyt po inych formach penazi neexistuje. Bitcoin je formo-invariantny, moze existovat v lubovolnom objekte schopnom uchovat 64 bajtov, a ma aj interny rychly kliringovy mechanizmus. Autenticitu overuje kryptografia. Ci to je dostatocne nizke je empiricka otazka, ale ma to k tomuto extremu blizsie ako peniaze na ktore sme zvyknuty.
nezostava mi nic ineho nez suhlasit
Ahoj, Peter.
Som to ja. A to naše Prave spektrum je tuším už celkom mrtve. Škoda.
Ale k teme :
Nie celkom rozumiem tvojim argumentom. Neviem, kedy popisuješ nejake fungovanie „absolutne“ , a kedy fungovanie v rámci zakonných pravidiel. Napríklad – platiť zlatom môžem kamaratovi alebo susede za zemiaky. Ale nemôžem ako podnikateľ fungovať inak, ako na štatnej mene.
A bitcoin – takisto.
Ahoj,
rad ta zase pocujem teda resp. citam.
Otazne je, co znamena „fungovat“. V sucasnosti ta stat skoro nikdy priamo nenuti prijimat statne platidlo, ani platit nim. Existuje par vynimiek, napriklad ak si banka, alebo ak platis statu (dane, odvody), v statnej mene musis viest aj uctovnictvo a pocitat podla toho zdanitelny zisk. Za istych okolnisti musis aj zamestnancom platit v statnej mene. To vytvara isty tlak, ale nie je absolutny. Povinnost pouzivat ju viacmenej nemas. Dokonca ani na sude, ked ti niekto dlzi, nie je sud povinny nakazat vyplatu v statnej mene. Podla mna (nevedecke anektody) su zasahy statu do platenia nepriamo umerne „zdraviu“ meny. Ak je vsetko v poriadku, mozes si obchodovat ako chces. Ak zacnu problemy, zacne sa stat starat do toho, ako zdanovat zahranicne prijmy, kolko penazi mozes previest cez hranice, akou ciastkou mozes platit v hostovosti, kde mozes mat otvoreny ucet, aky kurz mas pouzivat atd. V komunizme je to najprisnejsie (vid vekslaci v CSSR fungovali na ciernom trhu lebo „legalne“ trhy bud neboli alebo mali ojebovaci kurz). Momentalne je ten kolaps vidiet v Irane, Venezuele, Severnej Korei a nedavno v Zimbabwe. Banky sa tymto regulaciam zvycajne podriadia, lebo inac by ich stat znarodnil a mali by po vtakoch.
Existuje vsak podivny fenomen nazyvany sietovy efekt, pri peniazoch sa nazyva likvidita. Vdaka tomu su ludia silne motivovani pouzivat take platidlo, ake zvycajne pouzivaju ich obchodni partneri (t.j zvycajne statnu menu). Zvycajne je likvidita dominantnou pricinou volby toho ci ineho platidla, ale nie vzdy. Napriklad na hraniciach statu ludia pouzivaju menu druheho statu viac ako vo vnutrozemi, alebo ked lokalna mena prilis devalvuje, alebo ked je vymenny kurz silne ovplyvnovany statnymi zasahmi. Na rozhodovanie vplyva aj technologicky aspekt transakcnych nakladov, tento dominuje pri Bitcoine (nemusis platit banke poplatky, banka ti nemoze zmrazit Bitcoinovy ucet, atd).
Okrem toho veci, ktore nie su klasifikovane ako platidlo (napr. komodity ako zlato) podliehaju DPH, cim sa ich funkcia platidla stava z praktickeho hladiska nepouzitelnou. Myslim, ze zlato ma nejaku specialnu vynimku z DPH ale nie som si isty, ci sa vztahuje na platenie.
V zasade je vsak mozne pouzivat zahranicnu menu, a niektore ine platidla (aj ked to zatial vyjasnene nie je vo vsetkych krajinach, vyzera, ze na Bitcoin sa DPH nevztahuje). Povodne som si myslel, ze povinnost viest uctovnictvo v statnej mene zabranuje pouzivaniu cudzich mien, ktore sa neznehodnocuju (lebo tak zvysuje dane), ale robil som simulaciu uctovnictva pri takomto usporiadani a zrejme ten efekt nie je az taky problematicky (zavisi od pravidiel, ako sa zmeny kurzov zahranicnych mien zdanuju).
