V jednom staršom článku som napísal:
„Pravdou, akokoľvek smutnou, je fakt, že veľká časť poznatkov v ekonómii je kontraintuitívnych. Tento stav veci je vodou na mlyn celému politickému remeslu. Je to nevysychajúca studnica dopytu po politikoch. Druhou, možno ešte smutnejšou skutočnosťou je fakt, že na základe skúsenosti je pomerne zložité ex post vyhodnotiť chybné politicko-ekonomické opatrenia. Za všetky chyby sa však platí. Pochybenie v prípade prírodných zákonov je často bolestivé a väčšina ľudí sa z neho rýchlo poučí. U ekonomických zákonov je tomu však inak. Priradiť pôvodné príčiny k skutočným dôsledkom môže predstavovať zložitý intelektuálny počin a neskúsený pozorovateľ stojí pred neľahkou úlohou. V ekonómii sa totiž nikdy nedočkáme empirického dôkazu sporom. Každú historickú udalosť je možne interpretovať podľa vlastného presvedčenia.“
Bryan Caplan mi však (ako už veľa krát) ukázal, že moje presvedčenie nemusí byť vôbec založené na pravde. Presnejšie povedané, ľudia naozaj zlyhávajú pri chápaní základných ekonomických princípov, dôvodom však nemusí byť ich kontraintuitívnosť, ale skôr zlá prezentácia problému.. Tu vám prinášam pár Bryanových návrhov, doplnených niekoľkými mojimi a posúďte sami:
1
Ekonomický princíp: Medzinárodný slobodný obchod je výhodný pre všetky krajiny, dokonca aj keď má obchodný partner veľkú výhodu, napr. lacnú pracovnú silu alebo oveľa vyspelejšiu technológiu.
Intuitívna verzia: Keby nám ostatné krajiny dávali veci zadarmo, boli by sme na tom lepšie. Nie je „veľmi lacno“ druhá najlepšia možnosť?
2
Ekonomický princíp: Rozsiahly zákonník práce a prísne regulácie sú zlé pre pracovníkov
Intuitívna verzia: Zamestnávatelia nemajú radi zamestnávanie ľudí, ak je ťažké ich prepustiť. Predstavte si, že by ste si museli zobrať každého, koho pozvete na prvé rande.
3
Ekonomický princíp: Rovnostárstvo vytvára chudobu… dokonca hladomor.
Intuitívna verzia: Ak dostane každý rovnaký diel bez ohľadu na to, či pracoval alebo nie, de facto chcete od ľudí, aby pracovali zadarmo. Ľudia neradi pracujú zadarmo, zvlášť keď ich práca nie je zábavná.
4
Ekonomický princíp: Ceny sú determinované ponukou a dopytom a nie arbitrárne stanovené sumy obchodníkmi.
Intuitívna verzia: Ak by bol nejaký výrobok zadarmo, spotrebitelia by ho chceli neskutočne veľa; zatiaľ čo producenti by nemali veľký záujem o jeho výrobu. Ak by sa nejaký výrobok predával za miliardy eur, producenti by sa predbiehali v jeho výrobe, zatiaľ čo spotrebitelia by oň nemali veľký záujem. Niekde medzi týmito extrémami musí byť cena, pri ktorej spotrebitelia chcú kúpiť tak veľa, ako chcú producenti vyrábať.
5
Ekonomický princíp: Prepúšťanie zamestnancov z dôvodu technologického pokroku je zdrojom ekonomického rastu a prosperity.
Intuitívna verzia: Ak si každý deň robíte raňajky 20 minút a jedného dňa prídete na spôsob, ktorým vám to potrvá 10 minút, ste na tom lepšie ako ste boli a to aj napriek tomu, že ste „prepustili polovicu pracovnej sily“. Ak by sa niekomu v minulosti podarilo zastaviť prepúšťanie zamestnancov z dôvodu technologického pokroku, dnes by sme skoro všetci pracovali na poli.
