Väčšina najmä mladých ľudí u nás veľké úspory nemá, skôr iba dlhy. Napriek tomu, ak máte nejakú finančnú rezervu na prežitie daždivých dní, nie je rozumné mať všetko uložené v lokálnej banke. Ako vidíme, riziko nie je iba v tom, že banka môže skrachovať. V prostredí, kde sa nerešpektuje súkromné vlastníctvo a kde vládne strana, ktorej programová priorita je prerozdeľovanie, kde dlhy rastú bezprecedentným tempom, tam hrozí aj konfiškácia legálne nadobudnutých, vysoko zdanených príjmov uložených v bankách, podobne ako sa to stalo teraz na Cypre.
Tí, čo rozmýšľajú aj nad menej ružovými scenármi a rátajú aj s tým, že sa situácia v krajine môže výrazne zhoršiť, sa zhodujú, že je rozumné mať časť majetku uloženú v zahraničí. Jednak ste tak ochránený pred znárodnením a takisto, ak by sa situácia zvrtla dramaticky a na hranici vám nedovolia vynášať majetok, je praktické, keď na vás ten majetok čaká už za hranicou.
Konfiškácia môže samozrejme prebehnúť aj inak. Napr. stratou kúpnej sily vašich peňazí. To sa deje neustále, ale o niečo pomalšie a preto to až tak “nebolí”. Rozšírený je názor, že z tohto dôvodu je najlepšie investovať do nehnuteľnosti. Niekedy to výhodné byť môže, ale ak je nehnuteľnosť v politicky nestabilnom prostredí, ak za ňu treba platiť dane, ak vyžaduje náklady na údržbu a ak negeneruje žiadny zisk, ak ju kupujete v čase, keď je bublina na realitnom trhu veľmi nafúkaná, tak si myslím, že to je veľmi nevýhodná investícia. Z dlhodobého hľadiska je spoľahlivejšou ochranou pred infláciou nákup drahých kovov (zlato, striebro, platina, paládium, ..) alebo investícia do akcií firiem, ktoré produkujú niečo, po čom je dlhodobý dopyt a ktoré sídlia v politicky stabilnom prostredí.
Ako začať
Riziká sú vo všetkom a všade a každý nech si zváži svoju situáciu. Ak však máte obavy o svoje úspory, chceli by ste niečo urobiť a nikdy ste nepočuli o možnosti spoľahlivého nákupu zlatých mincí, o uskladnení fyzického zlata v zahraničí (Švajčiarsko, Hong Kong, Kanada, …) a pod. tu je niekoľko odkazov na firmy, s ktorými mám pozitívnu osobnú skúsenosť alebo som počul dobré referencie. Za odporúčanie neberiem žiadnu zodpovednosť a ani nedostávam žiadne provízie. Odporúčam ostražitosť, preverovanie a vlastný prieskum trhu.
www.europacmetals.com, www.goldmoney.com – nákup drahých kovov, možnosť fyzického doručenia domov alebo uskladnenie v zahraničí za poplatok
www.muenzeoesterreich.at – výlet do Viedne môžete spojiť s nákupom zlatých mincí (Wiener Philharmoniker). Strieborné mince výhodné nie sú kvôli vysokej DPH. Pozor, platí sa všetko v hotovosti, platba kartou nie je možná.
www.coininvestdirect.com – online nákup, platba prevodom v rámci EU, spoľahlivá zásielka
www.europacbank.com – off-shore banka, možnosť nákupu drahých kovov, možnosť krytia bankového vkladu 100% zlatou rezervou, možnosť investovať do akcií
www.goldscams.com – rady, ako sa nenechať oklamať pri nákupe zlata. Rada číslo 1. kto sa v tom nevyzná, nech nekupuje mince, o ktorých predajca tvrdí, že majú pridanú historickú numizmatickú hodnotu.
Na záver niečo moderné, čo skúškou času ešte iba musí prejsť, ale potenciál to má: ak ste nepočuli nikdy o BitCoine, prečítajte viac na http://blog.bitcoin.cz/ alebo na www.weusecoins.com
—
doplnená poznámka od M.Vlachynský: Banková daň sa zvýši
18,616 celkovo návštev, 4 návštev dnes
na striebro je dph, a na zlato su zas vysoke prirazky vtedy ked kupujete v objemoch typu „co mi zostalo z vyplaty po zaplateni najomneho a jedla“, takze oproti striebru sa zlato asi oplati kupovat len jednorazovo za ~10rocne uspory? Ale mozno som len zatial nenasiel vhodnejsieho predajcu?
