Prívrženci anarchokapitalistickej spoločnosti (ankap) požadujú zrušenie štátu a jeho úplné
nahradenie dobrovoľnou, t.j. trhovou spoluprácou. Štátom pritom rozumejú inštitúciu nárokujúcu si
legálny monopol na vykonávanie násilia na danom území. Toto násilie zahŕňa o.i. právo vyberať
dane (t.j. vyvlastňovať) a tiež právo byť konečným rozhodcom všetkých sporov.
Prívrženci ankapu spochybňujú tieto nároky štátu v prvom rade z etického hľadiska. Argumentujú
amorálnosťou každej inicializácie násilia, t.j. porušenia práva na život či majetok ľudí, ktorí sa sami
žiadnej inicializácie násilia nedopustili. Takejto inicializácie sa štát dopúšťa napr. výberom daní
pod hrozbou trestu od „svojich“ občanov. Ďalší argument v prospech ankapu je ekonomický.
Anarchokapitalisti chápu poskytovanie bezpečnosti ako každú inú službu a keďže štát má na jej
poskytovanie monopol, argumentujú neefektívnosťou monopolu a požadujú, aby bezpečnosť
poskytovali konkurujúce si bezpečnostné agentúry fungujúce na trhových princípoch. Cieľom
tohoto článku je vysvetliť, v čom spočíva principiálny rozdiel medzi bezpečnostnými službami a
všetkými ostatnými službami a prečo sa tento argument anarchokapitalistov na trh bezpečnostných
služieb nedá použiť.
Paradox trhu obranných služieb
Anarchokapitalisti vychádzajú z princípu trhovej výmeny, ktorá vedie ľudí s odlišnými záujmami k
tomu, aby vo vlastnom záujme spolupracovali. Pekár pečie chlieb pre svojich zákazníkov nie preto,
že by mu záležalo na ich blahu, ale preto, že sleduje svoje vlastné záujmy (zárobok) a najlepší
spôsob ako ich uspokojiť je slúžiť záujmom iných. Anarchokapitalisti optimisticky predpokladajú,
že takýto model obojstranne výhodnej spolupráce sa dá použiť na akékoľvek medziľudské vzťahy.
Práve tu sa ale skrýva podstatný problém. Predpokladom trhovej výmeny je obojstranná
dobrovoľnosť, teda neprítomnosť násilného donútenia. Ak by pekár mohol od zákazníkov vymáhať
peniaze násilím, nemusel by im piecť chlieb. Aby mohli byť všetky medziľudské vzťahy založené
na trhu, musia mať ľudia zaistenú dostatočnú úroveň bezpečnosti. Pri „nakupovaní“ bezpečnosti
samotnej ale táto podmienka nie je splnená. Ak niekto nakupuje bezpečnosť, tak zjavne preto, lebo
sa bezpečne necíti. Potom je ale jasné, že aspoň niektoré transakcie v reálnom svete budú netrhové.
Predstavme si spoločnosť bez mocenského monopolu. Aby nakupovanie bezpečnosti malo vôbec
zmysel, musí byť nakupovaná od niekoho, kto na danom území disponuje významnou vynucujúcou
mocou. Nemá zmysel nechávať sa chrániť niekým slabým. Transakcia sa teda uskutočňuje medzi
niekým veľmi mocným (predajcom bezpečnosti) a medzi niekým, kto sa necíti bezpečne, potrebuje
ochranu a je preto relatívne slabý (zákazník). Už v tomto štádiu to príliš nevyzerá na rovnoprávny
vzťah. Každý kto má moc niekoho chrániť má zároveň moc mu diktovať. Paradoxom
bezpečnostných služieb je fakt, že ten, kto je schopný ich predávať ich vôbec predávať nemusí,
pretože svoj príjem si od zákazníka dokáže vynútiť aj násilím, bez poskytnutia protihodnoty,
prípadne za nižšiu protihodnotu než akú by inkasoval na voľnom trhu. Veľmi pravdepodobne
vzniknú netrhové, násilné vzťahy medzi predajcom a zákazníkom. Napr. keď sa Caesar stal
najsilnejším mužom v Ríme, mohol si založiť prosperujúcu anarchokapitalistickú bezpečnostnú
agentúru a poskytovať služby na trhovom základe. Namiesto toho sa rozhodol stať neobmedzeným
vládcom a svoju moc nanútiť.
Druhým dôsledkom tendencie zákazníka „nakupovať“ bezpečnosť od niekoho dostatočne mocného
je silný trend ku koncentrácii na „trhu“ bezpečnosti. Zjavne by nemalo veľký zmysel nechať sa
chrániť niekým, povedzme 10. najsilnejším v poradí, keďže ten zákazníka nedokáže ochrániť pred
deviatimi silnejšími. Poskytovateľov bezpečnosti bude preto málo. Budú sa neustále dostávať do
konfliktov, a to tým viac, čim viac sa budú odchyľovať od trhového správania. Násilné správanie
im navyše prináša benefity, ktoré ďalej zvyšujú ich motiváciu správať sa násilne. Môžu
zákazníkom poskytovať horšie služby a zdroje investovať do posilnenia vlastnej moci.
Pravdepodobným dôsledkom tejto situácie bude víťazstvo jedného poskytovateľa nad všetkými
ostatnými a ich zničenie, skombinované s nastolením netrhových vzťahov voči „zákazníkom“.
Vznikne monopol moci, štát.
Ekonomické statky vs. násilná moc
Dva základné typy vzťahov medzi ľuďmi majú odlišné dôsledky na možnosť konkurencie. Prvé
z nich, trhové vzťahy, sú obojstranne dobrovoľné a vzájomne výhodné. Každý môže takýto vzťah
slobodne ukončiť, čo vedie druhú stranu k snahe o skvalitnenie služieb, aby si ho získala alebo
udržala. Tam, kde vládnu trhové vzťahy platia všetky poučky ekonómie o prevahe trhu a
konkurencie nad monopolom. Druhý typ vzťahov je založený na násilí a donútení. Sú to
nerovnoprávne vzťahy násilník – obeť. Nárast úžitku dosahuje len násilník, úžitok obete sa
zmenšuje a keby mala možnosť, tak sa do takéhoto „vzťahu“ nezapojí. Obeť tiež nemá možnosť
beztrestne si vybrať iného násilníka. Pri nakupovaní bezpečnosti trhové vzťahy prakticky
neexistujú a preto ani nie je dôvod očakávať, že tu bude prebiehať nejaký konkurenčný proces,
ktorý by zákazníkom prinášal lepšie služby. Tvrdenie o prevahe konkurencie nad monopolom za
týchto okolností nemá význam. Namiesto konkurencie tu vzniká násilná moc.
Zákazník nie je voči držiteľom moci v trhovom vzťahu bez ohľadu na to, či existuje len jeden
(monopolný) držiteľ moci alebo ich je viac a navzájom si konkurujú. Druhému prípadu
zodpovedajú podmienky anarchií a občianskych vojen známe z histórie. Obvykle tam existuje
viacero tlúp vymáhajúcich výpalné, ktoré človeku neochotnému platiť hrozia násilím, ničia mu
majetok alebo ho pre výstrahu ostatným rovno zavraždia. Samozrejme netolerujú ani prechod
„zákazníka“ k inej tlupe. Takáto situácia sa nijako sa nepodobá nakupovaniu od konkurujúcich si
predajcov na bežnom trhu. Konkurencia v násilí vedie jedine k vojne, ktorá sa spravidla skončí
víťazstvom jednej strany a zničením ostatných, preto sú anarchie obvykle len dočasné. Víťaz sa
snaží nastoliť také podmienky, aby nabudúce hrozbu konkurencie násilne potlačil už v zárodku.
Zaujímavou vlastnosťou násilnej moci je to, že sa nedá zo sveta odstrániť. Ak by jej začalo ubúdať,
vznikne mocenské vákuum, ktoré zvyšuje motiváciu a potenciálne zisky a znižuje náklady pre tých,
ktorí by radi využili násilie na jej získanie. Násilná moc sa preto objaví vždy znovu.
