Pamätám si to, ako keby to bolo dnes. Písal sa rok 2010 a o kreslo bratislavského primátora zvádzali boj dvaja kandidáti – Milan Ftáčnik a Magda Vášáryová. Jedna z debát sa odohrala Pod Lampou. Moderátor hodil do pléna neškodnú otázku. Čo podľa vás Bratislave najviac chýba? Z Magdy, ktorá doteraz len s neprítomnym úsmevom sekundovala svojmu oponentovi, z ničoho nič exaltovaným hlasom vyhŕklo: Bratislava nutne potrebuje kunsthále (je dôležité čítať tak, ako je napísané).
Keith Haring - The Tree of Life
Mňa neprestáva fascinovať tento paradox. Vždy, keď politik obhajuje vysoké zdanenie, tak sú to samé slobodné mamičky, mladí ľudia bez vzdelania a perspektívy, invalidi a dôchodcovia. A potom sa postaví kunsthále. Ihrisko pre ošálikovanú elitu s hrubými okuliarmi na nosoch a spraných rifliach za pár stovák eur (všetko značka Tommy Hilfiger).
A pritom by si fanúšikovia moderného umenia bez problémov prostredníctvom trhu jednu kunsthále postavili aj sami. Nieje neexistencia privátnej kunsthále nepriamym dôkazom, že na trhu chýba dostatočný dopyt, ktorý by podobnú inštitúciu zaplatil? Lebo ináč je to len príležitosť pre podnikavých umelcov. Tí sa ale do toho nehrnú, pretože tušia, že náklady by značne prevyšovali príjmy. Vulgo, nikto by do kunsthále nechodil.
Rovnakú dilemu riešia všetci, ktorí prepadli nejakému koníčku. Snažia sa zlákať nových ľudí, aby sa sféra ich záujmu rozvíjala. Umelci lákajú mladých do ateliérov, hokejisti by najradšej zaviedli povinné korčuľovanie na školách a filatelisti si zúfajú nad nedostatkom omladiny zohnutej s pinzetou v ruke nad albumom. Ale len málo z hobbistov má to privilégium, že dokáže prinútiť verejnosť, aby sa im na zabávu zložila. Námatkovo ma napádajú ešte športovci.
Môj svokor je nadšený záhradkár, člen spolku trenčianskych majstrov rýľu a motyky. Jeho kolegovia, rovnako ako umelci, majú svoje sny. Túžia po národnom záhradkárskom centre, kde by organizovali sympózia na tému dôležitosti dážďovky žíhanej pre jarnú cibuľku. Kam by sličné záhradníčky z celého sveta chodili prezentovať svoje čerstvo vypestované a pred prezentáciou dôkladne naolejované melóny. A každoročné odovzdávanie ceny Zlatý kaleráb, ktorá honoruje úspechy dosiahnuté na poli … proste na poli, by konferovala Adéla a zahral by Desmod s Rolincovou.
Trenčianski záhradkári si ale na rozdiel od umelcov financujú aktivity z vyzbieraného členského. A zbežný pohľad na bankový účet ich vráti naspäť do reality. Prostredníctvom neho im trh svojim ťažkopádnym spôsobom oznamuje, aký je asi vo svete záujem o elaboráty na tému dážďovky žíhanej.
To ale neznamená, že na svoj koníček rezignujú. Iba ho realizujú v rozumnom rozsahu. Prednášky sa konajú v prenajatých priestoroch. Zlatý kaleráb sa odovzdáva na pozemku pána Ráčeka, lebo ten má najparádnejší altánok v okolí. Namiesto Kuliho zahrá Drietomanka a odkonferuje pán domáci (na záver už slušne pod vplyvom).