No otazka DPHcky na striebro a zlato by ma zaujimala. Nejake skusenosti?
Zalezi podla statu. Napr. v Rakusku je na zlaty W.Philharmoniker DPH 0% a strieborny 20%. V Nemecku je na stribro dan nizsia
Na investicne zlato nie je DPH nikde v Europe (a asi ani vo vyspelom svete). Pri striebre je to inak. Plati sa standardna DPH. Na Slovensku klasickych 20%, rovnako 20% v Rakusku. V takom Svajciarsku je to len 8%, ale tam si treba pripocitat nejake straty na vymene za franky. Velmi skvele je Nemecko, kde pri striebornych investicnych minciach mas DPH znesitelnych 7% ale pri odliatkoch uz 19%. Samozrejme, ak nakupujes striebro ako platca DPH, tak ta to moc trapit nemusi.
Inak zlato sa da v pohode kupit aj na Slovensku.V googli ti vyhodi niekolko predajcov, co ti to poslu rovno domov, nebudem menovat aby ma tu neobvinili z reklamy.. Oplati sa to pri mensich nakupoch, kde postovne z Rakuska alebo Nemecka moze cely nakup predrazit.
Diky
nekomplikujte si to nejakym zlatom alebo striebrom. stači proste nestrkat peniaze do rovnakej banky ako ruska mafia a slovenskí „brzobohatí“.
Myslis, ze by mi Putin poradil, kde si o zasiva svoju zeleznu rezervu pre pripad, ze by musel z Ruska necakane utekat? 🙂
nemusiš sa ho pytat, stači ked budeš sledovat kde plavaju karable
Rusko plánuje vyslať do Stredozemného mora nastálo flotilu vojnových lodí prvýkrát za dve desaťročia. Informovala o tom dnes agentúra DPA.
17.03.2013, 19:44 Moskva
Som rad, ze ste spomenuli Bitcoin. Riesi vsetky spomenute problemy.
jasnačka, rieši. už kristus povedal, kto nič nema, nema ani problemy. to uz radšej enchanting vo WoW.
Bitcoin je velmi komplikovany, preto Vam velkoryso odpustam neznalost a namyslenost. Dovolim si odporucat prist sa pozriet na nejaku akciu Progressbaru a vyskusat si, ako Bitcoin funguje v praxi.
no pozrel som si ten Progressbar. iste tam byva nadranom veselo, ale na nejake ponocovanie a ešte bez dievcať, ja už nie som. okrem toho nikdy som sa nenaučil poriadne spajkovať.
radšej mi sem linknite nejakeho vysmiateho cypreskeho bitcoinopopulusa, čo si zachranil svoje celoživotne uspory a teraz sa rehoce v cyperskom bare tym blbcom pri bankomatoch.
No, o Cypercanovi osobne neviem, ale tento clanok je z funkcneho hladiska blizko: http://www.zerohedge.com/news/2013-03-20/spain-bitcoin-run-has-started
ta tabulka je pekna. ale asi predstavuje rovnaky vyvoj ako predaj ružencov na cypre za posledny týžden.
ja verim, že pri silnej viere si ludia medzi sebou môžu vymienať aj kapesniky, ako to robili slovania v 8. storoči, alebo vtačie perie ako to robia papuanci dnes. realita je však taka, že tvoj majetok musi prežit ako realna uchopitelna hodnota. už peniaze v banke su viac otazkou viery než reality. dokonca aj papierove peniazepod postelou maju v sebe značne riziko. drahe kovy predstavuju istotu ale s pohybom vymennej hodnoty v krize, skor nadol než hore. aj rada mojho deda: kupujte role, tie nezhoria, ma svoje uskalia. na každy pád pri velkej krize, aka je napr. teraz na cypre o niečo prideš. jedinou istotou su vraj kapacity na produkciu zakladnych potravín. ale iste si každy nemože kupit v okamihu, kde sa zatrasie ekonomika svoju pekaren. asi neexistuje univerzalne a bezbolestne riešenie.