Duchovný otec ankapu Rothbard sa priblížil pochopeniu principiálneho rozdielu medzi
ekonomickými statkami a násilím vo svojej teórii monopolu, v ktorej pod monopolom rozumel len
korporáciu so štátnym privilégiom a odmietol predstavu niečoho takého ako monopol na voľnom
trhu. Z toho zákonite plynie, že jediný skutočný monopol je len násilná moc samotná. Monopol
dajme tomu v oblasti výroby a dodávok elektriny je len delegovaním tejto násilnej moci na
konkrétnu firmu a konkrétny statok (štát potrestá každého, kto sa pokúsi vyrábať elektrinu bez jeho
dovolenia). Na voľnom trhu pojem „elektrárenský monopol“ nedáva zmysel. Z toho musí aj pre
ortodoxného anarchokapitalistu vyplývať, že oblasť násilia a poskytovania bezpečnosti je niečo
úplne odlišné od dodávok elektriny a ostatných ekonomických statkov.
Leviatan a limitovaná sloboda
Stojí za pozornosť, že naše chápanie konkurencie sme si osvojili v podmienkach existencie
násilného monopolu. Bežný nákup statkov na území kontrolovanom štátom je dobrovoľný.
Obchodník nepoužíva gorily, ktoré by nám hrozili násilím ak prejdeme ku konkurencii. Ak by sa o
to pokúsil, zasiahne proti nemu štát, ktorého mocenskej prevahe sa obchodník nedokáže ubrániť.
Obchodík preto na použitie násilia za bežných okolností ani nepomyslí. Mocenský monopol štátu
zabezpečuje ľuďom bezpečnosť a umožňuje dobrovoľnosť a konkurenciu aspoň v istom rozsahu.
(Pôsobenie štátu je ale dvojznačné. Na jednej strane garantuje istú mieru bezpečnosti a umožňuje
fungovanie trhu. Na druhej strane zo svojej pozície násilného monopolu tieto pravidlá sám
porušuje.)
Bezpečnostné agentúry v ankape
Anarchokapitalisti si trh v oblasti bezpečnostných služieb predstavujú tak, že agentúry poskytujúce
bezpečnosť jednajú so zákazníkmi rovnako ako firmy v podmienkach štátu, teda na základe
dobrovoľnosti a svoje služby im nevnucujú. Predpokladajú, že „dobré“ agentúry sú dostatočne silné
na to, aby porazili „zlých“ násilníkov. Agentúry ale nemajú dôvod jednať so zákazníkmi trhovo. Už
nie sú v pozícii firmy, ktorá podlieha zákonom štátu a jeho mocenskej prevahe. Agentúry teraz
disponujú donucovacou mocou a je len na nich ako ju použijú. Zo skúsenosti vieme, že aj tí „dobrí“
obrancovia sa nechajú mocou skorumpovať. Z hľadiska teórie hier sa jedná o väzňovu dilemu, v
ktorej kombinácia pokušenia a hrozieb zo strany iných zlomí prevažnú väčšinu ľudí. Agentúra s
najväčšou mocou zrejme porazí ostatné a stane sa v zmysle definície štátom.
Nepochopenie problému násilia zo strany anarchokapitalistov vidno z ich tvrdenia, že bezpečnostné
agentúry by poskytovali bezpečnosť efektívnejšie ako to robí štát. Ak by to bola pravda, nie je
žiadny dôvod, prečo by nejaká súkromná agentúra nemohla už teraz poskytovať klientom ochranu
pred štátom (napr. pred výbercami daní). Nič také sa zjavne nedeje. Tvrdenie, že je to kvôli
monopolu štátu je absurdné. Jediný spôsob ako môže štát svoj monopol obhájiť je použiť proti nej
násilie, ale pôvodné tvrdenie bolo, že súkromná agentúra je vo vykonávaní násilia efektívnejšia.
Agentúra si preto nemusí pýtať dovolenie od štátu, môže si ho sama vybojovať. Súkromný pekár by
sa mohol oprávnene sťažovať, že existencia štátneho monopolu na pečenie chleba mu znemožňuje
dokázať prevahu súkromného pekárstva nad štátnym monopolom. To platí preto, lebo kvality tohto
pekára nemajú spočívať v jeho schopnosti postrieľať všetkých policajtov, ktorí by mu bránili
prevádzkovať jeho pekáreň, ale v pečení chleba. Jeho pekárske schopnosti nie sú spochybnené tým,
že musel kapitulovať pred štátnou mocou. Analogická sťažnosť bezpečnostnej agentúry ale nedáva
zmysel. Anarchokapitalisti si nechcú pripusť, že štát je v násilí naozaj efektívnejší ako trh. Logika
násilia sa neriadi trhovými princípmi.
Zhrnutie
Zákonitým dôsledkom existencie násilných vzťahov a ich odlišnosti od dobrovoľných vzťahov je
vznik násilného monopolu, štátu. Moci, násilia a teda ani štátu sa nemôžeme zbaviť, môžeme ich
nanajvýš obmedziť a čiastočne kontrolovať. Je možné sa snažiť, aby bola moc štátu zameraná čo
najviac na potláčanie zločinu a čo najmenej na jeho páchanie a na sabotovanie dobrovoľných
vzťahov medzi ľuďmi.
Rozlíšenie násilnej moci a trhových služieb sa dá prirodzene zladiť s predstavami klasických
liberálov 19. storočia o štáte ako „nočnom strážnikovi“, ktorý by prevádzkoval len políciu, armádu
a súdnictvo, zatiaľ čo všetky ostatné oblasti života ľudí by boli ponechané trhu. Takéto rozlíšenie
podporuje zmysluplnosť predstavy liberálneho minarchistického štátu.
9,290 celkovo návštev, 2 návštev dnes
Pekná kôpka demagogie.
Pointa je v tom, že ŠTAT v skutočnosti nikdy žiadnu bezpečnosť NEPOSKYTUJE. Žiadny politik neriskuje svoj život v prvej línii, žiaden politik nedá z vlastného ani korunu na armádu – on celkovo žije iba z penazí občanov. On nemaká v bani, aby zaplatil nákup nábojov.
V akejkoľvek ŠTATNEJ armáde reálne bojuju fyzické osoby, všetky financie na armádu platia fyzické osoby – občania. Tanky vyrábaju fyzickí robotníci. ŠTAT a jeho majitelia – politici, majú v štátnej armáde iba JEDINÚ úlohu – udržujú si osobnú moc nad armádou, nad jej použitím. A to preto, aby im armáda zabezpečila ICH OSOBNÚ MOC, moc nad občanmi. Politici potrebuju armádu hlavne na to, aby im iná skupinka politikov, iní občania, nevzali ich moc z rúk.
Jedinú malu výnimku predstavujú armády v tých najmocnejších štátoch – v nich armáda je občas použitá na to, aby ich politikom, majiteľom štátu, zväčšila územie ich štátu. Napr. taká americká armáda, najsilnejšia na svete, NIKDY nebojovala na ochrane svojho územia. Vždy iba pomáhala presadzovať záujmy svojich veliteľov – politikov, v zahraničí.
Je ľahké napísať o niečom, že je to demagógia, ale chcelo by to zdôvodniť.
Že štát neposkytuje žiadnu bezpečnosť? Štát nemá len monopol na moc, ale stanovuje aj pravidlá, podľa ktorých funguje spoločnosť. V rámci týchto pravidiel definuje bezpečnosť a túto bezpečnosť poskytuje. Keby s tým mal problém, stačí mu zmeniť definíciu.
A že žiadny politik neriskuje svoj život v prvej línii? A ktorý riaditeľ automobilky osobne montuje autá? A ktorý manažér obchodného reťazca stojí hodiny za pultom a usmieva sa na zákazníkov? Politik má v štáte riadiacu funkciu, na riskovanie života sú iní.
