Téma imigrácie vtrhla na Slovensko ako Hulk do sklenárstva. Ak nás pred pár mesiacmi rozdeľoval postoj k homosexuálnym partnerstvám, tak dnes sa už delíme podľa inej deliacej línie. Jedna chce migrantov vítať chlebom a soľou, zatiaľ čo tá druhá pred nimi zamyká dvere.
Ale ani táto téma, ako vlastne všetky ostatné v dnešnom pestrofarebnom svete, nie je čiernobiela. Moderný štát zabudoval do problematiky imigrácie protichodné tendencie, ktoré znemožňujú zaujať jednoznačné stanovisko. Nech by sa vás hard-core fanúšikovia z oboch táborov akokoľvek snažili presvedčiť o opaku.
Ja, ako veľký priaznivec slobody, by som samozrejme chcel, aby štátne hranice boli tak priechodné, ako sa len dá (a nechýbali by mi, keby aj zmizli úplne). Zároveň by som si ale prial, aby boli maximálne rešpektované hranice súkromné. Či už sa jedná o domovy, pozemky, firmy, respektíve peňaženky občanov. Tieto dva aspekty spolu navzájom súvisia.
Bohužiaľ súkromné hranice sú v dnešnej dobe exemplárne prekračované – preto je tak nebezpečné zahrávať sa s tými štátnymi.
Dane a odvody ujedajú zo súkromných účtov nadkritické množstvo a na ich využitie už nemá bežný občan v podstate žiadny vplyv. Antidiskriminačná legislatíva predpisuje koho na vlastný pozemok (reštaurácie) musíme pustiť, koho z vlastnej firmy nesmieme prepustiť. A bezpečnostné zložky určené na ochranu aj toho málo súkromia, na ktoré máme ešte právo, fungujú značne neefektívne (jemne vyjadrené).
V tomto svete, ktorý Róbert Fico nazýva sociálny štát (welfare state), sa každý imigrant automaticky stáva nákladovou položkou. Financovanou zo zdrojov vyžmýkaných od starousadlíkov. A vôbec nie je isté, či sa bilancia prisťahovalca preklopí z červených čísel do čiernych.
Systém s takto nastavenými pravidlami sa bez hraničných plotov nezaobíde. Pre mňa osobne je to smutné konštatovanie, ale ja som tu tieto spôsoby nezavádzal.
Dovolím si tvrdiť, že bez nepriechodných hraníc by dnešní európski politici ani nedokázali socializmus predať svojim voličom. Prerozdeľovanie od bohatých k chudobnými dostáva výrazne iný podtón, keď do systému zahrnieme napríklad Afriku. To by ste videli ten masívny úbytok voličov sociálnej demokracie naprieč Európou.
Veľmi dobre to popísal Milton Friedman. Zatiaľ čo v minulosti bol pre Ameriku každý prisťahovalec požehnaním – a samotní Američania to doteraz aj tak vnímajú – po zavedení sociálnej legislatívy sa stáva ohrozením.
Málo čo dokáže ekonomický prínos pretaviť na stratu tak efektívne ako štát.
Paradoxom je, že prínos pre krajinu predstavuje v dnešnej dobe práve ilegálny imigrant. Ten totiž na rozdiel od legálneho nemá nárok na benefity z prerozdeľovania. A preto sa musí zapojiť do ekonomickej aktivity hosťovskej krajiny najrýchlejšie ako sa len dá. Zväčša v obore, ktorý domáci nemajú dostatočne pokrytý, alebo o neho nejavia záujem.
Dnešní obhajcovia imigrácie (stále sa za neho ešte považujem) argumentujú povinnosťou bohatších štátov pomáhať chudobnejším krajinám.
Podľa mňa práve aktuálna realizácia niečo podobné absolútne nenapĺňa.
Nech by sme prijali akékoľvek množstvo utečencov, a že naše európske možnosti v tejto oblasti už dosahujú limity, ich krajinám to pomôže minimálne. Väčšina obyvateľov Afriky a Blízkeho východu zostane naďalej živoriť vo svojej domovskej krajine, pretože do Európy sa všetci dostať nemôžu. Už len z kapacitných dôvodov.
