Čo znamená grécke Nie

Najprv si treba položiť otázku, prečo referendum.

Ono sa to možno z presklenej fasády berlínskeho Kanzleramtu s upokojujúcim výhľadom na Sprévu nezdá, ale reštrukturalizácia gréckeho dlhu (kódové označenie bankrot) je jediné riešenie, ktoré dáva potomkom Periklovým nádej do budúcnosti. Gréci svoje dlhy jednoducho nemajú šancu splatiť. K takémuto záveru dôjde skôr či neskôr každý grécky premiér.

Problémom ale je, že na rozhodné zatrúbenie na ústup (podobne ako Hektor pod hradbami Tróje) nemá aktuálna politická reprezentácia z volieb mandát. V demokracii sa veľmi ťažko vyhrajú voľby so sloganom Zvoľte nás a s nami už konečne skrachujete. Voliči ľahšie počúvajú na dvojnásobné platy, vlaky zadarmo, dotované dovolenky a podobné vtákoviny.

Sľubované zázračné riešenie sa nekonalo a Tsipras, rovnako ako pred ním všetci grécki pokrízoví politici, stojí pred jediným možným východiskom – odpísať dlh. Aby na to získal politickú legitimitu vyhlásil referendum. Ináč sa jednoducho ďalej nepohne. Punkt.

BTW, úplne rovnaké referendum chcel vyhlásiť v roku 2011 aj európskym elitám ďaleko prístupnejší George Papandreou, grécky premiér v blahej pamäti. Ale soudruzi z NDR ho zmietli zo stola (aj referendum, aj Papandreoua – ústretovosť sa v bruselských salónoch nevypláca). Po pár rokoch pomoci Grécku by sme sa mali pýtať spolu s Jiřím Kodetom jeho otázku za milión.

A teraz naspäť k nadpisu, aké správy nám nedeľňajšie referendum prinieslo?

1. Minimálne posledných pár rokov sa záchrana Grécka deje proti vôli jeho samotných obyvateľov. Iste, o Grécko išlo až v poslednom rade, ale fakt, že sa celý ten cirkus Grékov bytostne dotýkal, je neodškriepiteľný.

Odtrhnutosť európskej integrácie od bežných občanov (a častokrát aj od reality) začína nadobúdať enormné rozmery. Každý názor, ktorý nekorešponduje so zväzáckym euronadšením je onálepkovaný ako extrémistický a zahnaný do politického gheta. Symptómom tohto javu je nárast popularity politikov na okraji spektra, pretože štandardná politická scéna im prenechala ekonomickú racionalitu.

Preto sa nečudujme, že referendum nakoniec vyhlásil predstaviteľ extrémnej lavice. Zásada zdravého hospodárenia, že na platenie starých dlhov sa nemajú brať dlhy nové, je pre zavedených politikov príliš radikálna.

2. Referendová otázka síce znela komplikovane, Gréci ale hlasovali o jednom – o reštrukturalizácii dlhu a.k.a. o bankrote. Nepristúpenie na podmienky veriteľov v dnešnej situácii znamená neschopnosť splácať dlhy a to ekonómovia označujú ako Default, die Pleite, la Faillite … A nerobme z Grékov úplných somárov, napriek vzletnej rétorike ich politikov, dobre vedeli o čom hlasujú.

V kontexte uvedeného Gréci v podstate hlasovali za reformy. Tie sú totiž vždy až poslednou možnosťou. Peniaze, ktorými Troika Grékov zásobovala, dávali možnosť sa reformám vyhnúť. Je veľmi pravdepodobné, že prepúšťať a privatizovať sa začne až teraz.

Grécky default by v ideálnom svete mal ešte jednu konzekvenciu. Vylúčenie z eurozóny. Prečo píšem o ideálnom svete?

Európske elity si jednoducho realitou (a nesúhlasom občanov) svoju veľkolepú ideu przniť nedajú. Možno to nebude ani tak dlho trvať a Atény si budú musieť hlasovanie zopakovať. Íri by o tom vedeli rozprávať svoje.