Pokial si myslis, ze ekonomika uplne skolabuje na uroven prvotnopospolnej spolocnosti, tak Bitcoin pre teba pochopitelne zmysel nema. Ale potom nema zmysel ani zlato.
Pokial vsak bude existovat obchod, bude existovat aj potreba platidla. Tie platidla, ktore ponukaju najnizsie transakcne naklady, kvoli sietovemu efektu z trhu vytlacia ostatne. Podobne to bolo s internetom, ktory z trhu vytlaca menej efektivne moznosti komunikacie a vymeny udajov.
Vzdy sa smejem, ked niekto pise o uchopitelnych hodnotach na internete. Vsetky standardy, vratane internetu, jazyku a reci su abstraktne systemy fungujuce na principe sietoveho efektu. Tvrdit, ze Bitcoin bude nahradeny niecim „uchopitelnym“ je podobne absurdne ako tvrdit, ze internet bude nahradit listovou postou a rec bude nahradena buchanim sa kyjakmi po hlave.
vieš ked dovezieš vagon plny Biblii mohamedanom maju tie sväte knihy len cenu paliva. ked dovežieš vagom toaletneho papiera, ma minimalne rovnaku cenu za aku si ten toaletak kupil. aj Bitcoin ma hodnotu len pre pravovernych. nema cenu univerzalnu.
Praveze Bitcoin ma globalne akceptovatelnu cenu. Bitcoin moze predat hocikto, hocikedy, z hocikade, za cenu blizku trhovemu premeru. Kde si, kto si, aky je den ci cas je uplne jedno. Take nieco este nikdy neexistovalo, ani pri zlate, zlato malo rozne trhove ceny podla regionov, a ked si zil v regione, kde boli peniaze zo striebra, tak na predaj zlata si musel ratat zo stratou spojenou s transakcnymi nakladmi (napr. kvoli nakladom na export). Ani dolare taku dobru poziciu nemaju, aj ked maju vyssiu likviditu. A ako bude bitcoinovy podiel na trhu rast, tak bude lepsia aj likvidita a klesat transakcne naklady.
Peter Šurda :
Len jednoduchu otazku :
Ak sa štat rozhodne ludom zabrániť vybrať svoje bitcoiny z učtu , je človek schopný sa tomu ubrániť ?
pozn. Predpokladám, že štat je schopný urobiť ČOKOĽVEK , aby to dosiahol. Včetne ovládnutia prevádzky internetu.
A ešte otázka :
Má dnes podnikateľ na slovensku možnosť realizovať FIREMNÉ platby cez bitcoiny, a tieto platby zahrnúť do účtovníctva ??? Napríklad platiť takto mzdy?
—————————–
„pozriet na nejaku akciu Progressbaru a vyskusat si, ako Bitcoin funguje v praxi.“
– Vhodiť do internetu desať eur, a zahrať si pri počítači akúsi internetovú „hru“, to je čosi celkom iné, ako previesť na bitcoiny svoje celoživotné úspory, trebárs 50 tisíc eur, a potom, ……. čo bude potom ?
Bitcoin je virtualna komodita, nie dlh, ktory ti ma niekto uhradit. Ovladas ho ty, nie banka ani stat. Podobne ako hotovost. Je velmi tazke zabranit, aby uzivatel mohol svoje bitcoiny pouzivat tak, ako chce on, aj ked je to sice hypoteticky mozne. Je pochopitelne mozne ukradnut sukromny kluc, ked si nan nedavas pozor, ale existuje vela moznosti, ako sa tomu branit, a trh stale vyvija nove nastroje, ktore pri tom pomahaju. Jednym extremnym prikladom je tzv brainwallet, kde mas data ulozene vo svojom mozgu. A blockchain je distribuovany po celom svete, a cisto technicky nie je zavisly ani od internetu, uzly mozu komunikovat prakticky lubovolnou metodou na vymenu dat.
Slovenske specifika uctovnictva Bitcoinu nepoznam, spytaj sa v Progressbare. Minuly rok o tom mali prednasku ale ja som na nej nebol.
Kazda investicia ma riziko, aj Bitcoin. Ale takisto je rizikom mat peniaze v banke alebo pouzivat eura. Ak si mozem dovolit, odporucam rozdelit uspory tak, aby rizika nekorelovali, velmi jednoducho sa da spravit napriklad euro + zlato + bitcoin, pripadne aj nejake akcie etablovanych firiem.