Teraz netvrdím, že je to tak správne, len že to tak funguje. Komu sa to nepáči, môže ísť do iného štátu, alebo sa môže pokúsiť prevziať moc a zmeniť pravidlá fungovania spoločnosti.
Stat primarne neposkytuje ziadnu bezpecnost. Policia ma v prvom rade chranit stat pred obcanmi a vynucovat na nich vsetko, co si mocnar uzmysli.
http://www.mises.cz/clanky/pomahat-a-chranit-stat-u–572.aspx
Je až také dôležité, či je bezpečnosť poskytovaná v prvom alebo druhom rade? Poradie priorít sa predsa môže upraviť podľa okolností.
A co by branilo ostatnym bezpecnostnym agenturam spojit sa voci nasilnikovi?
Nesmie sa zabudat na jednu dolezitu vec – v slobodnej spolocnosti by bol kazdy clovek ozbrojeny daleko lepsie, nez teraz. V takomto prostredi by nebolo jednoduche nastolovat monopol na nasilie.
http://www.dfens-cz.com/view.php?cisloclanku=2013092301
Tak prečo taká spoločnosť (tvorená slobodnými plne vyzbrojenými ľuďmi) už dávno niekde neexistuje?
Pretoze sloboda je zatial vo vyraznej mensine, a indoktrinovanych oviec vo vyraznej vacsine.
Predsa by stačilo, keby sa raz v jednej (hoci aj veľmi malej) krajine ľudia dohodli, že budú žiť slobodne a bez štátu. Taká spoločnosť by mala fungovať oveľa efektívnejšie a preto by nemal byť problém, aby sa udržala a potom aj rozšírila do celého sveta. Slobodným a dobre vyzbrojeným súkromníkom predsa nemôžu byť indoktrinované ovce rovnocenným súperom.
Tak prečo tu máme furt ten štát?
To akoby si v 19 storoci argumentoval, ze otroctvo je spravne, lebo nikto sa ho nesnazi zrusit.
V 19. storočí vznikli desiatky utópií a takmer všetky sa ukázali ako neefektívne a nedožili sa dneška. Taký komunizmus napríklad.
Je rozdiel medzi správnosťou a efektívnosťou. Netvrdím, že všetko, čo je efektívne, je aj správne. Otroctvo bolo svojho času efektívne, no som rád, že spoločnosť bez otroctva je ešte efektívnejšia.
Ak máš pocit, že niečo v spoločnosti nie je správne, zmeň to. Ale alternatíva ktorú prinášaš musí byť minimálne rovnako efektívna, ako Tebou kritizované status quo.
Aha, mam to zmenit. A najlepsie tak, ze zalozim nejaku politicku stranu, kde po vyhre poviem silovym zlozkam, ze, spacifikujte vsetkych socialistov a ked sa to podari, potom budete bez prace. 😀
Prepac, ale toto su caste take killer argumenty etatistov, ze „ak sa ti nieco nepaci, zmen to“. Urcite, ani zidom sa deportacie nepacili, a tiez im bolo vytykane, ze to mohli zmenit, keby isli volit.
K veci – vsetko chce cas, zmeny sa nedozijeme, ani nase deti, kazdopripadne o zmenu sa snazime, ak si si mohol vsimnut, prave sirenim povedomia. Ostatne, ludia uz postupne smeruju k menej statu, snazia sa obchodovat tak, aby statu co najmenej platili, praca na cierno, zavedenie bitcoin…. My sa konca statu nedozijeme, ani nase deti nie, ale to neznamena, ze sa to nestane. Etatista si v pozicii status quo vyskiera zuby a chce, „ked je to zle, tak sa to musi predsa dat zmenit lusknutim prstov“.
Prepáč, ale čím sa potom líšiš od iných utopistov, ktorí argumentujú len tým, aký krásny by bol nimi vysnívaný svet?
Utopisti nemajú reálnu predstavu, ako želaný stav dosiahnuť a nie sú schopní ani zmysluplne reagovať na kritické pripomienky k ich predstavám. Presne ako Ty. Alebo nie?
Btw, Liberland ti nehovori nic? Videl si reakcie v masmediach, ako sa propaganda zo vsetkych sil snazi projekt dehonestovat? Liberland nepovazujes za velmi malu krajinu, kde sa ludia snazia zit podla principov NAP?
Držím Liberlandu palce a dúfam, že sa čoskoro rozšíri aspoň na polovicu Európy. Ale je oveľa pravdepodobnejšie, že praskne ako bublina, len čo sa Chorváti so Srbmi dohodnú, komu vlastne patrí ten sporný kúsok zeme. Slovami klasika: Dávam Liberlandu rok, maximálne dva.
Ale je tu šanca, že Liberland prežije ako miestna atrakcia s vlastnými poštovými známkami a webovou stránkou. Pár bláznov tam bude žiť ako v klietke a svorne budú kričať, že sú jediní slobodní ľudia na celom svete.
A projekt republika Horna Marikova, ti nic nehovori?
Častokrát sa argumentuje tým, že štáty sú k sebe navzájom v anarchistickom vzťahu. A ako vidíme – práve pre tento anarchistický vzťah dochádza medzi štátmi k vojnám. „Bezpečnostné agentúry“ (štáty) skúšajú, ktorý z nich je silnejší a čo si tým pádom môže dovoliť. Presne takto by to fungovalo aj v úplnej anarchii: bezpečnostné agentúry by viedli vojny na lokálnej úrovni rovnako ako ich vedú na globálnej úrovni.
Faktickým dôsledkom týchto úvah je však nutnosť vytvorenia svetového štátu. Nie štátu takého, aký poznáme dnes, ale štátu v zmysle minarchistickom – t.j. monopolnej celosvetovej polície, ktorá by mala mandát a silu trestať „lumpen-štáty“ za lokálne konflikty. Žiaľ, OSN sa ukázala ako totálny prepadák.
Konflikt na lokalnej urovni je daleko lepsie uchopitelny a uhasitelny, nez na globalnej. Vies si predstavit Nemecko pred zjednotenim, ako by viedlo napriklad 2 svetovu vojnu?
Este taka podstatna malickost. Kto by tie vojny v anarchii financoval? Napriklad si skusme predstavit, kolko vojakov by vyzbrojil Hitler bez statu? Tri roty?
Mne sa zdá, že si práve zdôvodnil, prečo slobodná ankap krajina nemôže vo vojenskom konflikte obstáť proti centrálne organizovanému štátu. Načo teda usilovať o niečo, čo nemá šancu uspieť?
Tri roty, nesradnuj . Pred prevzatim moci mali jednotky SA 500 000 prislusnikov. A prachy poskytol nemecky velkokapital.
Nesranduj. Ten nemecky velkokapital to urobil dobrovolne, hej? A financoval to zo svojho, ano? Nebol povedzme dotovany danami 80 milionov ludi, plus centralne planovanie. A pri prevzati moci by 500 000 ludi boli ochotni sa pustit do konfliktu s desiatkami milionmi ozbrojenych ludi, hej.
Nie , ze dobrovolne on mu tie prachy ponukol, aby zvrhol Brunningovu vladu a zatocil zo soc .dem a odbormi. V Nemecku bol vtedy taky chaos , ze tam nebolo ziadne planovanie nie ze centralne. Co si sa s konom zrazil.
Julo, tie jednotky SA by mu boli k nicomu, keby neexistovala struktura moci, ktoru potreboval prevziat. Nezrazil som sa s konom. Alebo budes mi tvdit, ze nasledna priprava zbrojenia nebola centralnym planom? To je jak u blbych na dvorku. Nekonecno v kruhu, uz sa mi fakt nechce. Pekny den.
No ty si zrazil skor zo somarom.
„Nesranduj. Ten nemecky velkokapital to urobil dobrovolne, hej? A financoval to zo svojho, ano? Nebol povedzme dotovany danami 80 milionov ludi, plus centralne planovanie“. Nebol. Lebo ziadne centralne planovanie vtedy nebolo. Hitler v bol opozicii. Co tu mudrujes co bolo potom.