Úplne rovnako by samozrejme mohli fungovať aj umelci. A mnohí tak aj fungujú. Existujú privátne galérie, divadlá, hudobné kluby a ateliéry, kde sa prezentuje súčasné umenie (také menšie kunsthálky). A bolo by ich jednoznačne viac, keby im zákazníkov neodoberala štátna kultúra. Každý, kto tvorí kvôli pretlaku vnútornej kreativity a inšpirácie – a skutočne kvalitné diela vznikajú iba takýmto spôsobom – maľuje, muzicíruje, alebo píše aj bez potreby škrtiť verejné fondy.
Keith Haring - The Tree of Monkeys
Spomínaní športovci sú rovnaká skupina nadšencov, ktorá má tiež šťastie a jej infraštruktúru financujeme všetci. Umelci samozrejme športovými fanúšikmi pohŕdajú. Ich koníček, na rozdiel od toho svojho, nepovažujú za dostatočne salonfähig. A na dôvažok si konkurujú pri čerpaní verejných zdrojov.
Preto tu máme národný hokejový štadión a pribudne aj slovenská národná kunsthále. A záhradkárom ostanú len oči pre plač.
PS: je signifikantné, že vstupné v našej svojstojnej a zvrchovanej kunsthále bude dobrovoľné. To celkom veľa vypovedá o tom, aký je asi na Slovensku dopyt po podobnej ustanovizni. Hokejoví fanúškovia majú svoj šport aspoň tak radi, že sú ochotní tých 15 – 20 eur na zápas zaplatiť. A teraz sa ešte budú musieť, vidláci nevzdelaní, skladať hipsterom na prevádzku kunsthále.
10,779 celkovo návštev, 1 návštev dnes
A oproti tej Kunsthalle je Stará tržnica. Absolútne lukratívna budova v centre mesta. Ktorú „pravicové“ zastupiteľstvo BA prenajalo svojim hipsterským kamarátom za 1 euro ročne za 15 rokov. Odporúčam si pozrieť program podujatí, ktoré sa tam konajú.
http://staratrznica.sk/program/
Viete si predtaviť, že by sa podobný priestor povedzme v neďalekej Viedni, Budapešti či Prahe využíval podobne sporadicky?
Koruna podobných zvrhlostí sa v Bratislave nazáva PKO. Kvôli ľuďom, ktorí majú na tento priestor melancholické spomienky z mladosti ho nie je možné zbúrať a na jeho mieste postaviť niečo, čo sa bude skutočne využívať. Schátralá barabizňa je namiesto toho predmetom predvolebných kortešačiek. Pritom priestorovy na koncerty Bratislava má. Jazzové dni, kultoré podujatie PKO je organizované v Inchebe vo veľmi kultúrnom prostredí. Oveľa kultúrnejšom, ako je správanie inteleguánov, ktorí ostentatívne dávajú na javo, že tá hudba ich vyrušuje v ich hlasných debatách, predvádzaní najnovších kúskov hipster módy a okázalom pretŕčaní sa v „dobrej“ spoločnosti.
Ano, bude sa vyuzivat, na snobske vecierky panov Slovenska (Jebko a Trtko). Popripade na kancelarie kde bude o 18:00 rtvo ako na Sahare. Tolko k PKO.
Btw, ziadne nostalgicke spomienky, som generacia 20+.
umenie nie je príliš napasovateľné do trhových zákonov (jeho potreba nie je daná zákonmi ponuky a dopytu), je to vec celospoločenského dosahu, proti ktorej sa tie nezainteresované časti spoločnosti tuho vymedzujú a odpisujú to ako „elitársku“ záležitosť. špecificky sa umenie ako nadbytočnosť veľmi ľahko odpisuje na Slovensku, kde v spoločnosti ani neexistuje akákoľvek ucelená umelecká/kultúrna tradícia mimo vidieckeho folklóru, ktorý ale bol za socializmu odpísaný ako prekonaná sedláčina a bola mu prisúdená úloha štylizovaného divadielka. autor pravdepodobne trpí dojmom, že ľudia na Slovensku si sú schopní kultivovať svoj umelecký vkus aj bez kontaktu s umením, poprípade že spoločnosť ktorá nemá kultivovaný vkus, bude ochotná si za kultiváciu svojho vkusu zaplatiť. prirovnanie so športom tu nesedí ani ako vtip: šport je kolektívne vybitie bojových pudov (kultivovanejšia substitúcia vojny), umenie a kultúra sú súčasťou kolektívneho vedomia. toto veľmi dobre vedela každá diktatúra – preto všetky diktatúry už hneď od začiatku začali likvidovať kultúru štátu a tuho ju obmedzovať. tomu blúzneniu o záhradkároch som nepochopil už vôbec, autor pravdepodobne nemá poňatia o eurodotáciách pre poľnohospodárov. ináč je pekné, že autor pociťuje potrebu písať povrchné krčmové rozbory toho čomu nerozumie, ale viem si predstaviť ako lepšie voľnočasové aktivity.