„Kazda investicia ma riziko, aj Bitcoin“
– lenže bitcoin nie je investícia. Je to platobný prostriedok. Podobne ako peniaze na učte v banke.
A ja vidím v bitcoine POLITICKÉ riziko. Nie investičné. Je to možno dobrý PLATOBNÝ prostriedok, nie na uchovanie hodnôt. Zlato je zlato.
Mozno je slovo „investicia“ zavadzajuce. Presnejsie je pouzit opis: nastroj na odlozenie spotreby na neskor.
Bitcoin je praveze odpoved na politicke riziko, je voci politickemu zasahu imunny viac, ako alternativy. Mame navyse aj historicke fakty: vieme, ze ani banky ani drahe kovy politickym tlakom neodolaju. Vid:
http://www.forbes.com/sites/jonmatonis/2012/03/19/could-bitcoin-become-the-currency-of-system-d/
http://www.forbes.com/sites/jonmatonis/2012/10/04/bitcoin-prevents-monetary-tyranny/
No zas taký komplikovaný nie je. Keď sa na to človek pozrie a zasústredí, pochopí.
Zdravím páni,
ja sa podelím s Vami o skúsenosti čo sa týka nákupu zlata a striebra. Asi pred 2,5 rokmi som skoro uzavrel smluvu cez Zepter Finance vo Wiener Privat Bank, ale po preštudovaní zmluvy som prišiel na to, že sa to tam prepláca okolo 30 %. Následne na to som našiel niečo o Partner Bank AG, kde sa muselo uhradiť 400 eur aby ste mohli nakupovať ale preplácalo sa tam len 10 % pri kúpe a percento aj niečo pri predaji. No nevýhodou bolo, že ste nevedeli, za akú súmu kúpite, ani za akú predáte, nakoľko keď ste dali pokyn, komodita sa nakúpila až najbližší pondelok, a dovtedy sa cena dosť podstatne mohla zmeniť. Už som oželel aj tých štyristo eur, teraz nakupujem cez horespomínanú stránku http://www.goldmoney.com. Tam presne viete za čo nakupujete a predávate, Poplatky za kúpu sú pri malých sumách vo výške 2,74 % pri zlate a 4,24 pri striebre. A pritom viete nakúpiť za akúkoľvek sumu, aj minimálnu. Aj pár eur mesačne. Pri striebre neriešite DPH, lebo si ho necháte uskladniť u nich a ak nepríde k dodaniu, DPH sa neplatí. Za uskladnenie a poistenie teraz od apríla znižujú poplatky na úplné minimum, víde to oveľa menej ako vedenie účtu v horiktorej banke na Slovensku. Takže môžem z vlastnej skúsenosti len odporúčať. Ak budete chcieť viac info, rád vám poradím, napíšte tu na seba mail.
A nevadi ti, ze pri vsetkych tebou spominanych moznostiach nemas zlato fyzicky pri sebe ale v trezore ani nevies kde? Realne to zlato nevlastnis. Vlastnis len zavazok nejakej spolocnost, ze ti zlato da, pripadne ti ten zavazok spatne vyplati. Lebo ak som http://www.goldmoney.com. spravne pochopil, tak nevlastnis konkretnu zlatu mincu alebo odliatok ale podiel na 400 uncovej tehle u clena LBMA.
nic nie je dokonale 😀
To nie je o dokonalosti. Ide o to, ci nieco sluzi ako zabezpeka pre pripad, ze sa veci vyvinu naozaj zlym smerom. Vlastnictvo zlata v nejakom podiele na druhom konci sveta to podla mna nie je. Tak ako mozu znarodnit vklady v bankach, tak mozu znarodnit podiely v hociktorom podobnom systeme kolektivneho investovania do zlata. Ani ti ho nemusia prist zrekvirovat domov.
Načo máme štát?
Štát tvoria občania. Tí rozhodujú ale za svoje rozhodnutia = volenie a nevolenie , kontrolu a nekontrolu tých čo zvolili nechcú niesť zodpovednosť. Preto si zaslúžia istoty.
Istotou je aj to, že tí čo ich vedú na základe slobodných volieb môžu cez štát dávať svojim. Kupovať si voličov ale nakoniec to vždy zaplatia občania. V tom je istota.