Kto povedal, ze nemoze? Otazne je, naco by komu bolo uzemie bez centralnej autority, kde by nemohol agresor prevziat moc. Iba miliony nezavisle fungujucich ludi s gerillovou taktikou.
V Afrike bol kmen Igbo, mal anarchisticku strukturu. Ked ho Briti chceli dobyt, stalo ich to viacej zdrojov, nez podrobenie Indie, kde v podstate iba vymenili vladu.
Alebo Severne Irsko. Tiez jeho obrana funguje v podstate anarchisticky a Anglicania ho doteraz neovladli. Alebo Afghanistan. Ani Rusi to nezvladli. Nam dali ine vlady iba pokyn, ze sa nesmieme branit. A bolo.
Že načo by komu bolo územie bez centrálnej autority, kde by nemohol agresor prevziať moc? Také územie má obyvateľov, ktorí sa dajú zdierať, môže mať zásoby nerastov, môže mať fungujúci priemysel a infraštruktúru, ktoré sa dajú využívať, … možností je veľa. Agresorovi ani netreba za každú cenu vyhrať. Stačí neprehrať a kontrolovať dôležité miesta, ako napr. Panamský prieplav.
A ako si vlastne predstavuješ tú nemožnosť prevziať moc? Keď agresor vystrieľa všetkých, ktorí sa mu stavajú na odpor, to nie je prevzatie moci? A kto by viedol tú gerillovú vojnu? Milióny neorganizovaných jedincov s ručnými zbraňami?
Gerillová vojna má tú nevýhodu, že je veľmi ťažké ju ukončiť. Žiadna zo strán ju totiž nedokáže vyhrať a tak sa vlečie ako sopeľ a rozvíjajú sa nedobré sprievodné javy. Napríklad radikálne znížená životná úroveň. Myslím, že tie milióny, na ktoré sa odvolávaš, by si priali radšej centrálnu vládu, ako nekonečný boj za vidinu anarchistického raja.
Problemov s niekym dostatocne silnym v ancap „spolocnosti“ je hned niekolko.
1) ludia maju zbrane – aspon teoreticka moznost sa branit
2) niekto iny dostatocne silny sa moze citit ohrozeny tym prvym a preto ma ekonomicku motivaciu postavit ho mimo trh (poskytovanim kvalitnych sluzieb za prijatelnu sumu)
3) na masove nasilie je potreba legitimacia tohto nasilia velkou castou „obyvatelstva“. Je len velmi tazke si predstavit, ze by Hitler nieco dokazal s podporou 100 hajlujucich dedincanov. Asi by vsetci skoncili na zachytke.
4) indoktrinovat sa da hlavne cez skolstvo a media. Preco by si niekto dobrovolne platil za take sluzby v spolocnosti, ktora so vo velkej miere principialne zbavila masovej indoktrinacie mi je zahadou.
5) cierny trh s najomnymi vrazdami je obrovsky aj v dnesnom statnom zriadeni. Sanca, ze by v tom bezstatnom niekto objednal vrazdu majitela „zlej“ bezpecnostnej sluzby je o to vyssia.
P.S. nebudem reagovat na rozne ad absurdum situacie, ktorych si etatisti vedia navymyslat milion. Dopredu hovorim ze som len prisiel vyjadrit nazor, neprisiel som diskutovat, na to nemam cas. Hlavne ak sa ma diskusia odklonit od racia a ma skoncit pri emociach.
Ty nemáš záujem diskutovať a ja nemám prečo Ti oponovať. Len sa divím tomu bodu 4. Resp. aj mne je to záhadou, prečo si niekto dobrovoľne platí sa indokrináciu (médiami) a špehovanie samých seba (rôzne sociálne siete), ale imho je to zrejme prirodzené.
Keď som videl tú spontánnu záplavu francúzskych vlajok, pričom útočníci boli tiež Francúzi, tak som tiež nechápal. Podľa mňa tí ľudia skutočne veria, že im pomôže bombardovanie niekde na opačnom konci sveta. Viera je proste silná motivácia. Podľa mňa silnejšia, ako trh.
Body 1-5 boli splnene aj v dobach ked staty este neexistovali a iba sa zacali vytvarat. Napriek tomu staty vznikli, cize trend smerujuci k ich vzniku bol zrejme silnejsi.
Otazka potom je, co ma byt v ankape inak ,aby sa proces vzniku statov zas nezopakoval ? (lebo tie iste priciny vedu k tym istym dosledkom)
Problém s presvedčenými ancapistami je ten, že nedokážu rozoznať, že ich ciele, to sú tie staré dobré úmysly, ktorými sa dláždi cesta do pekla. V tom si môžu podať ruky s marxistami a všetkými ďalšími zástancami rovnosti, rovných príležitostí a pod. pre všetkých ľudí zemegule.
Súčasťou toho sú nasledovné predstavy (citujem Bendera Rodrigueza):
3) na masove nasilie je potreba legitimacia tohto nasilia velkou castou “obyvatelstva”. Je len velmi tazke si predstavit, ze by Hitler nieco dokazal s podporou 100 hajlujucich dedincanov. Asi by vsetci skoncili na zachytke.
Vôbec nie. História má dosť dôkazov, že toto vôbec neplatí. Lenin ani Hitler nazačínali s legitimáciou násilia veľkou časťou obyvateľstva (osobne si myslím, že veľká väčšina obyvateľstva vždy bola a bude proti legitimácii násilia). Obaja spomínaní šialenci začínali práve s tou podporou hŕstky (dedinčanov, inteligentov, krčmových intelektuálov), ochotných prikývnuť na každé presvedčivo podané svinstvo – lebo boli dostatočne hlúpi alebo bezohľadní, aby sa nechali presvedčiť.
4) indoktrinovat sa da hlavne cez skolstvo a media. Preco by si niekto dobrovolne platil za take sluzby v spolocnosti, ktora so vo velkej miere principialne zbavila masovej indoktrinacie mi je zahadou.
No a toto snáď ani netreba vyvracať. Kde a kedy sa nejaká spoločnosť zbavila masovej indoktrinácie ? Lenin aj Hitler si mysleli, že ich vysnívaná a ideálna spoločnosť to urobí, a ako sa im to podarilo vieme – lož sa stala pravdou. No ale teraz príde ancap a teda teraz už naozaj.
Ako som to na tomto fóre už raz napísal – našťastie som už dostatočne starý, aby som sa ancapu nedožil.
Suhlasim. Nasilie moze zacat v malom a postupne rozsirovat zaber. Takisto indoktrinacia nemusi byt len statna (vid rozne radikalne hnutia) a takisto moze zacat najprv v mensom meradle.
davat rovnitko medzi Lenina a Hitlera ?….. okrem toho technicka, ak bol Hitler taky „sialenec“ ako pisete , preco ho podporovala velkoburzoazia so svojim kapitalom a tolko Nemcov ?
dakujem, ze ste mi anarchokapitalisticky-libetariansky-konzervativno-slobodne zrecenzovali slusny vecny prispevok
.
to bola reakcia na Alfonza, ktoreho som sa chcel len opytat, preco dava automaticky rovnitko medzi Hitlera a Lenina ?..a preco napr. Hitlera, ked bol taky „sialenec“ ako pise podporovala tradicna pravica teda velkoburzoazia so svojim kapitalom (podnikatelia, bankari..), stara aristokracia a kym sa „darilo“ aj vacsina Nemcov ?
.
s heslom „menej statu, viac oligarchii“ srdecne pozdravujem
Zamerne ignorujete fakt, ze nebyt statnej hierarchii, nemal by Hitler ako moc prevziat.
Existencia statu jeho nastup k moci samozrejme urychlila, proste ho prevzal a prisposobil. Keby ale stat neexistoval, mohol si ho vytvorit sam. SA bola najvacsia nestatna ozbrojena skupina v krajine. Chvilu by mu to samozrejme trvalo, a mozno by ho v tom niekto predbehol, napr najaky cudzi stat ktory by rad ovladol nemecke uzemie. Ale nejaky stat by tam vznikol tak ci tak.