6
Ekonomický princíp: Konečný cieľ ekonomickej aktivity nie je produkcia, ale spotreba (nadväzuje na predchádzajúci princíp)
Intuitívna verzia: Čo preferujete: a) Upiecť koláč a nezjesť ho; b) Zjesť koláč a nepiecť ho?
7
Ekonomický princíp: Burzoví špekulanti s komoditami redukujú volatilitu a pomáhajú efektívne alokovať zdroje
Intuitívna verzia: Špekulanti kupujú komodity, keď s nimi ľudia plytvajú a predávajú im ich naspäť, keď ich potrebujú najviac; čim navyše pomáhajú znižovať ich cenu v čase nedostatku a zvyšovať v čase ich nadbytku.
8
Ekonomický princíp: Na slobodnom trhu jednotlivci sledujúci svoj vlastný záujem slúžia spoločnému blahu, bez toho aby im na ňom záležalo.
Intuitívna verzia: Sebeckí jednotlivci nemôžu uspieť a zbohatnúť na slobodnom trhu iným spôsobom, ako uspokojiť potreby zákazníkov lepšie ako ich konkurencia.
9
Ekonomický princíp: Ak zákonom zavedieme minimálnu mzdu, ktorá je nad úrovňou trhovej mzdy, výsledkom bude nezamestnanosť nízko kvalifikovaných ľudí.
Intuitívna verzia: Viete uviesť nejaký ďalší statok alebo službu, v prípade ktorej by štátom vynútený rast ceny nespôsobil pokles dopytu? Pivo? Brokolica? Buldozér? Káva? Holičstvo? Benzín? Autá? Domy? Lístok do kina? Žiadny z nich? Prečo potom veríte, že ak vláda zvýši cenu práce, nebudú jej zamestnávatelia dopytovať menej? Čo je také špeciálne na nízko kvalifikovanej práci?
10
Ekonomický princíp: Slobodný trh umožňuje koordináciu miliónov ľudí a alokuje zdroje efektívnejšie ako centrálne plánované hospodárstvo.
Intuitívna verzia: Na trhu jednotlivci neustále robia chyby, o ktorých dostanú okamžitú spätnú väzbu a ich následky musia znášať; v centrálne plánovanej ekonomike sa jednotlivci rovnako dopúšťajú chýb, avšak nevedia o tom a za ich chyby trpia ostatní.
Viete o nejakom základnom ekonomickom princípe, ktorý nie je také jednoduché prepísať do intuitívnej verzie? Alebo – ešte lepšie – poznáte nejaké ďalšie príklady intuitívnej ekonómie? Podeľte sa o ne s nami!
7,767 celkovo návštev, 1 návštev dnes
S tou intuitivnou verziou v bode 1 to nie je take jednoduche. Ak by nam z inych krajin dodavali vyrobky napriklad za nase dlzobne upisy (aj bankovka je druh dlzobneho upisu), tak je minimalne potrebne zamysliet sa nad tym, preco to robia a ci to do buducnosti nezaklada na nejake problemy, ktore dnes nevidime, pretoze je to „zadarmo“, je to „velmi lacne“. Ak by sme povedzme stratili schopnost produkovat vacsinu veci a zivili sa produkciou dlzobnych upisov, ci bankoviek, je to na hlboke zamyslenie.
Za normalnych okolnosti, t.j. vymena tovarov a sluzieb prostrednictvom penazi je to skutocne tak, ako znie intuitivna jednicka. Akurat dnesna ekonomika, obchod, specialne ten medzinarodny dnes takto nefunguje. System je pokruteny v samotnych zakladoch. A preto pozor na intuitivne hodnotenia a riesenia.
To co pisete je pravda, ale tato „vynimka z pravidla“, na ktoru si mame dat pozor, je v skutocnosti len potencialny podvod zo strany dlznika… v tejto situacii skutocne neplatia vyssie popisane principy..