Zdaniť vklady v bankách ? Aké jednoduché. Ak si pozrieme náš zákon o platbách v hotovosti vidíme, že núti mať účet v banke. Pre lepšiu, jednoduchšiu a rýchlejšiu kontrolu občanov štátom.
Ak by sme chceli – videli by sme mnoho iných príkladov kde štát „utajene“ pripravuje svojich občanov o peniaze. Premyslene a často akoby bez vedomia ľudí. Príkladom sú ceny elektrickej energie. Po fotovoltaickej privatizácii sa ceny elektriny na Slovensku dostali nad Nemecké. Platia to všetci (okrem bezdomovcov). Ceny benzínu vyššie ako v Rakúsku. Neustále sa zvyšovanie cien potravín. Zvyšovanie daní a odvodov. Zvyšovanie poplatkov a pokút. …
Občania si zaslúžia istoty. Všetko čo sa rozdá svojim zaplatia ľudia.
Štát = nimi zvolení zástupcovia ľudu si nájdu množstvo možností ako od občanov dostať peniaze na svoje míňanie.
Banková daň je len jedna z MNOHÝCH možností.
Ján Zvolen :
Dakujem. Ušetril si mi klávesnicu.
„Keď sa to stalo na Cypre, môže sa to stať aj u nás“
– Nuž,…. môže, ale nestane. V prípade Cypru to sudruhovia bruselskí posr**i. Asi ich zmohlo to nočné zasadnutie.
Je niekoľko možností, ako môže štát okradnúť svojich voličov o ich majetok. Niektoré spôsoby , zoradené podľa miery „bolestivosti“, resp. podľa miery „viditeľnosti “ :
1. Olympijsky výťaz , č. 1 – Inflácia . Tlačenie euráčov.
Inflácia je ekonomický jav, za ktrorý politici „nenesú vinu“ . Táto forma krádeže je celkom skrytá.
2. Supermetóda, č. 2 – odvody platené zamestnávateľom.
Máloktorí sudruhovia občania študujú zákony a výplatnú pásku, teda málokto o tomto odvode vôbec vie.
3. Veľmi dobrá metóda, č.3 , Zvýšiť dane BOHATÝM.
Bohatí sú predsa zlodeji. Tak nech platia. Je to spravodlivé. Iba máloktorý sudruh občan chápe, že tí ozaj bohatí peniaze na tie svoje dane dostanú v cene svojich výrobkov.
4. Dobrá metóda , č.4. Zvýšenie odvodov (zdravotné, socialne, iné)
Občania vraj platia preto, lebo za to strašne veľa dostanú. Preto to strpia v pohode.
5. Slabšia metóda, č.5 Zvýšenie dane z príjmu.
Polovicu sudruhov občanov dan z príjmu netrápi. Však oni žijí zo socialistických dávok a z detských prídavkov. A tieto sa nezdaňujú. Druhú polovicu občanov to mierne nase*ie.
6. Zlá metóda , č. 6. Zvýšenie DPH.
Dve treniny občanov – slepúchov, o tejto dani nevie. Berú zvýšenie DPH ako zločin vykonaný hnusnými obchodníkmi. „Zase zdražili ! ! ! Buržuji.“ Ale zhruba tretina lidí to chápe. A to je zle.
7. Celkom zlá metóda kradnutia , č. 7 , Priama krádež, z vrecka, z účtu.
10% tých bohatých to riadne na*erie. Na slovensku to väčšinu ludí nenas*erie, pretože na účte majú iba DLH. Ale na bohatom Cypre, a aj inde v unii, je to dôvod na povstanie. Bruselskí sudruhovia si pomýlili Cyprus so slovenskom. Tu by im to prešlo.
——————————————-
Práce chvatná, málo platná. Bruselskí sudruhovia zabudli, že aj kradnuť treba vedieť.
V tej náhlivosti som zabudol napísať pointu :
Nuž,…. na slovensku sa to môže stať, ale nestane. Na slovensku sme si zvolili takého geroja, ktorí nam vypucuje peňaženky tak, že to nikto nezbadá.
Fico by sa velmi mudro držal metódy č. 2, 3, 4 . Na metódu č. 1 nemá vplyv. Túto metódu môžu rozhodnuť iba zlodeji europskej extraLigy. Nemci, Francuzi,….
si to ty libertrian?
keby som tento tvoj prispevok trochu rozpisal a napisal z neho clanok, nevadilo by to?
xxx
Už tri krat som odpovedal, a stale mi to neberie. Čo som znova zabanovaný ? Ale tie tri x mi vzalo.