Nemci si zelali silny stat o.i. preto, ze v dobach ked Nemecko bolo decentralizovane, na nemecke uzemie neustale utocili cudzie mocnosti.
To je take apriori strielanie axiomov, co k nicomu nevedie. Ja zas tvrdim, ze v bezstatnom zriadeni, by neziskal 500 000 ludi, pretoze by prevzatie moci nebolo vobec tak jednoznacne, ty namietnes, ze volakedy sa dobyvacne sily formovali z nizsich poctov, ja na to ooviem, ze teraz moderne zbrane vyrovnavaju sily. Cudzie mocnosti utocili na Nemecko ktore bolo decentralizovane je mimochodom dokaz o to, ze cim silnejsi stat, tym vacsia hrozba a iniciacia agresie. Decentralizovane Nemecko by nikdy nemohlo vyvolat svetovu vojnu. Ale vlastne – ty tvrdis co? Ze stat je dobra vec alebo akakolvek sloboda a decentraluzacia sa napokon zvrhne do statu?
Ja tvrdim, ze eventualny trh v oblasti bezpecnostnych sluzieb je nestabilny a ma silnu tendenciu zvrhnut sa na stat. Ze takato tendencia existuje vidno z toho, ze kedysi ziadne staty neexistovali a dnes vyplnaju cely svet. Maximalne sa mozem mylit v tom aky je presne mechanizmus tej tendencie (vecna kritika vitana)
Takze ak hovorime konkretne o nejakom myslienkovom experimente, ze v Nemecku v r. 1930 zavladola bezstatna spolocnost (nechajme teraz bokom otazku ako sa tento zazrak udial) tak predpokladam, ze to iste co sa vzdy v dejinach dialo po celom svete sa udeje aj v tom Nemecku, a teda ze vznikne stat zalozeny najvacsim nasilnikom na danom uzemi (konkretne v tom case to bol asi Hitler+SA). Nevidim dovod preco by prave Nemecko so svojou etatistickou tradiciu malo byt vynimka. Suhlasim ze nema zmysel licitovat ako konkretne by to prebehlo.
Netvrdim ze stat je dobry, tvrdim ze vzdy existuje, ci sa nam to paci alebo nie.
Naozaj, decentralizovane Nemecko by svetovu vojnu nevyvolalo (nanajvys ako korist, nie ako nasilnik). Problem je, ze ak najvacsim nasilnikom nie je Nemecko, tak nim je niekto iny. Logicky je vzdy niekto najsilnejsi a vojnu moze vyvolat zase on. Kym to nebolo Nemecko, tak vojny vyvolalvalo Francuzsko alebo Rusko. A predtym Spanielsko.
Inak povedane, konkretny nasilnik sa da za cenu istych obeti odstranit, ale odstranit nasilie ako take je nieco uplne ine, to sa neda.
AD:
Cieľom
tohoto článku je vysvetliť, v čom spočíva principiálny rozdiel medzi bezpečnostnými službami a
všetkými ostatnými službami a prečo sa tento argument anarchokapitalistov na trh bezpečnostných
služieb nedá použiť.
Este dost nedavno platilo…
Nikto nemoze poskytovat jedlo lepsie ako stat.
Nikto nemoze poskytovat vzdelanie lepsie ako stat.
Nikto nemoze poskytovat zdravie lepsie ako stat.
Nikto nemoze poskytovat sluzby lepsie ako stat.
Nikto nemoze poskytovat produkty lepsie ako stat.
Nikto nemoze poskytovat hocico lepsie ako stat.
A naozaj tu stat nieje na ochranu svojich obcanov… To nemoze byt nikto tak naivny… A este to napise na menejstatu.sk , kde maju troska ludia rozhlad…
Takze ak niekto iny (nemenovany) nieco povie o moznosti statu napr poskytovat jedlo, tak je to argument proti mojim tvrdeniam, ktore sa tykaju niecoho uplne ineho ? Naozaj vecna diskusia z vasej strany 🙂
vsetko co poskytuje stat, poskytuje zle, draho, neefektivne…
Inak bolo to myslene, ze este prednedavnom bolo nemyslitelne, ze by nieco nerobil stat…
Pre niekoho to myslitelne bolo, pre niekoho nie. Podstatne ale je co to dokazuje o pravdivosti tvrdeni clanku. Nic.
Aj keby ste mali pravdu ze stat poskytuje bezpecnost neefektivne, po pozornejsom precitani a porozumeni clanku zistite, ze s tymto tvrdenim ja nepolemizujem. Clanok sa zaobera (ne)moznostou existencie trhu s bezpecnostou a jeho udrzatelnostou. Nie je to reklama na kvalitu statnych sluzieb.
Ad poskytovnie bezpecnosti statom:
Nenapisal som to polopatisticky, ale da sa to z clanku vydedukovat:
Stat ma moznost poskytovat bezpecnost, ale nema motivaciu, aby sa v tomto usili nejako extra pretrhol, prave preto ze si svoj prijem moze vynutit aj bez toho.
Na druhej strane, ak by neposkytoval vobec ziadnu bezpecnost, ludia by nemali dovod na lojalitu k nemu a poobezerali by sa po niekom kto im ju aspon v istej miere poskytne. Stat ich sice moze drzat na kratko hrubou silou, ale to je velmi nestabilna situacia.
Prakticky teda aj stat nejaku bezpecnost poskytuje. Dokonca aj taky stat ako sovietsky poskytoval ciastocne bezpecnost svojim obcanom napr. pred nacistami. Takisto plati ze so vznikom statu sa znizila extremna miera nasilia ktora existovala v bezstatnej spolocnosti.
http://edge.org/conversation/steven_pinker-a-history-of-violence-edge-master-class-2011
Tvrdenie ze stat vobec ziadnu bezpecnost ludom neposkytuje je nezmyslelne prehananie.
AD:
Dokonca aj taky stat ako sovietsky poskytoval ciastocne bezpecnost svojim obcanom napr. pred nacistami.
to nemyslite vazne?
Myslim. Zachranila sovietska armada tych ludi pred genocidou ? Zachranila. Samozrejme by sa nasli aj menej extremne pripady.
Po prečítaní toho článku aj diskusie mam pocit, že sa redakcii Menejstatu.sk darí ich hlavný zámer : Dokázať všetkým okoloidúcim, že ten milovaný štát je nenahraditeľný a najlepší.
Gratulujem.
Len načo, doparoma, som musel kvôli tomuto zisteniu ísť na tak divný web. Však toto píšu na všetkých komunistických, bruselských weboch.
Doporučujem premenovať na VIACSTATU.sk
Anarchokapitalisti majú veľmi čiernobiele videnie. Každý, kto s nimi nesúhlasí, dostane nálepku etatistu, ktorý štát miluje a považuje ho za najlepší.
Môj vzťah k existencii štátu je ako vzťah ku zvuku. Netrápim sa rozmýšľaním, čo by bolo keby nebolo zvuku, ale rozlišujem medzi príjemnými a nepríjemnými zvukmi, tie prvé vyhľadávam a tým druhým sa vyhýbam. Teda, pokiaľ sa to vôbec dá.
Takze ak napisem clanok obhajujuci stat vykonavajuci len bezpecnostne sluzby, tak to je podla vas smer k viacstatu ? Vy uz asi zijete v ankape.
“ stat vykonavajuci len bezpecnostne sluzby“
– a toto je čo ??? Ak politici kontroluju bezpečnostné služby, tak AUTOMATICKY preberú kontrolu – a teda buzerovanie, zdanovanie a šikanovanie – občanov.
Aj USA začínali pred pár storočiami ako “ stat vykonavajuci len bezpecnostne sluzby“. A dnes kontroluju a špehujú absolutne všetko – ešte aj politikov spriatelených štátov. – však, pani Merkelová.