Predpokladám, že napriek bankrotu bude pokračovať snaha udržať Grékov v eurozóne tak dlho, ako to len bude možné.

3. Slovensko bude platiť grécke dlhy.

Je až komické ako Róbert Fico sebavedomo tvrdí, že Slovensko ešte Grékom žiadne peniaze neposlalo. Je to rovnako naivné, ako by sa chvastal pán, ktorý v banke ručí za úvery notorického defraudanta. Po defraudantovi sa zľahla zem, ale pán Róbert mu predsa ešte žiadne peniaze neposlal. Exekútori si už v pozadí brúsia nože.

Slovenské záruky v trvalom eurovale dosahujú výšku 1,1 miliardy eur.

Len aby sme rámcovo vedeli, o aké sumy sa tu jedná. A to všetko odsúhlasené naprieč politickou scénou, v súlade s právom a demokratickým poriadkom. Keď sa budú nabudúce smiať libertariánom, že kvôli CT-čku v lokálnej nemocnici predraženému o pár sto tisíc nebehajú po uliciach.

3,740 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

12 odpovedí

  1. Avatar
    júl 07, 2015

    Gréci hlasovali o bankrote, akurát nie je isté, či si celkom uvedomujú, čo to v praxi znamená. Je tu totiž nemalé riziko, že to vidia podobne, ako Richard Sulík, či Ľuboš Blaha. Že si zamieňajú dôsledok s príčinou. Lebo Grécka ekonomika patrí na Balkán a po zreálnení čísel (bankrote) sa tam dostane.

    Ak je Západ niečím vinný, ak tam mocné EÚ štáty niečo napáchali, tak je nafúknutie dlhovej bubliny. Nie je spľasnutie, ktoré proste skôr či neskôr príde.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 07, 2015

      Blaha hlasoval za trvaly euroval. Dnes oslavuje Grekov ako vitazov, ako bojovnikov za slobodu. Problem je v tom, ze medzi porazenymi a este vacsimi otrokmi mozeme byt my, Slovaci a to aj vdaka blahovi.

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

  2. Avatar
    júl 07, 2015

    Voliči celej eurozóny si dlhodobo volili politikov, ktorí pumpovali peniaze do Grecka, a to aj potom, ako už všetci vedeli, že grécko ten dlh nesplatí. A stále nie je ešte isté, či ten peňazovod do Grecka bude zastavený. Je silne pravdepodobné, že EU nájde formu pre daľšie posielanie penazí, pre odsun splácania dlhuá kamsi do nekonečna, nulové úročenie…….. A občania eurozóny budu ďalej ako teľatá makať na grékov – hlavne tie najchudobnejšie štáty – Slovensko, …… Hlavne treba odkopnúť Sulíka a SaS , aby nám nebránili kŕmiť Grékov.
    -.-.-.
    Tvrdiť, že Grecko ten dlh nemôže splatiť – to je SKORO pravdivé. Pravdivé, ak akceptujeme terajšie politické , „korektné“ a demokratické pravidlá. Stačila by taká menšia celoeurópska blokáda grécka – a gréci by radi splatili svoje dlhy predajom niekoľkých svojich ostrovov. Celkom klasický postup – ak je dlžníkom občan, a veriteľom ŠTÁT. Europski politici nepoužijú takuto formu, pretože tie dlhy odserú občania, a nie sami politici. A občania to odserú celkom ochotne – však už raz slováci zvolili euroVálovové strany – po Radičkinej vydieračskej demisii.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 07, 2015

      a ešte :
      Poddanská slovenská povaha a genetické otroctvo spôsobilo, že sa v tomto štáte nenašla jediná politická sila, skupina, ktorá by nahlas vyzvala politikov k ukončeniu okrádania v prospech nadnárodného kapitálu a vydieračských štátov typu grecka. Slováci sú spokojní, a žiadne rázne názory a výzvy ani nepočuť. Stačí im povedsať, že „treba byť solidárny a socialny“ . Hlavne mladej generácii sa čudujem, pretože oni to odserú najviac. Moja generácia to už vydrží aj na jednej nohe.