Ano.
Samozrejme . Budem rád.
Hádam už táto reakcie prejde….
Možno by niekoho zaujímalo, ako to bolo (či je) s tým zdanením vkladov v cyperských bankách v skutočnosti:
.
EÚ navrhla zdaniť nepoistené vklady. Čo korešponduje s relatívne logickým riešením, ktoré na Slovensku prezentoval napríklad Richard Sulík: nechať tie banky skrachovať s tým, že do istej miery (povedzme poistené vklady) budú straty vkladateľov kompenzované. Stratu ponesú akcionári a veľkí vkladatelia, ktorí proste stavili na zlé banky.
.
Mňa osobne dosť mrzí, že aj z pravej strany zaznievajú bláboly o znárodňovaní zo strany socialistickej únie. Pretože v danom prípade je skutočne pravicové riešenie ešte tvrdšie, ako to „znárodňovacie“ bruselské. Vkladatelia skutočne zle investovali. Podľa mňa je rozumné (a pravicové), keby niesli dôsledky svojich činov.
toto je znarodnenie!!!
poctive pravicove riesenie je, ze tie banky zbankrotuju.
A znárodnenie čoho konkrétne? Pretože znárodnenie peňazí vkladateľov to byť nemôže. Tie vklady už totiž reálne neexistujú. Reálne boli zmazané pri odpise gréckeho dlhu. Vklady v tých bankách sú už len peniaze ECB, ktorá ich tam dodáva v rámci záchranného programu.
.
Takže: čo konkrétne a kto znárodnil ?
tie banky sa stale tvaria ako zdrave – kym to tak bude, cize kym nebudu v konkurze , tak nedobrovolne znizenie sum na kontach klientov je kradez, znarodnenie whatever…
to, ze tam tie peniaze niesu, nie je argument – frakcne bankvnictvo tak funguje. peniaze na vyplatenie svojich klientov nema ani tatrabanka. podla tvojej teorie teda ma stat pravo si zobrat percento z vkladov v hocijakej banke (a nevolat to kradez).
takze: co sa znarodnilo – peniaze na uctoch vkladatelov v stale fungujucich bankach. kto znarodnil – stat, aby si znizil svoje zavazky, ergo znarodnenie.
Nemáš pravdu. Zdravá banka má v rovnováhe sumu aktív (podpísané dlžné úpisy od svojich klientov) a sumu svojich záväzkov (vklady sporiteľov). Cyperské banky museli odpísať aktíva, konkrétne grécke dlhopisy. Ak sa ručí pôžička, tak sa adekvátne musí znížiť aj objem vkladov. Ak splatiš pôžičku banke zo svojho účtu, tak zanikne tvoj záväzok a zároveň zaniknú tie peniaze.
.
Peniaze na účtoch vkladateľov zanikli už dávnejšie, presne v okamihu odpísania gréckych dlhopisov. To, že sa to reálne má prejaviť až teraz, je technická otázka.
.
Ak voláš po krachu banky, tak voláš po zrušení všetkých vkladov, nielen ich časti, ako je to navrhované. Krach banky neznamená stratu len pre akcionárov, ale hlavne pre sporiteľov. Ich peniaze prestanú existovať, resp. sa ich suma zníži alikvótne k pomeru zostávajúcich aktív vs. sume vkladov.
.
Peniaze vkladateľov nemohli byť predmetom znárodnenia. Pretože de-facto zanikli v procese odpisu gréckych dlhopisov.
štát v danom prípade neznižoval svoje záväzky. Celé je to o tom, že aktíva tých bánk sa oproti vkladom znížili povedzme na polovicu. EÚ je ochotná tie aktíva doplniť cez euroval, ale požadaduje, aby sa istou mierou znížili aj záväzky, t.j. suma vkladov.
.
Aj vo frakčnom bankovníctve sú aktíva a záväzky banky vyrovnané. To, čo sa pokúšajú urobiť je to, že po poklese aktív (zrušenie gréckych dlhopisov) sa snažia znova vyrovnať aktíva a záväzky. A to aj znížením záväzkov.
no moc ti nerozumiem, mam len take tusenie, ze si napisal to iste, co v predchadzajucom prispevku, len si pri tom pouzil newspeak financneho konzultanta z ovb.
celkom ma desi ten treminus technicus ´zanik penazi´. ked sa ho dozvedia v bruseli, tak amen maria.