Dost sa tomu venujem, pisem o ekonomike Bitcoinu knihu, minuly mesiac som mal o tom prednasku na Bitcoinovej konferencii v Londyne.
“ Myslim, ze zlato ma nejaku specialnu vynimku z DPH ale nie som si isty, ci sa vztahuje na platenie.“
– URČITE sa neplati DPH pri kupe, predaji, zlata. Ale na 100 % som presvedčený, že nie je možne neplatiť DPH tak, že budeš viesť učtovnictvo v zlate. Alebo v lubovolnej inej mene.
Nie je iste možne platiť zlatom a zaučtovať zlato ako menu.
“ na Bitcoin sa DPH nevztahuje“
– tak toto nechapem. ANi si neviem predstaviť, že je možne v učtovnicve zaučtovať bitcoin.
V uctovnictve mozes mat kludne zahranicne meny. Zmeny kurzu sa zapisuju zvlast ako zisk/strata, vid http://www.ako-uctovat.sk/ucet.php?ucet_c=663&popis=Kurzove-zisky&i=299 . Ci si mozes viest zlato ako menu v uctovnictve, neviem.
Vynimky na zlato nejake su, ale nie su uplne, vid. http://europa.eu/legislation_summaries/taxation/l31012_cs.htm .
Ako zapisovat do uctovnictva Bitcoin je nevyjasnene. Situaciu v USA zmapovali Trace Mayer a Bill Rounds z howtovanish.com v ebooku o zdanovani Bitcoinu a navrhuju niekolko rieseni. V Europe je to komplikovanejsie, napr. DPH nie je vyjasnene (v USA vseobecna DPH neexistuje). Ak Bitcoin nepodlieha DPH tak sa podla mojho prieskuju zrejme ma uctovat podobne ako zahranicne meny.
to mate jedno – treba sa spytat kto v dnesnej osvietenej dobe vladne… lebo uz stari greci prisli na to ze demokracia s prilis sirokym volebnym pravom rychlo podlahne populistom co vedia dobre naslubovat a potom maju sklony k diktatorstvu (a to tam mali volebne pravo len obcania nie masa otrokov ktora dnes bohuzial volit moze) – a tak cez vyse tisicrocie monarchii sme sa prepracovali k systemu ktory sa da charakterizovat ako „demogarchia“: lud, demos, sice akoze moze volit ale kandidatov vybera a plati oligarchia (americania to uz maju zabehnute, v europe k tomu smerujeme)
Hmm… mám z toho článku taký rozpačitý pocit. Páči sa mi? Áno. Súhlasím s ním? Áno. Je dobre napísaný? Ako novinárčina áno. Ako vedecovina nie.
Prináša niečo nového? Nič. Niečo, čo by som ešte nevedel? Nič. Analýza? Žiadna. Len expozé súkromných postojov a subjektívnych preferencií. Ak by nebol napísaný, ani by som o nič neprišiel. Ak by som ho nebol čítal, tiež by som o nič neprišiel. Škoda písať také články.
Možno si len nečítal medzi riadkami. Ak by to bolo tak, ako tvrdíš – že by si všetci uvedomovali, že štát mení morálku legalizovaním zločinov, potom by sme tu asi nemali podstatnú časť tých problémov, ktoré dnes máme.
Medzi riadkami sa písalo v predošlom socíku. Teraz sa má písať na plnú hubu. Hlavne ak to má byť text, čo ide na verejnosť mimo nás, lebo my medzi sebou máme tendenciu sa navzájom potľapkávať, ak keď nie je za čo.
Veta „štát mení morálku legalizovaním zločinov“ mala byť poslednou vetou v texte, nie v diskusii.
Veď to tam je. 🙂 Jedine, ak by sme štát a politikov chápali ako nezávislé nesúvisiace jednotky.
Roman Kanala :
„Hmm… mám z toho článku taký rozpačitý pocit. Ako novinárčina áno. Ako vedecovina nie.