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 07, 2015

        Nie, nenašla sa žiadna politická sila…iba sa preto rozpadla vláda, že SAS povedala nie Grécku…O_o (áno, je to s iróniou). Nechcem obhajovať prácu politikov, ale nemám rád takéto škatuľkovanie. Nálepkovanie.

        P.S. Prečo Vás vlastne toľkých trápi, čo je „slovenská“, maďarská, japonská, akákoľvek iná povaha? Načo sú nám takéto konštrukty na báze vzdialenosti, keď ju vieme dnes ľahko prekonať dopravou a cez net a môže nám byť kultúrou bližších X ľudí po celom svete ako X ľudí tuto z Hornej Dolnej? Len na zamyslenie 😉

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

      • Avatar
        júl 07, 2015

        A ešte mi napadol aj príklad mimo politiky. Určite na ten bordel okolo Grécka a transferov celý čas poukazoval INESS. Keď si pozrieš články x mesiacov dozadu, buď na ich webe alebo na eurokriza.sk. Je to najcitovanejší thinktank na Slovensku, pokiaľ viem.

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

  3. Avatar
    júl 07, 2015

    Tak, a tu je to pekne zrátané.
    http://www.hlavnespravy.sk/slovensko-doplati-na-odchod-grecka-z-eurozony-najviac-kolko-suma-vam-vyrazi-dych/642663

    citát :
    V prípade odpustenia dlhov Grécku bude tak Slovensko ako ručiteľ vystavené spolu s ostrovnou Maltou riziku najväčšej straty v pomere k HDP. Priame riziko, ktorému Slovensko čelí, predstavuje až šokujúcich 4,3 percenta HDP! Je tomu tak aj napriek tomu, že sme na rozdiel od ostatných členských krajín neposkytli Grécku žiadnu priamu pôžičku. Za to, že sme vystavení riziku najväčšej straty môžeme poďakovať ako vládnucej strane, tak aj bývalej koalícii politických strán na čele s Bugárom, Figeľom, Dzurindom/Miklošom a Radičovou. Ktorí takéto kapitálové kľúče ECB pre našu krajinu v minulosti vyjednali. Ďalšie – vedľajšie, resp. sprievodné straty po rozšírení dlhovej kontaminácie v eurozóne však budú omnoho vyššie.
    Vo vzťahu k eurovalu sme vystavení priamej strate 1 600 000 000 eur. Vo vzťahu k ECB v tzv. SMP programe 300 000 000 eur, v relácii k záväzkom zo vzťahov plynúcich vo vnútri eurozóny (Target 2+ bankovky) sme vystavený priamej strate vo výške 1 300 000 000 eur. Spolu tak riziko z našej priamej straty činí 3 200 000 000 eur, čo predstavuje 4,3 percenta HDP. Priama strata na jedného daňového poplatníka na Slovensku tak činí 1 250 eur.
    Boris Garman
    -.-.-.-.
    A pracujuci ludia si tu sumu ešte musia vynásobiť dvoma . Oni zaplatia s tých dlhov dvojnásobok. Pretože iba cca polovica ludí v SR reálne pracuje a produkuje skutočné hodnoty. Ostatní sú iba kadejaké socky, štátna správa, politici, policajti, resp. objektívne nepracujúci (deti, starobní dôchodcovia).

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 07, 2015

      Tie počty nesedia. Už dnes míňa štát o hodne viac (20-30%), ako vyberie na výpalnom (t.j. ako zaplatia občania). Podobne to bude aj s realizáciou záruky za grécke dlhy. Nikto nič nebude platiť, len sa zvýši dlh Slovenskej republiky.