Občania by mali mať bezpečnostné služby pod svojou kontrolou, a tieto by mali kontrolovať hlavne politikov. Občan platí mzdu politikov – a teda OBČAN má byť jeho kontrolorom. „Minister“ – je vraj „služobník“. Ale tu služobníci kontroluju a drbú svojich zamestnávateľov. A väčšina občanov, teda vlastne ovčanov, si toto ešte pochvaľuje. Trápne.
Na tuto klasicku mantru „kazdy minimalny stat sa zakonite zmeni na maximalny“ som uz reagoval na mises.cz v reakcii zrejme na vas prispevok, tak to nebudem opakovat.
ja som v podstate anarchista ale s clankom suhlasim. Keby boli bezpecnostne sluzby lepsie v poskytovani ochrany ako stat tak to uz davno robia. Alebo mi skuste teda niekto vysvetlit preco nie. Ja dost casto rozmyslam ako a ci by taka agentura mohla napr na slovakistane vzniknut, vychadza mi ze nie. Ked uz pre nic ine tak preto, ze ludia o to proste nemaju zaujem. Na volnom trhu nemozes poskytovat sluzbu o ktoru nikto nema zaujem, to vidim ako najvecsi problem pre nejaku radoby agenturu. Dalsia vec je, ze taku agenturu musi zalozit len nejaky fanatik, pretoze rozumne uvazujuci clovek vie, ze vecsi zisk s nizsimi nakladmi prinesie ovladnutie uz existujuceho statu, co konieckoncov vidime v priamom prenose v kocurkove aj inde.
“ Keby boli bezpecnostne sluzby lepsie v poskytovani ochrany ako stat tak to uz davno robia. “
– Tento názor môže vysloviť iba človek absolutne odrezaný od reality.
Terajší vládnuci politici nedovolia ani jednotlivémi občanovi, aby vlastnil zbran a ochranoval sám seba. Akékolvek vlastníctvo zbrane je tvrdo kontrolované a (ne)schvalované politikmi. Akákolvek bezpečnostná agentura môže fungovať iba pod detailnou kontrolou štátnej moci. Takže ten názor je ABSOLUTNE v rozpore s realitou.
Terajšie reakcie polície vo Francii sú názornou ukážkou postoja štátu k slobode občanov.
hmm…. už ma fakt nebaví reagovať na detinské argumenty etatistov.
to co pises je uplne absurdne. Ty pises ze agentury tu nie su lebo stat to nedovoli – dobre ta rozumiem? Ale pointa je taka ze ak ma byt agentura zivotaschopna tak jej moze byt uplne jedno ci jej stat nieco dovoli alebo nie, proste stat silou premoze. Ak agentura nedokaze pred statom ochranit ani seba samu tak ako ma ochranit svojich zakaznikov?
V podstate si napisal, ze ked ked sa zidia nedokazali ubranit pred deportaciou, tak ako by aj tak pomreli, lebo sa nevedeli branit.
Myslím, že autor článku aj všetci diskutujúci robia tú chybu, že sa snažia hodnotiť poskytovanie bezpečnosti štátom alebo trhom. Pritom bezpečnosť je v spore štát kontra trh okrajová.
Zmyslom štátu je stanovenie pravidiel fungovania spoločnosti a následné vynucovanie dodržiavania týchto pravidiel. Pravidlá sú dobré na to, aby každý človek vedel, čo si môže dovoliť a čo už nie v kontakte s inými ľuďmi a tiež čo asi môže očakávať od iných ľudí. Bez pravidiel by sme každého človeka, ktorého stretneme, považovali za možnú hrozbu a buď s ním nekomunikovali, alebo komunikovali spôsobom „zabi skôr, než budeš zabitý“. Bez pravidiel by viazla akákoľvek spolupráca, vzájomne výhodný obchod, aj následný rozvoj spoločnosti.
Naopak – jasné pravidlá a vysoká úspešnosť pri ich vynucovaní znamenajú právnu istotu, t.j. možnosť spoľahnúť sa na dodržiavanie daných pravidiel. To umožní uzatváranie dohôd, obchodovanie, špecializáciu pracovných činností a celkový rozvoj spoločnosti. Zároveň tak vzniká pocit bezpečia. Je to však len subjektívny pocit vznikajúci ako vedľajší produkt dobre fungujúceho štátu.
Ankap spoločnosť je založená na predstave, že plnenie týchto základných funkcií (stanovenie pravidiel a ich vynucovanie) je možné aj bez centrálnej autority – štátu. Ja si myslím, že nie, ale som ochotný o tom diskutovať.
Zakladnou chybou vsetkych etatistov je podvedome nabozenstvo, ze bez statu a jeho pravidiel by sa ludia chovali ako bezprizorni zombie a vrazali by do seba na ulici alebo pri kazdom stretnuti by sa snazili jeden druheho zabit.
To, ze prirodzene pravidla by v spolocnosti fungovali aj bez centralnej autority si nedokazu pripustit ani na sekundu, ale budu podsuvat trollovanie, ze su ochotni o tom diskutovat, co znamena iba jedno – vymyslat ad absurdum situacie a vyvolat diskusiu v pomere otazok a odpovedi 1 : 50.
Pravidla si ludia mozu dohadovat aj dobrovolne, na tom maju zaujem. Predpokladom takejto dobrovolnej dohody je ale bezpecnost. To je to podstatne, co trh poskytnut nemoze, pretoze bez bezpecnosti trh proste nie je.
Samozrejme, že ľudia môžu pravidla dohodnúť aj dobrovoľne a aj to robia. Ale čím väčší je počet tých ľudí, tým viac je rôznych názorov na podobu tých pravidiel. Dohadovanie nemusí dospieť k žiadnej dohode a potom už pomôže len autorita, ktorá stanoví záväznú podobu pravidiel a dokáže aj vynútiť ich dodržiavanie.
Bezpečnosť nie je nevyhnutným predpokladom dohody. Predpokladám, že ste videli film Sedem statočných. Tam jednu dedinu ohrozujú banditi, teda dedinčania sú v nebezpečenstve. A predsa sa vedeli dohodnúť, že sa postavia na odpor. Mimochodom, dej toho filmu sa odohráva v anarchokapitalizme – nikde v ňom nie je ani zmienka o nejakej štátnej inštitúcii. Akurát tí banditi mali snahu stanoviť nejaké pravidlá a vynucovať ich dodržiavanie. No pretože tie pravidlá neboli všeobecne akceptovateľné, neprešlo im to.
Je však možné, že ste to spojenie bezpečnosti a dobrovoľnej dohody mysleli nejako inak. To je práve problém subjektívnosti pojmu bezpečnosť. Kedy sa budem cítiť bezpečne? Keď ma nik nebude ohrozovať. Čo to znamená ohrozovať? To znamená robiť mi niečo, čo nechcem, niečo zlé. Čo je zlé a čo je dobré? … takéto úvahy nemajú konca, lebo sú postavené na subjektívnych pojmoch. V podobných debatách sa rozumným ľuďom ťažko argumentuje a hlupáci sa ľahko urážajú.
Ak si ludia nedohodnu pravidla v spolocnosti kde su definovane a chranene vlastnicke prava, nic sa nedeje. Je to podobne ako ked sa zakaznik a obchodnik nedohodnu na cene. Who cares ? Tak proste zakaznik nenakupi, nic hrozne sa nedeje. Pravidla priamo plynu z existencie vlastnickych prav: mam pravo disponovat svojim majetkom a povinost respektovat cudzi.
Horsie by bolo keby neboli vseobecne uznane vlastnicke prava. To je recept na konflikt, lebo nikto nevie cim moze dispnovat a cim uz nie.
Sedem statocnych: Tu nejde o dohodu medzi dedincanmi navzajom, ale o vztah dedincania-banditi. Ten nebol dobrovolny a trhovy, a to prave preto, ze dedincania neboli v bezpeci. Preto z neho dedincania nemali ziadne vyhody.