Prvá veta je nezmysel a zbytok príspevku obhajobou niečoho čo síce nikto nepotrebuje, ale hugo dugo si myslí, že by tak mal každý platiť. A čo si myslí hugo dugo to je správne.
Čiže ak to skrátim:
Hipsteri nemajú umelecký vkus a potrebujú si ho kultivovať za peniaze nás ostatných, čo vkus máme, resp. nám stačia normálne galérie.
Alebo mám očakávať, že návšteva tej kunsthále bude časom povinná pre nás, čo nie sme zatiaľ tak kultivovaní a za kultúrne podujatia, ktorých sa zúčastňujeme si normálne platíme.
Ale keď už si tu, možno by si mi mohol vysvetliť zámer so Starou tržnicou:
Ak by sa to riešilo trhovo, t.j. daná pre mesto nadbytočná budova by sa normálne predala v čo najširšej (ideálne medzinárodnej) súťaži, tak by tam zrejme bol nejaký obchoďák. Do ktorého by ľudia chodili, pretože inak by ho asi nemazlo zmysel otvoriť.
Takže prenájom Starej tržnice za euro ročne na 15 rokov systémom verejného obstarávania, ktoré si urobil pán Peter Osuský vo vlastnej hlave, tento prenájom nemá za úlohu zabezpečiť využívanie tej budovy (viď kalendár akcií) ale presne naopak: jeho cieľom je, podobne ako u budovy PKO zabrániť tomu, aby sa využívala na „nekultúrne“ účely. Chápem to správne?
Jasné, elitársky názor. Tiež som mával pocit, že som niečo viac, keď pozerám umelecké filmy, keď viem, čo chcel Mondriani svojimi obrazmi povedať, a keď na otázku: čo počúvaš? som odpovedal: Johna Cagea. Postupne ma to však prešlo, najmä vďaka štúdiu darwinistickej teórie kultúry — Teórie mémov. To ma primälo napísať esej, ktorá sa zaoberá tým, prečo vlastne si niekto myslí, že je niečo ako „skutočné umenie“, ktoré vyznávajú „tí praví“, kým blbý plebs, ktorí je schopný akuráť hopsať pri Shakire, by to tým pravým mal platiť. Možno aj pre huga duga to môže byť poučné. Volá sa to „Mystifikácia kultúrnymi elitami“ a je možné si to stiahnuť tu: http://ge.tt/5zItsNv1
Pekny den prajem,
nejdem hodnotit ani jeden postoj ani druhy, ale faktom je, ze pracujem vo firme, ktora ponukala vystavne priestory umelcom zdarma. Zaujemcov bolo vela a le v konecnom dosledku to vzdy stroskotalo na tom, ze sa so zaujemcami nebolo mozne dohodnut na pevnom termine, kedy priestor otvori, alebo dokonca boli aj taki, ktori chceli, aby sme zariadenie priestoru /napr. zavesny system alebo prepravu diel/ financovali. Kazdopadne, ak to umelci myslia dobre, mali by zmenit komunikacnu strategiu. Inak autor clanku ziska velku podporu.
A apropo, nie je celkom provda to o totalitach a umeni. Hitler umenie podporoval:).