Dokážeme teda nejakým efektívnym spôsobom chudobným krajinám pomôcť?
Francúzsky ekonóm Frédéric Bastiat vyslovil svojho času nasledovnú myšlienku Keď nebudú prechádzať hranice tovary, tak ich budú prechádzať armády. V dnešnej dobe by sme armády mohli zameniť za prisťahovalcov.
Keď počas priemyselnej revolúcie prechádzali krajiny západnej Európy a Spojených Štátov z agrárnej spoločnosti do industriálnej, trval to aj stovky rokov. Dnes majú krajiny, ktoré chcú tento proces absolvovať, na rozdiel od priekopníkov v osemnástom storočí dve výhody. Vo svete je naakumulovaný kapitál, z ktorého môžu rozvojové štáty čerpať. A využitím uvoľneného medzinárodného obchodu môžu svoje výrobky dostať k množstvu solventných zákazníkov po celom svete a nebyť ak odkázaný na biedny dopyt v materských krajinách.
Či sa podarí prilákať do rozvojových krajín Afriky a Blízkeho východu investície, je čisto v rukách miestnych elít. Medzinárodný kapitál je bez predsudkov a dokáže triezvo zhodnotiť podnikateľské riziko v tom ktorom štáte. Ak sa podarí vybudovať prostredie prajúce podnikaniu, tak si to investori určite všimnú. V juhovýchodnej Ázii, respektíve v Turecku sa to podarilo. Stačí ale len zbežný pohľad do Líbye, Eritrei a vidíme, ako ďaleko tieto krajiny od podobného stavu sú.
Ale čo sa týka obchodných bariér, tu je lopta na našej strane.
Jedným z pozitívnych javov európskej integrácie bolo odstraňovanie prekážok v pohybe tovaru medzi jednotlivými štátmi spolku. Bohužiaľ bariéry sa nezrušili, iba sa z hraníc medzi členskými štátmi preniesli na hranice únie. Uvedomuje si to každý, kto si objednal tovar spoza veľkej mláky.
Odstraňovanie prekážok voľnému obchodu medzi Úniou a rozvojovými krajinami je efektívnejšie riešenie chudoby ako prijatie akéhokoľvek množstva imigrantov.
Podľa starého čínskeho príslovia môžeme rozvojovým krajinám darovať rybu a zasýtiť ich na jeden deň. Ale takéto darovanie rýb nebude mať konca kraja a situáciu nevyrieši. Alebo im venovať udicu vo forme možnosti predávať svoje výrobky na našich trhoch. Bude záležať už len na nich, či sa s ňou naučia zaobchádzať, alebo ju polámu a spália.
4,185 celkovo návštev, 1 návštev dnes
Číňani majú problém. Ich pracovná sila zdražuje rýchlym tempom. Tak oni sami začínajú robiť to, čím sa preslávili – exportujú kapitál, idú za lacnejšou pracovou silou, zakladajú fabriky vo Vietname, Indii, v Afrike. Holandské tulipány už kupujeme od Číňanov a sú vypestované v Afrike. Podobne aj ruže. Bez pracovnej legislatívy, bez ochrany životného prostredia, v korupčnom a zločinnom prostredí. Číňani si zakladajú mestečká a priemyselné parky v Nigérii, Etiópii a Južnej Afrike. Nie v Keni, nie v Somálsku, nie v Libyi. Skorumpované a zločinné režimy, kým sú stabilné, dávajú dostatočnú bezpečnosť investíciám. Medzinárodný priemer zisku/straty je 50%, ale u Číňanov sú 2/3 invetícií stratové. Podliezajú ceny. V Afrike robia telekomunikačné siete a stavajú cesty za ceny, aké západné firmy nedokážu ponúknuť a v kvalite, ktorá prevyšuje možnosti miestnych. Čína potrebuje lacné suroviny, tie nájde v Afrike. Potrebuje trh pre svoj lacný šmejd, Afrika berie všetko. Potrebuje zdroj lacnej pracovnej sily, tú nájde v Afrike všade. Potrebuje stabilitu a bezpečnosť investícií, to v Afrike nájde len tu a tam.
