Menej štátu… viac slobodyHľadať
Sociálna politika

Ekonomike neškodia cigáni, ale politici

Martin Bulák6 min čítania53 komentárov

Čo by to bol za článok o cigánoch, ak by nebol spomenutý Kotleba (médiá ďakujeme). Ľudia majú tendenciu v krízových časoch hádzať vinu za vlastné zlyhanie na niekoho iného, častokrát na nejakú menšinu v spoločnosti. Túto rokmi preverenú vlastnosť sa snažia politici využiť vo svoj prospech a celkom sú v tom aj úspešní. U mnohých ľudí tak pretrváva presvedčenie, že cigáni sú zdrojom úpadku celej spoločnosti a že po vyriešení tohto problému sa ekonomika ozdraví a tým bude narastať aj ich prosperita. Vznikol tzv. „rómsky problém“, pričom o skutočnom probléme – probléme veľkého štátu plného daní a regulácií, hovorí len málokto. Politikom je výhodnejšie hovoriť o rómskom probléme, pretože rómsky problém im prináša prachy. Ak by hovorili o probléme veľkého štátu, znamenalo by to pre nich presný opak – krátenie prostriedkov, a to si samozrejme žiadny politik neželá. (Chlap zobrazený na nasledujúcom politickom bilboarde je beloch.)

sns_bilbordy_2

Kto škodí ekonomike?

Kresťania sa v tomto držia slov svätého Petra: „Kto nechce pracovať, nech ani neje“. Toto je správne a z trhového pohľadu úplne v poriadku – ten kto nič nerobí, logicky si nič nezarobí a nebude ani jesť. Tento výrok sa dá vykladať mnohými spôsobmi a jedným z nich je aj poberanie sociálnych dávok. Ak sa niekomu nechce robiť, (povedzme aj zbytočnú prácu, ktorú mu dá robiť štát), nedostane od štátu sociálnu podporu. Tieto komunistické tendencie nakoniec potvrdil aj sám pápež, ktorý len prednedávnom povedal, že slová svätého Petra už dnes neplatia, no mali by sme hovoriť skôr o tom, že ten kto nepracuje, toho „spoločnosť zbavila jeho dôstojnosti„. Z ekonomického hľadiska sa to dá chápať jedine tak, že ak niekto na trhu nedal niekomu inému prácu, tak je nespravodlivý. Toto je logika nového „reformného“ pápeža.

Logika veriacich hlásiacich sa k cirkvi je v tomto jasná. To podstatné o čom sa nehovorí je otázka ekonomickej prospešnosti práce. Položme si otázku – je každá práca ekonomicky prospešná? A naopak – je ničnerobenie ekonomicky neprospešné? Ak si zodpovieme na tieto otázky a premietneme si ich na činnosti rôznych skupín obyvateľstva, začne sa nám pomaly objasňovať skutočná pravda z pohľadu ekonomickej prospešnosti.

Ľudia nostalgicky spomínajú na časy kedy museli všetci pracovať aj v súvislosti s cigánmi. No práve to bola doba, počas ktorej jednak práve cigáni stratili svoje pôvodné zvyklosti, remeslá a kočovníctvo, a takisto doba počas ktorej ekonomika zažila najväčší úpadok.

Identifikácia skutočných parazitov

Ako som už naznačil v úvode, ak by sme mohli zo dňa na deň lúsknutím prstov eliminovať všetkých cigánov na Slovensku, v zásade by to ekonomickú situáciu slovákov nijak neovplyvnilo. Ovplyvnilo by to jedine politikov, ktorí by stratili lacnú politickú tému a museli by si okamžite hľadať nejakú alternatívu. Maďarov? Židov? To už nechám na nich.

Ak sa pozrieme na čísla, cigáni ani z pohľadu štátneho rozpočtu prakticky žiadny problém nepredstavujú. Na Slovensku žije približne 400 tisíc cigánov, pričom podľa posledných štatistík, nezamestnaných z tohto počtu je len niečo okolo 25%. Z analýzy sociálnej poisťovne a svetovej banky vyplýva, že najväčšími poberateľmi dávok nie sú mnohopočetné rodiny, čo sú v zásade typickí obyvatelia cigánskych osád, ale skôr jednotlivci (62%). Sú to najmä mladí ľudia po škole, ktorí si nevedia nájsť prácu. Z celkového objemu peňazí (283 miliónov eur) ktoré idú na dávky v hmotnej núdzi, predstavuje celkový objem pre cigánske osady približne len 3% (7 miliónov eur). To je ten problém?