Tibor si pletie akcionárov banky a vkladatelov. Ta jeho logika je použitelná voči majitelom banky.
Tibor Pospíšil :
“ ….. sa snažia znova vyrovnať aktíva a záväzky. A to aj znížením záväzkov.“
-to je divná terminologia. Je to zlodejina, znarodnenie.
Banky maju záväzok voči vkladatelovi. Ked skrachuju, je to aspon formálne čisté. Zle investovali, a teraz skrachjú. Ale to zdanenie je fraška a zlodejina.
Mozno blby dotaz, ale co je pravdy na tom, ze sa nemalo jednat o nejake statne zdanenie, ale o konvertovanie casti vkladov v aktiva (akcie) banky, v ktorej ten vklad je vlozeny?
Banky si tym padom mali navysit zakladne imanie, vysporiadat zle aktiva (ponizit straty), no taktiez dojde aj k denominacii samotnych ich akcii…
Tym by mala dosiahnut opatovne zvysenie ratingu a zlepsit svoju perspektivu do buducna a raz mozno niekedy by sa mali akcie tychto bank znova zhodnotit a tyto nedobrovolny akcionari by na tom mali byt ziskovy…
Ja osobne nic take statom nariadene nikdy schvalovat nebudem, no je tato moznost mnohymi obhajovana ako schodna cesta ako zachranit niekoho kto je podla nich „too big to fail“.
ano, bola pustena taka uvaha, že poškodení vkladatelia budu odškodnení akciami tých zkrachovaných bánk. Teda bezcennými akciami. Tie banky maju záväzky väčšie ako majetok a vklady spolu.
„ako schodna cesta ako zachranit niekoho kto je podla nich “too big to fail”.“
– nikoho nezachrania. Iba odsunu oficialny krach o par mesiacov, a dovtedy tie banky ešte zničia dalšie hodnoty. Tých zopár cyperčanov nema šancu ani čiste teoreticky splatiť tie dlhy. Je smiešne vôbec o tom uvažovať.
Zaujalo ma niekoľko príspevkov.
Čo je zoštátnenie bánk? Akú majú banky zodpovednosť? Ako fungujú banky?
Banky majú svojich akcionárov a predpísané koľko percent z celkového „imania“ = majú mať vlastných zdrojov. Vedú sa o tom diskusie či zvýšenie napr. na 12 percent je dostatočné. A koľko by malo byť dosť ?
Banky sú najviac regulovaným odvetvím. Neplatia zákony trhu. Každá krajina má svoju „dozorujúcu banku“ u nás NBS a tie si neplnia svoje úlohy. Sú riadené politicky a nie odborne.
Banky majú peniaze od vkladateľov = občanov a podnikateľova . S vkladmi podnikajú. Pretože v bankách sú ľudia robia chyby. Neriešim či úmyselné, alebo neúmyselné.
Stalo sa nielen v USA , že banky poskytli úvery na „nehnuteľnosti“. Vykazovali nereálne čísla a ich dohľad s tým nič nezmohol.
Príklad: Niekto si požičal na byt 100 tis. eur. Nebol schopný splácať a banka bola nakoniec rada ak dostala naspäť 50. Alebo stále drží byt vo svojich aktívach ako 100 tisíc ale nemá zaň žiadne príjmy a že nejaké bude mať je v nedohľadne.
Ak poskytla takýchto úverov stotisíce a k tomu pripojíme „riskantné“ operácie pri „úverovaní“ podnikateľských aktivít je tu problém.
Banky vykazuje svoje aktíva . Napriklad 1 miliardu, ale reálne má možno 400 miliónov a aj to iba za predpokladu aj sa jej podarí všetky aktíva speňažiť.
Ten rozdiel je presne v tom čo banke chýba na vyplatenie vkladateľom. Preto sa každá banka obáva že by naraz chcela väčšina vkladateľov vybrať svoje vklady. Na majú samozrejme vkladatelia nárok.
Často sa uvádza že štát zaplatí. Vklady sú garantované.