A teraz k téze o pohybe tovarov. Videl som tlačiarne HP z Vietnamu, disky z Malajzie a čipy VLSI z Filipín. Videli ste už mexický výrobok? Somálsky, či kuvajtský? Čo má Líbya okrem plynu a ropy? Aký pohyb tovaru? Akého tovaru? Z Afriky je kakao, káva, banány, najnovšie ruže. Diamanty, zlato, coltran do mobilov, ropa. Egyptské bavlnené tričká. Priemyselné výrobky tam zatiaľ robí len Čína.
Áno, colné bariéry by sa mali odbúrať. Ale najhoršou bariérou nie je clo, ale Spoločná poľnohospodárska politika Francúzskej únie, ktorá vyrába prebytky, ktoré sa akože humanitárna pomoc rozhadzuje po Afrike, čím sa ničí miestna produkcia. S potravinami zadarmo sa nedá konkurovať. Francúzom treba zatrhnúť subvencie, potraviny nech zdražejú, uživia sa aj slovenskí, aj africkí poľnohospodári a bude sa aj menej plytvať. Ale na Africku najväčším problémom nie je ekonomika, ale zločin, vojny, absencia štátu. Na riešenie somálskych pirátov treba štát a nie hliadky na mori. Aj v Líbyi je problémom chýbajúci štát. Aj Islamský štát vznikol vo vákuu vojny v Sýrii a Iraku. Najdôležitejšie je tam zabezpečiť zákon a poriadok. Potom sa tam usadí aj kapitál. Výmena tovaru príde sama, ak bude nejaký tovar na výmenu. Afrika potrebuje štát, zákon a poriadok.
Libyu by som do toho netahal. Vraj diktator ju dostal z posledneho miesta najzaostalejsich krajin sveta takmer do prvej 50tky najvyspelejsich. Libyu a Kaddafiho zabila prave naopak tuzba po slobodnejsom obchode. Zabili ich etatisti, ktori maju sice plne huby slobody, ale ked ide o jej realnu podobu tak sa nestitia jednajuceho jedinca aj zabit pre zachovanie statusu quo. Zapad je jedna velka zumpa a fakturu mu isto vystavia. Bude to drahe.
Akosi si nerozumieme. Libya do zoznamu krajín bez štátu patrí spolu so Somálskom, Sudánom, Mali, Irakom a Sýriou. V Líbyi nie je štát, ale hneď dva štáty s dvoma vládami, ktoré na seba nevražia a bijú sa o ropu. Čo Kaddafího zabilo je nepodstatné – podstatné je, že absencia legitímnej štátnej moci znamená absenciu akýchkoľvek pravidiel, chaos, násilie, bojujúce mafie a utrpenie civilov.
asi mi unika podstata:
zakon o ochrane zivotneho prostredia je dosledkom likvidacie sukromneho majetku. alebo poznas vo svojom okoli niekoho, kto si na SVOJU zahradu vyleje barel ropy, alebo otravi studnu? (lebo ja nie) prave existencia „verejneho majetku“ a spravcovskych vlad suvisi s prudkym narastom potreby zakona o ochrane prirody. skusam si predstavit ako by asi 6,000 vlastnikov siestichtisicov ploch pody suhlasilo s likvidaciou ich majetku nejakou korporaciou, ktora by si chcela ich pozemky prenajat na tazbu ropy.., ale vlada lahko prikyvne nad likvidaciou spolocneho, ked k tomu uzemiu nema ziadny vztah.
spolocna hospodarska politika francuzskej unie, subvencie, cla to je prave prejavom regulovaneho trhu, mas pravdu, treba to ihned odstranit a pustit slobodny trh.
a v Tvojom poslednom odseku mam troska zmatok, prepac.