Populačný boom, s ktorým politici tak radi strašia spoločnosť, sa na základe analýz Atlasu rómskych komunít 2013 takisto nepotvrdil. Naopak, počet narodených detí aj u cigánov kontinuálne klesá. Keď ešte v roku 1920 mala priemerná cigánka 6,1 detí, v roku 1950 už len 3,8 a dnes je to len okolo 2,1, či dokonca aj menej ako 2.

Nech je to už akokoľvek, skutočnými parazitmi v spoločnosti nikdy nebudú cigáni, ale úradníci a politici. V prvom rade už len kvôli tomu, že politici a úradníci sú tí, ktorí tie peniaze od vás každý mesiac vyťahujú. Po druhé, stačí sa pozrieť na čísla. Slovensko zamestnáva z daní približne 350 tisíc ľudí. Sú to ľudia, ktorých si nevyžiadal trh, ale sú umelo zamestnávaní štátom. Samozrejme sú to zamestnania rôzneho druhu, z ktorých by mnohé či už v menšom alebo väčšom rozsahu existovali aj bez štátu. No už len podľa analýzy spoločnosti Accenture sa dá predpokladať, že na priemernom krajskom úrade je 40% zamestnancov zbytočných. Je teda predpoklad, že aj tá oblasť, o ktorej si myslíme že by existovala aj bez štátu, trpí vysokou mierou neefektivity a prezamestnanosti.

Priemerný zamestnanec štátnej správy poberá plat v priemere vo výške 798 eur. Ak si k tomu pripočítame dane a odvody, jeden úradník takto parazituje na štátnom rozpočte ako 17 cigánov poberajúcich dávky v hmotnej núdzi. Pri počte stoviek tisíc úradníkov sa javí byť rómsky problém ako prakticky neexistujúci. K tomu si samozrejme pripočítajme pracovné miesta, ktoré síce vznikajú na trhu mimo verejnej správy, no sú vynútené legislatívou. Typickým príkladom je ekonóm vo firmách, ktorého by malé firmy nebyť štátu vôbec nepotrebovali. Takto ušetrené peniaze by mohli znovu investovať. Skutočný problém – problém veľkého štátu, je to, čo by malo trápiť túto spoločnosť. Navyše ten „populačný boom“ by nás mal trápiť skôr niekde inde ako u cigánov. Len v tomto roku pribudlo podľa návrhu rozpočtu v štátnej správe 5400 zamestnancov.

Cigán z osady je ekonomicky prospešnejší ako úradník

Ekonomiku chápem ako vzájomné deje v hospodárskom celku zahŕňajúce produkciu, výmenu, distribúciu a spotrebu statkov. Ak hovoríme o produktívnom hospodárskom celku, tak musíme hovoriť jednoznačne o ekonomike mimo verejného sektoru, keďže verejný sektor, čiže štát, žiadne bohatstvo neprodukuje – on ho len spotrebúva. Logicky teda ani žiadna partikulárna časť tohto celku, do ktorej patria aj zamestnanci štátu.

Je všeobecne známe, že mnohí cigáni v osadách pracujú na čierno, aby si prilepšili. Väčšinou sa jedná o práce ako výpomoc na stavbách, alebo iné jednoduché manuálne práce. Cigáni sú častokrát jediní, ktorí sú ochotní robiť takýto druh práce za daných podmienok. No a prečo je to ekonomicky prospešné? Keďže zadávateľ si zamestná za nízke náklady pracovníkov, zostane mu viac zdrojov na nákup alebo realizáciu niečoho iného. Vďaka cigánom je teda bohatší, ako by bol bez nich. Nenahovárajme si, že je problémom to, že cigán neodvedie za prácu dane a odvody. Radšej uvidím prostriedky ponechané u niekoho, kto niečo buduje ako u nejakého politika. Ten staviteľ si za takto ušetrené peniaze môže postaviť napr. ďalší dom. Toto je skutočná tvorba bohatstva.