Ale štát nemá svoje peniaze. Má len peniaze čo vyberie od občanov. Aj štátne podniky, nehnuteľnosti a všetky aktíva patria občanom.
Zoštátnením teda „štát“ = všetci občania preberú jej dlhy.
Banky majú zodpovednosť malú, pretože je reguláciou prenášaná na centrálne banky a tie riadi štát.
Banky majú zodpovednosť do výšky svojich vlastných vkladov. Ale majitelia (akcionári) si už vybrali svoje…
Čo z toho vyplýva?
Občania sú rôznymi reklamami a svojimi zástupcami KLAMANÍ.
Že štát sa postará, garantuje a dáva istotu vkladom. Teraz na Cypre do 100 tis, eur.
Ak nastanú problémy VŽDY ich zaplatia občania .
Dokonca v EU už platia aj za problémy iných štátov.
Iná cesta ako informovať a vzdelávať občanov nie je.
Každá iná je len ďalšia možnosť ako štát (štáty) budú brať od všetkých občanov a tak zakrývať a naprávať chyby a omyly.
Rozhodovať za ŠTÁT ( za Štáty) = žiadna zodpovednosť.
Ano. ano. ano, áno, ano,
Ano. ano. ano, áno, ano,
Samé dobré názory. Lenže čo z toho ?!?!?! Fakticky skoro nikoho to nezaujima.
Však väčšina aj tak žije z detských prídavkov, zo soc. dávok, na dlh. A v rodičovskom byte. Na Titaniku si nakoniec aj tak každý chránil nakoniec vlastný zadok. A dnes predsa žiadni titanik nehrozí, chráni nás brusel, fico, boh, ….. A my si zatial pozrieme, večer, ďalší 375-ty diel nejakej bohovskej telenovely. Dozvieme sa, či ho má rada a či mu dnes konečne dá….
Aj mna už pomaly prestáva baviť téma o odvrátení krízy. Ale stale ma bohovsky baví a zaujíma rozmýšľať, kedy sa ludia zobudia, a začnú hľadať záchranné člny na tomto titaniku. Asi až potom, ked už žiadne nebudú…..
Ján Zvolen – napíš niečo k tomu, kedy sa ludia prebudia.
Ľudia sa prebúdzajú najčastejšie ráno.
Alebo predtým ako idú do nočnej.
Na Slovensku čakajú , že sa o nich postará štát.
Alebo príde nejaký rozprávkový hrdina.
Možno raz začnú od seba .
Nie je to len u nás. Aj na Cypre ľudia čakajú, že ak sa neprijme daň z vkladov všetci dostanú svoje peniaze.
To čo dokazuje situácia na Cypre je len potvrdením toho, že nielen u nás ŠTÁT zlyháva vo všetkých svojich funkciách.
Správa TASR
Cyperský parlament nebude hovoriť o zdanení vkladov pred tým, ako sa stretnú ministri financií 17 členov eurozóny, povedal to člen parlamentu.
Druhá najväčšia banka v krajine Laiki by sa mala rozdeliť na dobrú a zlú časť. Zákonodarci zároveň schválili deväť zákonov, ktoré boli podmienkou pre európsku finančnú pomoc.
Ako prvý prijali poslanci zákon o dohľade nad pohybom kapitálu a o zriadení fondu solidarity. Ide o prvú časť z balíka opatrení potrebných na zhromaždenie 5,8 miliardy eur vlastnými silami. Práve tento krok je podmienkou, aby Cyprus získal ďalšiu pomoc vo výške desiatich miliárd eur od krajín eurozóny.
Zákon o dohľade nad kapitálom má uchrániť banky pred divokým výberom vkladov alebo ich exponenciálnym presunom do zahraničia po tom, čo sa finančné domy zrejme v utorok opäť otvoria. Zriaďovaný fond solidarity vydá obligácie, za ktoré chce cyperská vláda ručiť štátnym a cirkevným majetkom, prípadne rezervami centrálnej banky.
TEDA AKO JE PRE EU typické. Žiadne riešenia len ich odsúvanie…
Tak tak, jednu dlhovu pyramidu prekryt nejakou inou, zlozitejsou dlhovou schemou, ktora umoznuje len kupit si cas. Silno to pripomina docasny euroval, trvaly euroval, bankovu uniu atd atd az nakoniec pride menova reforma.
Na striebro https://www.libertysilver.ee/en/vat_free_silver