…najvacsim problemom v afrike su zlocin, vojny, absencia statu…
teda pri ucasti statu nejestvuje zlocin a vojny? co teda bola 1. a 2. svetova?
somalsky pirati: aky je rozdiel pre mna, ako konecnej obeti v tom, ci ma okradne stat (dane), alebo somalsky pirat? somalsky pirat ma moze aj zabit? no, to ale moze aj stat a ma na to neporovnatelne viac moznosti (napr. branna povinnost)…
islamsky stat uz z toho ako si ho nazval je dokazom pritomnosti statu. tak absencia, alebo pritomnost je podmienkou pre vznik zlocinu a vojen?
investor nejde do neistoty. ak najde diamantovu banu povedzme v somalsku, skupi prava, nastahuje sa tam a vytvori si sukromnu armadu na ochranu proti divym najazdnikom a je v relativnom pokoji a pohode. potom v somalsku vznikne stat, zavedie poriadok a zakony a potom nastanu pre investora krusne chvile, pretoze nikdy nebude vediet, ci mu nova vlada zakonom neznarodni jeho majetok.
takze akekolvek (nestabilne s vacsou pravdepodobnostou ako stabilne) STATNE rezimy predstavuju ovela vacsie riziko pre investicie ako „divoky zapad“.
kde mam chybu?
:o)
Existujú verejné statky, ktoré sú teoreticky bez vlastníka, alebo je vlastníkom štát, čo je zhruba to isté. Tie treba chrániť. Príklad: celá atmosféra, tiež voda vo vodných tokoch znečisťovaná nitrátmi a pesticídmi z polí, spodná voda, oceány, ľadovce.
Potom existujú majetky v súkromnom vlastníctve, kde ľahostajnosť vlastníkov môže iným spôsobiť škodu. Príčinná súvislosť nebude jednoznačne preukázaná a sudcovia tak neprisúdia náhradu škody vinníkovi. Príklad: holoruby znižujú retenciu vody lesom a spôsobujú prívalové povodne nižšie na povodí.
K poslednému bodu: to je rozdiel medzi zločinným režimom a zločinným indivíduom. Štát zabraňuje jednotlivým zločinom. Bez štátu kvitne anarchia a zločin. Aj po vzniku USA bola v novovzniklom mestečku prvou samosprávnou vecou voľba šerifa, a až potom bol kostol a škola.
Štátnemu zločinu sa úplne zabrániť nedá ani po 2. svetovej vojne. Príklad: genocída Červených Kmérov, anexia Krymu.
Re.: „yoss“:
Reagujem na Vašu výzvu:
„kde mám chybu?“
………..
Vo svojom príklade so súkromnými vlastníkmi pôdy, ktorí sa o svoje statky starajú lepšie ako štát,
ste opomenuli možnosť skupovania zahraničnej (alebo hoci i katastrálne dostatočne vzdialenej) pôdy práve za účelom iným, ako je dlhodobé užívanie–napríklad za účelom drastickej ťažby nerastných surovín.
.
Vo svojom príklade so somálskou diamantovou baňou zasa ignorujete zrejmú TRETIU možnosť vyplývajúcu z faktu, že štát je vlastne monopolom na legálne násilie:
zakladateľom svojho vlastného štátu sa tak môže stať práve dotyčný investor somálskej diamantovej bane,
či už sám alebo v spojení s inými investormi,
pokiaľ by dokázal vyskladať súkromnú armádu silnejšiu ako jeho oponenti v okolitom prostredí.
…Permanentnú otvorenú šancu na vytvorenie si vlastného štátu poskytuje najlepšie spoločnosť „bez štátu“.
.
Do tretice:
za akýmkoľvek násilím, či už štátnym alebo násilím pirátov, násilím desperátskym,
stoja vždy mocenské ambície, uchopenie a držba moci.
V prípade štátov je tou mocenskou ambíciou zisk iného územia,
v prípade desperátov súkromné obohatenie sa.