Prináša niečo nového? Nič. Niečo, čo by som ešte nevedel? Nič. Analýza? Žiadna. Len expozé súkromných postojov a subjektívnych preferencií. Ak by nebol napísaný, ani by som o nič neprišiel. Ak by som ho nebol čítal, tiež by som o nič neprišiel. Škoda písať také články.“
– Ale ved toto má byť novinárčina. Načo ti je nejaká „veda“ , ak ludia o nej nič nevedia. Tato spoločnosť nepotrebuje vedu, potrebuje zaviesť ZDRAVÝ ROZUM a slušné spoločenské vzťahy namiesto vzájomného vyžierania a priživníctva.
V oblasti spoločenských vzťahov už nič nové sa objaviť nedá, ani netreba. Treba iba presadiť tie správne a spravodlivé.
———-
“ Len expozé súkromných postojov a subjektívnych preferencií. “
– Vadí ti, že niekto preferuje spravodlivosť a morálku ? Alebo chceš, aby sa nejakou vedeckou analýzou zistilo, či je lepšia morálnosť alebo NEmorálnosť ???
Komunisti vedecky zistili, že kradnuť bohatým je SPRÁVNE. Tak prijmi ich vedu ! A nečítaj MENEJSTATU .
Autor objavil Ameriku. Koncentracia kapitalu = koncentracia moci. To je kapitalizmus.
Kapitalizmus je o produkovaní statkov a možnosti ponechania si ich a ich zveľaďovania. S mocou to nemá nič spoločné. Skutočnú koncentráciu moci tu vidíš dnes, keď sú ľudia nútení dávať cez polovicu z toho čo vyprodukujú jednej elitnej skupine parazitov, ktorá si za to môže slobodne nakupovať armádu a s tým ich terorizovať a zabíjať.
V kapitalizme, resp. vo voľnom trhu – ktorý si ty asi mal na mysli, by nič podobné neexistovalo, pretože akonáhle by bola subjektmi na trhu identifikovaná agresia jedným z účastníkov, tak ten by bol automaticky ignorovaný/vynechaný z výmeny, tým pádom by sa mu obmedzili zdroje.
Vo voľnom trhu teda niečo také bez akceptácie druhej strany výmeny (a tretích strán potenciálnej výmeny) nikdy nemôže vzniknúť.
Kapital nie je o pestovani krumply ci siti a predavani krpcov, statkov. Lord Dahrendorf, liberalny guru doporucoval Das Kapital na prestudovanie, dtto Szoros.
Definície môže mať každý vlastné, aj ja mám tú svoju, nech sa páči:
http://blogovisko.sk/takze-kapitalizmus-je-zly.html
nerád by som mal posledne slovo v tejto diskusii a preto dufam, ze niekto navrhne ako zo soc-kola von. 🙂
sorry to je ten zlozvyk, ze chcem od niekoho druheho riesenie mojej situácie. A co poviete na toto: Dávam 10% zlavu na svoje výrobky a sluzby tomu, kto podporí napr. „reformnú vládu“ :-), kto sa pridá?
Ako by si posudzoval ci naozaj podporil reformnu vladu a ma narok na zlavu? 😀 Ani meciara ani fica nikto nevolil, a kukaj ake percenta dosiahli.
Karol, narok na zlavu ma iba ten kto sa ku mne pridá – to znamená, ze sa predstaví menom a nieco ponukne pre ostatných. Ja vyrábam keramiku, asi dost nepotrebna vec, ale medzi vami su zivnostnici, ktori robia ine veci a cim viac ich bude tym bude „skupina“ pritazlivejsia.
Dva palce hore, je super ale teraz by sa mi/nám este zisiel nejaky reformny ekonom a IT clovek co by vedel naprogramovat malý portálik. Tak co, pridá sa niekto?:-)
A tu je jeden skvelý článok z klávesnice Martina Buláka. Poklona a kompliment.
Ľuboš Blaha: Za rovnou daňou mi ľúto nebude, no neviem povedať prečo
blogovisko.sk sobota 20. októbra 2012
http://blogovisko.sk/lubos-blaha-za-rovnou-danou-mi-luto-nebude-no-neviem-povedat-preco.html
Skvely pripada len tebe, lebo si beznadejne zamilovany do lieralizmu a kazdu vec, oznacenu takou nalepkou, zhltnes ako malinu.