Celospolocenska „potreba“ umenia moze dopadnut 3 sposobmi:
1- ako by prirodzene mala fungovat, za kulturu si zaplati ten co chce a nikto iny.
2- ako to funguje dnes, za kulturu nie je nikto ochotny platit kolko naozaj stoji, preto niekto mudry rozhodne ze to potrebujeme, aby sme ako spolocnost neupadali a financuje to z penazi vsetkych. (ked dnes si niekto toto mysli o kulture, zajtra si bude mysliet o kvalitnom spanku, umyvani zubov pred spanim a vznikna statna pyzamkova policia)
3-ako to NAOZAJ funguje dnes, za kulturu nie je nikto ochotny platit kolko naozaj stoji, preto niekto mudry rozhodne ze to potrebujeme, aby sme ako spolocnost neupadali a financuje to z penazi vsetkych, no kedze sme v slobodnej krajine, tak na tu kulturu chodia len ti, ktorych je to hobby, presne ti isti, ktori niesu ochotni zaplatit plnu sumu a presvedcili zvysok spolocnosti ze je to dolezite. Krasne spojenie 2 pristupov s vyberom toho najhorsieho z oboch svetov:D
Nesuhlas, Bratislava potrebuje kunsthalle, pretoze len kultura je liek proti krize. Suhlas, nemal by to financovat stat, ale privatny kapital. Dovod pre privatny kapital je ten isty – len kultura je dnes motorom ekonomickeho rastu.
Prosim vysvetlit ako obzeranie alternativnych foriem umenia par ludmi (fakt par, to uz vypliva z tej definicie alternativnosti umenia) za nemale peniaze zvysku, zenie ekonomoku a pohana ekon. rast.
Velkou castou pridanej hodnoty akehokolvek produktu je dnes pribeh, design, interface, ktory produkt prezentuje. No a ten pribeh (, design, interface) je zvycajne produktom architektov, designerov, grafikov, stylistov ci inych „umeleckych dusi“. A v umeni sa tak akosi nizsie formy (design, uzitne umenia) inspiruju tymi vyssimi.
Z kubizmu to bolo na skok k bauhausu a od toho (v ramci jeho hesla) „less is more“ k revolucnemu ovladaniu prveho iPod-u. A od Knife Edge Henryho Moora to nebolo daleko k new-edge-designu BMW. Far shot? Mozno, ale ja som presvedceny, ze ani nie.
Chapem, ze vam mozno naskakuju vyrazky, ked vidite tych umeleckych duchov kdesi v hipsterskej kaviarni rozoberat nejaku uletenu vernisaz. Ale zoberte im to, vrazte ich do modrakov a zostanete len pri tupej objemovej produkcii ci montazi kablov do palubnych dosiek.
A zaverecny disclaimer, napisal som, ze kunsthale potrebujeme, ale ma ju zaplatit privatny kapital a nie stat/mesto. Tak ako v renesancii umelcov zivili cechy a nie stat ci mestska pokladnica (hoci existovali samozrejme aj verejne objednavky, tie privatne prevazovali).
Autor článku, si nedal ani najmenšiu námahu aby si niečo o veci o ktorej píše preštudoval. Článok je postavený iba na jeho dojmoch, nepodložený jediným triezvym argumentom. Prečo sa nedá prirovnávať záhradkárčenie s kultúrou. Treba si prečítať zopár kníh, kde sa autor dozvie, prečo je kultúra pre civilizáciu tak dôležitá. Keď som čítal tento článok, hanbil som sa za autora asi ako za voličov Kotlebu.
nema vyznam sa hanbit za nieco, co ziadnym sposobom neovplyvnis – za moje nazory, alebo koho v bystrici zvolia za zupana.
preco je teda dolezite, aby som sa ti skladal na kunsthalu, do ktorej v zivote nestupim? tie peniaze mi budu chybat, ked budem chciet napriklad zaplatit za vzdelanie svojim detom, alebo za lekara, ked budem chory.