.
Pokiaľ tu bude o čo mocenské bojovať (územia, zisk),
tak sa vždy nájde nejaký hlupák, ktorý to bude chcieť mať iba pre seba a pre svoje zviditeľnenie sa.
Riešením by teda bolo odstránenie akýchkoľvek majetkových závislostí,
ale to je, predpokladám, mimo Vašu slobodnú voľbu mať SVOJ súkromný majetok a SVOJE zisky.
—
Keby že žijem v krásnom svete, ktorý je postavený len na tom, či zo mňa štát vyžmýka dane a ak nie, tak si budem žiť šťastne a spokojne, tak by som ani ja s imigrantmi nemala problém. Ale keďže nežijeme v tomto ideálnom svete a popravde, platenie sociálnych dávok imigrantom mi príde ako ten najmenší problém, tak s nimi problém mám.
Imigranti predstavujú pre mňa hrozbu. V prvom rade zdravotnú, lebo pochádzajú z krajín kde sú bežné choroby na ktoré sa u nás neočkuje bežne. V druhom rade bezpečnostnú, lebo uznávajú iné hodnoty ako ja. Oni neuznávajú moje právo na slobodu vyznania, na môj majetok a na môj život. Čo by mi nevadilo, ak by si tieto hodnoty vyznávali tam, kde nežijem.
Ja sama sa považujem za anarchokapitalistu. Ale bojím sa, že väčšine ancap už preplo načisto a majú dojem, že bez štátu by bolo všetko krásne. Realita je taká, že by sa ľudia naďalej vraždili, naďalej by sa snažili obmedzovať si svoje práva a jediné čo by na tom bolo pekné je to, že by som nemusela financovať, aby sa tomu bránilo. Lebo to je celá pointa ancap. Že nemusíte štát financovať, nie že tu zrazu nastane utópia. A teraz je realita taká, že ak si sem nacpeme imigrantov, tak bude pre mňa ten imigrant väčšou hrozbou ako štát. Štát ma maximálne zdaní. Ale imigrant ma môže znásilniť a zabiť, môže ma nakaziť chorobou a môže ublížiť mojim blízkym. A keď už mám byť zdanená, budem radšej ak sa z tých peňazí zafinancuje ochrana hraníc, ako dávky pre imigranov.
Ak si dobre pamätám, christianizácia Islandu bola jedným z dôvodov, ktorý viedol k zániku tamojšej „anarchie“.
To isté hrozí aj v prípade utečencov, ktorí si so sebou prinášajú svoje videnie sveta a v prípade tých poctivých moslimov je to ideológia, ktorá nerieši len vieru v Allaha, ale aj riadenie spoločnosti – počnúc rozvodmi, končiac bankovníctvom. Čiže výrazne väčší počet moslimov môže priniesť nielen tie menej podstatné kultúrne prvky ako je spôsob odievania či menej seriózny postoj k (cudzím) ženám. Ale aj morálku a predstavy o fungovaní spoločností, ktoré sú v rozpore nielen s liberálnym welfare state, ale aj s malým štátom alebo ancapom.
Re.: „Viko“:
Zaujala ma Vaša informácia:
„Ak si dobre pamätám, christianizácia Islandu bola jedným z dôvodov, ktorý viedol k zániku tamojšej “anarchie”.“
.
Kresťanstvo bolo na Islande ako „štátne“ náboženstvo prijaté okolo roku 1000,
na althingu ale prednášal hovorca zákonov („lögsögumaður“) všeobecne prijaté zákony spoločnosti minimálne od roku 930:
https://en.wikipedia.org/wiki/Lawspeaker#Iceland
Ak bol teda zánik „anarchie“ nejako spätý s príchodom kresťanstva, tak sa to muselo stať ešte pred oficiálnym prijatím kresťanstva staršími
(…a teda by bolo možné hovoriť skutočne o možných dôsledkoch PRÍCHODU kresťanstva, nie prijatia kresťanstva ako oficiálneho zemského náboženstva—teraz iba rozvádzam svoje úvahy, netvrdím, že to hovoríte Vy).