Samozrejme vo filmoch je riesne jednoduche, vzdy su tu good guys s vacsou palebnou silou ako bad guys (tento predpokladad je mimochodom aj zakladom celej anarchokapitalistickej literatury). Realita zial trpi nedostatkom good guys. Vid priebeh mexickej obcianskej vojny. Tam mexickych rolnikov nik nechranil a ludske obete bolo obrovske
Súhlasím, že ak si ľudia nedohodnú pravidlá v spoločnosti, kde sú definované a chránené vlastnícke práva, nič sa nedeje. Pretože už to, že sú definované a chránené vlastnícke práva znamená, že sú dané nejaké pravidlá a sú aj vynucované. Nedohodnutie nejakých dodatočných pravidiel naozaj nie je žiadnou tragédiou.
Nemyslím si, že by pravidlá priamo plynuli z existencie vlastníckych práv. Samotné vlastnícke právo je tiež len jedným z pravidiel. Ale aj keby, aj tak budú vznikať konfliktné situácie, ktoré budú vyžadovať ďalšie upresnenie pravidiel mimo rámec jednoducho plynúci z vlastníckych práv. Napr. čie sú jablká z konára prečnievajúceho nad cudzí pozemok? Z vlastníckych práv plynie, že jablká patria majiteľovi pozemku. Ale ktorému? Majiteľovi pozemku, na ktorom rastie strom, alebo pozemku, nad ktorým visí jablko?
Sedem statočných: Myslím, že rozumiem, čo ste chceli povedať. Ale trápi ma, že neviem presne, čo je podľa Vás bezpečnosť. Mohli by ste to definovať?
Odpoved je dole
Autor píše, že štát sa presadil ako najefektívnejší dodávateľ osobnej ochrany. To však nie je pravda. Štát sa presadil ako najefektívnejší porušovateľ osobnej slobody.
Štát totižto disponuje pri poskytovaní ochrany iba jednou schopnosťou: nahnať útočníkovi strach z dôsledkov činu. Tresty už ochranu priamo nezabezpečujú (musí dôjsť k zločinu, aby bolo možné vinníka potrestať. Pri ochrane je podstatná prevencia pred zložinom). Nikto presne nevie povedať, akou mierou toto k osobnej ochrane prispieva a aké množstvo pripadá na obeť aké na trh.
Ochrana majetku a negatívnych práv dokonca NEMUSÍ byť zabezpečovaná násilím. Veľké firmy chránia bez násilia svoj majetok pred štátom tým, že ho sieťou schránkových firiem umiestnia v daňovom raji, kde naň štát nemôže siahať. Aj ľudia chránia svoj majetok bez aplikácie násilia- napríklad zamknutými dverami, alebo plotom, atď…
V tomto zmysle je dokonca štát pri aplikácii ochrany majetku menej efektívny ako jednotlivci a banky poskytujúce útočisko pre tých, čo nechcú platiť dane. Ich ochrana majetku je lacnejšia a kvalitnejšia alternatíva ako platiť štátu.
Ste si isti ze som napisal nieco take ? Kde ? Ja som napisal:
„Paradoxom
bezpečnostných služieb je fakt, že ten, kto je schopný ich predávať ich vôbec predávať nemusí,
pretože svoj príjem si od zákazníka dokáže vynútiť aj násilím, bez poskytnutia protihodnoty,
prípadne za nižšiu protihodnotu než akú by inkasoval na voľnom trhu. Veľmi pravdepodobne
vzniknú netrhové, násilné vzťahy medzi predajcom a zákazníkom. “
Z toho predsa nic podobne nevyplyva. Stat je najvacsi nasilnik, a preto ma moznost bezpecnost poskytovat, co ale neznamena ze to aj skutocne bude bude motivovany robit.
Ploty a bezpecnostne schranky nie su sami osebe ochranou pred fyzickym nasilim. Plot lupici lahko prekonaju a na mucidlach velmi radi prezradite kde mate tu schranku. V konecnom dosledku ochrana spociva nakoniec len vo fyzickej sile, bud vasej, alebo niekoho kto vas chrani.
Ak sa dokazete ochranit pred platenim dani, je to tiez len tym ze stat neprekracuje pri ich vymahani iste medze a respektuje pravidla. Keby ich vymahal ako Nero (mucenie, hrozba vrazdenie pribuznych) tak tie dane platite.
No neviem, mám pocit, že na začiatku článku stotožňujete ochranu bezpečnosti so schopnosťou páchať násilie a štát považujete za najefektívnejšieho v násilí. Nevyplýva to snáď z toho? Bezpečnostné agentúry pozostávajúce z profesionálnych bojovníkov nie sú jediní poskytovatelia „bezpečnosti“.
„Ploty a bezpecnostne schranky nie su sami osebe ochranou pred fyzickym nasilim.“
Práve ňou sú. Každá ochrana však má určité limitácie. Pri plotoch, zámkoch, oknách, atď. je však ťažko určovať ich efektivitu, keďže sa nedá presne povedať, koľkátich potenciálnych zlodejov odradil od krádeže zámok na bicykli alebo plot vôkol domu.
„V konecnom dosledku ochrana spociva nakoniec len vo fyzickej sile, bud vasej“
Alebo v schopnosti vyhnúť sa nebezpečenstvu 🙂
„Keby ich vymahal ako Nero (mucenie, hrozba vrazdenie pribuznych) tak tie dane platite.“
To je otázne. Štát nie je neobmedzený v tom, koľko môže páchať násilia.
A nakoniec je to aj tak trošku jedno. Bezštátna spoločnosť dnes „nexistuje“. Nikto nevie povedať, aká bude v takej spoločnosti úroveň kultúry, kriminalita, reálna potreba ochrany pred násilím, technológie, a pod. Teoretizovanie o tom, či „bezštátna“ spoločnosť skolabuje do monopolu s násilím, je len tápaním v temnote.
Okrem toho, bezpečnostné služby nie sú jediné, ktoré môžu začať páchať kriminalitu vo veľkom. Hocikto, kto by mal v takej spoločnosti dostatok zdrojov, by si teoreticky mohol dovoliť kúpiť si armádu a začať vlastný štát. Otázkou len zostáva, či sa mu to naozaj oplatí. Násilie totiž nie je veľmi ziskové.
Nestotoznujem. Schopnost byt nasilnikom je len nutnou podmienkou poskytovania bezp. sluzieb. Ten kto ju ma ich poskytovat moze ale nemusi.
Plot sam o sebe neodradil od kradeze vobec nikoho. Je to len symbol, ktory hovori zlodejovi, ze ak ho prekona, bude mat do cinenia bud s majitelom alebo s policiou. Zlodej sa boji len nasilia z ich strany. Ved Uvazujte. Keby si bol zlodej isty ze ho nebude nahanat policia a neublizi mu majitel, preco by mal byt pre neho problemom plot ? To je snad nejaky nezdolatelna prekazka preliezt 1.5m plot ?
Schopnost vyhnut sa nebezpecenstvu je nedostatocna, lebo velka cast majetku je viazana na jednom alebo sa pouziva a neda sa utajit. Co sa podarilo uchranit napr pred komunistami v 48?
Stat nie je neobmedzeny preto, ze sa podarilo do urcitej miery dosiahnut ideal demokratickeho stat s delbou a obmedzenim moci. Ale to nie je pripad kazdeho statu a vasina statov v histori vymahala dane naozaj na mucidlach. Preto nie je dobry napad snazit sa o ankap, lebo stat na ktory sa ankap zvrhne tieto obmedenia nemusi mat.
Uvahy o kolapse bezstatnej spolocnosti do monopolu su urcite mensim tapanim v tme ako uvahy o bestatnej spolocnosti samotnej. Tie kolapsy sa totiz uz udialy, zatialco stabilne fungovanie bezstatnej spolocnosti (zabezpecujucej NAP) je len v stadiu snov.
Velmi sa mylite ked si myslite ze nasilie nie je ziskove. Keby nebolo, co by vlastne bolo popudom k vzniku statu ?