Ohľadom zahraničného obchodu a merkantilizmu som niekde čítal nasledujúcu story: V USA vynašli prevratnú technológiu pomocou ktorej vedia z kukurice vyrobiť auto. Funguje takto – zožnete kukuricu v Iowe, naložíte ju na loď ktorú pošlete do tajnej továrne hlboko v tichom oceáne. O mesiac sa loď vráti naložená novučičkými Toyotami. Táto prevratná technológia sa nazýva zahraničný obchod.
5: nemusí byť také jasné z celospoločenského ( nie firemného ) pohľadu. Ak masa nespokojných nezamestnaných prekročí určitú zlomovú hranicu, a náklady spoločnosti na uspokojenie tejto masy prevýšia zisk z technologického pokroku, tak prosperita sa razom mení na úpadok. Nehovoriac o nepríjemných súvislostiach so zvyšovaním daní, nárastom kriminality etc.
6: intuitívne môžem vtipkovať, že ja preferujem zjesť a nepiecť koláč, zatiaľčo manželka piecť a nejesť koláč 🙂 ale ekonomický princíp , kde konečný cieľ ekonomickej aktivity je spotreba je už dosť nechutná definícia, po objavnom zistení, že sme spotrebovali už väčšiu časť zemegule a zvyšok zašpinili. Aspoň tam dajme „rozumná, biosféru neohrozujúca spotreba“ , ked uz sme to celé fucked up s logikou blondínky : pracuj stále efektívnejšie, aby si mohol mať stále plnší šatník a plnšiu chladničku.
Konečným cieľom (nielen) ekonomickej aktivity je realizovať svoje preferencie. Svoj zmysel života. Pre niekoho to môže byť spotreba, pre niekoho pomoc trpiacim.
Ja som presvedčený, že zvulgarizovanie (len pre peniaze, len spotreba …) cieľa ekonomických aktivít v slobodnej spoločnosti (na slobodnom trhu) je dielom sociálnych inžinierov. A to z dôvodu, aby mohli „páchať dobro“. Aby presadili možnosť násilím presadzovať svoje ciele oproti cieľom iných, ktoré označia za zlé.
Veru tak, nemám rád vulgarizovanie ciela ekonomickej aktivity na primitívnu spotrebu. Sociálni inžinieri sú extrémne nebezpeční , najma ak majú moc. Na druhej strane, viem sa vcítiť do role občana Kanea, ked sa ho vo filmovom dialogu začudovane pýtajú, prečo on milionár , obranuje záujmy chudobných ľudí ( plebs ). Kane odpovedá: “ Ak ja nebudem obhajovať záujmy biednych ľudí, bude ich obhajovať niekto iný, niekto nemajetný, bez peňazí. A to by bolo veľmi zlé ( nebezpečné )“. Film z r.1941 predznamenal biedu komunizmu. Dnes sa to už robí sofistikovanejšie. Záujmy biednych ľudí naoko obhajuje herec-politik, ktorý sa tvári, že je ako my (plebs), zdravý, mocný, lakomý, ktorý sa od nás nedištancuje, ale v skutočnosti drží herca-politika za gule novodobý občan Kane ( oligarcha, tiež realizujúci iba svoje vlastné preferencie ). Spravodlivosť prichádza iba na konci, ked Kane na smrtelnej posteli pochopil nezmyselnosť svojho života, vyslovením záhadného slova Rosebud. Kiež by sme realizovali svoje ekonomické aktivity tak, aby sme nemuseli na konci života povedat Rosebud. 🙂
Neoklasická ekonómia, ktorá vzišla z rakúskej školy (Thorstein Veblen, Preconceptions of Economic Science, 1900), stojí na troch premisách:
1. Ľudia majú dokonale racionálne preferencie, ktoré môžu byť identifikované a ktoré sú založené na hodnotách.
2. Spotrebitelia si maximizujú užitočnosť a firmy si maximizujú zisky (dokonalý trh).
3. Ľudia konajú nezávisle na sebe na základe dokonalej informácie.