Na druhej strane však v tom odkaze na wikipedii sa uvádza:
„It has its basis in a common Germanic oral tradition, where wise men were asked to recite the law…“,
čo by znamenalo oveľa staršiu tradíciu záväzných zákonov, ešte pred založením althingu roku 930.
………..
Zaujímal by ma zdroj tejto Vašej informácie,
priznám sa, že ma táto vec skutočne zaujala.
—
Maguso1975
nemozem odpovedat priamo vo vlakne, tak aspon takto.
k Vasej rekacii
1. od koho by to uzmenie kupili (a ak by sa predajca nasiel, len by neskor zal co zasial)
2. preco by to robil? naklady na udrziavanie takej rozsiahlej armady by vysoko predcili jeho zisk z diamantovej bane, navyse (aby sa mohol pysit legalizovanym nasilim) musel by vytvorit vsetky statne organy a armadou vynutit ich respektovanie. teda, ako ste spravne pozanamenali „vytvorit stat z nicoho“. motivacia takehoto cinu v suvislosti s ohromnymi nakladmi je pre mna nepochopitelna. zaujem sukromneho investora je prosperita nie zvysovanie nakladov…
a ked sa mu to vsetko podari a bude kral a zvrchovany vladca celeho somalska, kruty a bezohladny tak zisti ze nie je komu vladnut, lebo medzitym ludia poodchadzali a jemu zostala akurat ta diamantova bana, ktoru uplne v pohode mohol mat aj bez predchadzajucich nakladov…
3. s tymto sa sa suhlasit. netvrdim, ze nasilie v slobodnom trhu vymizne, ale aspon ma nik neda do vazenia ak sa nejakej sukromnej vojny odmietnem zucastnit.
malokedy nieco vysvetlujem o sebe, ale v poslednom odseku ste troska mimo.
MOJ sukromny majetok je moje telo. vy ho nemate?
MOJ sukromny zisk je moj dobry pocit z toho, ked mozem svoje vyrobky darovat. vy dobre pocity NEMATE?
ak mate svoje telo a dobry pocit z niecoho co robite, mate sukromny majetok a mate ZISK. nepoznam jediny ludsky cin, ktory by nezakladal vidinu zisku, ak taky poznate, sem s nim…
Re.: „yoss“:
Na úvod: môžete odpovedať vo vlákne, ak kliknete na „odpovedať“ v príspevku, na ktorý reagujem.
Príspevok sa tak samozrejme zaradí hneď pod môj, ja si tú reakciu neskôr nájdem.
……..
Súkromné žoldnierske armády nie sú v rozvojových krajinách žiadnou výnimkou, rovnako ako rôzne „štáty v štátoch“.
V krajinách tretieho sveta zvyčajne vždy drží regionálnu moc ten, kto si je schopný vyskladať a udržať najsilnejšiu súkromnú „ochranku“.
Títo ľudia však prípad, že ich dŕžavy, ako píšete, „ľudia opustia a oni zistia, že nie je komu vládnuť“ v podstate neriešia: proste si zotročia ľudí z území, ktoré sú pre nich mocensky dostupné, poprípade si nakúpia otrokov od iných majiteľov súkromných štátov.
.
Vy možno používate svoje telo za účelom zisku, ale ja svoje telo používam za účelom prežitia, a pravdupovediac, celkom mi to stačí.
Nepovažujem svoje telo za nejaký „súkromný majetok“:
proste ho považujem za seba samého,
za seba, bez ktorého by som nežil.
.
Príde mi zvrátené, aby odo mňa niekto očakával prijatie predstavy, na základe ktorej by som mal žiť svojím telom za účelom očakávania zisku.
…iba ak by ste za zisk považovali to, že sa zajtra ráno vôbec zobudím živý.
To by však bola skutočne prapodivná myšlienka,
pretože mi podsúva presvedčenie,
že právo na život si musím nejako zaslúžiť.
—