Petrovi Kupcikovi:
Bezpecnost je zrejme najlepsie definovat ako stav ked su vlastnicke prava ludi zabezpecene pred fyzickym utokom (porusenim). Ak mi nikto nemoze bez dovolenia vziat moje auto ani zatat sekeru do mojej lebky som bezpecny. Cize je to zalozene na vlastnickych pravach. Kde nie je jasne kto dany predmet vlastni, nie je ani jasne kto sa voci komu dopusta agresie.
To potom suvisi aj so spornymi pripadmi o ktorych hovorite. Tam prave treba definovat vlastnicke prava. Bud ich odvodit z niecoho uz platneho alebo zalozit precedens. Na to niekedy netreba ani stat, staci dohoda alebo arbitraz. Ak sa nedohodnu, asi musi nastupit stat, prave preto ze tieto sporne naroky treba vyriesit aby bolo jasne ci konanie napr cloveka ktory pooberal jablka bolo jeho pravom lebo jablka mu patria alebo kradezou cudzieho majetku.
Povedal by som ze drviva vacsina pravidiel ktore by mal vynucovat stat sa da formulovat ako realizacia alebo urcenie vlastnickych prav. Mozu byt ale situacie kde nejde len o vlastnicke prava. Napada ma napr zodpovednost voci detom. Dieta nie je vlastnictvom rodicov, ale ani slobodny svojpravny clovek.
Napadá mi niekoľko vecí, ktoré nie je možné vlastniť a potom ďalšie, u ktorých je vymedzenie vlastníckych práv z princípu nepresné a preto môže viesť k neskorším sporom. Preto sa mi nepáči použitie vlastníckych práv ako východiska pre ďalšie definície. Problémom spojeným s vlastníckymi právami som sa už dávnejšie venoval (http://www.changenet.sk/?autor=370526&x=212939), hoci v mierne ironickej forme.
Píšete, že v sporných prípadoch treba definovať vlastnícke práva – buď ich odvodiť z niečoho už platného alebo založiť precedens. Oba postupy sú mi podozrivé. Prvý zaváňa použitím nevhodných predpokladov len na základe istej formálnej podobnosti. Nuž a založenie precedensu je síce pekná vec, ale je nanič, ak nie je všeobecne platné pravidlo, že precedensy treba rešpektovať. Toto je práve jedno z tých pravidiel, ktoré sa nedajú odvodiť z vlastníckych vzťahov. Navyše riešenie sporu podľa precedensu nijako nezaručí kvalitu riešenia.
Je však možné, že všetky tieto úvahy sú zbytočné. Ak je štát nevyhnutný (na čom sa myslím zhodneme), je na ňom, aké pravidlá určí, aj z čoho ich odvodí. Dôležité je len, aby vynucoval ich dodržiavanie, inak prestane fungovať.
Stat moze urcit pravidla, ale ide o to aby tie pravidla aj zodpovedali nejakym zakladnym principom spravodlivosti a zdraveho rozumu. Uz len preto ze zle pravidla budu zle fungovat bez ohladu na statne vynucovanie A to ako to stat urobi ovplyvnuju aj obcania, preto je rozumne aby na to mali nejaky nazor.
Vlastnicke prave su dobre riesenie, ktore by sa malo pouzit vsade kde je to mozne, samozrejme kde to mozne nie je treba najst ine riesenie.
Všetky štáty sa snažia, aby ich pravidlá boli tie najspravodlivejšie. Darebácke a pokrytecké štáty sa len snažia budiť dojem, že ich pravidlá sú také. Teoreticky je možné určiť aj nezmyselné pravidlá, ale ich vynucovanie by si vyžadovalo veľa energie, preto v praxi tieto pravidla nejako reflektujú spoločný morálny základ všetkých ľudí a ich zmysel pre spravodlivosť. Alebo aspoň deklarujú túto reflexiu.
Rozhodne by som však spoločný morálny základ všetkých ľudí a ich zmysel pre spravodlivosť neredukoval na vlastnícke práva.
Vaše ostatné tvrdenie o vlastníckych právach je asi podobne rozumné ako: „Acylpyrín je dobrý liek na všetky choroby, samozrejme kde neúčinkuje, treba použiť iný liek“ 🙂
Nemyslim ze by sa primarne staty snazili o spravodlivost, primarne sa snazia o upevnenie moci. K comu spravodlivost vobec nemusi prispiet, niekedy skor naopak. A ak aj prispeje, jej dosiahnutie je skor vedlajsi produkt nez hlavny ciel.
Nezmyslene pravidla by hlavne naburavali spolupracu ludi a tym aj ich blahobyt. Zial samotni ludia casto podporuju nezmysly.
Analogia s acylpyrinom sa mi nezda velmi vystizna, pretoze oblast pouzitelnosti vlastnickych prav je urcite omnoho sirsia ako oblast pouzitia acylpirynu.
Odpoveď je dole.
Štát je ohraničené územie so svojimi obyvateľmi a PRAVIDLAMI.
ALE čo je SLOVENSKO? U nás ústava, zákony, ale aj morálka a pravda sú neznáme hlavne tým čo sú HORE!
Verejne vyhlasujú že nie sme právny štát = pravidlá sa nedajú dodržiavať a neplatia pre všetkých !
Najväčšiu podporu majú tí čo pravidlá nedodržiavajú a mlčiaca väčšina im to toleruje !
Náš štát je teror menšiny čo vládne ! O akom trhu chceme hovoriť ?
Ja som nenapísal, že je spravodlivosť prioritou štátov. Prioritou je moc a spravodlivosť je prijateľná len ak neodporuje moci alebo ideológii, na ktorej moc stojí. Ak je však táto podmienka splnená, tak sa štáty snažia, aby nimi vynucované pravidlá boli občanmi vnímané ako spravodlivé. Alebo aspoň predstierajú, že sa o to snažia. Ide im o to, aby si vo veciach, ktoré ich neohrozujú, zbytočne neznepriatelili občanov.
Napríklad nepoznám štát, ktorý by netrestal vreckárov a inú drobnú kriminalitu. Akurát že to často robia neefektívne, ale to je skôr dôsledok korupcie a klientelizmu, než deklarovanej snahy chrániť občanov. Iné je to pri majetkovej trestnej činnosti veľkého rozsahu, hlavne ak je páchaná formou zneužitia právomoci. Tam je väčšinou všetka snaha štátu čisto formálna a v konečnom dôsledku umožňuje politikom obohacovať sa z titulu svojich verejných funkcií. Ak je raz za čas aj niekto dôležitý potrestaný, je to skôr dôsledok mocenského boja, než reálneho aktu spravodlivosti.
Ak sa Vám nepozdáva analógia s acylpyrínom, mám inú: „Chrobák Truhlík je odborník na všetko, okrem vecí na ktoré nie je odborník, vtedy treba osloviť iného odborníka (napr. Ferdu Mravca)“. Alebo jazykom formálnej logiky: „Výrok A platí na všetky oblasti, okrem tých na ktoré neplatí, vtedy platí niečo iné.“ Všetky tieto tvrdenia sú formálne pravdivé, akurát že ako informácia nestoja za nič. Nie je z nich totiž jasné, na koľko oblastí platí výrok A, alebo na ktoré veci je odborníkom Chrobák Truhlík, alebo na aké choroby zaberá acylpyrín, alebo kde všade sú vlastnícke práva dobrým riešením.
Suhlasim s vasim opisom fungovania statu
Co sa tyka acylpyrinu a chrobaka Truhlika, netrufam si sformulavat vseobecnu teoriu kde vsade sa daju definovat vlastnicke prava a kde uz nie. Pri drvivej vacsine statkov a sluzieb sa to evidentne da (zrejme nie je potrebne aby som sem dal vycerpavajuci zoznam typu potraviny, energie, lieky atd…)
Ked sa vynori nejaky konkretny problem (povedzme cistota rieky), da sa viest diskusia o tom ci sa da ten princip tiez uplatnit alebo uz nie. Vidi sa mi ale ze to uz je dost mimo temy povodneho clanku
Vyzerá to, že na podstatných veciach sa zhodneme a o tých ostatných môžeme diskutovať inokedy, pri iných článkoch, na iných weboch…