Menej štátu

Každý si uvedomuje, že korupcia je vážny problém súčasnej spoločnosti. Už nie každý si uvedomuje, že korupcia ako rozkrádanie verejných zdrojov priamo súvisí s existenciou štátnej rovnostárskej spoločnosti a sociálneho kontraktu.

V nasledujúcom článku sa pokúsim vysvetliť štátnu korupciu s akou dnes spoločnosť bojuje. Vysvetlím svoje dôvody, prečo pokladám korupciu za problém, popíšem výnimky, kedy je morálnosť korupcie minimálne diskutabilná, podobne ako s ňou naložiť, prípadne ju účinne eliminovať.

Spoločensky akceptovateľné riešenie je bojovať proti korupcii v zmysle transparentného rozhodovania nad tým, na čo verejné peniaze budú využité. Nikto nepočíta a ani naivne nedúfa, že ušetrené peniaze budú vrátané naspäť daňovým poplatníkom (čo sa reálne deje napríklad v Švajčiarsku). Neziskové protikorupčné organizácie možno zastavia pár nezmyselných tendrov. Úradník však zo „šúflíka vyberie“ ďalších X nezmyselných projektov, na ktoré tieto „štátom ušetrené“ peniaze použije. Boj proti korupcii v našej spoločnosti je len o novom presmerovaní „tokov“ verejných peňazí. Existencia protikorupčných organizácií a medializovanie nových korupčných káuz vytvára tlak na menej priehľadnú a teda podstatne ťažšie odhaliteľnú korupciu. Neznamená to bezprostredne menej korupcie, len zvyšovanie jej sofistikovanosti.

Korupcia je o to závažnejší problém práve preto, že ide rozkrádanie verejných zdrojov, ktoré sú akumulované pod hrozbou násilia. Proti ich korupčnému rozkrádaniu nie je možné manifestovať neprispievaním do spoločného rozpočtu, teda neplatením daní.

Z tohto hľadiska je doterajší konvenčný boj proti korupcii nekonečný beh na dlhé trate.

Ak by prispievanie do verejných zdrojov bolo dobrovoľné, korupcia by sa výrazne znížila, lebo ochota dobrovoľne prispievať vlastnými peniazmi, ktoré sa následne rozkradnú, by klesla na bod mrazu. V USA existuje hnutie „Making the „Voluntary“ Tax System Voluntary“, ktoré presne toto v rámci boja proti korupcii presadzuje.

Korupcia je fenomén rovnostárskeho režimu, kde máme všetci od štátu garantované „rovnaké benefity“ či „rovnakú starostlivosť“ za spoločne (pod hrozbou násilia) vyzbierané peniaze. Nakoľko množstvo ľudí chce jednoducho viac benefitov či väčšiu starostlivosť, tak logicky inklinuje ku korupčnému správaniu. Historicky čím sme sa viac snažili mať rovnostársku spoločnosť (= všetci sme si rovní), tým bola korupcia väčšia (situácia v socialistickom Československu či v súčasnej Venezuele).

Korupcia teda predstavuje získavanie väčších benefitov (buď finančných alebo iných) z verejných zdrojov oproti ostatným, ktorí tiež prispievajú do verejných zdrojov. Prioritné objednávanie u štátneho lekára, ktorý by sa ako štátny lekár mal rovnostársky venovať všetkým daňovým poplatníkom môže byť za okolností, kedy o tom všetci verejne nevedia, tiež vnímané ako korupcia. V súkromnej sfére je táto situácia absurdná, keďže o lepšie platiacich pacientov je logicky lepšie postarané (nakoľko nefunguje rovnostársky prístup).

Je potrebné si uvedomiť, že korupcia je častokrát tiež mechanizmus ako preklenúť trhové bariéry a prekonať štátny intervencionalizmus, ktorý len zvyšuje transakčné náklady. Korupcia v tomto prípade len reflektuje cestu trhu prekonávania absurdných či nezmyselných štátnych regulácií (podplatenie colníkov, získanie účinných liekov, ktoré sú inak na predpis, atď).

Môže byť korupcia morálna?

Existuje viacero scenárov, kedy morálnosť korupcie je minimálne diskutabilná:

1. Príklad

Prísť na úrad, podplatiť úradníka za prioritné vybavenie. V očiach väčšiny ľudí je táto situácia vnímaná ako korupcia.

Otázka:

Ak prídete za prvým človekom stojacom vo fronte na úradníka a jednoducho si „kúpite“ jeho miesto , teda ponúknete mu finančnú odmenu za jeho prvé miesto s ktorou súhlasí, ide stále o korupciu?