Takže akékoľvek iné motívy, než cena, sú vylúčené. Takisto súcit, charita, koníčky a záľuby, móda a stádovité konanie, sú vylúčené. Toto bolo všetko formulované preto, aby sa dali napísať pekné a jednoduché rovnice, ktoré sa dobre počítajú. Trhová rovnováha je bod, kde sa dopyt a ponuka stretnú a dá sa krásne prepočítať napríklad ako optimizačná úloha. Primálny problém je o množstvách, duálny sa počíta v cenách. Ale v reálnom svete ľudia konajú inak, ako výsledky výpočtov ekonomických rovnováh. Pri niektorých tovaroch je systematická chyba až 30% i viac. Práve korekciami trhu pri identifikovaných nedokonalostiach sa zaoberám ostatné desaťročie, čo dalo zopár publikácií a vystúpení na konferenciách.
Problém nastane, ak si niekto teoretické zjednodušenie vymení za zákonitosť. Na Zlodejsku to robievajú niektorí modrokomsomolci a ušmudlaní psíci. Potom im vychádza, že základom kapitalizmu je amoralizmus, alebo že treba zrušiť dopravné predpisy, alebo že treba úplne zrušiť štát či akúkoľvek usporiadanú ľudskú spoločnosť nad primárnou anarchiou.
Ok, moja uprava preconceptions premises na ( nielen ) SK:
1. Ludia maju nedokonale, casto iracionalne preferencie, zalozene na pofidernych hodnotach malomeštiactva a medialnej reklamy.
2. Ludia konaju nezavisle aj zavisle na sebe, na zaklade nedokonalej ( casto manipulovanej ) informacie.
3. Spotrebitelia si maximizuju uzitocnost a firmy si maximizuju zisk , akurat ze nieco smrdi v state slovenskom, lebo nejako prilis vela firiem krachuje a ledva preziva a prilis vela spotrebitelov je chorych a vystresovanych.
asi som posledny, kto by chcel obhajovat mainstream ale toto neberem:
„Takže akékoľvek iné motívy, než cena, sú vylúčené. Takisto súcit, charita, koníčky a záľuby, móda a stádovité konanie, sú vylúčené. “
„cena“ „vynosy“ „naklady“ su definovane subjektivne, teda tam moze patrit vsetko co ste vymenovali…
nehovorim, ze neexistuju modely, ktore toto vylucuju, ale taktiez existuju take, ktore toto beru do uvahy, takze vase generalizacie su neplatne…
1. Ak mozete prelievat kapital bezbreho a nie je oddelene retailove od investicneho bankovnictva tak je to uplne zle… lebo na zle investicie vzdy doplatia ludia a nie investori.. A niektore nadnarodne korporacie dokazu umyselne rozlozit male staty a doslova ich znicit a vycicat to suvisi aj s inymi cislami zoznamu.. preto ma mat stat(y) nejake paky na riadenie a dokonca zakazanie prelievania kapitalu hore dole bez prekazok… Takze ak mame napr na slovensku prisnejsiu legislativu na pestovanie plodin a podobne a nedavame dotacie mali by sme pouzivat cla na riadenie.. lebo staty ako nemecko dokazu konkurovat cenou kuriat ugande (a tam je uz aka lacna pracovna sila) a to preto lebo dostavaju dotacie od statu na podporu vyvozu takze dokazu dumpovat ceny a rovnako je to aj v cine… takze cely medzinarodny obchod ako sa pise v priruckach je uplny humus… kde ten co ma peniaze dokaze docasne znicit konkurenciu a potom ked je ta znicena tak este cez medzinarodne zmluvy dovazat nekvalitnejsie produkty… uplny uzas.. vid nova TAFTA a trade treaty. doteraz to robila europa afrike a teraz to namu budu robit amici (a za bezcenne papieriky)
2. vsetkeho vela skodi… aj slobody aj neslobody
3. totalna blbost
4. klasika