Na druhej strane úradník žiadne takéto bohatstvo nevytvára.  So svojimi špeciálnymi sociálnymi výhodami, ktorých sa ani žiadny zamestnanec na trhu nedožije, môže úradník ekonomike jedine škodiť. Tvorba zákonov podľa ktorých sa riadi síce nie je na ňom, no svojou usilovnou prácou aj pri tej najväčšej snahe neprospieva ekonomike. Prirodzená snaha ekonomického subjektu vo voľnom trhu je efektivizácia produkcie, vďaka čomu môže subjekt napr. investovať. Pre úrad to je problém, lebo peniaze sa neminuli, čo môže v budúcnosti znamenať krátenie rozpočtu. Pre úradníka je teda ekonomicky najlepšie nerobiť nič, resp. robiť len nevyhnutné minimum pre uchovanie pridelených prostriedkov.

Parazitom úradníkom a parazitom politikom ktorí celé to obludné prostredie tvoria samozrejme nestačia len ich platy. Veľmi radi parazitujú paradoxne na domnelých parazitoch – cigánoch. Stačí sa pozrieť na úrad splnomocnenca pre rómske komunity, rôzne nezmyselné aktivity pre cigánov v osadách, ako „Počítač a internet v každodennom živote“. Na také občianske združenie rómske víly Džajany, ktoré za 278 300 eur vyškolilo 40 cigánov v projekte „Podpora príležitostí na trh práce“. Alebo také združenie gemerských remeselníkov, ktoré vyškolilo ďalších 40 cigánov. Za 282 968 eur. To sú peniaze, ktoré štát ukoristil produktívnemu sektoru.

Ľudia by sa už mali konečne spamätať a uvedomiť si, že kto ich skutočne okráda. Niekedy ľudia platili vládcom tzv. desiatky (10% z úrody) a vyberačmi daní opovrhovali. Museli chodiť dom po dome a pod hrozbou odvlečenia ľudí nútili platiť dane. Systém sa nezmenil, len zdokonalil. Rozdiel je len v tom, že ľudia platia cca 50% (a z oveľa väčšej produkcie ako dakedy) a ak dôjde na reč platenie daní, neodsudzujú to, skôr to obhajujú ako potrebné zlo pre stavanie ciest a pod. Štátna indoktrinácia bola v tomto smere veľmi úspešná…

PS: Nie som žiadny ľudskoprávny aktivista obhajujúci cigánov. Veľmi mi je ľúto ľudí, ktorí musia vo svojom susedstve trpieť asociálov, no z ekonomického pohľadu je táto diskusia úplne bezpredmetná. Je to ako keby vám niekto dal chovať slona a morské prasiatko a vy by ste mu povedali, že slona si beriete, no to morské prasiatko si chovať nemôžete dovoliť.

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Sociálna politika

Tomášove trináste dôchodky: Pyramídová hra pred neodvratným krachom

Priebežný dôchodkový pilier vykazuje miliardové manká a výber poistného už dnes nestačí ani na bežné výplaty. S blížiacim sa odchodom silných ročníkov do penzie a prepadom pôrodnosti sa štátna pyramídová schéma nezadržateľne rúti do kolapsu. Namiesto plytvania na trináste dôchodky na dlh je najvyšší čas začať systém demontovať a vrátiť zabezpečenie na starobu do rúk občanov.

Martin Bulák

Sociálna politika

Krivé zrkadlo príjmovej nerovnosti

Giniho koeficient slúži politikom a bruselským úradníkom ako univerzálna modla sociálnej spravodlivosti, hoci v skutočnosti meria iba statické rozdelenie peňazí v jedinom okamihu. Slovensko patrí na papieri k najrovnostárskejším krajinám v celej Európskej únii, no v skutočnej kúpnej sile sa krčí na chvoste. Meradlo, ktoré ignoruje reálnu životnú úroveň aj šancu vymaniť sa z chudoby, vedie k opatreniam, ktoré škodia práve tým najzraniteľnejším.

Martin Bulák

Diskusia (53)