Ak by sa všetkým čakajúcim vo fronte predĺžila kvôli prioritnému vyšetreniu doba čakania a súčasne by uprednostnený pacient všetkých čakajúcich vo fronte finančne refundoval, ide stále o korupciu?

2. Príklad

Ste konzument marihuany. Opakovane ste boli prichytení políciou za jej prechovávanie. Kedže ide o opakovaný trestný čin, hrozí vám niekoľko ročný pobyt za mrežami. Viete ale, že vhodne zvolený úplatok dokáže celú túto situáciu veľmi rýchlo a elegantne vyriešiť.

Otázka:
Skorumpujete policajta, aby ste si zachránili svoj holý život alebo ako odporca korupcie pôjdete na niekoľko rokov do väzenia?

Je potrebné podotknúť, že prechovávaním marihuany nikomu neubližujete a v prípade, že vás štát pošle do väzenia, tak daňovým poplatníkom vzniknú len ďalšie finančné náklady na vašu starostlivosť.

Je v tomto prípade (resp. v prípade akomkoľvek inom pokuse vyhnúť sa absurdných či nemorálnym zákonom) korupcia morálna?

3. Príklad

Kedže ste nikdy nesúhlasili s konceptom rovnostárskej spoločnosti založenej na plošnej krádeži zvanej dane a súčasne pokladáte za morálne okradnúť zlodeja o sumu, o ktorú vás okradol, znamená to, že keby bolo čisto technicky možné vyčísliť celkový dlh štátu voči vám (celková suma, o ktorú vás okradol mínus celková suma benefitov, ktoré vám poskytol), pokladali by ste za morálne v rámci korupcie okradnúť štát o sumu, ktorú vám reálne dlží (ak by ju teda technicky bolo možné presne vyčísliť?) Tzv. „refundácia“ už raz zaplatených daní?

Dôvody, prečo nekorumpujem

Aj napriek tomu, že som presvedčený o tom, že korupcia môže byť za istých okolností morálna (napríklad skorumpovať nacistického pohlavára a zachrániť život židom), osobne som zatiaľ nikdy v živote nebol do nej nútený. Nižšie uvádzam moje osobné dôvody, prečo nekorumpujem:

1. Pokladám za nemorálne kradnúť z už raz nakradnutého (na druhej strane rozumiem morálke ľudí, ktorí v rámci korupcie chcú od štátu získať všetky peniaze, ktoré mu ako daňoví poplatníci nedobrovoľne zaplatili, tzv. refundácia daní formou korupcie. Osobne vidím ale veľký problém v presnom vyčíslení tejto sumy).
2. Plošnú celospoločenskú ostrakizáciu zlodeja pokladám za dôležitejšiu ako sa ho snažiť okradnúť o peniaze, ktoré mi ukradol — preto nepracovať pre štát (www.nepracujemeprestat.sk) je pre mňa dôležitejšie ako participovať na skorumpovaných štátnych zákazkách a snažiť sa o spätnú refundáciu mojich daní. Som presvedčený o tom, že zlodeji si totiž nezaslúžia akékoľvek sociálne, biznis či iné interakcie. A mali by byť v spoločnosti tvrdo ostrakizovaní.
3. Množstvo mojich blízkych ľudí sa stotožňuje s konceptom rovnostárskej spoločnosti založenej na nedobrovoľnej taxácii. A využíva konvenčné spôsoby na boj proti korupcii. Aj napriek tomu, že som presvedčený o iných spôsoboch boja proti korupcii, ich „protikorupčný beh na dlhé trate“ rešpektujem.

Záver

Ľudia akceptujúci úzus verejných zdrojov s rovnostárskym prerozdeľovaním postavených na daňovom násilí, majú problém akceptovať korupciu z dôvodu narušovania „rovnostárstva“, teda získavanie extra benefitov na úkor ostatných.

To vedie ku konvenčnému boju proti korupcii, ktorý mení len tok samotných verejných peňazí a korupciu účinne neeliminuje. Existencia protikorupčných organizácií bohužiaľ vytvára ilúziu demokratickej spoločnosti s dostatočnými účinnými kontrolnými mechanizmami a budovaniu “protikorupčného” imidžu štátu. Skrytá, mierne sofistikovaná korupcia bohužiaľ naďalej pokračuje.

Mať možnosť dobrovoľne sa rozhodnúť, na čo budú alebo nebudú použité naše peniaze, je jediný skutočne účinný protikorupčný mechanizmus.

4,764 celkovo návštev, 2 návštev dnes