      A že sa dlh nedá zvyšovať donekonečna? A prečo by sa nedal? Však tie dlhopisy zaručujú ich majiteľovi len a práve právo na výplatu uvedenej sumy v eurách. A eurá si tlačí ECB, čo je de facto štátna inštitúcia. Ktorá sa riadi politickým zadaním. Ako napríklad v tomto prípade: grécky dlh vykupovať nebude, rovnako ne/splatiteľný dlh Talianska bude.

      Výrok, že nejaký štátny dlh nie je splatiteľný kríva na všetky nohy. Jednak nikto nikdy nepočítal s tým, že štátne dlhopisy budú splatené. A tiež: štátne dlhopisy nie sú zaručené nejakým (štátnym) majetkom. Sú zaručené monopolom na emisiu tých papierikov (čísel v počítačoch), ktoré sú predmetom splatnosti.

      Predstavte si, že by vám niekto dal skutočné hodnoty (poskytoval služby) voči záväzku, že mu v temíne „splatnosti“ dáte papier s vlastnoručne napísaným číslom, uvedeným na tom dlžnom úpise. Pretože presne toto sú štátne dlhopisy. Zaručujú výplatu niečoho, čoho si štát môže vygenerovať ľubovoľné množstvo.

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 07, 2015

        prave ze to nieje do nekonecna… keby bolo, nemame tu problem Grecko… A pokial niekto moze tlacit papieriky na tie dlhy, co tu mame, ako dlho bude trvat, nez tu budeme mat inflaciu Zimbabwe? A nakoniec to zaplati zase len obcan/volic …

        PS: je otravne tu stale vypisovat meno a email, a este aj capatchu…

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

        • Avatar
          júl 08, 2015

          „prave ze to nieje do nekonecna…“
          -haha háá… Hádam máš obavu, že sa minú ČÍSLA ?
          Občas urobia de-nuly-fikáciu, ……

          „keby bolo, nemame tu problem Grecko“
          – a čo , keď žiadny problém „Grécko“ tu vlastne nemáme ??? Čo keď je to všetko iba dobre zahratá fraška pre divákov . voličov v EU ?????
          Zahraju divadlo o „riešení“ dlhov, aby mohli pokračovať v zlodejstve.
          Ja už politikom neverím ani mäkké F. Je mi na grcanie, ako väčšina ludí žerie ich komédiu a zločinecku činnosť.

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

        • Avatar
          júl 08, 2015

          Ide im to (tlačenie bez vyvolania „bežnej“ inflácie) oveľa lepšie, ako by som si kedy vedel predstaviť. Majú v rukách veľmi silnú zbraň. Preto si myslím, že sa im to rozsype iným spôsobom, ako na tlačení peňazí, resp. tým vyvolanej „bežnej“ inflácii. Čo sa týka Zimbabwe: tam to podľa mňa vôbec nekrachlo na tlačení papierikov. Ale na obmedzení, či neschopnosti produkcie. Čo pozorujem všakovaké regulácie EÚ, tak ako prvé asi skrachuje zdravotníctvo. To ešte vyriešia liberalizáciou „práva“ na eutanáziu. Suma sumárum: ešte je čas si to tu užiť 🙂

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

          • Avatar
            júl 08, 2015

            „Ide im to (tlačenie bez vyvolania “bežnej” inflácie) oveľa lepšie, ako by som si kedy vedel predstaviť. “

            – toto aj mna dosť udivuje. Asi to má príčíny :
            – tie „nové“ peniaze idú prevažne k tým bohatým. A tí bohatí ich nemínajú, ale ich odkladaju, šetria, menia za iné aktíva.
            – vedeckotechnický pokrok je stále vysoký, a všetky benefity z neho idú na pokrytie tých inflačných penazí.
            – tie „nové“ peniaze idú vo veľkej miere do štátnych dlhopisov, tam sú zakopané, nerobia infláciu, ale o to väčšia bude inflácia, ak bude tlak na preplatenie tých dlhopisov.

            Thumb up 0 Thumb down 0

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*