5. somarina priklad z jedlom… jedlo nezije 50+rokov a pri dnesnej rychlej dobe co sa na strednej naucis uz na vysokej je zastarale… ked bude postupovat technologizacia takto rychlo zacne tu byt problem s tym ze si ludia aspon vacsina tych 50-70% nebude mat za co tie produkty kupit ked nebude mat pracu a to povedie pri takomto pocte ludi na svete k obrovkym nepokojom a vojnam (stavme sa) takze cele socialne systemy zlyhaju a ludia sa zacnu burit a historia sa bude opakovat (zas a znova) takze to nakoniec skonci dost zle.. kedze podla odbornikov nam zostava uz len 1 alebo dva technologicke akoky aby nebolo treba ludi na pracu… a to je zhruba 30-40 rokov a to nas tu bude okolo 9-11 mld. to budu vojny.. ekonomicke tupohlavky sa nevedia zamysliet co bude… ak niekto veri ze take mnozstva sa daju rychlo prisposobovat tymto zmenam tak su na omyle.. (nie som proti automatizacii, dokonca ju denne robim ako vyvojar) pripominam len to ze ludia celkovo nie su este pripraveny a ani ekonimicky a socialny system na toto a z depresie vychadzaju zverstva…
6. dnes uz tiez neplati ak ti stat zadotuje tak nevyrobis? ak si vylobujes podporu na kde co ako osram na nove ziarovky ktore maju horsi ekologicky dopat ako tie hrby obycajnych ziaroviek… no nerob to?
7. to je uz totalna somarina… nic neredukuju.. skupa a docasne vytvoria nedostatok a to vytvori tlak na cenu a ked ta ide hore tak predaju zo ziskom.. blud na blude.. staci si pozriet priebehy cien kurciat alebo inych beznych komodit hlavne jedla na tom sa to robi najlepsie lebo jest predsa treba.. posledujte indexy naucite sa nieco…
9. je totalny blud a pisal som to pri bode 5.. keby bol nedostatok pracovnej sily (beznej, nie vysoko sofistikovanej ktorej tolko netreba a je jej nedostatok) tak by to aj platilo… ale toto sposobuje prave tie socialne nerovnovahy a nakoniec obcianske vojny.. a ked raz aj v tej rwande pochopia preco to maju take ake maju tak zacnu zabijat nie seba ale presne mierene osoby. a to pride aj sem.. nerobme si iluzie ze sme tu vyspley neviem ako alebo na zapade… nie sme… v momente ked vam zostane len holy zivot a dlhy zoberu vam a rodine majetok tak mate vystarano a ked toto prekroci urcitu neznamu hranicu tak sa spusti vlna… v minulosti to boli vidly, cepy a kosy.. dnes pistole, samopaly a podobne..
10. je ua totlany blud slobodny trh alokuje zdroje len v mieste zisku a kde je zisk.. preto sa na slovensko alokuju vyrobny nizsej kvalitativnej hodnoty ako v rakusku… takze to plati len v ideloch tych co pisali poucky do do zelenych kniziek.. realita je prozaickejsia… a dnes to vidime vsade vo svete ked amerika absolutne imperialisticky bojuje o zdroje (suroviny) za ktore plati zachodovymi papierikmi, kym sa niekto neopyta ci tie maju cenu… a ide na to horsie ako rusi za totality.. ide na to hitlerovskym sposobom… ako cisari za rima (totalna dekadencia) rozdeluj a panuj.. (rozdeluj = daj bomby teroristom, odpaluj bomby v iraku akoze teroristi, panuj = kym rozdelujes pohlad sa sustreduje na ISIL a podobne veci a nie na to ako rabujes krajinu) prozaicke nie? (rusi robia to iste, a cinania tiez) takze sa im necudujme ze to tak robia a nastupuje india a toto proti amerike a eu ked sa spoji a nebodaj by bola vojna tak nam je koniec… otvorte oci a pozerajte aj inde ako do rovnic (mne uz s nich hrabe niekedy)…